lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Anton Dulak (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Zeleňák (2)
Tomáš Plško (2)
Ladislav Pollák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (2)
Martin Gedra (2)
Martin Svoboda (1)
Andrej Majerník (1)
Róbert Černák (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Demo (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Košalko (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Mikuláš Lévai (1)
Michal Jediný (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michaela Stessl (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Palková (1)
Bohumil Havel (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomas Pavelka (1)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
Martin Galgoczy (1)
lukas.kvokacka (1)
Ivan Michalov (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tibor Menyhért (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Poloha (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Klincová (1)
Igor Krist (1)
Paula Demianova (1)
Peter K (1)
David Halenák (1)
Ivan Priadka (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Korman (1)
Ivan Kormaník (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Patrik Patáč (1)
Peter Marcin (1)
Adam Glasnák (1)
Vladislav Pečík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Gera (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavol Chrenko (1)
Lucia Berdisová (1)
Patrik Pupík (1)
Gabriel Závodský (1)
Adam Pauček (1)
Eduard Pekarovič (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomas Kovac (1)
Marcel Jurko (1)
I. Stiglitz (1)
Ondrej Jurišta (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)
Peter Kubina (1)
Vincent Lechman (1)
Pavol Mlej (1)
Marcel Ružarovský (1)
Juraj Lukáč (1)
Nora Šajbidor (1)
Dušan Rostáš (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Hudec (1)
Dávid Kozák (1)
Vladimir Trojak (1)
Michal Ďubek (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Matej Kurian (1)
jaroslav čollák (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Bránik (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Adamova (1)
peter straka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ján Pirč (1)
lukasmozola (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Konečne jasno: Prorogácia cudzieho súdu v zmluve bez iného cudzieho prvku

Juraj Gyarfas, 18. 03. 2024 v 11:45

Zdá sa mi, že táto otázka sa počas mojej praxe objavovala aspoň raz za rok. Otázka znela, či v zmluve, ktorá inak neobsahuje žiadny iný medzinárodný prvok, možno dojednať právomoc cudzieho súdu.

Nariadenie Rím I pre analogickú otázku rozhodného práva ustanovuje výslovnú úpravu. Podľa čl. 3 ods. 3 možno aj pri absencii medzinárodného prvku dohodnúť cudzie rozhodné právo, napriek tomu sa však budú aplikovať kogentné ustanovenia domáceho práva.

Nariadenie Brusel I [nariadenie Rady (ES) č. 44/2001], ani rekodifikované Nariadenie Brusel Ia [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012] však túto otázku výslovne neriešia.

Celý príspevok | Názory (0)


Trnavské právnické debaty

Milan Hlušák, 06. 03. 2024 v 17:21

Ahojte lexforáci,

po dlhšej odmlke opäť na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity organizujeme Trnavské právnické debaty, na ktoré by sme vás cestou lexfora radi pozvali. Tentokrát budú debaty venované predbežnému právnemu posúdeniu a prekvapivým súdnym rozhodnutiam.

Ako sa osvedčilo v minulosti, ani tentokrát nepôjde o klasickú konferenciu s príspevkami, ale o moderovanú diskusiu panelistov, medzi ktorými nebudú chýbať sudcovia Ústavného či Najvyššieho súdu, ale ani sudcovia okresných súdov, keďže práve oni sú tí, v ktorých praxi predbežné právne posúdenie a prekvapivé rozhodnutia zohrávajú najväčší význam.

Celý príspevok | Názory (1)


Mantinely ušlého zisku – pravidelný beh vecí ?

Adam Glasnák, 15. 12. 2023 v 20:25

Hneď na začiatok si dovoľujem odstrašiť čitateľa tým, že nasledujúci príspevok si bude vyžadovať mierne dlhší úvod na nastolenie kontextu, na druhú stranu sa jedná o veľmi zaujímavú tematiku, so závermi, ktoré majú ambíciu znovu otvoriť diskusie na tému ušlého zisku.

Dovolím si dokonca tvrdiť, že podľa toho kam sa budúca súdna prax prikloní (čo do záverov, ktoré by som rád prenechal diskusii), tak bude principiálne ovplyvnený priebeh budúcich súdnych konaní o ušlom zisku. Z dôvodu aby bol príspevok čo najkratší, budú niektoré pasáže, čo možno najviac zostrihané. Nejde však začať bez pomocnej „súdnej definície“ na ktorú, sa ďalej odvolám.

Úvod:

Celý príspevok | Názory (2)


Recenzia (a reklama): Podcast Judikatúra (CZ)

Ľuboslav Sisák, 14. 12. 2023 v 10:38

V niektorých štátoch je online priestor zaplavený alebo aspoň pokropený rôznymi formami online šírenia osvety v práve. Žiarivým príkladom sú trebárs Nemci, kde už istú dobu nie je ničím výnimočným ani to, že akademici s elánom nahrávajú celé semestre svojich prednášok a zverejňujú ich pre všetkých na webe. Aj z mnohých praktikov sa s vervou stali YouTuberi. Popri tom sa pravidelne točia množstvá podcastov či iných diskusných relácií. U nás sa online hovorené neformálne slovo v práve zatiaľ príliš neuchytilo. Dôvody môžu byť kultúrne (nie sme skrátka takí), motivačné (nechce sa alebo neoplatí sa), časové (nie je kedy), či iné.

Nie tak dávno sa však na českej (a teda tak trochu na „našej“) scéne objavil podcast Judikatúra. Vzhľadom na to, čo tento podcast ponúka, mám pocit, že sa o ňom na Slovensku nie príliš vie a tak som chcel naň touto formou urobiť malú reklamu a tým snáď prispieť k jeho popularite, lebo si to podľa mňa zaslúži.

Ide o podcast, ktorý začiatkom roka 2022 začali natáčať dvaja významní českí civilisti: doc. Filip Melzer a dr. Petr Bezouška. Už z ich odborného zamerania je zrejmé, že obsahom podcastu sú najmä súkromnoprávne témy, a to najčastejšie rýdzo občianskoprávne. Jadrom podcastu je komentovanie vybraných rozhodnutí najmä českého Najvyššieho súdu. Čo do štruktúry sa najprv uvedie zhutnený skutkový stav, po ktorom sa riešia jednotlivé právne problémy. Treba vyzdvihnúť, že právno-analytická časť je na podcast naozaj extrémne dôkladná. Je skvelé, že sa problémy či inštitúty rozoberajú najskôr zoširoka a vyvíja sa veľká snaha, aby poslucháč najskôr vo všeobecnosti pochopil, o čo ide, pravidelne aj v (u nás veľmi potrebnom) historicko-komparatívnom kontexte. Neskáče sa teda in medias res. Z pohľadu Slováka pritom podľa mňa vôbec nevadí, že väčšinou sa operuje už s novým českým občianskym právom. Mnohé diely sa venujú právu, ktoré sa vôbec alebo len málo zmenilo. A dokonca tam, kde sa zmenilo, povie sa, ako to bolo za starého českého práva, t. j. podľa nášho dnešného. Takýto poctivý prístup však súčasne a nevyhnutne znamená, že nejde práve o relaxačné počúvanie a treba sa na to trošku koncentrovať (čo, samozrejme, nie je myslené zle, ale fakticky). Okrem komentovania judikatúry sa sporadicky (symbolicky na „okrúhlu“ epizódu) objaví diel o všeobecnejšej téme. Najnovšie pribudli aj epizódy o niektorých „mystických“ civilistických pojmoch, ktoré podcasteri vysvetľujú. Dlho boli všetky epizódy v plnej dĺžke zadarmo dostupné. Ja som ich počúval na Spotify, ale isto sú aj inde. Nedávno (a ja sa aj čudujem, že až tak neskoro) sa podcast spoplatnil. Ide o sumu 5 euro na mesiac, platí sa a počúva sa potom cez portál herohero. Vzhľadom na kvalitu a kvantitu podcastu je toto podľa mňa ešte stále len almužna a dobrá vôľa podcasterov. Občas sa ešte zverejní full epizóda aj pre neabonentov. Diely, ktoré sa natočili pred spoplatnením, sú naďalej zadarmo.

Celý príspevok | Názory (2)


Decízna rozhodovacia "svätá trojica" v dresoch s č. 46 a menom Ústava alebo: právomoc rozhodcovského súdu a prieskum ADR všeobecnými súdmi?

Jaroslav Čollák, 10. 12. 2023 v 11:35

Lexforáckej ekipe dávam na diskusiu ďalšiu zaujímavú oblasť vzťahu alternatívnych orgánov na riešenie sporov, v tomto prípade rozhodcovského konania - a dohľadu všeobecných súdov nad tým, čo sa udialo v rozhodcovskom súdnictve. O nemožnosti rozhodcovského súdnictva prejednávať disciplinárne skutky a "veci" som už poukázal u "Juraja" tu.

Všetci vieme, že vzťah arbitráže a všeobecného súdnictva je vymedzený predovšetkým (i) žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a (ii) judikatórne zastabilizovanou šírkou tohto dohľadu iba v rozsahu (ii.i) prieskumu práva na spravodlivý súdny proces. Inak a laicky povedané, všeobecné súdny nebudú a nemajú riešiť vec riešenú po právnej stránke pred arbitrom ešte raz, ale len v rozsahu prieskumu, či arbitráž prebehla ako mala s prihliadnutím na právo na spravodlivý proces (fair trial) v zmysle čl. 46 a čl. 6 dohovoru.

Analogicky dlhodobo tvrdím, že tento model "dohľadu" by mal byť nastavený pre všetky ADR platformy vo vzťahu k dohľadu nad tým, čo sa "u nich" udialo, ale to je iná téma.

Celý príspevok | Názory (22)


Peter Zeleňák

Peter Zeleňák, 25. 11. 2023 v 15:54

Opäť som tu, amatér, s prosbou k profesionálom o vaše právne názory, samozrejme nezáväzné, na ďalej rozpísaný problém. Popis problému: Obecné zastupiteľstvo prijalo dňa 21.08.2023 uznesenie, ktorým: „ určuje
  1. počnúc dňom 1.5.2023 cenu za dodávku pitnej vody verejným vodovodom na 1,1337 €/m3
  2. počnúc dňom 1.5.2023 cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou na 1,0683 €/m3
  3. počnúc dňom 1.1.2023 cenu za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom na 0,8519 €/m“.

No a mňa samozrejme zarazila retrospektívna účinnosť. Svoje pochybnosti o správnosti takéhoto postupu som predniesol obecnému zastupiteľstvu (OZ), ale dostalo sa mi odpovede, že právna poradkyňa obce to odobrila. Tak som podal podnet na okresnú prokuratúru.

Celý príspevok | Názory (1)


Slovensko nie je "čistá" parlamentná republika. Ide skôr o hybrid

Ondrej Halama, 20. 10. 2023 v 23:21

Niektorí politici a právnici sa pri výklade Ústavy SR pokúšajú výklad viac napasovať na určitú formu vlády (na parlamentnú formu vlády), ako by ústavu mali vykladať podľa úmyslu jej tvorcu (zákonodarcu) či podľa jej samotného textu a kontextu.

Tento zvláštny prístup, keď sa pri výklade viac ako vôľa ľudu (zákonodarcu) zohľadňuje potreba zaradiť formu vlády do určitých teoretických modelov, je podľa môjho názoru neodborný a očividne účelový v prospech niektorých politických strán.

Tak ako v iných právnych odvetviach aj v odvetví ústavného pravá by sa mal výklad právneho predpisu uskutočňovať najmä s ohľadom na vôľu zákonodarcu a nie s ohľadom na jednoduchšie teoretické zaradenie do foriem vlády a ani nie s ohľadom na potreby politikov.

Celý príspevok | Názory (3)


Môže zaniknúť nájom nebytových priestorov z dôvodu omeškania s úhradou nájomného, pokiaľ tento dôvod bol v nájomnej zmluve výslovne uvedený

Ladislav Pollák, 15. 10. 2023 v 11:09

Môže zaniknúť nájom nebytových priestorov z dôvodu omeškania s úhradou nájomného, pokiaľ tento dôvod bol v nájomnej zmluve výslovne uvedený?

Na stránkach tohto fóra problematika súvisiaca s nájmom nebytových priestorov bola už veľmi často riešená z rôznych aspektov. Mnou riešená otázka sa týka toho, či v zmluvných vzťahoch zánik nájomného pomeru k nebytovým priestorom môže byť zakotvený už pri uzatvorení nájomnej zmluvy tak, že nájomná zmluva zaniká omeškaním s platbou nájomného, alebo nezaplatením nájomného. V jednej zmluve „pridanou hodnotou“ k tomu bolo, že navyše doba omeškania bola vymedzená tak, že vznikla reálna pochybnosť o jej neplatnosti z dôvodu neurčitosti. Sporná otázka sa týkala platnosti ustanovenia jedného odseku článku nájomnej zmluvy.

Nájomný pomer sa týkal podnikateľských aktivít zmluvných strán (obe zmluvné strany boli podnikateľmi) a nájomná zmluva bola uzatvorená v intenciách zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení (ďalej len „zákon“) na dobu neurčitú a bolo možné ju ukončiť dohodou, alebo 2 mesačnou výpovednou lehotou bez uvedenia dôvodu zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany.

Celý príspevok | Názory (2)


Pre absolútny neúspech ešte raz.

Peter Zeleňák, 18. 08. 2023 v 18:30

Vážení diskutujúci právnici.

Sporadicky sledujem túto stránku už nejaký ten rok aj keď nie som právnik len zvedavý dôchodca. Veľmi by ma potešilo ak by ste vyslovili pár slov k ďalej uvedenej veci a pomohli laikovi pochopiť súvislosti. Nie je to oblasť vašich diskusii, ide o zákon č. 211/2000 Z. z. zákon o slobode informácií (ZSI).

§ 19, ods. 2):

Celý príspevok | Názory (6)


Ešte raz k porušeniu predkupného práva – pomerné uplatňovanie nárokov

Patrik Patáč, 07. 08. 2023 v 12:36

Dobrý deň prajem,

prejdem rovno k veci. Už v minulosti som pozorne sledoval diskusiu k nárokom z titulu porušenia predkupného práva, ktorá bola vedená aj na tomto fóre (https://www.lexforum.sk/576). Išlo o diskusiu k nároku z porušenia predkupného práva, a to konkrétne z titulu § 603 ods. 3 OZ.

Diskutér, ktorý s témou začal, poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 Cdo 91/2008, ktorým NS SR zaviedol dlhoročnú prax v aplikácii uplatnenia porušeného predkupného práva v zmysle § 140 OZ druhá veta, t. j. pomerne podľa veľkosti existujúcich podielov. V tomto príspevku by som s odstupom času od poslednej diskusie chcel poukázať, podľa môjho názoru, na nevhodný výklad, ktorý NS SR rozhodnutím 2 Cdo 91/2008 zaviedol.

Celý príspevok | Názory (1)


Neodkladné opatrenie a spor o príslušnosť súdov

Dávid Kozák, 13. 07. 2023 v 07:38

Rád by som nadviazal na predchádzajúce články venujúce sa problematike príslušnosti súdov a poukázal na vlastnú skúsenosť týkajúcu sa sporu o príslušnosť. Spor síce nastal ešte pred účinnosťou novej súdnej mapy. Avšak nie je vylúčené, že obdobný spor môže nastať aj dnes.

Ak pripravujete návrh na neodkladné opatrenie a ide o vec, ktorá nepatrí do každodennej agendy súdov, odporúčam v návrhu uviesť aj odôvodnenie, prečo je konkrétny súd príslušný na rozhodnutie o návrhu.

Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa klient (FO - navrhovateľ) domáhal zákazu nakladať s jeho kryptomenami, ktoré povinný (FO) na účet navrhovateľa spravoval. Návrh bol 3. januára podaný na všeobecný súd povinného, ktorým bol OS Bratislava II.

Celý príspevok | Názory (1)


Súdna mapa - príslušnosť odvolacích súdov a dotváranie práva na NSSR?

Jaroslav Čollák, 05. 07. 2023 v 14:27

V krajine s nálepkou právny štát by mali platiť zákonné ustanovenia. Opak je neželaným stavom, zvlášť, ak sa v jednotlivých prípadoch v súdnych konaniach judikujú závery, ktoré svoju spätosť a právny základ v právnom poriadku nedokážu nájsť - ba, ktoré sú s nimi v rozpore - to nie len slovnom, ale aj teleologickom, logickom, či obsahovom.



V súvislosti so súdnou mapou a jej implementáciou do praxe vzniklo viacero slabých miest, okrem iného, jednou z nich bola diskusia o trvaní funkčnej príslušnosti (teda dobeh starých odvolacích konaní) podľa starých predpisov (účinných do 31.5.2023). V zmysle predmetného intertemporálneho ustanovenia CSP platí nasledovné:

Celý príspevok | Názory (21)


K vecnej (a miestnej?) príslušnosti nastupujúcich bratislavských mestských súdov

Ľuboslav Sisák, 22. 05. 2023 v 22:52

Len veľmi rýchly post. Pomaly ale isto sa blížime k nadobudnutiu účinnosti tzv. reformy súdnej mapy, o ktorú sa postará zákon č. 150/2022 Z. z (1.6.2023). Táto reforma má svoje ciele a spôsoby, ktorými ich chce plniť, no toho sa dotýkať nechcem. Dotknúť sa chcem len jednej nie málo podstatnej zvláštnosti, ktorá je pre znalcov reformy asi málo zvláštna. Oslovujem preto najmä tých, ktorí reformu evidujú skôr rámcovo (sem sa radím aj ja).

Mnohí sme už zrejme chtiac či nechtiac hodili očkom na zmeny, ktoré reforma vnesie do hlavných procesných kódexov. Pri úprave vecnej príslušnosti upútajú pozornosť ustanovenia, ktorých zmysel nie je na prvý pohľad úplne jasný a pôsobia celkom záhadne.

Nový § 12 ods. 2 CSP: Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

Celý príspevok | Názory (5)


Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti

Ľuboslav Sisák, 12. 03. 2023 v 00:13

V roku 2021 som na stránkach jedného českého periodika písal o praktických problémoch pri pokusoch o prepis vlastníctva k zdedeným nehnuteľnostiam na základe európskeho osvedčenia o dedičstve (EOD), ktoré sa vydáva podľa nariadenia EÚ č. 650/2012 (nariadenie o dedení). Podstata veci je v skratke nasledovná. Bežne sa stáva, že nemecké súdy za použitia svojho práva rozhodujú o pozostalosti v cudzine. Ak dedič takto zdedí nehnuteľnosť, zvyčajne chce túto skutočnosť premietnuť aj do registra štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Za týmto účelom požiada nemecký dedičský súd o vydanie EOD, ktoré následne slúži ako podklad pre prepis vlastníctva na dediča. Právo registrov nehnuteľností mnohých členských štátov EÚ kladie na listiny, na základe ktorých sa má prepísať vlastníctvo k zdedenej nehnuteľnosti (t. j. aj EOD), požiadavku, aby veľmi presne špecifikovali konkrétnu nehnuteľnosť [u nás § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona], ináč k prepisu nedôjde. Nemecké súdy však konštantne odmietajú uviesť v EOD podrobné údaje o zdedenej nehnuteľnosti. Hovoria v podstate, že ak podľa nemeckého práva dedí univerzálny sukcesor, je nadbytočné hocičo konkretizovať – zdedenie majetku poručiteľa, vrátane nehnuteľností, vyplýva z povahy univerzálnej sukcesie. Nuž a takto vyzerá začarovaný kruh u nás a v niektorých členských štátoch: kataster neprepíše vlastníka kvôli chýbajúcej špecifikácii nehnuteľnosti – nemecký súd nehnuteľnosť nešpecifikuje v EOD, lebo to z pohľadu nemeckého práva nie je potrebné. Vo výsledku dedič žiaľ nemá ako premietnuť dedenie do katastra. V článku som dospel k záveru, že slovenská (a obdobná cudzia) špecifikačná požiadavka registrového práva nie je v rozpore s nariadením o dedení, ale rozporná je nemecká prax vydávania EOD. V tej dobe som praktikom nevedel poradiť nič iné, než bojovať o položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru v štádiu prieskumu rozhodnutí z úseku katastra v správnom súdnictve.

Táto sága si po necelých dvoch rokoch od zverejnenia onoho článku zaslúži verejnú aktualizáciu, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak ma ohľadom riešenia daného problému oslovilo viac kolegov (hlavne advokátov). Ide teda o jav nezriedkavý. No predovšetkým sa celá vec právne posunula a posúva o nejaké tie kroky ďalej. A o tom chce byť tento update.

1. Tak ako som prognózoval, vec sa dostala na Súdny dvor. Ide o prejudiciálne konanie začaté litovským súdom pod značkou C-354/21. Otázka v podstate znela, či špecifikačná požiadavka na nehnuteľnosti kladená na EOD podľa vnútroštátneho registrového práva je v súlade s nariadením o dedení.

Celý príspevok | Názory (1)


zobraziť staršie články