lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (6)
Michal Krajčírovič (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Jozef Kleberc (2)
Marek Maslák (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Serfozo (2)
Ladislav Pollák (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Richard Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Peter Zeleňák (2)
Adam Pauček (1)
Peter Janík (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladislav Pečík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomas Kovac (1)
David Halenák (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Bránik (1)
Pavol Chrenko (1)
Miriam Potočná (1)
Robert Šorl (1)
David Horváth (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Rostáš (1)
Juraj Lukáč (1)
lukasmozola (1)
Martin Estočák (1)
Adam Glasnák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Novotný (1)
Tomáš Demo (1)
Tomáš Pavlo (1)
Mikuláš Lévai (1)
Robert Vrablica (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Šrámek (1)
Roman Prochazka (1)
Michaela Stessl (1)
Tibor Menyhért (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Lucia Palková (1)
Matej Košalko (1)
Andrej Majerník (1)
peter straka (1)
Róbert Černák (1)
Martin Poloha (1)
I. Stiglitz (1)
Radoslav Pálka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Jakub Mandelík (1)
Vincent Lechman (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Korman (1)
Matej Gera (1)
Marcel Jurko (1)
Dávid Kozák (1)
Patrik Patáč (1)
Michal Jediný (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Marják (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Adamova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Kurian (1)
Peter K (1)
Ivan Priadka (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Ivan Michalov (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tomas Pavelka (1)
Pavel Lacko (1)
Patrik Pupík (1)
Paula Demianova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Marcin (1)
Bohumil Havel (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Petr Kavan (1)
Ivan Kormaník (1)
Natalia Janikova (1)
lukas.kvokacka (1)
Vladimir Trojak (1)
Ján Pirč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Mantinely ušlého zisku – pravidelný beh vecí ?

Adam Glasnák, 15. 12. 2023 v 20:25

Hneď na začiatok si dovoľujem odstrašiť čitateľa tým, že nasledujúci príspevok si bude vyžadovať mierne dlhší úvod na nastolenie kontextu, na druhú stranu sa jedná o veľmi zaujímavú tematiku, so závermi, ktoré majú ambíciu znovu otvoriť diskusie na tému ušlého zisku.

Dovolím si dokonca tvrdiť, že podľa toho kam sa budúca súdna prax prikloní (čo do záverov, ktoré by som rád prenechal diskusii), tak bude principiálne ovplyvnený priebeh budúcich súdnych konaní o ušlom zisku. Z dôvodu aby bol príspevok čo najkratší, budú niektoré pasáže, čo možno najviac zostrihané. Nejde však začať bez pomocnej „súdnej definície“ na ktorú, sa ďalej odvolám.

Úvod:

Celý príspevok | Názory (2)


Recenzia (a reklama): Podcast Judikatúra (CZ)

Ľuboslav Sisák, 14. 12. 2023 v 10:38

V niektorých štátoch je online priestor zaplavený alebo aspoň pokropený rôznymi formami online šírenia osvety v práve. Žiarivým príkladom sú trebárs Nemci, kde už istú dobu nie je ničím výnimočným ani to, že akademici s elánom nahrávajú celé semestre svojich prednášok a zverejňujú ich pre všetkých na webe. Aj z mnohých praktikov sa s vervou stali YouTuberi. Popri tom sa pravidelne točia množstvá podcastov či iných diskusných relácií. U nás sa online hovorené neformálne slovo v práve zatiaľ príliš neuchytilo. Dôvody môžu byť kultúrne (nie sme skrátka takí), motivačné (nechce sa alebo neoplatí sa), časové (nie je kedy), či iné.

Nie tak dávno sa však na českej (a teda tak trochu na „našej“) scéne objavil podcast Judikatúra. Vzhľadom na to, čo tento podcast ponúka, mám pocit, že sa o ňom na Slovensku nie príliš vie a tak som chcel naň touto formou urobiť malú reklamu a tým snáď prispieť k jeho popularite, lebo si to podľa mňa zaslúži.

Ide o podcast, ktorý začiatkom roka 2022 začali natáčať dvaja významní českí civilisti: doc. Filip Melzer a dr. Petr Bezouška. Už z ich odborného zamerania je zrejmé, že obsahom podcastu sú najmä súkromnoprávne témy, a to najčastejšie rýdzo občianskoprávne. Jadrom podcastu je komentovanie vybraných rozhodnutí najmä českého Najvyššieho súdu. Čo do štruktúry sa najprv uvedie zhutnený skutkový stav, po ktorom sa riešia jednotlivé právne problémy. Treba vyzdvihnúť, že právno-analytická časť je na podcast naozaj extrémne dôkladná. Je skvelé, že sa problémy či inštitúty rozoberajú najskôr zoširoka a vyvíja sa veľká snaha, aby poslucháč najskôr vo všeobecnosti pochopil, o čo ide, pravidelne aj v (u nás veľmi potrebnom) historicko-komparatívnom kontexte. Neskáče sa teda in medias res. Z pohľadu Slováka pritom podľa mňa vôbec nevadí, že väčšinou sa operuje už s novým českým občianskym právom. Mnohé diely sa venujú právu, ktoré sa vôbec alebo len málo zmenilo. A dokonca tam, kde sa zmenilo, povie sa, ako to bolo za starého českého práva, t. j. podľa nášho dnešného. Takýto poctivý prístup však súčasne a nevyhnutne znamená, že nejde práve o relaxačné počúvanie a treba sa na to trošku koncentrovať (čo, samozrejme, nie je myslené zle, ale fakticky). Okrem komentovania judikatúry sa sporadicky (symbolicky na „okrúhlu“ epizódu) objaví diel o všeobecnejšej téme. Najnovšie pribudli aj epizódy o niektorých „mystických“ civilistických pojmoch, ktoré podcasteri vysvetľujú. Dlho boli všetky epizódy v plnej dĺžke zadarmo dostupné. Ja som ich počúval na Spotify, ale isto sú aj inde. Nedávno (a ja sa aj čudujem, že až tak neskoro) sa podcast spoplatnil. Ide o sumu 5 euro na mesiac, platí sa a počúva sa potom cez portál herohero. Vzhľadom na kvalitu a kvantitu podcastu je toto podľa mňa ešte stále len almužna a dobrá vôľa podcasterov. Občas sa ešte zverejní full epizóda aj pre neabonentov. Diely, ktoré sa natočili pred spoplatnením, sú naďalej zadarmo.

Celý príspevok | Názory (1)


Decízna rozhodovacia "svätá trojica" v dresoch s č. 46 a menom Ústava alebo: právomoc rozhodcovského súdu a prieskum ADR všeobecnými súdmi?

Jaroslav Čollák, 10. 12. 2023 v 11:35

Lexforáckej ekipe dávam na diskusiu ďalšiu zaujímavú oblasť vzťahu alternatívnych orgánov na riešenie sporov, v tomto prípade rozhodcovského konania - a dohľadu všeobecných súdov nad tým, čo sa udialo v rozhodcovskom súdnictve. O nemožnosti rozhodcovského súdnictva prejednávať disciplinárne skutky a "veci" som už poukázal u "Juraja" tu.

Všetci vieme, že vzťah arbitráže a všeobecného súdnictva je vymedzený predovšetkým (i) žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a (ii) judikatórne zastabilizovanou šírkou tohto dohľadu iba v rozsahu (ii.i) prieskumu práva na spravodlivý súdny proces. Inak a laicky povedané, všeobecné súdny nebudú a nemajú riešiť vec riešenú po právnej stránke pred arbitrom ešte raz, ale len v rozsahu prieskumu, či arbitráž prebehla ako mala s prihliadnutím na právo na spravodlivý proces (fair trial) v zmysle čl. 46 a čl. 6 dohovoru.

Analogicky dlhodobo tvrdím, že tento model "dohľadu" by mal byť nastavený pre všetky ADR platformy vo vzťahu k dohľadu nad tým, čo sa "u nich" udialo, ale to je iná téma.

Celý príspevok | Názory (22)


Peter Zeleňák

Peter Zeleňák, 25. 11. 2023 v 15:54

Opäť som tu, amatér, s prosbou k profesionálom o vaše právne názory, samozrejme nezáväzné, na ďalej rozpísaný problém. Popis problému: Obecné zastupiteľstvo prijalo dňa 21.08.2023 uznesenie, ktorým: „ určuje
  1. počnúc dňom 1.5.2023 cenu za dodávku pitnej vody verejným vodovodom na 1,1337 €/m3
  2. počnúc dňom 1.5.2023 cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou na 1,0683 €/m3
  3. počnúc dňom 1.1.2023 cenu za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom na 0,8519 €/m“.

No a mňa samozrejme zarazila retrospektívna účinnosť. Svoje pochybnosti o správnosti takéhoto postupu som predniesol obecnému zastupiteľstvu (OZ), ale dostalo sa mi odpovede, že právna poradkyňa obce to odobrila. Tak som podal podnet na okresnú prokuratúru.

Celý príspevok | Názory (1)


Slovensko nie je "čistá" parlamentná republika. Ide skôr o hybrid

Ondrej Halama, 20. 10. 2023 v 23:21

Niektorí politici a právnici sa pri výklade Ústavy SR pokúšajú výklad viac napasovať na určitú formu vlády (na parlamentnú formu vlády), ako by ústavu mali vykladať podľa úmyslu jej tvorcu (zákonodarcu) či podľa jej samotného textu a kontextu.

Tento zvláštny prístup, keď sa pri výklade viac ako vôľa ľudu (zákonodarcu) zohľadňuje potreba zaradiť formu vlády do určitých teoretických modelov, je podľa môjho názoru neodborný a očividne účelový v prospech niektorých politických strán.

Tak ako v iných právnych odvetviach aj v odvetví ústavného pravá by sa mal výklad právneho predpisu uskutočňovať najmä s ohľadom na vôľu zákonodarcu a nie s ohľadom na jednoduchšie teoretické zaradenie do foriem vlády a ani nie s ohľadom na potreby politikov.

Celý príspevok | Názory (3)


Môže zaniknúť nájom nebytových priestorov z dôvodu omeškania s úhradou nájomného, pokiaľ tento dôvod bol v nájomnej zmluve výslovne uvedený

Ladislav Pollák, 15. 10. 2023 v 11:09

Môže zaniknúť nájom nebytových priestorov z dôvodu omeškania s úhradou nájomného, pokiaľ tento dôvod bol v nájomnej zmluve výslovne uvedený?

Na stránkach tohto fóra problematika súvisiaca s nájmom nebytových priestorov bola už veľmi často riešená z rôznych aspektov. Mnou riešená otázka sa týka toho, či v zmluvných vzťahoch zánik nájomného pomeru k nebytovým priestorom môže byť zakotvený už pri uzatvorení nájomnej zmluvy tak, že nájomná zmluva zaniká omeškaním s platbou nájomného, alebo nezaplatením nájomného. V jednej zmluve „pridanou hodnotou“ k tomu bolo, že navyše doba omeškania bola vymedzená tak, že vznikla reálna pochybnosť o jej neplatnosti z dôvodu neurčitosti. Sporná otázka sa týkala platnosti ustanovenia jedného odseku článku nájomnej zmluvy.

Nájomný pomer sa týkal podnikateľských aktivít zmluvných strán (obe zmluvné strany boli podnikateľmi) a nájomná zmluva bola uzatvorená v intenciách zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení (ďalej len „zákon“) na dobu neurčitú a bolo možné ju ukončiť dohodou, alebo 2 mesačnou výpovednou lehotou bez uvedenia dôvodu zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany.

Celý príspevok | Názory (2)


Pre absolútny neúspech ešte raz.

Peter Zeleňák, 18. 08. 2023 v 18:30

Vážení diskutujúci právnici.

Sporadicky sledujem túto stránku už nejaký ten rok aj keď nie som právnik len zvedavý dôchodca. Veľmi by ma potešilo ak by ste vyslovili pár slov k ďalej uvedenej veci a pomohli laikovi pochopiť súvislosti. Nie je to oblasť vašich diskusii, ide o zákon č. 211/2000 Z. z. zákon o slobode informácií (ZSI).

§ 19, ods. 2):

Celý príspevok | Názory (6)


Ešte raz k porušeniu predkupného práva – pomerné uplatňovanie nárokov

Patrik Patáč, 07. 08. 2023 v 12:36

Dobrý deň prajem,

prejdem rovno k veci. Už v minulosti som pozorne sledoval diskusiu k nárokom z titulu porušenia predkupného práva, ktorá bola vedená aj na tomto fóre (https://www.lexforum.sk/576). Išlo o diskusiu k nároku z porušenia predkupného práva, a to konkrétne z titulu § 603 ods. 3 OZ.

Diskutér, ktorý s témou začal, poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 Cdo 91/2008, ktorým NS SR zaviedol dlhoročnú prax v aplikácii uplatnenia porušeného predkupného práva v zmysle § 140 OZ druhá veta, t. j. pomerne podľa veľkosti existujúcich podielov. V tomto príspevku by som s odstupom času od poslednej diskusie chcel poukázať, podľa môjho názoru, na nevhodný výklad, ktorý NS SR rozhodnutím 2 Cdo 91/2008 zaviedol.

Celý príspevok | Názory (1)


Neodkladné opatrenie a spor o príslušnosť súdov

Dávid Kozák, 13. 07. 2023 v 07:38

Rád by som nadviazal na predchádzajúce články venujúce sa problematike príslušnosti súdov a poukázal na vlastnú skúsenosť týkajúcu sa sporu o príslušnosť. Spor síce nastal ešte pred účinnosťou novej súdnej mapy. Avšak nie je vylúčené, že obdobný spor môže nastať aj dnes.

Ak pripravujete návrh na neodkladné opatrenie a ide o vec, ktorá nepatrí do každodennej agendy súdov, odporúčam v návrhu uviesť aj odôvodnenie, prečo je konkrétny súd príslušný na rozhodnutie o návrhu.

Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa klient (FO - navrhovateľ) domáhal zákazu nakladať s jeho kryptomenami, ktoré povinný (FO) na účet navrhovateľa spravoval. Návrh bol 3. januára podaný na všeobecný súd povinného, ktorým bol OS Bratislava II.

Celý príspevok | Názory (1)


Súdna mapa - príslušnosť odvolacích súdov a dotváranie práva na NSSR?

Jaroslav Čollák, 05. 07. 2023 v 14:27

V krajine s nálepkou právny štát by mali platiť zákonné ustanovenia. Opak je neželaným stavom, zvlášť, ak sa v jednotlivých prípadoch v súdnych konaniach judikujú závery, ktoré svoju spätosť a právny základ v právnom poriadku nedokážu nájsť - ba, ktoré sú s nimi v rozpore - to nie len slovnom, ale aj teleologickom, logickom, či obsahovom.



V súvislosti so súdnou mapou a jej implementáciou do praxe vzniklo viacero slabých miest, okrem iného, jednou z nich bola diskusia o trvaní funkčnej príslušnosti (teda dobeh starých odvolacích konaní) podľa starých predpisov (účinných do 31.5.2023). V zmysle predmetného intertemporálneho ustanovenia CSP platí nasledovné:

Celý príspevok | Názory (19)


K vecnej (a miestnej?) príslušnosti nastupujúcich bratislavských mestských súdov

Ľuboslav Sisák, 22. 05. 2023 v 22:52

Len veľmi rýchly post. Pomaly ale isto sa blížime k nadobudnutiu účinnosti tzv. reformy súdnej mapy, o ktorú sa postará zákon č. 150/2022 Z. z (1.6.2023). Táto reforma má svoje ciele a spôsoby, ktorými ich chce plniť, no toho sa dotýkať nechcem. Dotknúť sa chcem len jednej nie málo podstatnej zvláštnosti, ktorá je pre znalcov reformy asi málo zvláštna. Oslovujem preto najmä tých, ktorí reformu evidujú skôr rámcovo (sem sa radím aj ja).

Mnohí sme už zrejme chtiac či nechtiac hodili očkom na zmeny, ktoré reforma vnesie do hlavných procesných kódexov. Pri úprave vecnej príslušnosti upútajú pozornosť ustanovenia, ktorých zmysel nie je na prvý pohľad úplne jasný a pôsobia celkom záhadne.

Nový § 12 ods. 2 CSP: Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

Celý príspevok | Názory (5)


Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti

Ľuboslav Sisák, 12. 03. 2023 v 00:13

V roku 2021 som na stránkach jedného českého periodika písal o praktických problémoch pri pokusoch o prepis vlastníctva k zdedeným nehnuteľnostiam na základe európskeho osvedčenia o dedičstve (EOD), ktoré sa vydáva podľa nariadenia EÚ č. 650/2012 (nariadenie o dedení). Podstata veci je v skratke nasledovná. Bežne sa stáva, že nemecké súdy za použitia svojho práva rozhodujú o pozostalosti v cudzine. Ak dedič takto zdedí nehnuteľnosť, zvyčajne chce túto skutočnosť premietnuť aj do registra štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Za týmto účelom požiada nemecký dedičský súd o vydanie EOD, ktoré následne slúži ako podklad pre prepis vlastníctva na dediča. Právo registrov nehnuteľností mnohých členských štátov EÚ kladie na listiny, na základe ktorých sa má prepísať vlastníctvo k zdedenej nehnuteľnosti (t. j. aj EOD), požiadavku, aby veľmi presne špecifikovali konkrétnu nehnuteľnosť [u nás § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona], ináč k prepisu nedôjde. Nemecké súdy však konštantne odmietajú uviesť v EOD podrobné údaje o zdedenej nehnuteľnosti. Hovoria v podstate, že ak podľa nemeckého práva dedí univerzálny sukcesor, je nadbytočné hocičo konkretizovať – zdedenie majetku poručiteľa, vrátane nehnuteľností, vyplýva z povahy univerzálnej sukcesie. Nuž a takto vyzerá začarovaný kruh u nás a v niektorých členských štátoch: kataster neprepíše vlastníka kvôli chýbajúcej špecifikácii nehnuteľnosti – nemecký súd nehnuteľnosť nešpecifikuje v EOD, lebo to z pohľadu nemeckého práva nie je potrebné. Vo výsledku dedič žiaľ nemá ako premietnuť dedenie do katastra. V článku som dospel k záveru, že slovenská (a obdobná cudzia) špecifikačná požiadavka registrového práva nie je v rozpore s nariadením o dedení, ale rozporná je nemecká prax vydávania EOD. V tej dobe som praktikom nevedel poradiť nič iné, než bojovať o položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru v štádiu prieskumu rozhodnutí z úseku katastra v správnom súdnictve.

Táto sága si po necelých dvoch rokoch od zverejnenia onoho článku zaslúži verejnú aktualizáciu, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak ma ohľadom riešenia daného problému oslovilo viac kolegov (hlavne advokátov). Ide teda o jav nezriedkavý. No predovšetkým sa celá vec právne posunula a posúva o nejaké tie kroky ďalej. A o tom chce byť tento update.

1. Tak ako som prognózoval, vec sa dostala na Súdny dvor. Ide o prejudiciálne konanie začaté litovským súdom pod značkou C-354/21. Otázka v podstate znela, či špecifikačná požiadavka na nehnuteľnosti kladená na EOD podľa vnútroštátneho registrového práva je v súlade s nariadením o dedení.

Celý príspevok | Názory (1)


Hrozí prezidentke ústavná žaloba? Koľko odvolanej vlády znesie ústava?

Ondrej Halama, 27. 02. 2023 v 10:23

Prezidentka po odvolaní vlády vyhlásila, že "V prípade, ak k rozhodnutiu o predčasných voľbách v uvedenom termíne nepríde, pristúpim k ďalším krokom v zmysle ústavy."

To ma trošku zarazilo. Prezidentka si kladie podmienky pre to, aby postupovala v zmysle ústavy? Nemá skôr ústava predpisovať podmienky pre konanie prezidenta? V právnom štáte bez debaty, u nás je to zdá sa námet na diskusiu.

Základným princípom právneho štátu je vláda práva. Štátny orgán by sa teda vždy mal riadiť tým, čo mu predpisuje ústava a zákon. Tým sa má, okrem iného, zabrániť zneužívaniu moci. Štátny orgán sa nemôže od zákona odkloniť a ísť svojou cestou, prípadne chápať právny predpis ako bonbonieru a vyberať si, na ktorý paragraf má práve chuť.

Celý príspevok | Názory (0)


Nie je svojvôľa ako svojvôľa

Andrej Majerník, 17. 02. 2023 v 16:58

Rozhodnutie súdu v rozpore s právom môže naplniť znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia sudcu. Ide predovšetkým o disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a § 116 ods. 2 písm. e) zákona o sudcoch a prísediacich. V druhom uvedenom prípade ide tak o závažné disciplinárne previnenie - svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Takáto úprava platí viac menej od roku 2003. Prípady nesprávnej aplikácie práva sa však pred disciplinárne senáty dostávali len výnimočne (napr. sp. zn. 1 Ds 3/2015, sp. zn. 1 Ds 3/2016, sp. zn. 2Ds/5/2020) a takmer vždy končili oslobodením. Zavedenie trestného činu ohýbania práva bolo aj reakciou na prevládajúci pocit verejnosti, že sa nezákonné či až frivolné rozhodovanie sudcov (termín z dôvodovej správy k justičnej novele ústavy) v disciplinárnom konaní neriešilo. Avšak disciplinárne konanie v období, keď disciplinárne senáty kreovala súdna rada, nebolo tak či tak efektívne. Zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky („najvyšší správny súd“) s ústavne ustanovenou disciplinárnou právomocou voči sudcom všeobecných súdov a prijatie na to nadväzujúcich zákonov malo za cieľ zefektívniť či dokonca prinavrátiť funkčnosť do disciplinárnych konaní.

Pristavme sa preto pri rozhodnutí najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/13/2021 zo 7.11.2022, v ktorom disciplinárny senát prvýkrát riešil prípad svojvoľného rozhodnutia. Toto pristavenie sa oplatí o to viac, že po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky („ústavný súd“), v ktorom označil rozhodnutie krajského súdu za svojvoľné až hraničiace so zneužitím práva, by sa zdalo, že pokiaľ ide o objektívnu stránku, je takmer „vymaľované“ - disciplinárny senát bude posudzovať len to, či obvinení sudcovia hlasovali za rozhodnutie a či takéto rozhodnutie spôsobilo značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Najvyšší správny súd však sudcov – ako vysvetľuje v závere podrobného odôvodnenia – oslobodil z dôvodu, že v predmetnej veci „nejde o prípad, keď by súd ´do neba volajúcim spôsobom´ porušil zákon [ktorým slovným spojením] chcel iba zdôrazniť skutočnosť, že svojvoľným rozhodnutím [...] je na účely disciplinárneho konania iba rozhodnutie takej intenzity, ktorá prebije ústavou garantovanú ochranu právneho názoru sudcu (čl. 148 ods. 4 Ústavy SR)“.



Celý príspevok | Názory (4)


zobraziť staršie články