lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Marián Porvažník (3)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Adam Glasnák (2)
Lukáš Peško (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Peter Varga (2)
Ladislav Pollák (2)
Marek Maslák (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Tomáš Plško (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Zeleňák (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Prochazka (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Poloha (1)
Viliam Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Natalia Janikova (1)
David Horváth (1)
Nora Šajbidor (1)
Michal Jediný (1)
Eduard Pekarovič (1)
Peter Kubina (1)
Paula Demianova (1)
Vincent Lechman (1)
Ondrej Jurišta (1)
lukas.kvokacka (1)
Lucia Palková (1)
Pavol Mlej (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Petr Kavan (1)
Martin Bránik (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavol Chrenko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Janík (1)
Gabriel Závodský (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Svoboda (1)
Katarína Dudíková (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Kurian (1)
Peter Marcin (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Estočák (1)
Peter K (1)
Marcel Ružarovský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Nina Gaisbacherova (1)
peter straka (1)
Jakub Mandelík (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Gera (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladislav Pečík (1)
David Halenák (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomas Pavelka (1)
Adam Pauček (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Rostáš (1)
Patrik Pupík (1)
Tomáš Pavlo (1)
jaroslav čollák (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Adamova (1)
lukasmozola (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Priadka (1)
Mikuláš Lévai (1)
Igor Krist (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Šrámek (1)
Róbert Černák (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Košalko (1)
Michaela Stessl (1)
Dávid Kozák (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
Patrik Patáč (1)
Andrej Majerník (1)
Petr Steiner (1)
Tomas Kovac (1)
Pavel Lacko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Kontumačný rozsudok v odvolacom konaní?

Ľuboslav Sisák, 31. 10. 2024 v 22:31

Nie je raritou, keď sa sporová strana víťazná na prvom stupni po podaní odvolania neúspešnou stranou „vykašle“ na odvolacie konanie v tom zmysle, že sa nevyjadrí k odvolaniu a nedostaví sa ani na (obvykle nariaďované) pojednávanie o odvolaní. Stáva sa, že na pojednávanie sa naopak nedostaví sám odvolateľ.

Vyvstáva otázka, či v tejto situácii môže odvolací súd kontumovať pasívnu stranu sporu rozsudkom pre zmeškanie. V odvolacom konaní platí pravidlo, že sa naň v princípe vzťahujú pravidlá prvoinštančného konania, ak sa neustanovuje niečo iné ( § 378 ods. 1 CSP). Výslovne vylúčená je len úprava o pristúpení subjektov ( § 378 ods. 2 CSP). Otázne je teda, či úpravu kontumačného rozsudku ( § 273 až § 281 CSP) možno primerane použiť v odvolacom konaní ( § 378 ods. 1 CSP).

Zbierková právna veta rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/237/2021 z 23.08.2023, R 81/2023 odpovedá takto:

Celý príspevok | Názory (0)


SLV meets AI

Milan Kvasnica, 27. 10. 2024 v 14:11

TLDR: Na https://merit.slv.cz a na https://kraken.slv.cz je přidaný chatbot, který obstojně dělá přes gemini-flash (jazykový model od google) shrnutí rozhodnutí.

Před osmi lety jsem spustil Merit a Juraj o tom napsal krásný PR článek https://www.lexforum.cz/594 - tahle Merit byla kouzelná, protože měla odkazy na citovaná rozhodnutí a zejména pak na rozhodnutí, která daná rozhodnutí citovala. Tahle Merit v roce 2020 zemřela ze směšného důvodu a to protože došlo na disku místo. Ač mi přišlo pět smutných emailů a čtyři ještě smutnější pohlednice, už jsem ji neobnovil.

V posledních dvou měsících se mi stalo životní neštěstí, kdy soudy ve třech případech rozhodly v přímém rozporu s citovanou judikaturou. Zcela obrátily smysl těch rozhodnutí, lidově řečeno dezinterpretovaly text opačným způsobem. Pokud se během příštího roku zabiju, tak to bude kvůli tomu - že jsem selhal a nebyl schopen soud přesvědčit o opaku. Považuju to za své životní selhání a kompletně se mi zbortil smysl života.

Celý príspevok | Názory (1)


Možnosť výplaty podielu na zisku v nepeňažnej forme

Adam Glasnák, 17. 10. 2024 v 12:10

V nedávnej dobe som narazil na pomerne zaujímavú otázku. Môže spoločnosť vyplatiť podiel na zisku v nepeňažnej forme, napr. vo forme pozemkov alebo drahých kovov?

Pri detailnejšom pátraní som zistil, že sa jedná o pomerne zabudnutú tému. Nenašiel som žiadne súdne rozhodnutia alebo komentárovú literatúru, ktorá by sa danej otázke venovala.

Súčasný stav v Slovenskej republike

Celý príspevok | Názory (1)


Za Martinom Magálom (1974-2024)

Juraj Gyarfas, 23. 09. 2024 v 19:54

Ešte nikdy sa mi žiadny post nepísal tak ťažko, ako tento. Martin bol vynikajúci právnik, výborný manažér a skvelý človek - najdôležitejší mentor, akého som počas mojej profesionálnej kariéry mal. A nielen ja.

Prvýkrát som sa s Martinom stretol na jar 2009. Zaujalo ho Lexforum a zavolal ma na kávu. Na prvý dojem bol imponujúci - charizmatický, sebavedomý a dobre oblečený. Rýchlo premýšľal, rýchlo reagoval a v rozhovore sa vedel rýchlo dostať k tomu, čo ho zaujímalo. V tom čase som mal necelé dva roky po štátniciach a už som mal možnosť stretnúť viacerých právnikov, ale Martin vždy vyčnieval.

O rok neskôr som nastúpil do advokátskej kancelárie Allen & Overy, ktorú viedol. Počas nasledujúcich deviatich rokov sme intenzívne spolupracovali na množstve zaujímavých klientskych mandátov a mimoklientskych iniciatív. Bolo fascinujúce sledovať ho ako právnika a manažéra. Okrem výnimočných analytických schopností vedel ľudí nadchnúť a inšpirovať. Mal unikátny dar v právnických aj manažérskych situáciách presne identifikovať, ktoré aspekty je potrebné vyriešiť rýchlo - a tieto potom aj bleskovo a správne uzavrieť - a ktoré si naopak vyžadujú detailnú analýzu - a na tú potom vytvoriť priestor a čas. Bol kreatívny v hľadaní riešení a presvedčivý v ich následnom prezentovaní. Bol vizionár vo vymýšľaní rôznych pro bono a legislatívnych iniciatív, ktoré naše právnické prostredie posúvali dopredu. Mal výnimočný odhad na osobnosti a mnohé jeho predpovede o smerovaní rôznych ľudí sa do písmena naplnili. A nikdy neustúpil zo svojich hodnôt a integrity.

Celý príspevok | Názory (0)


Paragraf 363 - 6 mýtov o najslabšom článku nášho práva

Ondrej Halama, 28. 08. 2024 v 13:51

1. mýtus – 728 prípadov ročne

Moje poznatky z praxe nasvedčujú, že štatistiky o § 363, ktoré prezentuje generálna prokuratúra, sú skreslené. Za rok 2023 malo ísť o 728 žiadostí (návrhov). V skutočnosti ich však môže byť o tisíce viac.

Moja osobná skúsenosť dokazuje, že niektoré žiadosti sa ku generálnemu prokurátorovi ani nedostanú a sú vybavené napr. nezákonným odstúpením na krajskú prokuratúru. Týmto postupom sa teda nedostanú ani do štatistík. Ako môj návrh „vybavil“ podriadený prokurátor si môžete pozrieť na mojom blogu, kde nájdete aj kópiu listu. Jednoducho moju žiadosť poslali na krajskú prokuratúru, hoci nedokázali uviesť jediný §, podľa ktorého postupovali.

Celý príspevok | Názory (0)


Legalizace (podpisu) v ČR

Michal Krajčírovič, 09. 08. 2024 v 12:16

Legalizace podpisu v ČR a její systémové vady jsou samo o sobě tématem spíše na disertační práci, přesto několik poznámek.

Pro slovenské, zde hojně aktivní kolegy, se hodí úvodem poznamenat, že - na rozdíl od Slovenska - v ČR může legalizaci (ověření) podpisu provést nikoli pouze matrika a notář (jako na Slovensku - mohou i advokáti?), ale navíc i pracoviště CzechPoint, a to zejména na pobočkách České pošty (podpisy ještě může ověřovat hospodářská komora, ale tu zde vynechám, moje zkušenost s nimi není žádná; stejně tak vynechávám velvyslanectví).

Samo o sobě udělení práva ověřování podpisů "proškoleným" pracovníkům pošty jsem již od začátku, před lety, považoval za naprosto děsivé. Zde nevycházím z exaktních dat, ale osobních pocitů - předpokládám, že notář si svůj úřad chrání a hlídá, co dělají jeho - jednotky - zaměstnanců. I u matriky lze předpokládat určitý standard (i když zde taky s polemikou) a úroveň kontroly - úřady, kde je více než jednotky ověřujících, budou spíše výjimkou. I advokát ověřuje doslova svým jménem a na svoji odpovědnost, navíc s omezením na ověření podpisu (fyzicky podepsáno před advokátem), bez možnosti uznání podpisu za vlastní.

Celý príspevok | Názory (0)


Ohledy slušnosti

Milan Kvasnica, 21. 06. 2024 v 08:34

Nejvyšší soud v rozhodnutí vydaném pod sp. zn.: 29 Cdo 2329/2023 interpretoval ustanovení § 591 písm. d) občanského zákoníku takto:

Ustanovení § 591 písm. d) o. z. patří k právním normám s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, tj. k právním normám, jejichž hypotéza není stanovena přímo právním předpisem a které tak přenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém případě vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, předem neomezeného okruhu okolností. Zákon výslovně nestanoví, z jakých hledisek má soud vycházet při posuzování otázky, zda jednání účastníka občanskoprávního vztahu představuje plnění, kterým bylo vyhověno mravnímu závazku nebo ohledům slušnosti; vymezení hypotézy právní normy tedy závisí v každém konkrétním případě na úvaze soudu. Rozhodnutí o tom, zda jsou splněny podmínky pro aplikaci ustanovení § 591 písm. d) o. z., je vždy třeba učinit po pečlivé úvaze, v jejímž rámci musí být zváženy všechny rozhodné okolnosti případu.

Podmínky uvedené v ustanovení § 591 písm. d) o. z. je třeba vykládat (vzhledem k tomu, že jde o výjimku, která vylučuje možnost věřitele dovolat se neúčinnosti bezúplatného právního jednání dlužníka) v souladu se smyslem a účelem institutu relativní neúčinnosti. Tuto výjimku je namístě uplatnit jen tehdy, převáží-li ohledy slušnosti nad povinností dlužníka splnit svou právní povinnost (dluh) vůči věřiteli (věřitelům).

Celý príspevok | Názory (0)


Konečne jasno: Prorogácia cudzieho súdu v zmluve bez iného cudzieho prvku

Juraj Gyarfas, 18. 03. 2024 v 11:45

Zdá sa mi, že táto otázka sa počas mojej praxe objavovala aspoň raz za rok. Otázka znela, či v zmluve, ktorá inak neobsahuje žiadny iný medzinárodný prvok, možno dojednať právomoc cudzieho súdu.

Nariadenie Rím I pre analogickú otázku rozhodného práva ustanovuje výslovnú úpravu. Podľa čl. 3 ods. 3 možno aj pri absencii medzinárodného prvku dohodnúť cudzie rozhodné právo, napriek tomu sa však budú aplikovať kogentné ustanovenia domáceho práva.

Nariadenie Brusel I [nariadenie Rady (ES) č. 44/2001], ani rekodifikované Nariadenie Brusel Ia [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012] však túto otázku výslovne neriešia.

Celý príspevok | Názory (1)


Trnavské právnické debaty

Milan Hlušák, 06. 03. 2024 v 17:21

Ahojte lexforáci,

po dlhšej odmlke opäť na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity organizujeme Trnavské právnické debaty, na ktoré by sme vás cestou lexfora radi pozvali. Tentokrát budú debaty venované predbežnému právnemu posúdeniu a prekvapivým súdnym rozhodnutiam.

Ako sa osvedčilo v minulosti, ani tentokrát nepôjde o klasickú konferenciu s príspevkami, ale o moderovanú diskusiu panelistov, medzi ktorými nebudú chýbať sudcovia Ústavného či Najvyššieho súdu, ale ani sudcovia okresných súdov, keďže práve oni sú tí, v ktorých praxi predbežné právne posúdenie a prekvapivé rozhodnutia zohrávajú najväčší význam.

Celý príspevok | Názory (1)


Mantinely ušlého zisku – pravidelný beh vecí ?

Adam Glasnák, 15. 12. 2023 v 20:25

Hneď na začiatok si dovoľujem odstrašiť čitateľa tým, že nasledujúci príspevok si bude vyžadovať mierne dlhší úvod na nastolenie kontextu, na druhú stranu sa jedná o veľmi zaujímavú tematiku, so závermi, ktoré majú ambíciu znovu otvoriť diskusie na tému ušlého zisku.

Dovolím si dokonca tvrdiť, že podľa toho kam sa budúca súdna prax prikloní (čo do záverov, ktoré by som rád prenechal diskusii), tak bude principiálne ovplyvnený priebeh budúcich súdnych konaní o ušlom zisku. Z dôvodu aby bol príspevok čo najkratší, budú niektoré pasáže, čo možno najviac zostrihané. Nejde však začať bez pomocnej „súdnej definície“ na ktorú, sa ďalej odvolám.

Úvod:

Celý príspevok | Názory (3)


Recenzia (a reklama): Podcast Judikatúra (CZ)

Ľuboslav Sisák, 14. 12. 2023 v 10:38

V niektorých štátoch je online priestor zaplavený alebo aspoň pokropený rôznymi formami online šírenia osvety v práve. Žiarivým príkladom sú trebárs Nemci, kde už istú dobu nie je ničím výnimočným ani to, že akademici s elánom nahrávajú celé semestre svojich prednášok a zverejňujú ich pre všetkých na webe. Aj z mnohých praktikov sa s vervou stali YouTuberi. Popri tom sa pravidelne točia množstvá podcastov či iných diskusných relácií. U nás sa online hovorené neformálne slovo v práve zatiaľ príliš neuchytilo. Dôvody môžu byť kultúrne (nie sme skrátka takí), motivačné (nechce sa alebo neoplatí sa), časové (nie je kedy), či iné.

Nie tak dávno sa však na českej (a teda tak trochu na „našej“) scéne objavil podcast Judikatúra. Vzhľadom na to, čo tento podcast ponúka, mám pocit, že sa o ňom na Slovensku nie príliš vie a tak som chcel naň touto formou urobiť malú reklamu a tým snáď prispieť k jeho popularite, lebo si to podľa mňa zaslúži.

Ide o podcast, ktorý začiatkom roka 2022 začali natáčať dvaja významní českí civilisti: doc. Filip Melzer a dr. Petr Bezouška. Už z ich odborného zamerania je zrejmé, že obsahom podcastu sú najmä súkromnoprávne témy, a to najčastejšie rýdzo občianskoprávne. Jadrom podcastu je komentovanie vybraných rozhodnutí najmä českého Najvyššieho súdu. Čo do štruktúry sa najprv uvedie zhutnený skutkový stav, po ktorom sa riešia jednotlivé právne problémy. Treba vyzdvihnúť, že právno-analytická časť je na podcast naozaj extrémne dôkladná. Je skvelé, že sa problémy či inštitúty rozoberajú najskôr zoširoka a vyvíja sa veľká snaha, aby poslucháč najskôr vo všeobecnosti pochopil, o čo ide, pravidelne aj v (u nás veľmi potrebnom) historicko-komparatívnom kontexte. Neskáče sa teda in medias res. Z pohľadu Slováka pritom podľa mňa vôbec nevadí, že väčšinou sa operuje už s novým českým občianskym právom. Mnohé diely sa venujú právu, ktoré sa vôbec alebo len málo zmenilo. A dokonca tam, kde sa zmenilo, povie sa, ako to bolo za starého českého práva, t. j. podľa nášho dnešného. Takýto poctivý prístup však súčasne a nevyhnutne znamená, že nejde práve o relaxačné počúvanie a treba sa na to trošku koncentrovať (čo, samozrejme, nie je myslené zle, ale fakticky). Okrem komentovania judikatúry sa sporadicky (symbolicky na „okrúhlu“ epizódu) objaví diel o všeobecnejšej téme. Najnovšie pribudli aj epizódy o niektorých „mystických“ civilistických pojmoch, ktoré podcasteri vysvetľujú. Dlho boli všetky epizódy v plnej dĺžke zadarmo dostupné. Ja som ich počúval na Spotify, ale isto sú aj inde. Nedávno (a ja sa aj čudujem, že až tak neskoro) sa podcast spoplatnil. Ide o sumu 5 euro na mesiac, platí sa a počúva sa potom cez portál herohero. Vzhľadom na kvalitu a kvantitu podcastu je toto podľa mňa ešte stále len almužna a dobrá vôľa podcasterov. Občas sa ešte zverejní full epizóda aj pre neabonentov. Diely, ktoré sa natočili pred spoplatnením, sú naďalej zadarmo.

Celý príspevok | Názory (2)


Decízna rozhodovacia "svätá trojica" v dresoch s č. 46 a menom Ústava alebo: právomoc rozhodcovského súdu a prieskum ADR všeobecnými súdmi?

Jaroslav Čollák, 10. 12. 2023 v 11:35

Lexforáckej ekipe dávam na diskusiu ďalšiu zaujímavú oblasť vzťahu alternatívnych orgánov na riešenie sporov, v tomto prípade rozhodcovského konania - a dohľadu všeobecných súdov nad tým, čo sa udialo v rozhodcovskom súdnictve. O nemožnosti rozhodcovského súdnictva prejednávať disciplinárne skutky a "veci" som už poukázal u "Juraja" tu.

Všetci vieme, že vzťah arbitráže a všeobecného súdnictva je vymedzený predovšetkým (i) žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a (ii) judikatórne zastabilizovanou šírkou tohto dohľadu iba v rozsahu (ii.i) prieskumu práva na spravodlivý súdny proces. Inak a laicky povedané, všeobecné súdny nebudú a nemajú riešiť vec riešenú po právnej stránke pred arbitrom ešte raz, ale len v rozsahu prieskumu, či arbitráž prebehla ako mala s prihliadnutím na právo na spravodlivý proces (fair trial) v zmysle čl. 46 a čl. 6 dohovoru.

Analogicky dlhodobo tvrdím, že tento model "dohľadu" by mal byť nastavený pre všetky ADR platformy vo vzťahu k dohľadu nad tým, čo sa "u nich" udialo, ale to je iná téma.

Celý príspevok | Názory (22)


Peter Zeleňák

Peter Zeleňák, 25. 11. 2023 v 15:54

Opäť som tu, amatér, s prosbou k profesionálom o vaše právne názory, samozrejme nezáväzné, na ďalej rozpísaný problém. Popis problému: Obecné zastupiteľstvo prijalo dňa 21.08.2023 uznesenie, ktorým: „ určuje
  1. počnúc dňom 1.5.2023 cenu za dodávku pitnej vody verejným vodovodom na 1,1337 €/m3
  2. počnúc dňom 1.5.2023 cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou na 1,0683 €/m3
  3. počnúc dňom 1.1.2023 cenu za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom na 0,8519 €/m“.

No a mňa samozrejme zarazila retrospektívna účinnosť. Svoje pochybnosti o správnosti takéhoto postupu som predniesol obecnému zastupiteľstvu (OZ), ale dostalo sa mi odpovede, že právna poradkyňa obce to odobrila. Tak som podal podnet na okresnú prokuratúru.

Celý príspevok | Názory (1)


Slovensko nie je "čistá" parlamentná republika. Ide skôr o hybrid

Ondrej Halama, 20. 10. 2023 v 23:21

Niektorí politici a právnici sa pri výklade Ústavy SR pokúšajú výklad viac napasovať na určitú formu vlády (na parlamentnú formu vlády), ako by ústavu mali vykladať podľa úmyslu jej tvorcu (zákonodarcu) či podľa jej samotného textu a kontextu.

Tento zvláštny prístup, keď sa pri výklade viac ako vôľa ľudu (zákonodarcu) zohľadňuje potreba zaradiť formu vlády do určitých teoretických modelov, je podľa môjho názoru neodborný a očividne účelový v prospech niektorých politických strán.

Tak ako v iných právnych odvetviach aj v odvetví ústavného pravá by sa mal výklad právneho predpisu uskutočňovať najmä s ohľadom na vôľu zákonodarcu a nie s ohľadom na jednoduchšie teoretické zaradenie do foriem vlády a ani nie s ohľadom na potreby politikov.

Celý príspevok | Názory (3)


zobraziť staršie články