Autori:

Nie je raritou, keď sa sporová strana víťazná na prvom stupni po podaní odvolania neúspešnou stranou „vykašle“ na odvolacie konanie v tom zmysle, že sa nevyjadrí k odvolaniu a nedostaví sa ani na (obvykle nariaďované) pojednávanie o odvolaní. Stáva sa, že na pojednávanie sa naopak nedostaví sám odvolateľ.

Vyvstáva otázka, či v tejto situácii môže odvolací súd kontumovať pasívnu stranu sporu rozsudkom pre zmeškanie. V odvolacom konaní platí pravidlo, že sa naň v princípe vzťahujú pravidlá prvoinštančného konania, ak sa neustanovuje niečo iné ( § 378 ods. 1 CSP). Výslovne vylúčená je len úprava o pristúpení subjektov ( § 378 ods. 2 CSP). Otázne je teda, či úpravu kontumačného rozsudku ( § 273 až § 281 CSP) možno primerane použiť v odvolacom konaní ( § 378 ods. 1 CSP).

Zbierková právna veta rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/237/2021 z 23.08.2023, R 81/2023 odpovedá takto:

Nevydanie kontumačného rozsudku v odvolacom konaní nemožno považovať za nesprávny procesný postup súdu.

Nevydanie kontumačného rozsudku v odvolacom konaní nemožno považovať za nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 až § 277 CSP a rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 až § 281 CSP nemožno s poukazom na ustanovenie § 378 CSP považovať za inštitúty aplikovateľné na konanie na odvolacom súde.

Podľa najvyššieho súdu teda v odvolacom konaní vôbec nemožno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože nejde o primerane použiteľný inštitút z úpravy prvoinštančného konania.

V prejednávanej veci išlo o navrhované kontumovanie odvolateľa, ktorý sa nedostavil na odvolacie pojednávanie. Odvolanie smerovalo voči v poradí už tretiemu rozsudku prvej inštancie. Dovolaním napadnutý odvolací rozsudok (KS Prešov sp. zn. 17Co/59/2019 z 29.09.2020) udáva, že odvolateľ sa nezúčastnil ani predošlých odvolacích pojednávaní a svoju neprítomnosť vždy včas ospravedlnil a súhlasil s konaním v neprítomnosti (bod 24).

Podľa mňa, aj keby sa rovno bez polemiky mohlo v odvolacom konaní rozhodovať kontumačným rozsudkom, tak judikatúrou vyslovovaná materiálna podmienka pre kontumovanie (napr. III.ÚS 121/2021, 2Obdo/54/2022, 2Obdo/6/2023; ide o istý korektív spravodlivosti inak občas príliš prísnych „obyčajných“ formálnych podmienok pre kontumovanie) tu nebola splnená.

Chcem si ale predstaviť situáciu, že v odvolacom konaní by boli splnené aj formálne aj materiálne podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. R 81/2023 je dosť paušálny na to, aby vylúčil kontumáciu aj pre tieto prípady. Pozrime sa na kľúčovú časť odôvodnenia tohto R-ka mimo publikované právne vety.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že takým inštitútom [rozumej takým, ktorý sa dá použiť výlučne v prvoinštančnom konaní, pozn. aut.] je aj rozsudok pre zmeškanie (žalobcu či žalovaného), keďže vydaním takéhoto rozhodnutia v odvolacom konaní by sa zmaril účel odvolania a cieľ odvolacieho konania. Zároveň kontumačný rozsudok je upravený v tretej časti CSP medzi osobitnými procesnými postupmi súdu, ktoré sa prioritne aplikujú v prvoinštančnom, tzv. zisťovacom konaní, kedy sa v sporovom konaní na základe podanej žaloby prejednáva spor o právo. Súd zisťuje, čo je právom alebo právo vytvára. V odvolacom konaní sa skúma v rozsahu odvolacích námietok správnosť tohto postupu, teda aj postupu podľa tretej časti CSP. Keďže súčasne aktuálna právna úprava neumožňuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preskúmavať v rámci odvolacieho konania rozhodnutia krajských súdov o návrhoch na zrušenie rozsudkov pre zmeškanie strán sporu, argumentácia dovolateľa je neprípustná. Z povahy súdenej veci je teda v odvolacom konaní aplikácia ustanovení prvého a druhého oddielu, tretieho dielu, prvej hlavy, tretej časti CSP (ust. § 273 až § 277 CSP k rozsudku pre zmeškanie žalovaného a ust. § 278 až § 281 CSP k rozsudku pre zmeškanie žalobcu) vylúčená.

Hlavným argumentom neprípustnosti odvolacej kontumácie sa zdá byť to, že opak by zmaril účel odvolania a cieľ odvolacieho konania. O pár riadkov sa potom asi pomenúva tento účel a cieľ – skúmanie správnosti postupu prvého stupňa.

Z môjho pohľadu je prvou otázkou, či existuje čosi, čo úplne vylučuje kontumačný rozsudok z odvolacieho konania. Odrazovým mostíkom je princíp primeranej aplikácie pravidiel prvoinštančného konania, ak úprava odvolania neustanovuje inak ( § 378 ods. 1 CSP). Úprava odvolania výslovne neustanovuje inak, čiže z tohto pohľadu by nemala jestvovať prekážka. Aj keby som na tomto mieste zvážil tak ako R 81/2023, či povaha odvolania môže byť prekážkou, nemyslím, že touto optikou niečo tak vážne bráni odvolacej kontumácii. Veľmi nadnesene: odvolací súd kontroluje, či na prvom stupni prebehlo všetko v poriadku (v namietanom rozsahu), strana v istej forme neprejaví záujem o odvolací prieskum, fajn, odvolací súd v sporovom (!) konaní teda už vôbec nemusí mať záujem o prieskum a na návrh skontumuje (za splnenia všetkých podmienok). Tu mi myšlienka kontumácie príde rovnaká ako na prvom stupni.

Ťažšia mi ale príde druhá otázka. Ak v princípe môžem akceptovať primerané použitie úpravy rozsudku pre zmeškanie v odvolacom konaní, tak do akej miery až viem „primerane“ vytvarovať normy o kontumačnom rozsudku tak, aby sedeli na odvolacie konanie. Tu už by som totiž musel nie že primerane aplikovať, ale vytvoriť si nové pravidlá o kontumácii tak, aby zapadli do možností rozhodovania o odvolaní.

Pri zmeškaní strany sporu, ktorá nepodala odvolanie, by kontumácia mala znieť na vyhovenie odvolaciemu návrhu. Tu inšpiratívne voľný preklad § 539 ods. 2 nemZPO (tento § výslovne upravuje špecifiká odvolacej kontumácie): Ak sa strana, ktorá nepodala odvolanie, nedostaví na pojednávanie a odvolateľ navrhne rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, tak sa prípustné skutkové tvrdenia odvolateľa považujú za nesporné. Ak je odvolanie vzhľadom na tieto tvrdenia dôvodné, odvolaciemu návrhu sa vyhovie; v opačnom prípade sa odvolanie zamietne.

Na druhej strane, pri zmeškaní odvolateľa by kontumácia mohla znieť na potvrdenie prvoinštančného rozhodnutia. Opäť inšpiratívne § 539 ods. 1 nemZPO: Ak sa odvolateľ nedostaví na pojednávanie, na návrh sa odvolanie zamietne rozsudkom pre zmeškanie [tu je ale iný spôsob rozhodnutia, než u nás]. Vo zvyšku sa už odkazuje na primerané použitie všeobecnej úpravy kontumačného rozsudku ( § 539 ods. 3 nemZPO).

Vieme si teda vytvarovať kontumáciu tak, aby bola funkčná aj v odvolacom konaní, len otázka je, či toto ešte stále je „primeraná“ aplikácia. V podstate ide o všeobecný problém tejto legislatívnej techniky „primeranej“ aplikácie všeobecnejšej úpravy na nejaký špecifickejší jav. Do akej miery máme voľné ruky na rozumnú primeranú aplikáciu? Je niekde hranica? Narazil na ňu kontumačný rozsudok v odvolacom konaní (ak by sme akceptovali, že a priori by nemusel byť vylúčený)? Aktuálne nie som úplne presvedčený, že narazil.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím