Náhodou som narazil na zaujímavé rozhodnutie ESD o prejudiciálnej otázke (C-144/10), ktorého podstatou bol výklad článku 22, bodu 2. Nariadenia Brusel I: v konaniach, ktorých predmetom je platnosť rozhodnutí orgánov spoločnosti, majú výlučnú právomoc súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť sídlo.

Otázka čo je nezávislé súdnictvo môže u každého z nás vzbudiť iné pocity, dojmy, právne názory či postoje. Dnešná spoločnosť, ktorej interpersonálne vzťahy sú v niektorých situáciách vyhrotené až natoľko, že môžu prerásť do stavu porušenia práva ba dokonca jeho ignorácie, bezpodmienečne potrebuje garanta moci. Garanta moci, ktorý sa bude podieľať resp. bude mať záujem na tom, aby sa tento “neprávny” stav napravil.

V danej situácii, o náprave a spôsobe nápravy neželaného stavu porušenia práva môžu v zásade rozhodnúť dva subjekty. Dva subjekty, ktoré sú diametrálne odlišné, ale úlohou rovnaké. Jedným z týchto subjektov sú samozrejme samotní účastníci daného vzťahu porušujúceho právo, kedy sa samotné porušenie práva dá odstrániť jednoducho, a to prejavením vôle a v rámci dobrých mravov či dobrých ľudských vzťahov dospieť ku vyriešeniu daného problému.

PODPIS A PRÁVNA LISTINA

Podpis je dôležitou súčasťou právnych listín. Osvedčuje sa ním, že listina obsahuje vôľu podpísanej osoby, prípadne sa podpisom vyjadruje súhlas s listinou. Podpisom sa teda zakladá určitý vzťah medzi listinou a osobou, ktorá listinu podpísala. V bežnej reči môžeme povedať, že podpisom preberá podpisujúci zodpovednosť za obsah listiny.

„Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, súd preto jeho žalobu zamietol.” Veta, na ktorej nejeden slovenský sudca postavil svoje rozhodnutie v zložitejších prípadoch. Právny zástupca žalobcu ju počuje veľmi nerád a jeho úsilie smeruje k tomu, aby neodznela. Tak sa dostávam k otázke, na ktorú hľadám odpoveď v nasledujúcich riadkoch: Aké ťažké je dôkazné bremeno žalobcu pred slovenským súdom?

Čo hovorí zákon

Radi by sme upozornili na stránku rozhodnutia.sk, na ktorej sa v súlade s novou legislatívou zverejňujú rozhodnutia slovenských súdov. Nechceme sa vyjadrovať k politickým aspektom a sporom okolo tejto reformy. Z pozície právnikov sme však presvedčení, že otvorená diskusia o judikatúre prispieva k predvídateľnosti práva, k právnej istote a tým pádom aj ku kvalite právneho štátu. Okrem toho veríme, že otvorená diskusia, ktorá je jedným zo základných poslaní tohto blogu, v konečnom dôsledku prispieva aj k zvyšovaniu kvality toho, o čom sa diskutuje - teda v tomto prípade ku kvalite práva a jeho súdnej aplikácie.

V tomto smere by sme novú stránku radi privítali a tešíme sa na diskusie, ktoré budú zverejnenými súdnymi rozhodnutiami inšpirované.

11. januára 2012 spoločnosť ICANN (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers) začala akceptovať prvé žiadosti o nové generické domény najvyššej úrovne. Reforma znamená možnosť získať doménu spočívajúcu v generickej koncovke ako napríklad „.green“, „.hotel“, „.bank“ avšak aj doménu ktorej koncovka je registrovanou ochrannou známkou ako napr. „.pepsi“, „.lacoste“, „.mercedes“ atď. Okrem nich vzniknú domény najvyššej úrovne v iných abecedách než v latinke, ako napr. „.МОСКВА” či „.紅“.

O odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností sa na tomto blogu už diskutovalo tak často (napr. tu, tu, tu a tu), že tuším ide spolu s rozhodcovskými doložkami v spotrebiteľských zmluvách a určujúce témy Lexfora.

Tentokrát sa k téme vraciam na základe zaujímavého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010 (JUDr. Hargaš, JUDr. Fúrová a JUDr. Reisenauerová), na ktoré ma upozornil Michal. Rozhodnutie nebolo vydané v civilnom konaní, ale v správnom súdnictve (o žalobe proti rozhodnutiu správy katastra) a aj keď so závermi sa nestotožňujem, ide podľa mňa o najlepšie a najdôkladnejšie odôvodnené rozhodnutie, ktoré bolo k tejto téme na Slovensku podľa mojich vedomostí zatiaľ vydané.

Som hráčom na Slovensku menej obvyklého športu zvaného Bridž. Keďže nie som právnik, asi je odo mňa trúfalé, tu čokoľvek napísať a preto, ak tento post bude zmazaný, s pokorou to budem rešpektovať. Túto stránku som objavil pri rešeršovaní súdnych rozhodnutí v súvislosti s diskrimináciou v športe.

O problematice jednoduchosti sporů v návaznosti na výši paušální náhrady jsem referoval naposledy před třemi lety zde: http://www.lexforum.cz/130

Zatímco myšlenka ministerstva spravedlnosti na snížení paušální odměny na polovinu v případě vykonání pouze dvou úkonů právní služby advokátem (viz: http://zpravy.ihned.cz/cesko/c1-52997850-advokatum-a-exekutorum-by-mely-klesnout-odmeny-na-polovinu-navrhuje-pospisil ) zůstala toliko ve stádiu úvah a na soudech se setkala s odporem (viz: http://www.cak.cz/scripts/detail.php?id=7595 ), dospěla justice k řešení zcela originálnímu.

Ďalšia "perla múdrosti" bola vydaná Krajským súdom v Bratislave v októbri 2011 v rozhodnutí ECOPRESS v STERIN. Jedná sa o prvé rozhodnutie v trvajúcej vojne medzi vydavateľmi tlače a monitoringovými agentúrami na Slovensku. Prípad sa zaoberal otázkou, či sú monitoringové agentúry povinné uzavrieť s vydavateľmi novín licenčnú zmluvu, na základe ktorých by boli oprávneí používať ich články v monitoringu tlače.

V prvom rade by som rád všetkým čitateľom a prispievateľom zaželal všetko dobré a veľa úspechov v roku 2012. Tešíme sa, že počas roku 2011 nielen konštantne stúpal počet čitateľov, ale aj pribudlo veľa nových prispievateľov a množstvo zaujímavých článkov. Dúfame, že rok 2012 bude v tomto smere podobný.

A teraz k téme tohto článku. O ságe West Tankers som na tomto blogu už písal tu aj tu. Počas uplynulého roku tento príbeh vstúpil do novej fázy, ktorá opäť otvára množstvo zaujímavých otázok o interakcii medzi arbitrážou a bruselským režimom uznávania súdnych rozhodnutí v Európskej únii. A opäť ide tak trochu aj o boj medzi súdmi hrdého Albiónu a bruselským chápaním povinnej dôvery medzi High Court v Londýne a miestnym súdom kdekoľvek za lamanšským prieplavom. O čo teda ide?

Prečo by sme sa mali zaujímať o práva duševného vlastníctva v outsourcingových zmluvách?

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov.

"Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v OBCHZ, a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k Obchodnému zákonníku: Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím OZ (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ).

Zdá sa, že registračný systém doménových mien .sk prejde v blízkej budúcnosti dramatickou zmenou. SK-NIC (spoločnosť zodpovedná za správu domény najvyššej úrovne s národnou koncovkou .sk), je v procese zavádzania niekoľkých dlho očakávaných zmien a zahájila verejnú diskusiu so zainteresovanými stranami (orgánmi štátnej správy, registrátormi a právnikmi z oblasti práva duševného vlastníctva).