lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (15)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Ivan Bojna (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Adam Valček (2)
Juraj Lukáč (1)
Igor Krist (1)
Gabriel Volšík (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Nora Šajbidor (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter Kubina (1)
Jozef Kleberc (1)
Peter Marcin (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Janík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Paula Demianova (1)
Petr Kavan (1)
Roman Prochazka (1)
Natalia Janikova (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Svoboda (1)
Lucia Palková (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Marek Maslák (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladimir Trojak (1)
peter straka (1)
David Halenák (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Krajčírovič (1)
lukas.kvokacka (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Emil Vaňko (1)
Peter K (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ondrej Halama (1)
Pavol Mlej (1)
Róbert Černák (1)
Matej Kurian (1)
Michal Ďubek (1)
Radoslav Pálka (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Steiner (1)
Marcel Jurko (1)
lukasmozola (1)
Martin Estočák (1)
I. Stiglitz (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Šorl (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Marják (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomas Kovac (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Michalov (1)
Viliam Vaňko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Doménové spory a ADR v doméne .sk

Tomáš Klinka, 04. 12. 2016 v 23:19

Rozvoj internetu nastolil nové štandardy a zásadne posunul horizonty aj v oblasti duševného vlastníctva. Masové využívanie práv duševného vlastníctva, či už ide o autorské práva, práva z ochranných známok alebo práva z registrovaných dizajnov, a najmä ich efektívna ochrana si v prostredí internetu vyžadujú osobitný prístup zohľadňujúci povahu predmetov duševného vlastníctva na jednej strane a technologické výzvy on-line sveta na strane druhej. To platí tak pre digitálny obsah chránený prostriedkami duševného vlastníctva, ako aj pre registráciu a používanie domén. Doménové spory sú typickým sprievodným javom rozvoja internetu a ich efektívne riešenie si vyžaduje dôslednú hmotnoprávnu analýzu a adekvátne procesné pravidlá.

Z hľadiska bežného užívateľa je internet vybudovaný na systéme názvov domén (Domain Name System - DNS)[1]. Užívateľ si tak nemusí pamätať a orientovať sa v abstraktných IP adresách, ktoré predstavujú jedinečnú číselnú identifikáciu každého počítača s priamym pripojením na internet. Doménové mená sú tak vlastne praktickým sprievodcom po internete. A svojmu držiteľovi môžu prinášať aj zaujímavú komerčnú hodnotu, ak sa vďaka nim ponuka jeho produktov alebo služieb dostane k širšiemu okruhu potenciálnych zákazníkov.

Vrcholové domény resp. domény najvyššej úrovne (Top-level domains - TLDs) sa delia na generické vrcholové domény (generic Top-level domains - gTLDs), ako napríklad .com alebo .org, a na národné vrcholové domény (country-code Top-level domains - ccTLDs), ako napr. .us, .de, .cz alebo .sk. Domény druhej úrovne podradené jednotlivým vrcholovým doménam prideľujú prostredníctvom komerčných registrátorov jednotlivé doménové autority, ktorou je pre vrcholovú doménu .sk spoločnosť SK-NIC, a.s.[2] A práve konflikty medzi doménami druhej úrovne[3] a inými právami - najčastejšie právami duševného vlastníctva - máme na mysli, keď hovoríme o doménových sporoch.

Celý príspevok | Názory (0)


Hyperocha v insolvenci a její přeměně na konkurz

Michal Krajčírovič, 29. 11. 2016 v 09:49

Insolvence probíhá zpravidla oddlužením z budoucích dlužníkových příjmů (obvykle mzdy). Zatímco se do těchto příjmů počítají i např. vrácené přeplatky na dani (též daňový bonus vyplácený na děti - viz VS v Praze, sp. zn. 1 VSPH 241/2013-B-50), které dlužník musí odvést na účet majetkové podstaty (v poslední době finanční úřady zastávají dokonce postoj, kdy vyčkávají pokynu insolvenčního správce a zasílají přímo jemu), poněkud jiná situace je u hyperochy (zbytku peněz vzniklých ze zpeněžení majetku a vyplacení zajištěných věřitelů a nákladů zpeněžení).



Hyperocha totiž nenáleží nezajištěným věřitelům (ti jsou uspokojování z budoucích příjmu), jak by dle mého bylo logické (snaha uspokojit z majetku dlužníka věřitele v maximální možné míře), ale dlužníkovi - a je čistě na jeho libovůli, jestli se rozhodne z ní uhradit své závazky nezajištěným věřitelům (a tím i třeba předčasně skončit insolvenci stoprocentním uspokojením věřitelů), nebo si ji prostě ponechá.

Celý príspevok | Názory (0)


Prvá lastovička Najvyššieho súdu o dovolaní podľa CSP, ktorá snáď ďaleko nepoletí

Vladislav Pečík, 12. 11. 2016 v 21:24

Neprešli ani tri mesiace od účinnosti CSP, a Najvyšši súd už rozhodol o dovolaní, ktoré bolo (zrejme) podané už po účinnosti novej procesnej normy civilného procesu. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní, ktorého prípustnosť postavil dovolateľ na ust. 421 ods. 1 písm. a) CSP. Nakoľko ide v našom právnom poriadku o úplne nový prvok, narozdiel od § 420, ktorý je "potomkom" § 273 OSP, bolo by určite zaujímavé zistenie, ako toto ustanovenie Najvyšší súd aplikoval po prvý krát (aspoň zo zverejnených rozhodnutí vyplýva, že nižšie uvedené rozhodnutie je svojho druhu prvé, nakoľko na žiadne iné, kde by Najvyšší súd posudzoval prípustnosť dovolania podaného už počas účinnosti CSP, som nenašiel).



Najvyšší súd dňa 28.09.2016 vydal uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Obdo/53/2016, ktorým rozhodol tak, že dovolanie odmietol. O predmetnom súdnom konaní mám informácie iba z tohto zverejneného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia nižších súdov v tejto veci nie sú zverejnené.

Celý príspevok | Názory (2)


Pár poznámok k negatívnej dôkaznej teórií (diskusia)

Dušan Rostáš, 04. 11. 2016 v 11:40

Tento príspevok je reakciou na článok Tomáša Čentíka uverejnený na ulpianus.sk.[1], ktorý sa týka negatívnej dôkaznej teórie a v ktorom bola prejavená vôľa po diskusii o tejto téme. Posnažím sa teda zapojiť. Príspevok sa zaoberá analýzou rozhodnutí, ktoré sú uvedené v Tomášovom článku.

1. Keď názov teórie viac zahmlieva, než vraví.

Za hlavný problém negatívnej dôkaznej teórie považujem jej metúci názov a nejasný obsah - to môže viesť k diskusii, v ktorej bude rozprávať každý o svojom. V analýze preto vychádzam z toho, ako je funkčne predstavená v spomenutom príspevku jeho autorom, a teda že:

Celý príspevok | Názory (7)


Prieťahy a okolo toho

Robert Goral, 01. 11. 2016 v 19:04

Nemám záujem tu vymýšľať nejaký článok o prieťahoch v konaní (nič nie je jednoduchšie), rád by som len položiť pár otázok a budem rád, ak mi niekto so skúsenosťami s nimi napíše správnu odpoveď.



1. Súdy majú na poskytnutie peňažnej náhrady priznanej ústavným súdom lehotu 60 dní. Je táto lehota zo strany súdov dodržiavaná a pokiaľ nie, tak aké majú tentoraz omeškanie? Ľudovo povedané, kedy dôjdu úspešnému sťažovateľovi lóva.

Celý príspevok | Názory (0)


Lesk a bieda postavenia žien v slovenskej advokácii – za čím (všetkým) hľadať ženu a za čím predĺženie koncipientskej praxe?

Marián Porvažník & Veronika Merjava, 01. 11. 2016 v 18:38

Napriek tomu, že od minulého storočia nastal, čo sa týka postavenia žien v slovenskej advokácii výrazný pozitívny posun, v súčasnosti stále pretrváva problém ich nízkeho zastúpenia, najmä na vrcholových pozíciách. Zdá sa, že opatrenia zavádzané v zahraniční za účelom zlepšenia situácie s ohľadom na zastúpenie žien, ktoré by mohli byť inšpiráciou pre slovenský trh zatiaľ nepadli na úrodnú pôdu. Naopak, v roku 2012 bola prijatá novela zákona o advokácii[1] („Novela“), ktorou bola okrem iného predĺžená povinná prax koncipientov z troch na päť rokov. Nielenže bola Novela od počiatku považovaná za nežiaduce zvýšenie bariéry vstupu na trh budúcim advokátom, ale dokonca, ako bude analyzované v tomto článku, špeciálne prispela k poklesu záujmu žien o advokáciu a štúdium práva.

Vývoj postavenia žien v advokácii

Vzhľadom na to, že ženy na Slovensku do roku 1921 nemali ani prístup k právnickému vzdelaniu, pričom prvú advokátku bolo na Slovensku možné stretnúť až v roku 1931[2] a v roku 1937 bolo z celkového počtu 1198 advokátov len 9 žien (0,8%) a 48 koncipientiek z 502 koncipientov (9,6%)[3], znamená skutočnosť, že dnes môžeme diskutovať o téme rovnoprávneho postavenia žien v advokácii, výrazný pozitívny posun. Zastúpenie žien v advokácii však i napriek nezanedbateľnému pozitívnemu posunu oproti predvojnovým časom nie je ani v súčasnosti na vyrovnanej úrovni v porovnaní so zastúpením mužov.

Celý príspevok | Názory (2)


Elektronizácia – pokrok, alebo prekážka v podnikaní?

Xénia Petrovičová, 06. 10. 2016 v 10:10

Trend elektronizovať verejnú správu a vlastne akúkoľvek časť našich životov je všadeprítomný. Často počúvame v správach, že „od nového roka“ budú môcť občania komunikovať s tými a onými úradmi elektronicky. Dokonca v niektorých sférach (dane) sú určité subjekty povinné komunikovať s úradmi už len elektronicky. Podľa mňa sme v tomto víre eurofondov, projektov, webov a aplikácii už úplne prestali uvažovať o základnej úlohe elektronizácie – uľahčiť nám život. Výsledkom nie je pokrok v úradnej korešpondencii, ale úpadok a chaos, na ktorý si akoby pomaly zvykáme. Aplikácie sa mnohokrát nevyhotovujú na to, aby uľahčili realizáciu zákonov, ale zákony sa prijímajú, aby odôvodnili existenciu nejakej aplikácie a ďalších zákaziek...

Na základe týchto mojich dojmov považujem za potrebné naformulovať niektoré výhody a nevýhody elektronickej (internetovej) a klasickej (papierovej) formy komunikácie, ktoré by sa pri tvorbe aplikácii a štátnych webov mali rešpektovať.

1. Rýchlosť komunikácie a pohodlie

Celý príspevok | Názory (1)


Prekluzívna lehota na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti so skončením pracovného pomeru uplynutím ochrannej lehoty.

Igor Krist, 05. 10. 2016 v 16:30

Dobrý deň, často chodím na tieto stránky a čítam si podnetné komentáre k článkom. Vzhľadom na to, že vyriešenie tejto otázky z pohľadu KS BB sa stáva pre mňa nočnou morou, rozhodol som sa túto otázku predostrieť na tomto portály, nakoľko ma zaujíma aj vzhľadom na nový CSP, ako je možné ďalej postupovať. Uvedená vec sa týka súdneho konania v ktorom súd prvého stupňa OS ZV najskôr dospel k záveru, že žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote 2 mesiacov. KS BB toto rozhodnutie uznesením zrušil a vrátil vec s naozaj minimalistickým odôvodnením vo veci OS ZV, pričom ten bol viazaný jeho právnym názorom (s odvolaním na judikatúru NS SR R 119/1999) v zmysle, že žaloba nebola evidentne podaná v uvedenej prekluzívnej lehote, pričom neuviedol žiadny časový údaj od ktorého sa mala podľa neho lehota počítať resp, kedy mala táto lehota uplynúť. OS ZV viazaný týmto názorom žalobu rozsudkom zamietol a KS BB uvedené rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil, pričom odkázal na odôvodnenie OS ZV.

Citácia z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku KS BB:

„Súd uviedol, že ,,žalobou doručenou dňa 11. 12. 2013 sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede zo dňa 29. 12. 2012 ktorú dostal od žalovaného v zmysle ustanovenia §46 ods. l, písm. b a § 47,písm. dl Zákona o štátnej službe.“

Celý príspevok | Názory (11)


Zníženie počtu zamestnancov inak než výpoveďou

Miriam Potočná, 21. 09. 2016 v 15:19

Najvyšší súd v Českej republike dlhé roky konštantne judikuje pri otázke posudzovania príčinnej súvislosti medzi organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru výpoveďou aj relevantnosť skutkových okolností, ktoré vedú k naplneniu obsahu organizačnej zmeny inak než podaním výpovede takto:

Neplatná by byla rovněž výpověď v případě, kdy by nadbytečnost zaměstnance nebyla v přímé souvislosti s rozhodnutím zaměstnavatele, snížit stav zaměstnanců s cílem zvýšit efektivnost práce. Tak by tomu bylo tehdy, kdy by došlo ke snížení počtu zaměstnanců jinak než výpovědí ze strany zaměstnavatele, například v důsledku výpovědi podané jiným zaměstnancem nebo uplynutím sjednané doby v pracovním poměru uzavřeném na dobu určitou u jiných zaměstnanců (Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27.4.2004, sp.zn. 21 Cdo 2580/2003)

Krajský súd v Bratislave zastáva však opačný názor, ktorým je okresný súd viazaný a otázka na diskusiu je, či oprávnene. Podľa neho, aj v čase platnosti organizačnej zmeny, ktorá spočíva v znížení počtu pracovníkov na určitom oddelení, môže zamestnávateľ predĺžiť pracovný pomer zamestnancovi, ktorého pracovný pomer mal na tomto oddelení skončiť a následne dať inému zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Podľa jeho právneho názoru, prijatím pracovníka aj za týchto okolností zamestnávateľ žiaden zákon neporušuje. Naopak, ak by preferoval zamestnanca s pracovným pomerom na dobu neurčitú pred zamestnancom na dobu určitú, dopustil by sa diskriminácie.

Celý príspevok | Názory (5)


Scan plné moci

Milan Kvasnica, 13. 09. 2016 v 11:43

Čas od času se soudy/soudní exekutoři domáhají doložení originálu nebo autorizované konverze plné moci. Letos se mi dokonce stalo, že JUDr. Miloslav Zwiefelhofer po mne požadoval "podpis zmocněnce a prohlášení, že v plném rozsahu plnou moc přijímá", ale to je jiný příběh: 5 Afs12/2012 a můj příspěvek v BA 7-8/2005.

Pokud jde o doložení originálu plné moci, pak tomu lze za jistých okolností rozumět, nicméně právě nyní mi přišla výzva od Okresního soudu v Ostravě, senát 52 EXE, abych doložil originál nebo autorizovanou konverzi ve věci návrhu na nařízení exekuce v situaci, kdy jsem zastupoval rovněž v nalézacím řízení.

Dovoluji si odkázat na: 2 As110/2015 a 2 As255/2015 kdy zejména z druhého rozhodnutí se podává: "Postačuje předložení plné moci v kopii, pokud je splněna podmínka, podle níž je z plné moci i z navazujících podání zmocněnce patrné, že byl s věcí obeznámen, v plné moci uvedl také osobní údaje stěžovatele (datum narození, bydliště), správnou spisovou značku i číslo jednací předvolání i údaje o místě a čase konání ústního jednání."

Celý príspevok | Názory (3)


Elektronické podání přes půlnoc

Milan Kvasnica, 27. 08. 2016 v 19:26

Už se mi stalo, že kvůli špatnému internetovému připojení (bydlím na horách a pokud prší nebo je mlha, je to opravdu špatné) se mi datovku nepovedlo napoprvé odeslat a odešla až po opakovaném pokusu pár minut před půlnocí, případně obsáhlá datovka se odesílala několik minut a podle ISDS byla odeslána až v 23:59:58 (naštěstí).

Jednomu z klientů se také stalo, že rozesílal hromadná podání e-mailem a byť poslední bylo vygenerováno kolem 23. hodiny, tak jeho mailserver je doručoval na mailserver ministerstva spravedlnosti ještě kolem druhé hodiny ranní.

Rozhodnutí Ústavního soudu I. ÚS 892/14 a II. ÚS 2560/13 by pro tyto nešťastné situace, kdy se podání do půlnoci nestihne, mohla být východiskem.

Celý príspevok | Názory (0)


Nárok směnečného rukojmího vůči ostatním avalům

Milan Kvasnica, 24. 08. 2016 v 13:19

Nejvyšší soud v řízení vedeném pod sp. zn. 29 Cdo 2653/2015 upravil dosavadní v komentářích uváděný právní názor Vrchního soudu v Praze vyjádřený v rozhodnutí 5 Cmo 493/2007 a to tak, že sice směnečný nárok vůči ostatním avalům neexistuje, ale přesto se regresního nároku domoci lze.

Z rozhodnutí se podává:

Proti rozsudku odvolacího soudu podal žalobce dovolání, které má za přípustné podle ustanovení § 237 zákona č. 99/1963 Sb., občanského soudního řádu (dále jen o. s. ř. ), a to k řešení otázky vzájemného vztahu ustanovení čl. I. § 32 odst. 3 směnečného zákona a § 511 obč. zák., dosud Nejvyšším soudem neřešené. Dovolatel nesouhlasí s právním posouzením věci odvolacím soudem, jde-li o (ne)možnost aplikace ustanovení § 511 obč. zák. na vnitřní poměry směnečných rukojmí jako osob solidárně zavázaných vůči majiteli směnky a snáší argumenty ve prospěch závěru opačného. Současně zdůrazňuje, že žalobou uplatněná pohledávka není pohledávkou ze směnky, když vydáním směnečného platebního rozkazu se nárok ze směnky přetransformoval do nároku občanskoprávního.

Celý príspevok | Názory (3)


Hľadenie efektivity platobného rozkazu v návrhu zákona o upomínacom konaní

Robert Šorl, 10. 08. 2016 v 20:48

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ohlasuje, že nový zákon o upomínacom konaní má v konečnom dôsledku výrazne skrátiť lehotu, v ktorej podnikateľ dostane svoje peniaze.[1] Tento oznam je výsledkom legislatívneho procesu, ktorý začal predbežnou informáciou k návrhu zákona, ktorým sa mal novelizovať Exekučný poriadok a iné zákony.[2] V tomto dokumente Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uviedlo, že sa má okrem iného pripravovať právny predpis, ktorého cieľom je vytvoriť efektívny nástroj na riešenie vymáhania nesporných nárokov, správne nastavenie motivácii strán, odradenie od uplatňovania nárokov bez právneho základu a odradenie od odporovania dôvodne uplatneným nárokom. Výsledok tohto legislatívneho procesu sa prejavil v podobe návrhu nového zákona o upomínacom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.[3] Z dôvodovej správy je zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zistilo, že je potrebné urýchlenie konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov. Predkladateľ je teda znepokojený množstvom podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov a tým, že tieto konania nie sú dostatočne rýchle.

K návrhu zákona o upomínacom konaní prebehlo už i pomerne rozsiahle pripomienkové konanie,[4] pričom tento príspevok sa vzťahuje k pôvodnému návrhu zákona tak, ako bol predložený do pripomienkového konania. Predmetom príspevku nie je snaha o doplnenie pripomienok, ale skôr hlbšia analýza zmien a súčasného stavu v efektivite rozhodovania platobným rozkazom, spôsob, ako sa s týmto stavom vyporiadava návrh zákona o upomínacom konaní a analýza toho, či navrhované riešenia môžu priniesť viac efektivity do činnosti súdov v rozhodovaní o peňažných nárokoch. Nakoniec článok načrtáva celkom inú predstavu o tom, ako by mal byť upravený rozkaz na plnenie.

Nárast množstva návrhov alebo zmena spôsobu vybavovania žalôb na plnenie

Celý príspevok | Názory (10)


Nicotný rozhodčí nález a vliv na promlčení pohledávky

Milan Kvasnica, 29. 07. 2016 v 18:56

Nejvyšší soud ve svém rozhodnutí vydaném pod sp. zn. 29 ICdo 41/2014 (KSBR 39 INS 15844/2011) rozhodl:

[1] Z R 92/2013 se podává, že byl-li rozhodce (jako v této věci) určen odkazem na rozhodčí řád vydaný právnickou osobou, která není stálým rozhodím soudem zřízeným na základě zákona, pak rozhodčí nález není způsobilým exekučním titulem ve smyslu § 40 odst. 1 písm. c/ zákona . 120/2001 Sb., o soudních exekutorech a exekunčí činnosti (exekunčího řádu) a o změně dalších zákonů, ve znění pozdějších předpisů, podle něhož by mohla být nařízena exekuce, jelikož rozhodce určený na základě absolutně neplatné rozhodčí doložky ( § 39 ob. zák.) neměl k vydání rozhodčího nálezu podle zákona o rozhodčím řízení pravomoc. Byla-li již exekuce v takovém případě přesto nařízena a zjistí-li soud (dodatečně) nedostatek pravomoci orgánu, který exekuční titul vydal, je třeba exekuci v každém jejím stádiu zastavit pro nepřípustnost podle § 268 odst. 1 písm. h/ o. s. .

[2] Ze závěru obsaženého v R 92/2013 plyne, že (bez jakýchkoli pochyb u rozhodčích nálezů vydaných v době před 1. dubnem 2012, mezi něž patří i rozhodčí nálezy, o něž jde v této věci) exekuční soudy mohou přijmout závěr, že rozhodčí nález jim předkládaný coby exekuční titul nemá žádné právní účinky (jelikož nebyl vydán v mezích pravomoci rozhodce) a není tedy exekučním titulem, bez zřetele k tomu, že formálně nedošlo (ani již nedojde, vzhledem k případně zmeškaným lhůtám) k jeho zrušení (soudem) postupem předjímaným zákonem č. 216/1994 Sb.

Celý príspevok | Názory (4)


zobraziť staršie články