lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (151)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Adam Valček (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Ivan Bojna (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Dušan Marják (1)
Igor Krist (1)
Michal Krajčírovič (1)
lukasmozola (1)
Juraj Lukáč (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marek Maslák (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Volšík (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter Marcin (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Ľalík (1)
Paula Demianova (1)
Martin Hudec (1)
Lucia Berdisová (1)
Zuzana Adamova (1)
Gabriel Závodský (1)
Ivan Michalov (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Galgoczy (1)
Viliam Vaňko (1)
peter straka (1)
Vladislav Pečík (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Košalko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bystrik Bugan (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Janík (1)
Vincent Lechman (1)
Ján Pirč (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Svoboda (1)
Katarína Dudíková (1)
Bohumil Havel (1)
Tomas Kovac (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marcel Jurko (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Kavan (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Šrámek (1)
Peter K (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Steiner (1)
Róbert Černák (1)
Vladimir Trojak (1)
Robert Vrablica (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
Natalia Janikova (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Kubina (1)
David Halenák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

"Veľká novela" v oblasti práva priemyselného vlastníctva - MPK

Tomáš Klinka, 23. 01. 2017 v 14:00

Aj touto cestou by som rád dal do pozornosti právnickej verejnosti návrh novelizácie ťažiskových zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky, správne poplatky), ktorý je od dnes, 23. januára 2017 možné pripomienkovať v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) a to až do 10. februára 2017 prostredníctvom portála Slov-lex.

Jednotlivé časti materiálu je možné stiahnuť na tomto linku:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-34

Celý príspevok | Názory (0)


Nekonečný príbeh Mečiarových amnestií

Lucia Berdisová, 17. 01. 2017 v 21:38

Akoby chytení v časovej slučke opäť zažívame déjà vu diskusie o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Niečo je však tentoraz trochu iné – názorovo sa diskusia spestrila, zaangažovanie prezidenta jej dalo nový feeling, schválená deklarácia o odsúdení amnestií masku politického ťahania za jeden povraz a zdá sa, akoby na ťahu teraz mali byť právnici a právničky – už len čistá expertnosť, žiadna politika. To ostatné je mierne alibistické, keďže je dlhodobo známe, že na tému ne/zrušiteľnosti, nieto ešte na tému aplikovateľnosti (prvej a/alebo druhej) Mečiarovej amnestie neexistuje jeden právny názor a tiež neexistuje dôvod, prečo by sa mali rôzni právnici a právničky v právnom názore zjednotiť. Napokon, niekedy je ťažké zjednotiť sa sám so sebou. Výber právneho riešenia, teda tak či tak ostane na zodpovednosti politikov a političiek.


Predtým ako prihodím ďalšie právne polienko do ohníka, pozrime sa na alternatívy, ktoré sú v diskusii na stole. Máme tu návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, Šramkovu kritiku tohto riešenia a (ďalej skôr reprezentatívne) príspevky a glosy R. Sulíka, B. Bugára, či P. Schutza a M. Leška. Zároveň tu máme názor, že amnestie ako také sú nezrušiteľné a nezmeniteľné, a teda aj Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné.

Celý príspevok | Názory (4)


Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní (reklama vo vlastnej veci)

Juraj Gyarfas, 08. 01. 2017 v 21:10

V prvom rade želám všetkým čitateľom veľa úspechov v Novom roku!

A rád by som sa pri tejto príležitosti podelil o radosť z vydania beckovského komentára k zákonu o rozhodcovskom konaní, na príprave ktorého som mal česť podieľať sa.

Arbitráž bola tradične jednou z častých tém na tomto fóre. Mnohé otázky analyzované v komentári boli v minulosti diskutované na Lexfore, za čo všetkým prispievateľom ďakujem.

Celý príspevok | Názory (0)


Stočený

Milan Kvasnica, 16. 12. 2016 v 05:53

Stáčením počtu najetých kilometrů se zabýval před lety Nejvyšší soud ve věci 8 Tdo 728/2014.

Nyní bylo publikováno rozhodnutí Krajského soudu v Hradci Králové - pobočka v Pardubicích, vydané pod sp.zn.: 23 Co 45/2016 s touto právní větou: "Žalobce - kupující v pozici spotřebitele - má právo odstoupit od kupní smlouvy motorového vozidla podle § 597 odst. 1 a § 616 odst. 3 obč. zák. v případě, že ho žalovaný - prodávající v roli profesionála v oboru - výslovně neupozornil na případný zásadní nesoulad v počtu najetých kilometrů oproti deklarovanému stavu."

Je tedy třeba před prodejem použít stáčedlo a to i směrem nahoru.

Celý príspevok | Názory (0)


Preukázateľne vynaložené trovy podľa § 251 C.s.p.

Jozef Kleberc, 14. 12. 2016 v 19:15

Dobrý deň, Kolegovia,



v prvom rade sa chcem touto cestou poďakovať za vecné postrehy a výborné názory, ktoré tu nachádzam vždy keď sem zablúdim v mojich úvahách. V druhom rade by som sa chcel spýtať na Váš názor na situáciu, ktorá sa mi vyskytla v jednom konaní, kde Žalobca (spoločnosť) späťvzal svoj žalobný návrh v celom rozsahu po nadobudnutí účinnosti C.s.p.. V konaní vystupuje 54 žalovaných a my sme zastupovali dvoch z nich, urobili sme úkony prevzatia a podali sme vyjadrenia k žalobe v mene klientov kde sme súdu oznámili prevzatie zastupovania našou kanceláriou (celkovo dva úkony pri každom klientovi).

Celý príspevok | Názory (5)


Doménové spory a ADR v doméne .sk

Tomáš Klinka, 04. 12. 2016 v 23:19

Rozvoj internetu nastolil nové štandardy a zásadne posunul horizonty aj v oblasti duševného vlastníctva. Masové využívanie práv duševného vlastníctva, či už ide o autorské práva, práva z ochranných známok alebo práva z registrovaných dizajnov, a najmä ich efektívna ochrana si v prostredí internetu vyžadujú osobitný prístup zohľadňujúci povahu predmetov duševného vlastníctva na jednej strane a technologické výzvy on-line sveta na strane druhej. To platí tak pre digitálny obsah chránený prostriedkami duševného vlastníctva, ako aj pre registráciu a používanie domén. Doménové spory sú typickým sprievodným javom rozvoja internetu a ich efektívne riešenie si vyžaduje dôslednú hmotnoprávnu analýzu a adekvátne procesné pravidlá.

Z hľadiska bežného užívateľa je internet vybudovaný na systéme názvov domén (Domain Name System - DNS)[1]. Užívateľ si tak nemusí pamätať a orientovať sa v abstraktných IP adresách, ktoré predstavujú jedinečnú číselnú identifikáciu každého počítača s priamym pripojením na internet. Doménové mená sú tak vlastne praktickým sprievodcom po internete. A svojmu držiteľovi môžu prinášať aj zaujímavú komerčnú hodnotu, ak sa vďaka nim ponuka jeho produktov alebo služieb dostane k širšiemu okruhu potenciálnych zákazníkov.

Vrcholové domény resp. domény najvyššej úrovne (Top-level domains - TLDs) sa delia na generické vrcholové domény (generic Top-level domains - gTLDs), ako napríklad .com alebo .org, a na národné vrcholové domény (country-code Top-level domains - ccTLDs), ako napr. .us, .de, .cz alebo .sk. Domény druhej úrovne podradené jednotlivým vrcholovým doménam prideľujú prostredníctvom komerčných registrátorov jednotlivé doménové autority, ktorou je pre vrcholovú doménu .sk spoločnosť SK-NIC, a.s.[2] A práve konflikty medzi doménami druhej úrovne[3] a inými právami - najčastejšie právami duševného vlastníctva - máme na mysli, keď hovoríme o doménových sporoch.

Celý príspevok | Názory (2)


Hyperocha v insolvenci a její přeměně na konkurz

Michal Krajčírovič, 29. 11. 2016 v 09:49

Insolvence probíhá zpravidla oddlužením z budoucích dlužníkových příjmů (obvykle mzdy). Zatímco se do těchto příjmů počítají i např. vrácené přeplatky na dani (též daňový bonus vyplácený na děti - viz VS v Praze, sp. zn. 1 VSPH 241/2013-B-50), které dlužník musí odvést na účet majetkové podstaty (v poslední době finanční úřady zastávají dokonce postoj, kdy vyčkávají pokynu insolvenčního správce a zasílají přímo jemu), poněkud jiná situace je u hyperochy (zbytku peněz vzniklých ze zpeněžení majetku a vyplacení zajištěných věřitelů a nákladů zpeněžení).



Hyperocha totiž nenáleží nezajištěným věřitelům (ti jsou uspokojování z budoucích příjmu), jak by dle mého bylo logické (snaha uspokojit z majetku dlužníka věřitele v maximální možné míře), ale dlužníkovi - a je čistě na jeho libovůli, jestli se rozhodne z ní uhradit své závazky nezajištěným věřitelům (a tím i třeba předčasně skončit insolvenci stoprocentním uspokojením věřitelů), nebo si ji prostě ponechá.

Celý príspevok | Názory (1)


Prvá lastovička Najvyššieho súdu o dovolaní podľa CSP, ktorá snáď ďaleko nepoletí

Vladislav Pečík, 12. 11. 2016 v 21:24

Neprešli ani tri mesiace od účinnosti CSP, a Najvyšši súd už rozhodol o dovolaní, ktoré bolo (zrejme) podané už po účinnosti novej procesnej normy civilného procesu. Najvyšší súd rozhodol o dovolaní, ktorého prípustnosť postavil dovolateľ na ust. 421 ods. 1 písm. a) CSP. Nakoľko ide v našom právnom poriadku o úplne nový prvok, narozdiel od § 420, ktorý je "potomkom" § 273 OSP, bolo by určite zaujímavé zistenie, ako toto ustanovenie Najvyšší súd aplikoval po prvý krát (aspoň zo zverejnených rozhodnutí vyplýva, že nižšie uvedené rozhodnutie je svojho druhu prvé, nakoľko na žiadne iné, kde by Najvyšší súd posudzoval prípustnosť dovolania podaného už počas účinnosti CSP, som nenašiel).



Najvyšší súd dňa 28.09.2016 vydal uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Obdo/53/2016, ktorým rozhodol tak, že dovolanie odmietol. O predmetnom súdnom konaní mám informácie iba z tohto zverejneného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia nižších súdov v tejto veci nie sú zverejnené.

Celý príspevok | Názory (2)


Pár poznámok k negatívnej dôkaznej teórií (diskusia)

Dušan Rostáš, 04. 11. 2016 v 11:40

Tento príspevok je reakciou na článok Tomáša Čentíka uverejnený na ulpianus.sk.[1], ktorý sa týka negatívnej dôkaznej teórie a v ktorom bola prejavená vôľa po diskusii o tejto téme. Posnažím sa teda zapojiť. Príspevok sa zaoberá analýzou rozhodnutí, ktoré sú uvedené v Tomášovom článku.

1. Keď názov teórie viac zahmlieva, než vraví.

Za hlavný problém negatívnej dôkaznej teórie považujem jej metúci názov a nejasný obsah - to môže viesť k diskusii, v ktorej bude rozprávať každý o svojom. V analýze preto vychádzam z toho, ako je funkčne predstavená v spomenutom príspevku jeho autorom, a teda že:

Celý príspevok | Názory (7)


Prieťahy a okolo toho

Robert Goral, 01. 11. 2016 v 19:04

Nemám záujem tu vymýšľať nejaký článok o prieťahoch v konaní (nič nie je jednoduchšie), rád by som len položiť pár otázok a budem rád, ak mi niekto so skúsenosťami s nimi napíše správnu odpoveď.



1. Súdy majú na poskytnutie peňažnej náhrady priznanej ústavným súdom lehotu 60 dní. Je táto lehota zo strany súdov dodržiavaná a pokiaľ nie, tak aké majú tentoraz omeškanie? Ľudovo povedané, kedy dôjdu úspešnému sťažovateľovi lóva.

Celý príspevok | Názory (1)


Lesk a bieda postavenia žien v slovenskej advokácii – za čím (všetkým) hľadať ženu a za čím predĺženie koncipientskej praxe?

Marián Porvažník & Veronika Merjava, 01. 11. 2016 v 18:38

Napriek tomu, že od minulého storočia nastal, čo sa týka postavenia žien v slovenskej advokácii výrazný pozitívny posun, v súčasnosti stále pretrváva problém ich nízkeho zastúpenia, najmä na vrcholových pozíciách. Zdá sa, že opatrenia zavádzané v zahraniční za účelom zlepšenia situácie s ohľadom na zastúpenie žien, ktoré by mohli byť inšpiráciou pre slovenský trh zatiaľ nepadli na úrodnú pôdu. Naopak, v roku 2012 bola prijatá novela zákona o advokácii[1] („Novela“), ktorou bola okrem iného predĺžená povinná prax koncipientov z troch na päť rokov. Nielenže bola Novela od počiatku považovaná za nežiaduce zvýšenie bariéry vstupu na trh budúcim advokátom, ale dokonca, ako bude analyzované v tomto článku, špeciálne prispela k poklesu záujmu žien o advokáciu a štúdium práva.

Vývoj postavenia žien v advokácii

Vzhľadom na to, že ženy na Slovensku do roku 1921 nemali ani prístup k právnickému vzdelaniu, pričom prvú advokátku bolo na Slovensku možné stretnúť až v roku 1931[2] a v roku 1937 bolo z celkového počtu 1198 advokátov len 9 žien (0,8%) a 48 koncipientiek z 502 koncipientov (9,6%)[3], znamená skutočnosť, že dnes môžeme diskutovať o téme rovnoprávneho postavenia žien v advokácii, výrazný pozitívny posun. Zastúpenie žien v advokácii však i napriek nezanedbateľnému pozitívnemu posunu oproti predvojnovým časom nie je ani v súčasnosti na vyrovnanej úrovni v porovnaní so zastúpením mužov.

Celý príspevok | Názory (2)


Elektronizácia – pokrok, alebo prekážka v podnikaní?

Xénia Petrovičová, 06. 10. 2016 v 10:10

Trend elektronizovať verejnú správu a vlastne akúkoľvek časť našich životov je všadeprítomný. Často počúvame v správach, že „od nového roka“ budú môcť občania komunikovať s tými a onými úradmi elektronicky. Dokonca v niektorých sférach (dane) sú určité subjekty povinné komunikovať s úradmi už len elektronicky. Podľa mňa sme v tomto víre eurofondov, projektov, webov a aplikácii už úplne prestali uvažovať o základnej úlohe elektronizácie – uľahčiť nám život. Výsledkom nie je pokrok v úradnej korešpondencii, ale úpadok a chaos, na ktorý si akoby pomaly zvykáme. Aplikácie sa mnohokrát nevyhotovujú na to, aby uľahčili realizáciu zákonov, ale zákony sa prijímajú, aby odôvodnili existenciu nejakej aplikácie a ďalších zákaziek...

Na základe týchto mojich dojmov považujem za potrebné naformulovať niektoré výhody a nevýhody elektronickej (internetovej) a klasickej (papierovej) formy komunikácie, ktoré by sa pri tvorbe aplikácii a štátnych webov mali rešpektovať.

1. Rýchlosť komunikácie a pohodlie

Celý príspevok | Názory (1)


Prekluzívna lehota na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti so skončením pracovného pomeru uplynutím ochrannej lehoty.

Igor Krist, 05. 10. 2016 v 16:30

Dobrý deň, často chodím na tieto stránky a čítam si podnetné komentáre k článkom. Vzhľadom na to, že vyriešenie tejto otázky z pohľadu KS BB sa stáva pre mňa nočnou morou, rozhodol som sa túto otázku predostrieť na tomto portály, nakoľko ma zaujíma aj vzhľadom na nový CSP, ako je možné ďalej postupovať. Uvedená vec sa týka súdneho konania v ktorom súd prvého stupňa OS ZV najskôr dospel k záveru, že žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote 2 mesiacov. KS BB toto rozhodnutie uznesením zrušil a vrátil vec s naozaj minimalistickým odôvodnením vo veci OS ZV, pričom ten bol viazaný jeho právnym názorom (s odvolaním na judikatúru NS SR R 119/1999) v zmysle, že žaloba nebola evidentne podaná v uvedenej prekluzívnej lehote, pričom neuviedol žiadny časový údaj od ktorého sa mala podľa neho lehota počítať resp, kedy mala táto lehota uplynúť. OS ZV viazaný týmto názorom žalobu rozsudkom zamietol a KS BB uvedené rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil, pričom odkázal na odôvodnenie OS ZV.

Citácia z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku KS BB:

„Súd uviedol, že ,,žalobou doručenou dňa 11. 12. 2013 sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede zo dňa 29. 12. 2012 ktorú dostal od žalovaného v zmysle ustanovenia §46 ods. l, písm. b a § 47,písm. dl Zákona o štátnej službe.“

Celý príspevok | Názory (12)


Zníženie počtu zamestnancov inak než výpoveďou

Miriam Potočná, 21. 09. 2016 v 15:19

Najvyšší súd v Českej republike dlhé roky konštantne judikuje pri otázke posudzovania príčinnej súvislosti medzi organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru výpoveďou aj relevantnosť skutkových okolností, ktoré vedú k naplneniu obsahu organizačnej zmeny inak než podaním výpovede takto:

Neplatná by byla rovněž výpověď v případě, kdy by nadbytečnost zaměstnance nebyla v přímé souvislosti s rozhodnutím zaměstnavatele, snížit stav zaměstnanců s cílem zvýšit efektivnost práce. Tak by tomu bylo tehdy, kdy by došlo ke snížení počtu zaměstnanců jinak než výpovědí ze strany zaměstnavatele, například v důsledku výpovědi podané jiným zaměstnancem nebo uplynutím sjednané doby v pracovním poměru uzavřeném na dobu určitou u jiných zaměstnanců (Rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27.4.2004, sp.zn. 21 Cdo 2580/2003)

Krajský súd v Bratislave zastáva však opačný názor, ktorým je okresný súd viazaný a otázka na diskusiu je, či oprávnene. Podľa neho, aj v čase platnosti organizačnej zmeny, ktorá spočíva v znížení počtu pracovníkov na určitom oddelení, môže zamestnávateľ predĺžiť pracovný pomer zamestnancovi, ktorého pracovný pomer mal na tomto oddelení skončiť a následne dať inému zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Podľa jeho právneho názoru, prijatím pracovníka aj za týchto okolností zamestnávateľ žiaden zákon neporušuje. Naopak, ak by preferoval zamestnanca s pracovným pomerom na dobu neurčitú pred zamestnancom na dobu určitú, dopustil by sa diskriminácie.

Celý príspevok | Názory (5)


zobraziť staršie články