lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ondrej Halama (6)
Adam Zlámal (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Pollák (2)
Tomáš Plško (2)
Jozef Kleberc (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Andrej Kostroš (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Peter Zeleňák (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Matej Košalko (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Michalov (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Poloha (1)
I. Stiglitz (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Halenák (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Janík (1)
Dušan Rostáš (1)
Bystrik Bugan (1)
Zuzana Klincová (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ivan Priadka (1)
Jakub Mandelík (1)
Adam Pauček (1)
Radoslav Pálka (1)
Roman Prochazka (1)
Pavel Lacko (1)
Andrej Majerník (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Peter Kubina (1)
Patrik Patáč (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Hudec (1)
Michal Jediný (1)
Viliam Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Matej Gera (1)
Martin Estočák (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter Marcin (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michaela Stessl (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Bránik (1)
lukasmozola (1)
Marcel Ružarovský (1)
Igor Krist (1)
Bohumil Havel (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Kavan (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
peter straka (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomas Pavelka (1)
Ján Pirč (1)
Peter K (1)
Adam Glasnák (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Demo (1)
Nora Šajbidor (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Pavol Mlej (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
Vladimir Trojak (1)
Miriam Potočná (1)
Matej Kurian (1)
Vincent Lechman (1)
Michal Ďubek (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Marják (1)
David Horváth (1)
Katarína Dudíková (1)
lukas.kvokacka (1)
Dávid Kozák (1)
Pavol Chrenko (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomáš Pavlo (1)
Gabriel Závodský (1)
Petr Novotný (1)
Robert Šorl (1)
Patrik Pupík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Marihuanový zápach z náhodne zastaveného auta a ovocie z otráveného stromu

Juraj Gyarfas, 06. 02. 2022 v 19:58

Kedysi v začiatkoch Lexfora som písal o použiteľnosti nezákonne získaných dôkazov. Túto tému som vtedy načrtol v kontexte trestného aj civilného konania. V rámci civilnej judikatúry išlo o neoprávnený záznam telefonického hovoru jedným z jeho účastníkov. Táto otázka sa často vracia napr. v súvislosti s nezákonným monitorovaním zamestnaneckých emailov alebo využitím nezákonného kamerového záznamu.

V rámci trestnoprávneho aspektu som vtedy písal o rozhodnutí ESĽP vo veci Gäfgen proti Nemecku. Skutkové pozadie tohto prípadu bolo takmer až "hollywoodské". Išlo o pána Gäfgena, ktorý uniesol 11-ročného chlapca za účelom žiadania výkupného. Polícia po jeho zadržaní predpokladala, že chlapec ešte žije a v obave o chlapcov život sa policajti pánovi Gäfgenovi vyhrážali mučením. Chlapec v tom čase už nežil, jeho telo však našli práve na základe informácií získaných od pána Gäfgena pod hrozbou mučenia. ESĽP riešil otázku, či je v takom prípade na základe doktríny ovocia z otráveného stromu neprípustným dôkazom nielen výpoveď získaná pod hrozbou mučenia, ale aj nepriame vecné dôkazy získané na základe tejto výpovede - konkrétne chlapcove telo a stopy po aute pána Gäfgena blízko rybníka, kde bolo telo ukryté.

Rád by som na tento starší blog nadviazal upozornením na zaujímavé rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 561/2021, v ktorom taktiež išlo o doktrínu ovocia z otráveného stromu, aj keď za menej "filmových" okolností.

Skutkové okolnosti

Skutkové okolnosti tohto prípadu sú takmer každodenné. Policajti spozorovali auto, ktoré odbočilo bez "vyhodenia blinkera". Vozidlo zastavili a vodiča vyzvali na predloženie dokladov a dychovú skúšku na alkohol, ktorej výsledok bol negatívny. Počas kontroly "zacítili prenikavý, do nosa udierajúci zápach návykovej látky – marihuany", vodič však uviedol, že nie je pod vplyvom návykových alebo psychotropných látok.

Následne vodiča vyzvali na predloženie povinnej výbavy. V batožinovom priestore mal lekárničku a zdvihák. Vo dverách spolujazdca mal výstražný trojuholník a vedľa neho policajti spozorovali "dva kusy strieborných alobalových guliek o priemere 5 až 10 centimetrov, kde z týchto guliek bolo vidno obsah týchto guliek, kde sa nachádzala zelená sušina pripomínajúca návykovú látku – marihuanu, jej vzhľadom a zápachom". Vodič na otázku odpovedal, že sa skutočne jedná o marihuanu a na výzvu policajtov oba kusy strieborných alobalových guliek dobrovoľne vydal.

Až potom bol vodič poučený "poučením osoby pri použití oprávnenia obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby podľa [ § 85 TP] nakoľko [bol] dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. d) [TZ]."

Okresný súd vzal obvineného do väzby, krajský súd ho vzal do väzby podľa iného písmena § 71 TP, okresný súd zamietol žiadosť o prepustenie z väzby a krajský súd sťažnosť zamietol, pričom na námietku o nepríslušnosti policajtov pri vydaní veci uviedol, že nemá nijaké pochybnosti o tom, že príslušníci policajného zboru vykonávali štandardným spôsobom službu a postupovali v rámci svojich právomocí, keď predpísaným spôsobom zastavili motorové vozidlo a pri následnej rutinnej kontrole získali dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu.

Ovocie z otráveného stromu

Ústavný súd pripomenul zákaz sebaobviňovania ako ústavný princíp vyplývajúci z čl. 47 ods. 1 ústavy. Obsahom tejto zásady je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. "Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Heaney a Mcguinness v. Írsko, sťažnosť č. 34720/97, Jalloh v. Nemecko, sťažnosť č. 54810/00 alebo Saunders v. Veľká Británia, sťažnosť č. 19187/91)."

Zo zákazu sebaobviňovania vyplýva požiadavka, "aby policajt predtým, ako vyzve osobu na vydanie veci, podľa § 89a TP túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispievať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/11/2013). Postupom podľa § 89a TP bol policajt povinný poučiť sťažovateľa predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania (III. ÚS 522/2021)."

Policajt je podľa zákona o PZ oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku v rámci zákonom definovaných pátraniach. Ústavný súd však vyzdvihol, že v danom prípade išlo o zastavenie vozidla s cieľom vykonania rutinnej kontroly týkajúcej sa bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalšia kontrola povinnej výbavy už bola "evidentne ovplyvnen[á] tým, že člen hliadky [...] zacítil podozrivý zápach (mal podozrenie na drogy), na čo upozornil aj svoju kolegyňu". V rámci tejto kontroly boli nájdené podozrivé predmety. Pred požiadaním o vydanie podozrivej veci nebol sťažovateľ poučený o zákaze sebaobviňovania. Až po dobrovoľnom vydaní bol pri podpisovaní zápisnice o vydanie veci poučený o svojich právach, teda aj o zákaze sebainkriminácie.

Keďže tento postup polície bol nezákonný, kontaminoval aj získané dôkazy. A tým pádom sa aplikovala doktrína plodov z otráveného stromu. Slovami ústavného súdu, "ak je strom (zdroj dôkazov) kontaminovaný, jeho plody (dôkazy) obsahujú rovnakú kontamináciu a môžu zabiť svojho konzumenta (súd)". (Drobná odbočka - je úsmevné, že pri anonymizácii publikovanej verzie nálezu bolo začiernené aj meno sudcu Najvyššieho súdu USA Frankfurtera, ktorý danú zásadu formuloval.)

Po stručnej rekapitulácii nosných rozhodnutí ESĽP ústavný súd zhrnul, že "všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. (II. ÚS 828/2016). Ich využitie síce vo výnimočných prípadoch možné je, no nesmie ísť o dôkazy nosné."

Sťažovateľ teda mal byť od prvého momentu drogového podozrenia poučený o svojich právach a hlavne o zákaze sebainkriminácie, a to ešte pred samotnou výzvou na vydanie veci. Keďže nález drogy bol kľúčový dôkaz v celom trestnom konaní, musela sa aplikovať doktrína plodov z otráveného stromu a väzobné stíhanie tak bolo protiústavné.

V závere ústavný súd zdôraznil, že trestné sadzby pri drogových trestných činoch sú "veľmi prísne" (sťažovateľovi v danej veci hrozil trest odňatia slobody vo výške 10 ‒ 15 rokov). Na základe toho apeloval na všeobecné súdy, aby "dohliadali na spravodlivosť a čistotu procesu a vedených trestných konaní" a prihliadali na úmeru, "že čím vyšší trest páchateľovi hrozí, tým je vyššia aj miera citlivosti súdov na procesné prešľapy orgánov činných v trestnom konaní."

Záver

Nebudem predstierať, že sa viem relevantne vyjadriť k trestnoprávnym dopadom tohto rozhodnutia. Neviem posúdiť, koľkých prípadov sa podobné výhrady môžu týkať.

Zaujali ma však tri aspekty.

Z ústavnoprávneho hľadiska mi pripadá povzbudivé, že ústavný súd berie princípy ako zákaz sebaobviňovania s plnou vážnosťou. A že pri ich presadzovaní je pripravený dôsledne skúmať skutkové okolnosti vrátane napr. toho, kedy policajt zacítil marihuanový zápach, kedy poňal podozrenie o spáchaní drogového trestného činu a kedy potom pristúpil k poučeniu podľa TP. Inými slovami, namiesto hľadania dôvodov, prečo o veci meritórne nerozhodnúť (s čím sa v niektorých súdnych rozhodnutiach, žiaľ, možno stretnúť), je takéto meritórne a presvedčivo odôvodnené rozhodnutie radosť čítať.

Z politického hľadiska de lege ferenda považujem za zaujímavé, že ústavný súd označil sadzby za drogové trestné činy ako "veľmi prísne". Ústavný súd sa, samozrejme, nevyjadroval o otázkach de lege ferenda, ale aj toto lakonické zhodnotenie je relevantným príspevkom do diskusie.

A z hľadiska súťažného práva a všeobecne správneho trestania je vždy zaujímavé vidieť drobné rozdiely a podobnosti s trestným právom. V správnom práve rovnako platí, že dôkazy získané počas nezákonnej kontroly nie je možné použiť (R 5/2020). Zároveň platí, že súťažné orgány by nemali použiť dôkazy, ktoré nespadali pod rozsah daného poverenia na výkon inšpekcie (C‑583/13 P, Deutsche Bahn). Je teda zaujímavou otázkou, ako by sa doktrína ovocia z otráveného stromu prejavila v tomto kontexte.


Názory k článku Marihuanový zápach z náhodne zastaveného auta a ovocie z otráveného stromu:


  Tomáš Plško, 06. 02. 2022 v 22:46 - Naozaj zaujímavé rozhodnutie

Zdravím všetkých, toto je asi môj prvý príspevok.


Najprv na odľahčenie. Ústavnému súdu sa nedávno podarilo anonymizovať aj vedecký názov stromu, ktorého výsadbu príslušný správny orgán nepovolil (išlo o nejaký ázijský druh, už si nepamätám názov, ale googlil som ho a nádherné niečo). Občas sa podarí anonymizovať názov obce, ak je obec sťažovateľom, a pod. Pri všeobecných súdoch som videl už anonymizované aj čísla zákonov alebo počet rokov udeleného trestu. Stane sa. :)


Toto rozhodnutie je pre mňa zaujímavé ešte jedným aspektom. Minule niekto vyzdvihoval, ako sa istý generálny advokát na Súdnom dvore EÚ rozhodol pozrieť na to, prečo bol posudzovaný právny inštitút pôvodne zavedený.


Účelom trestného procesu je zariadiť, aby skutočný páchateľ naozaj dostal zákonom predpísaný trest. Dve veci sa môžu pokaziť. Na jednej strane páchateľovi sa zločin prepečie (napr. v dôsledku korupcie OČTK alebo súdu, prípadne tým, že štát nevytvorí pre OČTK dostatočné materiálne a personálne podmienky a nepodarí sa preto skutok objasniť). Na druhej strane môže byť niekto odsúdený za skutok, ktorý v skutočnosti spáchal niekto iný, prípadne ktorý sa ani nestal.


Práva obvineného v trestnom konaní majú za úlohu zabrániť práve tomu druhému nežiaducemu javu, justičnému omylu. Ten tu v podstate nehrozil, tú marihuanu mu našli v aute. Otázne je, či by tolerovaním takého postupu v nejakom inom prípade nemohlo dôjsť k justičnému omylu (v tomto je inak v opačnom garde zaujímavý nález I. ÚS 374/2020). Niekto by mohol teda namietať, že je to prílišný formalizmus, veď on sa tej držby dopustil.


Lenže tu bol podľa mňa skôr ten hmotnoprávny problém. Účel trestného práva hmotného je presne zadefinovať, ktoré konania sú také nebezpečné pre spoločnosť, že sme sa zhodli na tom, že za ne budeme ukladať tresty, čím chceme okrem samotnej ujmy ako vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou dosiahnuť aj odstrašenie tohto páchateľa a všetkých ostatných ľudí od páchania takýchto nebezpečných skutkov. Ten trest však musí byť primeraný, teda len taký vysoký, aký je potrebný na odstrašenie potenciálnych páchateľov. Tu sa nedá nespomenúť základný poznatok kriminológie, že prísnosť trestu má iba veľmi chabý vplyv na jeho odstrašujúci účinok, neporovnateľne dôležitejšia je istota, že trest príde a že príde rýchlo (čiže treba predchádzať korupcii a materiálne a personálne prokuratúru a políciu zabezpečovať). A samozrejme, potenciálny páchateľ musí v prvom rade vedieť, že nejaký (a aký) trest mu hrozí. Ak páchateľ nevie, že nejaký postih mu hrozí (ako zrejme mnohí tí užívatelia marihuany, ktorých už raz prichytili s viac ako 5g), ako môže mať trest odstrašujúci účinok? No nemôže. Rovnako prevencii nijako nepomôže, ak sa páchateľ trestu (smrti, prepadnutia majetku, dlhoročného odňatia slobody...) bojí, až keď je obvinený či zadržaný, pokiaľ sa ho (zjavne) nebál v čase páchania skutku. Prísne tresty naozaj nie sú všeliek.


Teda mne sa zdá, že ústavný súd mal skôr hmotnoprávne, než procesnoprávne motívy. Akoby sa cez proces snažil hmotu dostať to 21. storočia. A práve tým je to pre mňa zaujímavé.


  Juraj Gyarfas, 13. 02. 2022 v 19:09 - ad Tomáš Plško

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. Nie som si istý, či hlavným účelom procesnej legality je zabránenie justičným omylom. Zdá sa mi, že pravidlá ako zákaz sebaobviňovania, neprípustnosť nezákonných dôkazov a ovocie z otráveného stromu slúžia aj ak ex ante nástroje proti zneužívaniu štátnej moci. Ale to je možno príliš filozofická otázka.

K tomu rozhodnutiu I. ÚS 374/2020 - mne to pripadá celkom presvedčivo odôvodnené, aj keď výsledok je teda opačný. Dôsledne sa vysporiadali s judikatúrou ESĽP a vysvetlili, prečo v tomto prípade síce išlo o nezákonnosť, ale nie v takej miere, aby bolo potrebné rozhodnutie zrušiť.

Dovolím si z neho citovať pre tých, ktorým sa nechce celé čítať:

"61. Samotné posúdenie spravodlivosti konania ako celku potom vychádza zo všeobecných zásad týkajúcich sa práva na spravodlivé konanie [...], pričom ESĽP stanovil (nie vyčerpávajúcim spôsobom) niekoľko hlavných kritérií, na ktoré je potrebné prihliadnuť:
a) či bol sťažovateľ v osobitne zraniteľnom postavení (napr. z dôvodu veku alebo rozumových schopností);
b) právna úprava prípravného konania a prípustnosti dôkazov v konaní pred súdom a jej rešpektovanie;
c) či mal sťažovateľ možnosť namietať proti vierohodnosti a použitiu získaných dôkazov;
d) kvalitu týchto dôkazov, resp. či okolnosti ich získania spochybňujú ich spoľahlivosť a presnosť s prihliadnutím na prípadnú existenciu, povahu a stupeň donútenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní;
e) v prípade nezákonne získaných dôkazov aj povahu tejto nezákonnosti, resp. či došlo aj k porušeniu práv vyplývajúcich z ďalších článkov a dohovoru, a povahu tohto porušenia;
f) v prípade výpovede sťažovateľa aj jej povahu a význam, resp. či došlo k skorej zmene alebo popretiu tejto výpovede;
g) akým spôsobom boli nezákonne získané dôkazy použité, osobitne či boli podstatnou alebo významnou časťou usvedčujúcich dôkazov, ako aj dôkaznú silu ostatných dôkazov;
h) váhu spoločenského záujmu na vyšetrení a potrestaní dotknutého trestného činu;
i) ďalšie procesné záruky sťažovateľových práv.

[...]

124. Za dôležitú považuje ústavný súd tú časť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, v ktorej sa venoval zákonnosti dôkazov, na základe ktorých boli sťažovateľ a zúčastnené osoby odsúdené: „... nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom.“ (str. 15 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu; ústavný súd pridal zvýraznenie a vynechal odkazy na judikatúru ESĽP).

[...]

170. Na základe uvedeného preto ústavný súd konštatuje, že spáchanie trestného činu spôsobom, ktorý odôvodňoval trest uložený sťažovateľovi, bolo preukázané zákonne získanými dôkazmi (bod 160 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Pre odsúdenia sťažovateľa síce boli použité aj nezákonne získané dôkazy, tieto však neboli samotným sťažovateľom spochybnené (pozri tiež bod 165 tohto nálezu), pričom skutočnosti vyplývajúce z nezákonných dôkazov boli do istej miery preukázané zákonne získanými dôkazmi, ktoré ústavný súd nemá dôvod považovať za nevierohodné.
"


  Juraj Gyarfas, 15. 02. 2022 v 14:54 - Straka vyzýva na prieskum ústavnosti trestov za marihuanové delikty

Rád by som upozornil na separátne stanovisko sudcu Straku k nálezu III. ÚS 412/2020. Z viacerých hľadísk ide o jedno z najzaujímavejších odlišných stanovísk, aké som kedy čítal.

V prvom rade je zaujímavé, ako jednoznačne upozorňuje na otázku primeranosti, resp. individualizácie trestu pri trestných činoch podľa § 172 TZ. Podľa Straku "pri odľahčení veľmi závažnej témy pri sadzbe 15 až 20 rokov za jednorazové popolievanie marihuany sa natískajú myšlienky z filmu "Bohovia sa museli zblázniť"."

Po druhé, zaujímavé je aj prihlásenie sa k právu EÚ ako referenčnej norme pri posudzovaní ústavnosti noriem. "Referenčnou normou pre posúdenie súladnosti noriem môže byť, ak ide o vnútroštátnu aplikáciu noriem európskeho práva (čl. 51 ods. 1 charty; PL. ÚS 10/2014 - retenčná smernica, PL. ÚS 25/2019 - e-KASA), aj Charta základných práv Európskej únie." O tejto otázke som písal tu. V tomto kontexte je však zaujímavé, že okrem Charty sa prihliada aj na normu tretieho piliera EÚ (v pred-lisabonskom chápaní). Neviem, či sa niekedy už v judikatúre ÚS objavila norma tretieho piliera EÚ ako referenčná norma. Podľa Straku: "Tresty stanovené v § 172 Trestného zákona a tresty stanovené [rámcovým rozhodnutím Rady 2004/757/SVV] sú v zjavnom nepomere."

Ale snáď najzaujímavejšie je z hľadiska inštitucionálneho dialógu medzi ústavným súdom a všeobecnými súdmi otvorené formulovanie apelu na všeobecné súdy, aby iniciovali konanie o súlade právnych predpisov. Sudca Straka pripomína, že podľa čl. 127 ods. 5 ústavy budú mať senáty ústavného súdu právomoc iniciovať v rámci konania o individuálnej sťažnosti plenárne konanie o súlade právnych predpisov až od roku 2025. Straka tak apeluje na všeobecné súdy, aby toto konanie iniciovali oni: "Na základe uvedenej argumentácie dávam kolegom na najvyššom súde, resp. krajskom súde na zváženie, [...] aby prerušili konanie a navrhli, aby ústavný súd na základe čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 144 ods. 2 ústavy a s § 283 ods. 5 Trestného poriadku posúdil súlad relevantných ustanovení, akými by mohli byť aj ustanovenia § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v slovách „tri“ a § 172 ods. 2 v slove „desať“ s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 1 ústavy a čl. 49 ods. 3 charty." A potom znovu v závere stanoviska: "Verím, že tieto moje myšlienky sa stanú základom pre úvahy o prípadnom návrhu najvyššieho súdu alebo krajského súdu na preskúmanie súladu § 172 Trestného zákona s ústavou."

Je pravdou, že senáty ústavného súdu sa aj v minulosti zamýšľali nad protiústavnosťou niektorých noriem, ktorých súlad s ústavou vzhľadom na pôdorys konania o individuálnej sťažnosti nemohli otvorene riešiť. Straka v tejto súvislosti spomína rozhodnutie II. ÚS 356/2016, v ktorom si ústavný súd "vedel predstaviť" konania o súlade trestného činu ohovárania s ústavou, rozhodnutie II. ÚS 273/2012, v ktorom bolo "možno uvažovať" o protiústavnosti podriadenia v konkurze a PL. ÚS 22/2014, kde disentujúci sudca naznačil vhodnosť opätovne podať návrh na konkrétnu kontrolu. A osobitným príbehom je aj preddavok podľa § 141a OSP, ktorý ústavný súd výkladom v konaniach o individuálnych sťažnostiach výrazne oslabil a zjavne čakal na to, kedy otázku tohto ustanovenia dostane v rámci konania o súlade. Neviem však o inom prípade, kedy by ústavný súd (aj keď len v separátnom stanovisku) tak jednoznačne apeloval na všeobecné súdy, aby iniciovali konanie o súlade.


  Richard Macko, 18. 02. 2022 v 09:09 - Čipková k neústavnosti trestov

Dávam do pozornosti veľmi príjemný článok publikovaný v Bulletine SAK 5/2021 s názvom „Quo vadis, Cannabis? (Ne)ústavnosť trestov hroziacich konzumentom marihuany“, v ktorom na prísnosť trestov za marihuanu upozorňovala Jana Čipková.


  Juraj Gyarfas, 17. 03. 2022 v 17:43 - k primeranosti sankcií podľa práva EÚ

K primeranosti administratívnych sankcií podľa práva EÚ: "V uznesení z 19. decembra 2019, Bezirkshauptmannschaft Hartberg-Fürstenfeld, C-645/18 Súdny dvor rozhodol, že článok 20 smernice 2014/67, ktorý vyžaduje, aby sankcie, ktoré stanovuje, boli primerané, bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade nedodržania povinností v oblasti pracovného práva týkajúcich sa hlásenia pracovníkov a uchovávania mzdovej dokumentácie stanovuje vysoké pokuty, ktoré nesmú byť nižšie než určitá stanovená suma, ktoré sa ukladajú kumulatívne za každého dotknutého pracovníka a bez hornej hranice a ku ktorým sa pripočíta príspevok na trovy konania vo výške 20 % z ich sumy v prípade zamietnutia žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým boli uložené."

* * *

" Článok 20 [smernice 2014/67/EÚ], v rozsahu, v akom vyžaduje, aby sankcie, ktoré stanovuje, boli primerané, má priamy účinok, a jednotlivci sa tak na tento článok môžu odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči členskému štátu, ktorý ho prebral nesprávne.

2. Zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorej časť je v rozpore s požiadavkou primeranosti sankcií stanovenou v článku 20 smernice 2014/67, len v rozsahu nevyhnutnom na uloženie primeraných sankcií.
"

Rozsudok vo veci C-205/20 Bezirkshauptmannschaft Hartberg-Fürstenfeld


  Juraj Gyarfas, 23. 03. 2022 v 17:53 - prejudicálne otázky o slovenskej úprave drogových deliktov

Rád by som do tohto vlákna doplnil prejudiciálne otázky položené slovenskými súdmi Súdnemu dvoru EÚ vo veci trestov za drogové delikty.

Obe prejudiciálne konania však boli zastavené z dôvodu späťvzatia zo strany predkladajúcich súdov.

Prejudiciálne otázky predložené Okresným súdom Bratislava II, konanie na Súdnom dvore EÚ C-510/17

"Je v súlade s ustanovením článku 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (ďalej aj ako „Smernica č. 2012/13/EÚ“), článkom 8 ods. 2 Smernice č. 2012/13/EÚ, s právom na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa článku 6 Charty základných práv Európskej únie, s právom na obhajobu podľa článku 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a s právom na spravodlivý proces podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, taký postup vnútroštátnych orgánov, ktorý zadržanej osobe počas doby zadržania, nesprístupní v písomnej forme všetky (t. j. kompletné) informácie v zmysle ustanovení čl. 4 ods. 2 Smernice 2012/13/EÚ (a to najmä právo na prístup k spisu) a ani neumožní namietať neposkytnutie všetkých informácií v zmysle čl. 8 ods. 2 Smernice 2012/13/EÚ? V prípade zápornej odpovede na túto otázku, má vplyv toto porušenie práva Európskej únie na zákonnosť obmedzenia osobnej slobody vzatím zadržanej osoby do väzby ako i jej ďalšie trvania v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, zohľadňujúc pritom článok 6 Charty základných práv Európskej únie ako i článok 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článok 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd? Má vplyv na odpoveď na predchádzajúce otázky tá okolnosť, že zadržaná osoba je obvinená zo závažného trestného činu, za ktorý vnútroštátna úprava ukladá uložiť trest odňatia slobody na minimálnej spodnej sadzbe 15 rokov?

Je v súlade s článkom 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV zo dňa 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, v súlade so zásadou lojality podľa článku 4 odsek 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s článkom 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie , ako i s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 47 Charty základných práv EÚ ako i s právom primeraný trest, ktoré je garantované článkom 49 ods. 3 Charty základných práv EÚ, ako zásadou proporcionality a zásadou jednoty, účinnosti a prednosti práva Únie také ustanovenie vnútroštátneho zákona, akým je ustanovenie § 172 ods. 3 slovenského Trestného zákona postihujúce nedovolený obchod s drogami, ktoré neumožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na spodnej sadzbe nižšej ako 15 rokov, bez možnosti zohľadniť zásadu individualizácie trestu? Má na odpoveď na túto otázku vplyv tá okolnosť, že nedovolený obchod s drogami nebol spáchaný zločineckou organizáciou v zmysle práva Európskej únie? Má pojem zločinecká organizácia v zmysle ustanovení článku 1 Rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV zo dňa 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu autonómny význam s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie?
"

* * *
Prejudiciálne otázky predložené Okresným súdom Bratislava V, konanie na Súdnom dvore EÚ C-149/19

"Je v súlade s ustanovením čl. 4 Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (ďalej aj ako „Smernica č. 2012/13/EÚ“), čl. 8 ods. 2 Smernice č. 2012/13/EÚ, s právom na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 6 Charty základných práv EÚ, s právom na obhajobu podľa čl. 48 ods. 2 Charty základných práv EÚ a s právom na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv EÚ, taký postup vnútroštátnych orgánov, ktorý zadržanej osobe počas doby zadržania, nesprístupní v písomnej forme všetky (t.j. kompletné) informácie v zmysle ustanovení čl. 4 ods. 2 Smernice č. 2012/13/EÚ (a to najmä právo na prístup k spisu) a ani neumožní namietať neposkytnutie všetkých informácií v zmysle čl. 8 ods. 2 Smernice č. 2012/13/EÚ? V prípade zápornej odpovede na túto otázku, má vplyv toto porušenie práva Európskej únie na zákonnosť obmedzenia osobnej slobody vzatím zadržanej osoby do väzby, ako aj na ďalšie trvanie väzby, v ktoromkoľvek štádiu trestného konania?
Je v súlade s čl. 4 Rámcového rozhodnutia rady 2004/757/SVV zo dňa 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, v súlade so zásadou lojality podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 47 Charty základných práv EÚ, ako i s právom na primeraný trest, ktoré je garantované čl. 49 ods. 3 Charty základných práv EÚ, ako aj zásadou proporcionality a zásadou jednoty, účinnosti a prednosti práva Únie také ustanovenie vnútroštátneho zákona, akým je ustanovenie § 172 ods. 4 slovenského Trestného zákona postihujúce nedovolený obchod s drogami, ktoré neumožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na spodnej sadzbe nižšej ako 20 rokov, bez možnosti zohľadniť zásadu individualizácie trestu? Má na odpoveď na túto otázku vplyv tá okolnosť, že nedovolený obchod s drogami nebol spáchaný zločineckou organizáciou v zmysle práva Európskej únie?
"

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím