Autori:

Kristán tu pred pár dňami upozorňoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania vo výške 1% z dlžnej sumy denne v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Mne teraz pripadla úsmevná úloha upozorniť na rozhodnutie toho istého súdu taktiež v obchodnoprávnej veci, podľa ktorého je výška 2% v poriadku.

Ide o rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 Obo 149/2006.

Najvyšší súd rozhodoval ako odvolací súd vo veci poprenia pohľadávky v konkurznom konaní. Veriteľom bola strážna služba, ktorá si za ochranu objektu a monitorovanie rekreačnej chatky voči úpadcovi uplatňovala fakturované a neuhradené služby vo výške 1,4 milióna korún, pričom časť tejto sumy tvorili úroky z omeškania. V prípade ochrany objektu bola odmena (bez DPH) dohodnutá ako 95 Sk za hodinu a úroky z omeškania 0,5% denne (182,5% p.a.). V prípade monitorovania chaty bola odmena 500 Sk za mesiac a úroky z omeškania 2% denne (730% p.a.).

V rámci sporu o pravosť pohľadávky správkyňa konkurznej podstaty okrem iného namietala, že dohodnutý úrok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, že ide o neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (opäť duálna ochrana cez poctivý obchodný styk a dobré mravy v obchodnoprávnych vzťahoch, čo by ale bolo na samostatný post) a aj zmluvná voľnosť "by mala mať určité hranice".

Prvostupňový súd (Krajský súd v Banskej Bystrici) akceptoval dohodnutú výšku úrokov a odvolací súd (Najvyšší súd SR) sa s jeho názorom stotožnil. Ak bude Kristián hľadať konzistentnú doktrínu posudzovania výšky úrokov z omeškania, asi bude sklamaný. Odôvodnenie má len jeden odsek, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že "u prvej zmluvy nepovažuje dohodu za odporujúcu dobrým mravom s dôsledkom jej neplatnosti a u druhej zmluvy zas išlo o tak nízku mesačnú odmenu (595 Sk), že nižšia úroková sadzba by neznamenala prakticky žiadnu motiváciu plniť tento peňažný záväzok riadne a včas."

Z rozhodnutia možno podľa môjho názoru vyvodiť dve veci. Úroky z omeškania vo výške 0,5% denne (182,5% p.a.) sú v zásade bez ďalšieho akceptovateľné. V prípade úrokov z omeškania vo výške 2% denne (730% p.a.) sa situácia javí komplikovanejšia a zdá sa, že podľa Najvyššieho súdu závisí od výšky istiny. V prípade nízkej istiny by štandardný úrok z omeškania predstavoval len niekoľko halierov (centov) a relatívne vysoké percentuálne vyjadrenie je preto akceptovateľné.

S rozhodnutím súhlasím. V obchodnoprávnych vzťahoch bez ochranyhodnej slabšej strany (ak teda nepočítame ochranu dlžníka poskytovanú samotným veriteľom-strážnou službou:-) by malo byť prevalcovanie zmluvnej autonómie prostredníctvom súdneho výkladu poctivého obchodného styku alebo dobrých mravov len ultima ratio. Zároveň však toto rozhodnutie v kontexte s rozhodnutím, na ktoré odkazoval Kristián, ukazuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky má ďaleko od konzistentného prístupu k súdnemu prieskumu výšky úrokov z omeškania. A postavenie právnika, ktorý má klientovi poradiť aká výška "je teda ešte ok" nie je príliš závideniahodné.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím