lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Bohumil Havel (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter K (1)
Vladimir Trojak (1)
Matej Gera (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Marcin (1)
Tomáš Ľalík (1)
peter straka (1)
Robert Šorl (1)
Robert Vrablica (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Kohútová (1)
Natalia Janikova (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Adamova (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Petr Steiner (1)
Ján Pirč (1)
Roman Prochazka (1)
Miriam Potočná (1)
Lucia Palková (1)
Bystrik Bugan (1)
Marcel Jurko (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Kubina (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Košalko (1)
Martin Estočák (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Berdisová (1)
David Horváth (1)
Peter Janík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Igor Krist (1)
Pavol Mlej (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Dušan Marják (1)
Emil Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Kurian (1)
Vincent Lechman (1)
Katarína Dudíková (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marek Maslák (1)
Martin Svoboda (1)
Gabriel Závodský (1)
Ivan Michalov (1)
Radoslav Pálka (1)
Ondrej Halama (1)
I. Stiglitz (1)
Petr Kavan (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Šrámek (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Demo (1)
Juraj Lukáč (1)
Jana Mitterpachova (1)
Michal Ďubek (1)
David Halenák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Úrok z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch vo výške 1 % denne je neprípustný

Kristián Csach, 02. 07. 2010 v 00:30

Keď sme sa už rozprávali (teda debatujeme) o spotrebiteľských vzťahoch, úrokoch z omeškania, a pod., na stránke NS SR sa objavilo zaujímavé rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 2 M Obdo 1/2010.

Strany obchodnoprávneho vzťahu medzi sebou uzatvorili zmluvu, podľa ktorej boli za omeškanie dohodnuté úroky z omeškania vo výške 1 % denne (túto okolnosť iba predpokladám, samozrejme sa z rozhodnutia nedozvieme, či si túto výšku veriteľ iba uviedol na faktúre, alebo bola v zmluve). Bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, odpor podaný nebol a nasledovalo mimoriadne dovolanie.

Vieme všetci, že obchodnoprávne úroky z omeškania sú dispozitívne, bez hornej hranice, a ich obmedzením je zásada poctivého obchodného styku (akýsi yetti obchodného práva), údajne aj dobré mravy (neriešme teraz presahy týchto kategórií). Určenie, kedy sú požiadavky poctivého obchodného styku naplnené a kedy nie je vždy hádaním z vešteckej gule, ku ktorému dáva právna veda len nejaké usmernenia. NS nám ale ponúka riešenie: "Pokiaľ boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu. Otázka, či dohodnutá úroková sadzba je alebo nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, musí byť vždy predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu. Prípustnosť bude závisieť od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, a to najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla."

Čitateľ by teraz čakal, že súd bude skúmať to, čo si zaumienil; ale nie, nedajte sa prekvapiť, úplne odignoroval tento svoj postoj a zaťal: "Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že okresný súd podmienky vydania platobného rozkazu náležite neskúmal, pretože dňa 26. novembra 2008 vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom, keď žalobcovi priznal zmluvne dohodnuté úroky z omeškania v neprimeranej výške, ktorá vzhľadom na všetky okolnosti uvedeného obchodno-právneho vzťahu je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka." Eta vsjo.

Načo zbytočne NS vymýšľa doktríny, ak ich ignoruje?

Rozhodnutie je ale zaujímavé tým, že:

1. Chápe § 265 ObZ ako obraz § 39 OZ čo do prístupu súdu, keďže súlad so zásadami poctivého obchodného sytu sa má skúmať ex offo. Takýto prístup je do veľkej miery pochopiteľný, nie však úplne.

2. Prikazuje súdom vydávajúcim platobný rozkaz skúmať súlad výšky úrokov z omeškania a zásady poctivého obchodného styku. Ako to asi budú robiť, ak majú posudzovať okolností, za akých boli úroky dohodnuté, a to najmä dôvody, ktoré účastníkov viedli k dohode, charakter záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, záväzky, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj druh, závažnosť a rozsah ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla? Týmto prajem vyšším súdnym úradníkom veľa zábavy...

3. A naposledy ten najspornejší. Z rozhodnutia IMHO vyplýva, že NS považuje úrok z omeškania 1 % denne za rozporný so zásadou poctivého obchodného styku bez potreby skúmať okolnosti prípadu (ani NS ich neskúmal, hoci sa tým hrdí). (Je sporné, či tým hovorí aj niečo o výške "základných" úrokov a ich rozpore s poctivým obchodným stykom? Bude 1% denne povolené?)


Názory k článku Úrok z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch vo výške 1 % denne je neprípustný:


  ^ez^, 02. 07. 2010 v 08:09 - neignoruje

podla mna ich NS neodignoroval, len sa to skumanie asi nedostalo do rozsudku. je to asi podobny pripad ako ked tu niekto nedavno vysvetloval ze sudcovia si studuju judikaty a komentare ale v rozsudku ich potom neuvedu.

  Kristián Csach, 02. 07. 2010 v 08:33 - kabinetná justícia?

Ja to vidím tak, že ak ich do rozsudku nedal, tak ich z môjho pohľadu odignoroval. V rámci opravného konania by súdu IMHO taký prístup obúchali o hlavu.

Myslíš, že sa takáto kontrola reálne dá uskutočniť v rámci vydávania plaťáku? Alebo to mám vnímať tak, že pri podávaní návrhu máš povinnosť aj túto otázku dostatočne "substanciovať" a snažiť sa presvedčiť súd?. Ako nelitigátorovi mi to je záhadou.

Naviac, sme v obchode, ja by som v rámci obchodu vnímal aj niektoré procesné inštitúty flexibilnejšie ako v občanovi.

  ^ez^, 02. 07. 2010 v 09:30 - zahada

zahadou mi skor je preco sa vobec na slovensku zaoberame nejakymi "judikatmi" stiahnutymi z nejakej internetovej stranky. v pravnych statoch by sa trebalo zaoberat aj vztahom tohto konkretneho judikatu k ostatnym podobnym ktore mu predchadzali. ak sa tym nezaobera ani NS tak si neviem predstavit ze by si VSU studovali podrobne judikaturu zo stranky NS.

  Kristián Csach, 02. 07. 2010 v 09:49 - ad zahada

:)

Asi v snahe o predvídateľnosť rozhodnutí, keďže v praxi si konfrontovaný aj týmito rozsudkami, nie len judikátmi publikovanými v zbierke. A nesledovať jedny sa mi zdá zvláštne. Pokiaľ viem, tak iný zásadný publikovaný rozsudok vo veci úrokov z omeškania a poctivých obchodných stykov sa rozsahom svojho uskutočneného skúmania od uvedeného podstatne odlišuje (4 Obo 261/96, ZSP č. 4/1997, s. 82, pozri prípadne aj 3 Obdo 3/96).

Výhoda postu na nete na rozdiel od dlhého článku v časopise je to, že môže byť skutočne obmedzený (tak rozsahovo, ako aj obsahovo :)). Skutočne som nemal záujem chuť ani silu podrobiť problém hlbšej analýze vo vzťahu k doterajšej judikatúre, len ma zarazila ľahkosť súdnej argumentácie.

  ^ez^, 02. 07. 2010 v 10:06 - riesenie

zaujimave ze citujes judikat z r. 1996, publikovany v ZSP. bud medzi 1996 a 2010 sa nedostal ani jeden podobny pripad pred NS alebo dovod je ten ze vyhladat relevantny judikat na stranke NS je kvoli primitivnemu vyhladavacu nemozne.

Spravne riesenie je podla mna v spravnej formulacii uroku z omeskania. Ak je zavazok 2000 eur splatny 1.1 tak spravne by trebalo formulovat urok z omeskania zhruba asi takto: "X sa zavazuje zaplatit 20 eur denne od 1.1.2010. Tento zavazok zanikne jednorazovym zaplatenim sumy 2000 eur". Pouzivat slovo urok je nevhodne lebo potom pride Michal alebo KS v Presove a rozkroji ho na cast ktora je v sulade s dobrymi mravmi a na zvysnu cast ktora uz udajne uz nie je v sulade s dobrymi mravmi.

  Michal Novotný, 02. 07. 2010 v 10:36 - Keď už sa tu spomína

moje meno, tak sa ozvem, ale zopakujem len to, čo som už stokrát povedal:

Keď si to nazveš ako chceš (zaplatením "sumy"? - čo to je suma v právnom zmysle? suma je proste označenie nejakého množstva peňazí, nič viac, nič menej), vždy ho rozkrojím na dve časti, ak zistím, že v skutočnosti ide o úrok (alebo zmluvnú pokutu).

Či to isté urobí aj Krajský súd v Prešove, neviem...

Ale inak súhlasím s postom, tajuplný postup Najvyššieho súdu pri aplikácii vlastnej doktríny na konkrétny prípad si nezaslúži nič iné len kritiku. Z procesného hľadiska ma ešte viac zaujalo, že Najvyšší súd nemal problém na základe mimoriadneho dovolania (!) zrušiť platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný nepodal vôbec odpor (!), pričom z celého rozhodnutia sa ani nedozvieme, čo je tak hodné ochrany na tom žalovanom, že ho musíme chrániť týmto spôsobom.

Je to síce na samostatný post, ale mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je naozaj chorý prvok v našom civilnom procese...

  ^ez^, 02. 07. 2010 v 10:52 - suma

rozdiel je v tom kto bude sudu co vysvetlovat. radsej by som nechal druhu stranu argumentovat ze "X sa zavazuje zaplatit 20 eur denne od 1.1.2010" je v skutocnosti urok z omeskania nez vysvetlovat sudu ze 1% urok je primerany vzhladom na okolnosti atd.

ako som uz stokrat povedal, "ak zistím, že v skutočnosti ide o" je akurat cesta do pekla, prepisovanie zmluv sudom, znasilnovanie vole stran, narusenie ocakavani a realokacia rizika po uzavreti zmluvy.

kam taketo interpretacie vedu si mozeme precitat napriklad tu: http://moje.hnonline.sk/node/2436 (aby sme nedebatovali len abstraktne)

  Martin Maliar, 03. 07. 2010 v 08:08 - "sa zaväzuje"

Ako Michal píše, je krásne skúsiť načrtnúť rámce, v ktorých sa má vyvažovanie práv a povinností pohybovať a potom bez ďalšieho sa čaká nejaký dej a nič - len "BUM-BÁC - vzhľadom na všetky okolnosti". Sklamanie, nepredvídateľnosť. Svojvôľa?

K tomu "zaväzuje sa"... no neviem... súd nikoho nezaväzuje. Povinný je už zaviazaný hmotným právom. Súd deklaruje a ukladá povinnosť.

Inak nevidí sa vám, že už strašne dlho sa skúšajú opatrenia legislatívnej, či judikatórnej povahy na "unormálnenie" vysokých sankcií a výsledok sa akosi nedostavuje?

  ^ez^, 03. 07. 2010 v 10:06 - ad mm

Na to aby si vyvazoval prava a povinnosti by si musel mat nejake dve rovnako silne prava ktore stoje proti sebe. Tu sa nic nevyvazuje, sud proste prepisuje zmluvu a chrani dlznika (aj ked dlznik nechcel ochranu), ale zmiernuje to nejakym posudzovanim okolnosti. Rad by som videl tych sudcov na NS ktori pravdepodobne ani jeden den nepodnikali ako by posudzovali vsetky okolnosti ci je ten denny urok primerany. Asi preto sa to nakoniec nedostalo do rozhodnutia, mozno to urcili sposobom "pozriem, vidim".

K tomu "zavazuje sa" ... nerozumiem co si chcel povedat.

  Tibor Gál, 28. 07. 2010 v 14:49 - čo mi na tom rozhodnutí najviac vadí:



Sú to najmä dve veci, a to dosť zásadné:

1. NS SR si dovolil zrušiť na základe mimoriadneho dovolania platobný rozkaz - čo podľa mňa úplne ignoruje a obchádza filozofiu inštitútu skráteného rozkazného konania a jeho výsledku. Mimoriadne dovolanie mi tiež ako Michalovi vôbec ako inštitút nevonia, ale aj keď už ho tu máme, malo by byť naozaj tou poslednou záchrannou brzdou, keď nič „riadne“ nepomohlo a je tu také okaté (prima facie) a najmä závažné porušenie práv jedného z účastníkov že obnovenie procesu je nevyhnutné.

Na negáciu výsledku rozkazného konania je tu predsa pre žalovaného taká záruka ako bič - vylúčené náhradné doručenie, tj. je nevyhnutné, aby sa mu dostalo rozhodnutie fyzicky do rúk + zaručené právo na riadny neskrátený proces, ak podá v lehote vyše dvoch týždňov odpor, ktorý stačí aj len krátko zdôvodniť. Ak namiesto takéhoto postupu náš najvyššák pripustil revíziu výsledkov konania na základe mimoriadneho dovolania, potom vlastne predĺžil lehotu žalovanému na podanie odporu (aj keď prostredníctvom GP)

2. NS SR chce dostať do rozkazného konania to, čo doň nepatrí. Podrobné skúmanie tých okolností, ktoré v rozhodnutí popísal, patrí jednoznačne do fázy po podaní odporu. Ak odpor nie je podaný, potom musí rozkazné konanie zostať skráteným konaním, kde treba skúmať základné predpoklady dôvodnosti žaloby. V časti úroku z omeškania vo výške 1% denne nejde v obchodných veciach o prima facie neplatnú dohodu alebo nepožívajúcu ochranu súdu. V tom má NS SR pravdu, že to závisí od mnohých faktorov. Iná kategória sú samozrejme spotrebiteľské veci, tam sa právny rámec aj judikatúra už pohli inde a je to na inú debatu, v tomto prípade mi vyplynulo, že ide čisto o obchodnú vec, ktorá nie je zároveň spotrebiteľskou (aj tento zdanlivý nezmysel by bol na samostatnú debatu, dúfam že už čoskoro bude na svete nový OZ, bez ObZ).

Tým chcem povedať, že NS SR urobil aj z prvostupňových súdov aj zo žalobcu ... no ako to slušne povedať, somárov, a zo zásady právnej istoty len takú efemérnu záležitosť, ktorá sa občas objaví, občas nie.

  Martin Galgoczy, 24. 11. 2010 v 16:43 - zmluvná pokuta

Môžme to použiť analogicky aj pri zmluvnej pokute v zmluve o dielo podla ObZ? Teda ak výška zmluvnej pokuty predstavuje cca 1% celkovej ceny diela? Môžme sa odvolať na nepoctivý obchodný styk? Najmä ak objednávateľ túto zneužíva? A omeškanie nastalo aj vďaka nespolupráci objednávateľa a rovnako vinou dalších jeho dodávateľov?

Prípadne je možné odvolať sa na neplatnosť ustanovenia pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť v zmluve, ak je pokuta uvedená v SK aj keď táto v tej dobe bola už neexistujúcou menou?

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím