Autori:

Rád by som Vás upozornil na zaujímavý nález ústavnéh súdu IV. ÚS 50/2026-51, ktorý sa zaoberal otázkou určenia právo na odplaty za nadužívanie nehnuteľnosti jedným z podielových spoluvlastníkov. Nadužívaním treba rozumieť užívanie nehnuteľnosti nad mieru primeranú výške podielu nadužívajúceho podielového spoluvlastníka.

Všeobecné súdy právo na odplatu v súlade so zaužívanou rozhodovacou praxou - každým nadužívaním vzniká druhému podielovému spoluvlastníkovi nárok na odplatu cez kritérá bezdôvodného obohatenia.

Ústavný súd však v tomto náleze zaujal postoj, ktorý si vyžaduje viac nuansy, než len mechanické uplatňovanie práva na náhradu za každých okolností:

17. K právnemu základu nároku na náhradu za nadužívanie spoločnej veci nemôže byť postačujúce, ak všeobecné súdy vychádzajú len z abstraktného východiska, že každý výkon spoluvlastníckeho práva jedným spoluvlastníkom vo vzťahu ku konkrétnej časti veci automaticky zakladá nárok druhého spoluvlastníka na peňažnú náhradu. Ústavne konformné odôvodnenie si vyžaduje, aby sa súdy presvedčivo vysporiadali aj s tým, či druhému spoluvlastníkovi bolo v užívaní spoločnej veci reálne bránené, či bol z výkonu svojich oprávnení fakticky vylúčený a aký právny význam má jeho vlastné správanie pri výkone spoluvlastníckych práv. K tomu treba uviesť, že v procese úspešný žalobca ani netvrdil, a preto ani nebolo preukázané, že by mu sťažovateľ bránil v užívaní časti ich stavby. Preto skutkovo treba vychádzať z absencie takejto okolnosti svedčiacej v prospech žalobcu. Práve absencia takejto odpovede tvorila jadro dovolacej argumentácie sťažovateľa a zároveň určovala, či ním otvorená otázka mala byť najvyšším súdom posúdená ako otázka právna. V tomto smere je potrebné poukázať na rozvinutú judikatúru českého najvyššieho súdu (napr. 28Cdo/2529/2024, 28Cdo/725/2008, 28Cdo/283/2020), ktorá vylučuje priznanie bezdôvodného obohatenia v prípade, ak podielovému spoluvlastníkovi nebolo bránené v užívaní spoločnej veci alebo sa voči nadužívaniu spoločnej veci druhým podielovým spoluvlastníkom žiadnym spôsobom nebránil, aj keď o nadužívaní vedel.

Inak povedané, ak má poluvlastník vedomosť o nadužívaní veci druhým podielovým spoluvlastníkom, no napriek tomu ostane nečinný, nepodnikne žiadne právne kroky na ochranu svojich záujmov, a následne jedného dňa vystrelí so žalobou o zaplatenie odplaty z nadužívania, automatické priznanie tohto nároku by nepôsobílo spravidlo.

Je viedieť, že štvrtý senát ÚS vie aj pri skromnom pozitívnoprávnom základe nasmerovať právnu prax na rozumnú (najmä nemeckú) cestu. Legislatívne by sa § 139 OZ dal možno dopovedať napr. takto:

§139a

Užívanie spoločnej veci

(1) Každý spoluvlastník je oprávnený užívať spoločnú vec a brať z nej úžitky v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho podielu, ak tým nebráni ostatným v užívaní v rozsahu zodpovedajúcom ich podielom.

(2) Plody a iné úžitky zo spoločnej veci patria spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov, ak sa nedohodli inak.

§ 139b

Úprava užívania spoločnej veci

(1) O spôsobe užívania spoločnej veci sa spoluvlastníci dohodnú. Ak k dohode nedôjde, rozhodujú o ňom väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

(2) Ak nedôjde k dohode ani k rozhodnutiu väčšiny, alebo ak rozhodnutie väčšiny odporuje riadnemu hospodáreniu so spoločnou vecou, súd na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka upraví spôsob užívania spoločnej veci. Prihliadne pritom najmä na veľkosť podielov, na povahu a doterajší spôsob užívania veci a na oprávnené záujmy spoluvlastníkov.

(3) Súd môže pri úprave užívania určiť, že spoluvlastník, ktorému prizná výlučné alebo nadmerné užívanie veci alebo jej časti, je povinný za to ostatným spoluvlastníkom platiť primeranú odplatu.

§ 139c

Náhrada za výlučné užívanie spoločnej veci

(1) Spoluvlastníkovi, ktorý užíval spoločnú vec nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu, nahradí ostatným spoluvlastníkom hodnotu tohto užívania len vtedy, ak im v užívaní veci v rozsahu zodpovedajúcom ich podielom bránil alebo ich z neho fakticky vylúčil.

(2) Samotná skutočnosť, že spoluvlastník užíval spoločnú vec sám alebo vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jeho podielu, povinnosť podľa odseku 1 nezakladá, ak ostatní spoluvlastníci mali možnosť vec v rozsahu svojich podielov užívať a túto možnosť nevyužili.

(3) Náhrada nepatrí spoluvlastníkovi, ktorý o nadmernom užívaní veci vedel a bez vážneho dôvodu sa proti nemu v primeranom čase nebránil, ibaže z okolností vyplýva, že jeho nečinnosť nemožno považovať za prejav súhlasu s takým užívaním.

(4) Pre práva a povinnosti spoluvlastníkov z užívania spoločnej veci nad rozsah podielu sa nepoužijú ustanovenia tohto zákona o bezdôvodnom obohatení.

§ 139d

Náklady, zhodnotenie a vyporiadanie

(1) Náklady na nevyhnutné udržiavanie a zachovanie spoločnej veci znáša každý spoluvlastník podľa veľkosti svojho podielu. Spoluvlastníkovi, ktorý ich vynaložil sám, patrí voči ostatným náhrada v rozsahu zodpovedajúcom ich podielom.

(2) Spoluvlastníkovi, ktorý so súhlasom ostatných spoluvlastníkov alebo na základe rozhodnutia podľa § 139b vynaložil na spoločnú vec náklad zvyšujúci jej hodnotu, patrí pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva náhrada zodpovedajúca zhodnoteniu veci v čase vyporiadania.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa vzájomné nároky spoluvlastníkov z užívania veci, z úžitkov, z nákladov a zo zhodnotenia vzájomne zúčtujú.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím