Autori:

Autorský zákon bude novelizovaný novým vysokoškolským zákonom, ktorý 21.10.2025 schválila Národná rada SR a to s účinnosťou od 1. septembra 2026.

Doplnený § 90 ods. 10 Autorského zákona zavádza v akademickom prostredí výnimku z režimu zamestnaneckého diela, pričom postačujúce je, že ide o dielo vytvorené zamestnancom „pri plnení jeho pracovných povinností“. Takéto široké vymedzenie vôbec nie je viazané na akademickú povahu diela, ale dopadá aj na akékoľvek „neakademické“ diela vo všeobecnosti. Dotiahnuté do dôsledkov, zamestnancovi tak budú patriť práva aj k takým dielam ako napr. projektová dokumentácia v rôznych grantových schémach s účasťou zamestnávateľa, súťažné podklady zamestnávateľa, ponuka zamestnávateľa vo verejnom obstarávaní a pod. Ak zamestnávateľ nezíska súhlas (licenciu) na použitie tohto diela, nesmie dielo použiť a to ani na účel, pre ktorý ho zamestnanec vytvoril.

Doplnený § 90 ods. 10 Autorského zákona zmätočne používa dikciu „práva ... patria“, avšak zamestnanecký režim s právami v tomto zmysle „nehýbe“, že by mali patriť niekomu inému ako autorovi (pôvodnému nositeľovi práv), ale vzťahuje sa k výkonu majetkových práv.

Doplnený § 90 ods. 10 Autorského zákona výslovne nevyvažuje nijakým spôsobom investície zamestnávateľa do vytvorenia diela, ako je aktuálne možné v režime školského diela ( § 93 ods. 3 Autorského zákona). Do úvahy však prichádza analogia legis, keď na riešenie obdobnej situácie zákon normuje refundačný nárok zamestnávateľa, o to viac (a fortiori), že na rozdiel od školského diela, autor diela podľa § 90 ods. 10 Autorského zákona dostáva aj mzdu a ku školskému dielu má zamestnávateľ (žalovateľný) nárok na udelenie základnej licencie priamo zo zákona ( § 93 ods. 2 Autorského zákona). Inštitút náhrady nákladov zamestnávateľa obsahovala aj historická úprava, napr. § 17 zákona č. 247/1990 Zb.

Ak by verejná vysoká škola alebo organizácia SAV od 1. septembra 2026 chcela zo zákona získať aspoň nejaké práva k dielu, ktoré vytvorí jej zamestnanec, mala by zvážiť využitie režimu diela na objednávku (work for hire) v zmysle § 91 Autorského zákona vytvoreného za základe zmluvy o dielo. Získané práva by tak boli na úrovni základnej licencie „na použitie diela na účel vyplývajúci zo zmluvy“, čo môže byť v konkrétnych prípadoch rozhodujúce. Prirodzene, podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je dojednanie jej odplatnosti, teda zamestnávateľ sa povinnosti zaplatiť cenu za dielo. Ak by sa do zmluvy o dielo dostali aj primerané licenčné dojednania (nad rámec účelu zmluvy), mohla by sa dosiahnuť proporcionalita, ktorú predmetná novelizácia nezabezpečuje. Zmluvným stranám nič nebráni ani riešiť tieto aspekty dlhodobo a to napríklad rámcovou zmluvou o dielo.

Využitie režimu diela na objednávku (work for hire) v zmysle § 91 Autorského zákona stojí osobitne za zváženie v prípade, ak má zamestnanec vytvárať počítačový program, databázu alebo kartografické dielo ( § 91 ods. 4 Autorského zákona), kde sa uplatňuje plnohodnotný zamestnanecký režim v zmysle § 90 ods. 1 až 8 Autorského zákona. Tento moment – významný pre celý IT sektor – sa v slovenskom autorskom práve podarilo ťažiskovo vyriešiť už relatívne dávno, v r. 2003 ( § 50 zákona č. 618/2003 Z.z.) a komplexne v r. 2015 ( § 91 ods. 4 v spojení s § 90 ods. 4 až 6 Autorského zákona). Teraz sa tak v akademickom sektore, nielen v oblasti IT, vraciame minimálne o viac ako 20 rokov dozadu.

Krokom vzad je aj zavedenie zákonného práva autora na primeranú odmenu v prípadoch, keď dôjde k odchylnej dohode so zamestnávateľom, verejnou vysokou školou resp. organizáciou SAV. Tento inštitút nemá vecné opodstatnenie a bude len zdrojom potenciálnych sporov v prípadoch, keď naň zmluvné strany nepomyslia v čase dojednania zmluvnej odchýlky. Skúsenému právnikovi už určite napadne niekoľko možností, ako sa v rámci zmluvnej autonómie efektívne vysporiadať aj s touto novinkou, ktorá nemá v slovenskom autorskom práve obdoby.

Pokiaľ ide o ďalšiu novinku v rámci školského diela, ktoré zavádza nový ods. 3 v § 93 Autorského zákona, ide do veľkej miery o vykopávanie otvorených dverí. Študenti už podľa platného právneho stavu majú zachované práva k školskému dielu. Nová právna úprava vnáša neistotu najmä vo vzťahu k otázke duplicity a špeciality voči existujúcej úprave ( § 93 ods. 1, 2 a posunutý ods. 4).

Celkovo hodnotím novinky v Autorskom zákone zavedené v rámci nového vysokoškolského zákona ako nepremyslené, nesystematické, neprimerané (neproporciálne), nadbytočné a rizikové v interpretácií aj aplikácií. Zrejme nás čaká obdobie zbytočných súdnych sporov.

V ďalších článkoch sa budem venovať novelám zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktoré prináša nový vysokoškolský zákon, ako aj súvisiacim ústavnoprávnym aspektom a otáznikom.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím