Autori:

205 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZKR“): „ Tento zákon okrem ustanovení o reštrukturalizácii sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka.“

V aplikačnej praxi sme sa opakovane stretli s tým, že toto zdanlivo jasné zákonné ustanovenie je zneužívané zo strany dlžníkov, ktorí fakticky na pôde ani nehospodária a na druhej strane laxným prístupom súdov, ktorým vo väčšine prípadov postačuje zápis predmetu poľnohospodárskej činnosti v Obchodnom registri, prípadne doloženie žiadosti o poskytnutie priamej podpory z Poľnohospodárskej platobnej agentúry bez ďalšieho.

Z aktuálneho znenia ZKR nie je zrejmý obsah a rozsah pojmu „ dlžník hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde“. ZKR aktuálne ani nemá vykonávacie nariadenie, tak ako ho mal zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorým bolo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávali niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde, ktoré v § 2 vymedzovalo, kto sa na účely predmetného nariadenia rozumie dlžníkom hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde: „ Na účely tohto nariadenia sa za dlžníka hospodáriaceho na pôde považuje právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá pri svojom podnikaní1) využíva pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu2) alebo lesného pôdneho fondu3), pričom jej príjmy z poľnohospodárskej výroby alebo z hospodárenia v lesoch alebo na vodných plochách tvoria viac ako 50 % jej celkových príjmov z podnikania alebo obhospodaruje 25 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 50 ha lesnej pôdy.“

Komentované výklady tohto ustanovenia sa často obmedzujú na doslovný prepis ustanovenia §205 ZKR a prax súdov je natoľko rozdielna, že si dovoľujem odprezentovať svoj názor.

„Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom“ (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS274/2007 z 11. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008).

Pri výklade tohto ustanovenia by sa teda malo podľa môjho názoru prioritne vychádzať z toho, čo je z hľadiska jazykového pojmu ( použitého v texte právnej normy) možné pod daný pojem zaradiť, avšak s dôrazom na dodržanie účelu a zmyslu zákona a jeho základných princípov.

Zo znenia § 205 ZKR sú jasné dve kumulatívne podmienky, (1) že dlžník má v držbe poľnohospodársku pôdu a súčasne, že (2) dlžník na tejto pôde hospodári . Teda ak dlžník nevlastní alebo inak oprávnene neužíva poľnohospodársku pôdu na svoje podnikanie, nemôže byť považovaný za dlžníka hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde podľa §205 ZKR. Z logiky veci teda vyplýva, že pri skúmaní či uvedený dlžník je alebo nie je dlžníkom hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde, by malo byť v prvom rade jednoznačne súdu preukázané (conditio sine qua non), najmä (1), že dlžník vlastní poľnohospodársku pôdu, na ktorej tvrdí, že vykonáva poľnohospodársku činnosť, alebo túto poľnohospodársku pôdu oprávnene užíva napríklad na základe nájomného vzťahu. (2) Súčasne by malo byť jednoznačne preukázateľné, že dlžník reálne hospodári na poľnohospodárskej pôde.

Keďže vlastníctvo alebo iná oprávnená držba poľnohospodárskej pôdy je pomerne jednoducho preukázateľný fakt, tak vo vzťahu k hospodáreniu na pôde z hľadiska jej reálneho výkonu v korelácii na účel ZKR je možné hľadať odpovede v súvisiacich predpisoch upravujúcich podnikanie poľnohospodárov, napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z.z..

Podľa § 2 písm. a) bod 1 tohto nariadenia vlády, poľnohospodárskou činnosťou sa rozumie výroba poľnohospodárskych výrobkov okrem produktov rybolovu, ktorá zahŕňa chov zvierat alebo pestovanie plodín vrátane pestovania bavlny a rýchlorastúcich drevín a paludikultúry, alebo udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravných činností presahujúcich použitie bežných poľnohospodárskych postupov a strojov podľa § 3 ods. 2 až 5.

Podľa § 4 ods. 1 tohto nariadenia vlády, za aktívneho poľnohospodára sa považuje osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2, odseku 5, odseku 6 alebo odseku 8.

Podľa § 4 ods. 2 tohto nariadenia vlády fyzická osoba sa považuje za aktívneho poľnohospodára, ak

a)celková suma priamych platieb za predchádzajúci kalendárny rok, ktorých je prijímateľom, je najmenej 5 % z celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku; do príjmu z nepoľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku sa nezapočítava príjem z lesníckej činnosti12a) a príjem súvisiaci s činnosťou na ochranu prírody a krajiny,alebo

1. b) jej celkové príjmy z poľnohospodárskej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku predstavujú najmenej jednu tretinu z jej celkových príjmov získaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Podľa § 4 ods. 5 písm. a) a b) tohto nariadenia vlády, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba sa považuje za aktívneho poľnohospodára, ak jej predmetom podnikania alebo predmetom činnosti, ktorý je zapísaný v zákonom ustanovenej evidencii je len poľnohospodárska činnosť alebo poľnohospodárska činnosť a ďalšie činnosti súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou a prevádzkovaním poľnohospodárskeho podniku, alebo spĺňa podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 3.

Podľa § 4 ods. 6 tohto nariadenia vlády, za aktívneho poľnohospodára sa považuje aj osoba, ktorá nespĺňa požiadavky podľa odseku 2 alebo odseku 5, ak a) celková suma priamych platieb za predchádzajúci kalendárny rok, ktorých je prijímateľom, nepresiahla sumu 5 000 eur, b) v predchádzajúcom kalendárnom roku od 1. júna do 30. septembra dosiahla priemerné zaťaženie 0,25 dobytčej jednotky na hektár poľnohospodárskej plochy podniku, c) za predchádzajúci kalendárny rok je prijímateľom iba viazaných priamych platieb na živočíšnu výrobu, d) za predchádzajúci kalendárny rok je prijímateľom viazaných priamych platieb na plochu, a to na výmeru najmenej 10 % z celkovej výmery poľnohospodárskej plochy podniku, alebo e) hodnota jej vlastnej produkcie rastlinnej výroby za predchádzajúci kalendárny rok je najmenej vo výške priamych platieb, ktorých je za predchádzajúci kalendárny rok prijímateľom.

Vo všeobecnosti poľnohospodár, ktorý obhospodaruje pôdu, vykonáva počas roka množstvo rôznych činností, ktoré závisia od typu pôdy, plodín a spôsobu hospodárenia. Potrebuje si naplánovať, aké plodiny sa budú pestovať, zostaviť osevný plán a zabezpečiť si osivo, hnojivá, prípadne prípravky na ochranu rastlín. Pôda sa pripravuje orbou, podmietkou, kyprením a podľa potreby sa hnojí alebo vápni. Počas jarnej alebo jesennej sezóny poľnohospodár vysieva alebo vysádza plodiny. Dbá pritom na správnu hĺbku, hustotu a rovnomernosť sejby. Počas vegetácie sa stará o rastliny zavlažovaním, hnojením, ničením burín a ochranou proti chorobám a škodcom. Priebežne monitoruje stav plodín a podľa potreby zasahuje .Po dozretí nasleduje zber úrody, ktorý môže byť mechanizovaný alebo ručný, v závislosti od typu plodiny. Úroda sa následne skladuje, triedi alebo predáva. Po zbere je potrebné pôdu znova ošetriť – buď zaoraním zvyškov rastlín, výsadbou medziplodín alebo aplikáciou zeleného hnojenia. Na zlepšenie stavu pôdy môže poľnohospodár vykonávať aj pôdoochranné opatrenia ako mulčovanie alebo podrývanie. Na všetky opísané nutné činnosti ako nákup postrekov, hnojiva, osiva, sejby atď musí mať aktívny poľnohospodár kapitál ako personálny tak finančný. Dôležitou podmienkou je aj splnenie požiadaviek tzv. dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (DPEP). Poľnohospodár musí zabezpečiť dostatočné vegetačné pokrytie pôdy, najmä počas rizikových období erózie, ako sú mesiace jún až október. Okrem toho sa vyžaduje aj diverzifikácia plodín – pri výmere nad 10 hektárov musí pestovať minimálne dve rôzne plodiny, a pri výmere nad 30 hektárov aspoň tri...

Teda k tvrdeniu a preukázaniu, že dlžník reálne hospodári na poľnohospodárskej pôde vo všeobecnosti možno vychádzať zo samotnej podstaty činnosti poľnohospodára, čo obnáša jeho činnosť, aké činnosti musí vykonávať a v tejto veci teda musí disponovať podkladmi / dokladmi / dôkazmi, že túto činnosť reálne vykonáva a vedieť svoje tvrdenia jednoznačne preukázať ( vedieť preukázať objednávky, faktúry za služby a tovar, osevný plán, personálny aparát a vybavenie atď..).

Na základe ustanovenie § 205 ZKR sú dlžníci hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra, t. j. v čase vegetačného obdobia, vyňatí z pôsobnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zmyslom tohto ustanovenia, tak, je umožniť dlžníkovi, na ktorého sa predmetné ustanovenie vzťahuje, dopestovať a zozbierať úrodu, a to napriek skutočnosti, že je v úpadku a mal by mať povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, resp. veriteľ by mal mať oprávnenie iniciovať konkurzné konanie.

„ Lex non exacte definit, sed arbitrio boni viri permittit“ ( zákon nemá presné definície, ale spolieha sa na úsudok čestného človeka) by bolo možné v aktuálnej rozhodovacej praxi parafrázovať ako „ Lex non exacte definit, sed debitor iudicio iudicis pigri confidit“ ( tak kde zákon nemá presné definície, sa dlžník spolieha sa na úsudok lenivého sudcu). V aktuálnej praxi niektorých súdov postačuje dlžníkom predložiť súdu iba výpis z obchodného registra, prípadne doloženie podanej žiadosti o poskytnutie priamej podpory z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, pričom súdy len na základe takýto „ne -dôkazov“ dlžníkom ochranu podľa §205 ZKR poskytujú, čo je podľa môjho názoru príkladom arbitrárneho rozhodnutia súdu.

Podľa komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (JUDr. Branislav Pospíšil: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, Iura Edition spol. s r. o., 2012, s. 288, 589), zákon týchto dlžníkov bližšie nevymedzuje, ale s odkazom na univerzálnosť ZKR ako základného predpisu upravujúceho riešenie dlžníkovho úpadku treba toto ustanovenie vykladať tak, že ide len o tých dlžníkov, ktorí hospodárenie na poľnohospodárskej pôde vykonávajú ako rozhodujúcu činnosť. Z použitej formulácie vyplýva, že výkon hospodárenia na poľnohospodárskej pôde musí byť skutočný, reálny a nepostačuje, ak dlžník len formálne deklaruje, že hospodári na poľnohospodárskej pôde, prípadne dokladá, že má príslušné živnostenské oprávnenia alebo že má prenajatú poľnohospodársku pôdu. Preto ak napríklad dlžník v dôsledku zlej hospodárskej situácie nie je schopný obhospodarovať poľnohospodársku pôdu, z pôsobnosti ZKR vyňatý nie.

S uvedeným názorom sa plne stotožňujem, nakoľko je v ňom dodržaný úmysel zákonodarcu ochrániť dlžnícke subjekty, ktoré reálne hospodária na poľnohospodárskej pôde v čase vegetačného obdobia a umožniť im zozbierať úrodu, ale zároveň zohľadňuje hlavný účel konkurzného konania, ktorým je maximálne uspokojenie pohľadávok veriteľov v čo najkratšom čase, a minimalizovať tak následky úpadku, ktorý sa netýka len samotných dlžníkov, ale aj ich veriteľov.

Cieľom môjho príspevku bolo najmä poukázať na povrchný prístup súdov pri preskúmavaní splnenia podmienok podľa § 205 ZKR, ale tiež dať do pozornosti dobre zdôvodnené rozhodnutie Okresného súdu Žilina , sp. zn. 7K/6/2024 zo dňa 31.07.2024, týkajúce sa §205 ZKR, v ktorom Okresný súd Žilina, vykonal rozsiahle dokazovanie v otázke posúdenia splnenia či konkrétneho dlžníka je možné považovať za dlžníka hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde, a v tomto kontexte ako prvý od roku 2006 poskytol pre súdy, ale aj dlžníkom a veriteľom precízny výklad §205 ZKR.

(https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/9ad763d7-19cb-4843-ac5d-8432e2db73b5:192973d0-32e8-4227-9010-94e79c14aedc/ )

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím