lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (8)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Tomáš Plško (2)
Peter Varga (2)
Ladislav Pollák (2)
Richard Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Gabriel Volšík (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Adam Glasnák (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Pavol Chrenko (1)
Bystrik Bugan (1)
Roman Prochazka (1)
Dávid Kozák (1)
Zuzana Klincová (1)
Peter Marcin (1)
Martin Galgoczy (1)
peter straka (1)
Petr Kavan (1)
lukasmozola (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Rostáš (1)
Andrej Majerník (1)
Lucia Berdisová (1)
Bohumil Havel (1)
Pavel Lacko (1)
Juraj Lukáč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Svoboda (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Marcel Jurko (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Adamova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Eduard Pekarovič (1)
Zuzana Kohútová (1)
Lucia (1)
Gabriel Závodský (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Róbert Černák (1)
Vladislav Pečík (1)
Paula Demianova (1)
Nora Šajbidor (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomáš Pavlo (1)
Martin Bránik (1)
Martin Poloha (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Priadka (1)
jaroslav čollák (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Hudec (1)
Tomas Pavelka (1)
Matej Gera (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Adam Pauček (1)
Michaela Stessl (1)
Martin Estočák (1)
Peter Kubina (1)
I. Stiglitz (1)
Patrik Patáč (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Korman (1)
Natalia Janikova (1)
Lucia Palková (1)
Patrik Pupík (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter K (1)
David Halenák (1)
Michal Jediný (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Marják (1)
Ján Pirč (1)
Tomáš Demo (1)
Vincent Lechman (1)
David Horváth (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
Petr Novotný (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Janík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Konečne jasno: Prorogácia cudzieho súdu v zmluve bez iného cudzieho prvku

Juraj Gyarfas, 18. 03. 2024 v 11:45

Zdá sa mi, že táto otázka sa počas mojej praxe objavovala aspoň raz za rok. Otázka znela, či v zmluve, ktorá inak neobsahuje žiadny iný medzinárodný prvok, možno dojednať právomoc cudzieho súdu.

Nariadenie Rím I pre analogickú otázku rozhodného práva ustanovuje výslovnú úpravu. Podľa čl. 3 ods. 3 možno aj pri absencii medzinárodného prvku dohodnúť cudzie rozhodné právo, napriek tomu sa však budú aplikovať kogentné ustanovenia domáceho práva.

Nariadenie Brusel I [nariadenie Rady (ES) č. 44/2001], ani rekodifikované Nariadenie Brusel Ia [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012] však túto otázku výslovne neriešia.

Podľa mojich skúseností existovali dva názory.

Časť kolegov zastávala názor, že takáto prorogácia je možná. Vychádzali z toho, že Nariadenie Brusel I, resp. Ia v tomto smere neustanovuje žiadne obmedzenie. Ak dohoda o prorogácii nie je v čisto vnútroštátnej situácii zakázaná, mala by byť dovolená.

Druhá časť kolegov zastávala názor, že v čisto vnútroštátnej situácii by sa Nariadenie Brusel I, resp. Ia nemalo aplikovať. Tieto názory vychádzali okrem iného z argumentu, že ES/EÚ ani len nemala kompetenciu upraviť nariadením otázku právomoci v čisto vnútroštátnom vzťahu.

Uvedomujem si, že keď sa teraz prihlásim k názoru, ktorý medzitým potvrdil Súdny dvor EÚ, budem generálom po bitke. Ale v tomto prípade som len 15 rokov opakoval názor niekoho oveľa múdrejšieho – konkrétne profesora Philippa Wooda, ktorý v jednom zo zväzkov svojho legendárneho šesťzväzkového opus magnum uviedol v časti o prorogácii podľa Nariadenia Brusel I nasledovné:

No necessity for international transaction It is not necessary that the transaction concerned has an international character. Thus parties who are domiciled in, say, France, can confer exclusive jurisdiction on English courts if they wish. See the discussion in Owusu v Jackson, Case C-281/02, (2005) ECR I-1383, at para 5-017.

(Philip R. Wood. Conflict of Laws and International Finance, Volume 6. Sweet & Maxwell, 2007, s. 133-134, marg. č. 5-033).

Takže touto cudzou múdrosťou som sa 15 rokov oháňal. Aj som sa čudoval, že takúto základnú otázku Súdny dvor nemal doteraz príležitosť zodpovedať. Až doteraz.

Súdny dvor a generálny advokát

Vo februári Súdny dvor EÚ vydal rozsudok vo veci C 566/22, Inkreal s.r.o. proti Dúha reality s.r.o.. V danom konaní išlo o zmluvy medzi dvoma slovenskými spoločnosťami, ktoré dohodli prorogačnú doložku v prospech českých súdov. Veriteľ z týchto zmlúv neskôr postúpil svoje pohľadávky ďalšej slovenskej spoločnosti, ktorá podala žalobu na české súdy. Nejvyšší soud ČR predložil Súdnemu dvoru EÚ nasledovnú otázku:

Je pôsobnosť nariadenia [č. 1215/2012], pokiaľ ide o existenciu medzinárodného prvku, ktorý je nevyhnutný pre uplatniteľnosť uvedeného nariadenia, založená len na tom, že dve zmluvné strany s bydliskom v tom istom členskom štáte sa dohodnú na právomoci súdov iného členského štátu EÚ?

Generálny advokát Jean Richard de la Tour vo svojich návrhoch spomenul, že na danú otázku sa vyskytujú dva protichodné názory. A následne sa na základe viacerých argumentov jednoznačne priklonil na stranu názoru, že takáto prorogačná doložka v čisto vnútroštátnej situácii prípustná nie je.

Súdny dvor EÚ sa nestotožnil s názorom generálneho advokáta a priklonil sa k opačnému výkladu. Oprel sa pritom o niekoľko argumentov.

Po prvé, textuálny výklad čl. 25 Nariadenia Brusel Ia nevylučuje výklad, aby sa vzťahoval na prorogačnú doložku uzatvorenú stranami z rovnakého členského štátu.

Po druhé, je pravdou, že aplikácia Nariadenia Brusel Ia si vyžaduje cudzí prvok. Avšak ten je daný už len tým, že strany si v inak rýdzo vnútroštátnej situácii zvolili právomoc cudzích súdov. Inými slovami, nie je prekážkou, že cudzí prvok je „umelo“ vytvorený len zmluvnými stranami a tento cudzí prvok nemusí vyplývať z externých okolností vzťahu.

Po tretie, jedným z účelov čl. 25 je posilnenie zmluvnej voľnosti a účinnosti dohôd o prorogácii. Ustanovenie by teda malo byť vykladané v prospech zmluvnej autonómie.

Po štvrté, účelom nariadenia je harmonizácia noriem o medzinárodnej právomoci a tak dosiahnutie predvídateľnosti týchto noriem. Žalobca by mal byť schopný jednoducho určiť súd, ktorému svedčí medzinárodná príslušnosť, a tento súd by mal byť schopný jednoducho rozhodnúť o svojej právomoci bez potreby meritórneho prieskumu veci. Ak by súd musel okrem samotnej existencie prorogačnej doložky skúmať aj existenciu ďalších medzinárodných prvkov v danom vzťahu, musel by sa v rámci posudzovania právomoci intenzívnejšie zaoberať meritom sporu, rozhodovanie by bolo menej predvídateľné a zvýšilo by sa riziko kompetenčných sporov a tým pádom aj súbežných konaní.

Súdny dvor EÚ spomenul aj ďalšie argumenty (vzájomná dôvera medzi súdmi členských štátov, porovnanie s Haagskym dohovorom).

Jasné pravidlo

Štvrtý argument mi pripadá najzaujímavejší a najpresvedčivejší. Ako som na tomto blogu viackrát argumentoval, niekedy je dôležitejšie, aby bolo pravidlo jasné, než aby bolo správne. Rozumiem, že z hľadiska logickej čistoty sa môže názor generálneho advokáta javiť presvedčivejšie. Ak ustálená judikatúra vyžaduje na aplikáciu Nariadenia Brusel Ia medzinárodný prvok, javí sa prvok spočívajúci len v dojednaní strán o právomoci cudzieho súdu trochu „umelý“. Mám preto pochopenie pre argument, že medzinárodný prvok by mal vyplývať z objektívnych externých kritérií.

Takýto záver by však nevyhnutne viedol k ďalšej neistote. Viem si predstaviť košatú judikatúru a spisbu o tom, čo je dostatočný medzinárodný prvok – či sa vyžaduje domicil strán v rôznych štátoch, alebo postačí miesto plnenia zo zmluvy, prípadne domicil materskej spoločnosti jednej zo strán atď. Takéto pravidlo by si následne vyžiadalo značné dokazovanie už vo fáze rozhodovania o právomoci. Toto by zase vytváralo priestor na tzv. talianske torpéda, kedy by žaloba v štáte, ktorý je známy pomalým posudzovaním právomoci, na dlhý čas prostredníctvom pravidiel o litispendencii blokovala konanie v štáte, ktorého súdy si strany v prorogačnej doložke vybrali.

Preto sa teším, že sa Súdny dvor nestotožnil s názorom generálneho advokáta a uprednostnil jasnosť pravidla a jednoduchosť jeho aplikácie. A teším sa samozrejme aj preto, lebo dali za pravdu profesorovi Woodovi, ktorého som v tejto súvislosti toľkokrát citoval.


Názory k článku Konečne jasno: Prorogácia cudzieho súdu v zmluve bez iného cudzieho prvku:


  Juraj Gyarfas, 14. 06. 2024 v 11:21 - nadväzujúce rozhodnutie NS ČR

"Čl. 25 odst. 1 nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 ze dne 12. 12. 2012 o příslušnosti a uznávání a výkonu soudních rozhodnutí v občanských a obchodních věcech musí být vykládán v tom smyslu, že toto ustanovení se vztahuje na dohodu o příslušnosti, kterou si smluvní strany usazené ve stejném členském státě sjednají, že ve sporech ze smlouvy, kterou mezi sebou uzavřely, mají příslušnost soudy jiného členského státu, ačkoliv uvedená smlouva nemá na tento jiný členský stát žádnou jinou vazbu (rozsudek SDEU ze dne 8. 2. 2024, sp. zn. C-566/22)."

NS ČR, sp. zn. 30 Nd 674/2021, 9. 4. 2024

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím