Autori:

Dobrý deň prajem,

prejdem rovno k veci. Už v minulosti som pozorne sledoval diskusiu k nárokom z titulu porušenia predkupného práva, ktorá bola vedená aj na tomto fóre (https://www.lexforum.sk/576). Išlo o diskusiu k nároku z porušenia predkupného práva, a to konkrétne z titulu § 603 ods. 3 OZ.

Diskutér, ktorý s témou začal, poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 Cdo 91/2008, ktorým NS SR zaviedol dlhoročnú prax v aplikácii uplatnenia porušeného predkupného práva v zmysle § 140 OZ druhá veta, t. j. pomerne podľa veľkosti existujúcich podielov. V tomto príspevku by som s odstupom času od poslednej diskusie chcel poukázať, podľa môjho názoru, na nevhodný výklad, ktorý NS SR rozhodnutím 2 Cdo 91/2008 zaviedol.

Účelom zákonného predkupného práva (ratio legis) je, aby podľa možnosti bolo zachované vlastnícke právo doterajším spoluvlastníkom, resp. niektorému z nich. Pri výklade § 140 OZ je tak treba dať prednosť ochrane práv existujúcich spoluvlastníkov pred právami tretích osôb (Ro NS ČR z 29. 2. 2012, sp. zn. 22 Cdo 2358/2010). V tomto zmysle je potrebné poukázať aj na Rozsudok NS ČR, sp. zn.: 28 Cdo 2783/2019 zo dňa 27. 11. 2019: „Zmyslom zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov nie je bezdôvodné obmedzenie dispozičného práva spoluvlastníka, ale možnosť oprávneného subjektu zabrániť zmene v okruhu spoluvlastníkov spoločnej veci tým, že podiel sám odkúpi, čím je chránený proti nežiadúcemu vnikaniu cudzích osôb do spoločenstva.“

Neskorší rozsudok NS SR 8 Cdo 208/2019 taktiež preferuje zachovanie právnej istoty pôvodných spoluvlastníkov, a to aj formou znemožnenia vstupu nepohodlnej tretej osoby do spoluvlastníctva. Rozhodnutie 8 Cdo 208/2019 taktiež poukazuje na skutočnosť, že zjednocovaním vlastníctva (zmenšovaním počtu spoluvlastníkov) sa zvyšuje samotná atraktivita spoluvlastníctva. S uvedeným podľa môjho názoru nemožno nesúhlasiť.

Snahu o zjednocovanie vlastníctva preukazuje zákonodarca aj inou úpravou zákonných predpisov, ako napríklad novelou zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, na základe ktorej sa zvýšila minimálna výmera novovzniknutého poľnohospodárskeho pozemku vzniknutého rozdelením už jestvujúceho pozemku z pôvodných 2000 m2 na 3000 m2, či snahou o vykonanie zložitých právnych úkonov ako komasácia. V tejto problematike sa nemusíme zaoberať faktickým zrealizovaním jednotlivých úkonov, postačuje existencia snahy.

Mám preto za to, že výklad rozhodnutia 2Cdo 91/2008 bol aktuálny snáď v čase jeho vydania v roku 2009, no v roku 2023 to nezodpovedá požiadavkám spoločnosti. Z neskorších rozhodnutí podľa môjho názoru vyplýva, že pomerné uplatňovanie v zmysle 2Cdo 91/2008 je prekonané a nežiadúce, nakoľko uvedený postup nielen triešti spoluvlastníctvo, ale aj nad akceptovateľnú mieru obmedzuje práva pôvodného spoluvlastníka. Pripúšťam, novšie rozhodnutia neriešia explicitne uplatnenie nárokov z titulu § 603 ods. 3 OZ, avšak nevidím dôvod prečo by daná aplikácia nemohla byť analogicky prípustná.

Nemožno ignorovať ani skutočnosť, že čím menším spoluvlastníckym podielom pôvodný vlastník v čase porušenia jeho predkupného práva disponuje, tým je jeho zákonná ochrana nižšia a naopak, čím je jeho spoluvlastnícky podiel vyšší, tým je aj jeho zákonná ochrana vyššia. Takéto uvažovanie znevýhodňuje predovšetkým minoritných vlastníkov, pri ktorých potenciálny narušiteľ predkupného práva nemá reálny dôvod predkupné právo akceptovať, nakoľko právo minoritného vlastníka je natoľko slabé, že na neho netreba ani len nazerať.

Ak vynechám teóriu a navrhnem praktickú ukážku, môže nastať takáto situácia. Ak má pôvodný vlastník vlastníctvo 1/10 a druhý vlastník 9/10, a tento sa rozhodne bez minoritného vlastníka svoj podiel predať, do vlastníctva vstupuje nový vlastník, ktorému nanajvýš hrozí, že bude musieť predať pôvodnému vlastníkovi 1/10 podielu. Ak by tento pôvodný vlastník vynaložil značné úsilie, finančné prostriedky a čas, pôvodný vlastník by v najlepšom prípade získal ďalšiu 1/10 pozemku, a teda by po rokoch súdenia sa nadobudol 2/10 pozemku, pričom porušiteľ predkupného práva by disponoval 8/10 pozemku. Majoritné postavenie má pritom v zmysle § 139 ods. 2 OZ významné postavenie z hľadiska hospodárenia s pozemkom, a teda narušiteľ má nepomerne silnejšie právne postavenie.

Skúsme náš hypotetický príklad rozšíriť o tretiu osobu. Ak sa narušiteľ rozhodne predať ďalšie napr. 3/10 spriaznenej osobe bez výzvy na uplatnenie predkupného práva pôvodného spoluvlastníka (ktorý má už v našom príklade 2/10), pôvodný vlastník sa môže domáhať iba ďalších 2/10. Aj po dvoch prevodoch, kedy bolo predkupné právo prvého spoluvlastníka porušené, by pôvodný spoluvlastník disponoval stále iba 4/10 a zvyšní, už dvaja narušitelia, by disponovali 6/10, čím by aj naďalej pohodlne dokázali v rámci hospodárenia prehlasovať pôvodného spoluvlastníka.

Takéto konanie ja podľa môjho názoru nemorálne, nespravodlivé a v rozpore so všetkým, čo by malo spravodlivé právo brániť. Ide o priamy zásah do vlastníctva pôvodného spoluvlastníka, ktoré je bez akceptovateľnej sankcie narušené tretími osobami. Súdy by preto nemali podľa môjho názoru mechanicky odkazovať na rozhodnutie 2Cdo 91/2008, čo sa v praxi pri uplatnení predmetného nároku stáva, ale naopak, na podobné prípady nazerať cez prizmu § 3 ods. 1 OZ.

Mám za to, že je nutné diferencovať medzi primárnym postavením pôvodného vlastníka, ktorého predkupné právo bolo narušené, pretože podľa veľkosti jeho pôvodného podielu sa mení aj jeho pozícia. Tiež je potrebné diferencovať medzi situáciou, kedy si všetci spoluvlastníci uplatňujú predkupné právo, pretože za takých okolností sa nemení právne postavenie spoluvlastníkov a podiely sa každému zvyšujú pomerne (za daných okolností má 2cdo 91/2008 racio) a medzi situáciou, ak si uplatňuje predkupné právo iba jeden zo všetkých spoluvlastníkov.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím