Autori:

Rád by som nadviazal na predchádzajúce články venujúce sa problematike príslušnosti súdov a poukázal na vlastnú skúsenosť týkajúcu sa sporu o príslušnosť. Spor síce nastal ešte pred účinnosťou novej súdnej mapy. Avšak nie je vylúčené, že obdobný spor môže nastať aj dnes.

Ak pripravujete návrh na neodkladné opatrenie a ide o vec, ktorá nepatrí do každodennej agendy súdov, odporúčam v návrhu uviesť aj odôvodnenie, prečo je konkrétny súd príslušný na rozhodnutie o návrhu.

Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa klient (FO - navrhovateľ) domáhal zákazu nakladať s jeho kryptomenami, ktoré povinný (FO) na účet navrhovateľa spravoval. Návrh bol 3. januára podaný na všeobecný súd povinného, ktorým bol OS Bratislava II.

Po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu, sme kontaktovali OS Bratislava II s otázkou, prečo doposiaľ nebolo o ňom rozhodnuté. OS Bratislava II nás informoval, že návrh postúpil OS Bratislava V, a to z dôvodu nepríslušnosti, s odkazom, že o návrhu má rozhodnúť OS Bratislava V ako kauzálne príslušný súd, keďže ide o burzový obchod.

Keďže OS Bratislava V nesúhlasil s postúpením, predložil spis na rozhodnutie o miestnej príslušnosti KS Bratislava.

KS Bratislava určil, že miestne príslušným súdom je v tejto veci OS Bratislava II, a to v 23. deň od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie KS Bratislava bolo vyhotovené až 9. februára. OS Bratislava II o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodol napokon až 3. marca (2 mesiace po podaní návrhu).

Následkom zdĺhavého riešenia sporu o príslušnosť bolo nedodržanie povinnosti súdu rozhodnúť o návrhu do 30 dní od jeho doručenia, podľa § 328 ods. 2 CSP. Účelom neodkladného opatrenia je pritom v relatívne krátkej dobe poskytnúť ochranu navrhovateľovi, ak je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Praktická skúsenosť ukazuje, že postupom súdov sa môže poskytnutie tejto ochrany oddialiť o takmer dvojnásobok. O tom, že klient netrpezlivo čakal na rozhodnutie, my sme neveriacky sledovali spor o príslušnosť a na bezodkladnú úpravu pomerov sme márne čakali, sa zmieňovať nebudem.

CSP v § 43 neupravuje lehotu, v rámci ktorej má byť spor o príslušnosť rozhodnutý. Ak takýto spor vznikne v konaní o neodkladnom opatrení, môže to mať za následok zmarenie účelu neodkladného opatrenia.

Myslím si, že stojí za úvahu, či by nebola na mieste aj legislatívna zmena, podľa ktorej by sa priorizovalo rozhodnutie takýchto sporov o príslušnosť.

Okrem kritiky chcem navrhnúť aj možné riešenie tejto zrejmej legislatívnej medzery.

V § 328 CSP navrhujem doplniť: „O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prednostne a urýchlene, najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. “

Do § 43 CSP navrhujem doplniť nový odsek 4: „Ak sa spor o príslušnosť medzi súdmi týka konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spoločne nadriadený súd rozhodne o spore prednostne a urýchlene, aby príslušný súd mohol o neodkladnom opatrení rozhodnúť v lehote podľa § 328.“

Navrhovaná zmena síce kladie vyššie požiadavky na súd, ale na druhej strane napomáha k dosiahnutiu účelu neodkladného opatrenia, ktorým je efektívna procesná obrana navrhovateľa, za splnenia zákonných požiadaviek.

Ak majú čitatelia tohto článku iný názor alebo návrhy na riešenie, rád sa inšpirujem.

Ďakujem za zaujímavý príspevok a s radosťou vítam nového prispievateľa.

Priamo k téme postu neviem nič zaujímavé doplniť, ale ako zaujímavá súvisiaca otázka mi pripadá miestna príslušnosť v konaní o neodkladnom opatrení. Keďže miestnu príslušnosť súd skúma len na námietku a keďže v konaní o neodkladnom opatrení odporca spravidla nemá príležitosť na vyjadrenie, znamená to, že neodkladné opatrenie vydá ľubovoľný, aj úplne zjavne miestne nepríslušný súd?

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím