lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (161)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Zeleňák (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Ladislav Pollák (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Richard Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Klincová (1)
Tomáš Korman (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Miriam Potočná (1)
I. Stiglitz (1)
David Horváth (1)
Vladislav Pečík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Michalov (1)
lukasmozola (1)
Marcel Jurko (1)
Ivan Kormaník (1)
Andrej Majerník (1)
Tibor Menyhért (1)
David Halenák (1)
Martin Galgoczy (1)
Adam Glasnák (1)
Martin Poloha (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Demo (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Estočák (1)
peter straka (1)
Lucia Palková (1)
Michal Jediný (1)
Pavel Lacko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Patrik Pupík (1)
Matej Kurian (1)
Ivan Priadka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Gabriel Závodský (1)
Bystrik Bugan (1)
Dušan Marják (1)
Martin Šrámek (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Mlej (1)
Robert Vrablica (1)
Tomas Kovac (1)
Petr Novotný (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Janík (1)
jaroslav čollák (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Šorl (1)
Dávid Kozák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Pavlo (1)
Mikuláš Lévai (1)
Radoslav Pálka (1)
Michaela Stessl (1)
Dušan Rostáš (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Pavelka (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Svoboda (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Adam Pauček (1)
Emil Vaňko (1)
Juraj Lukáč (1)
Patrik Patáč (1)
Natalia Janikova (1)
Matej Košalko (1)
Katarína Dudíková (1)
Viliam Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Nora Šajbidor (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Gera (1)
Petr Steiner (1)
Igor Krist (1)
Martin Hudec (1)
Róbert Černák (1)
Pavol Chrenko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Paula Demianova (1)
Jakub Mandelík (1)
Peter Marcin (1)
Vincent Lechman (1)
Ján Pirč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti

Ľuboslav Sisák, 12. 03. 2023 v 00:13

V roku 2021 som na stránkach jedného českého periodika písal o praktických problémoch pri pokusoch o prepis vlastníctva k zdedeným nehnuteľnostiam na základe európskeho osvedčenia o dedičstve (EOD), ktoré sa vydáva podľa nariadenia EÚ č. 650/2012 (nariadenie o dedení). Podstata veci je v skratke nasledovná. Bežne sa stáva, že nemecké súdy za použitia svojho práva rozhodujú o pozostalosti v cudzine. Ak dedič takto zdedí nehnuteľnosť, zvyčajne chce túto skutočnosť premietnuť aj do registra štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Za týmto účelom požiada nemecký dedičský súd o vydanie EOD, ktoré následne slúži ako podklad pre prepis vlastníctva na dediča. Právo registrov nehnuteľností mnohých členských štátov EÚ kladie na listiny, na základe ktorých sa má prepísať vlastníctvo k zdedenej nehnuteľnosti (t. j. aj EOD), požiadavku, aby veľmi presne špecifikovali konkrétnu nehnuteľnosť [u nás § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona], ináč k prepisu nedôjde. Nemecké súdy však konštantne odmietajú uviesť v EOD podrobné údaje o zdedenej nehnuteľnosti. Hovoria v podstate, že ak podľa nemeckého práva dedí univerzálny sukcesor, je nadbytočné hocičo konkretizovať – zdedenie majetku poručiteľa, vrátane nehnuteľností, vyplýva z povahy univerzálnej sukcesie. Nuž a takto vyzerá začarovaný kruh u nás a v niektorých členských štátoch: kataster neprepíše vlastníka kvôli chýbajúcej špecifikácii nehnuteľnosti – nemecký súd nehnuteľnosť nešpecifikuje v EOD, lebo to z pohľadu nemeckého práva nie je potrebné. Vo výsledku dedič žiaľ nemá ako premietnuť dedenie do katastra. V článku som dospel k záveru, že slovenská (a obdobná cudzia) špecifikačná požiadavka registrového práva nie je v rozpore s nariadením o dedení, ale rozporná je nemecká prax vydávania EOD. V tej dobe som praktikom nevedel poradiť nič iné, než bojovať o položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru v štádiu prieskumu rozhodnutí z úseku katastra v správnom súdnictve.

Táto sága si po necelých dvoch rokoch od zverejnenia onoho článku zaslúži verejnú aktualizáciu, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak ma ohľadom riešenia daného problému oslovilo viac kolegov (hlavne advokátov). Ide teda o jav nezriedkavý. No predovšetkým sa celá vec právne posunula a posúva o nejaké tie kroky ďalej. A o tom chce byť tento update.

1. Tak ako som prognózoval, vec sa dostala na Súdny dvor. Ide o prejudiciálne konanie začaté litovským súdom pod značkou C-354/21. Otázka v podstate znela, či špecifikačná požiadavka na nehnuteľnosti kladená na EOD podľa vnútroštátneho registrového práva je v súlade s nariadením o dedení.

Konaniu bol pridelený aj generálny advokát (GA). Ten v zásade povedal, že vnútroštátnemu registrovému právu má stačiť EOD bez špecifikácie nehnuteľností. V opačnom prípade by bol ohrozený potrebný účinok EOD (zvíťazil effet utile – výklad v prospech čo najoptimálnejšieho fungovania úniového práva). K odôvodneniu viac body 75 až 85 návrhov GA. Táto interpretácia však znamená, že vnútroštátne registrového právo sa v dotknutom rozsahu nemá použiť. Hoc by išlo i riešenie praktické, dotýka sa registrového práva členských štátov, ktorého sa nariadenie o dedení (a teda ani EOD) výslovne nemá dotýkať [čl. 1 ods. 2 písm. l) nariadenia o dedení]. Preto som už dávnejšie odmietol hypotézu, ku ktorej sa priklonil GA (pozri článok s. 862 – 863, 3.3.2).

Máme už aj rozsudok Súdneho dvora. Patrí k menšine rozsudkov, ktoré sa odkláňajú od návrhov GA. Podľa mňa správne Súdny dvor nevidel priestor, ako by bolo možné odignorovať špecifikačnú požiadavku na nehnuteľnosť podľa vnútroštátneho registrového práva, a to kvôli už spomenutej výluke danej oblasti z pôsobnosti nariadenia o dedení [čl. 1 ods. 2 písm. l)]. Pozri najmä body 49 a nasl. rozsudku.

Zatiaľ čo toto prejudiciálne konanie a jeho vyústenie je podľa mňa chvályhodné, rozlúsklo otázku, ktorá v reťazi všetkých problémov stojí približne v tri štvrtine. Vieme totiž „len“, že háčik nie je vo vnútroštátnom práve. Poslednou časťou hádanky ale je, či súd vydávajúci EOD je v ňom povinný na žiadosť presne popísať zdedenú nehnuteľnosť. Vylučovacou metódou treba tvrdiť, že asi áno (a to som tvrdil už v článku, s. 863 – 867, isteže s lepším odôvodnením). Keby sme aj tu povedali „nie“, úniové právo by si vystavilo nepeknú vizitku – dedič by sa v tomto prípade musel vykašľať na EOD, lebo s ním nič nezmôže.

Z diania na Súdnom dvore je každopádne pre praktika podstatný záver, že začarovaný kruh trvá ďalej. Efektívne preťať ho môže zjavne už len ústupok vnútroštátneho zákonodarcu od špecifikačnej požiadavky.

2. A toho sa našťastie asi dočkáme. Od kolegov z advokácie sa ku mne dostali cenné informácie jednak o plánovanej legislatívnej činnosti, ale aj o aktualizovanej katastrálnej praxi v rozoberanej veci. Chystá sa totiž problém-riešiaca novela katastrálneho zákona z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Legislatívny proces možno sledovať tu. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa má zaviesť možnosť, aby sa náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona v EOD chýbajúce nahradili čestným vyhlásením dediča, v ktorom tieto náležitosti sám uvedie (navrhovaný § 37h katastrálneho zákona). V medzirezortnom pripomienkovom konaní neboli voči tomuto návrhu vznesené zásadné námietky – väčšina ich je legislatívno-technickej povahy. Nuž a nová katastrálna prax spočíva v tom, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vydal okresným úradom odporúčanie, aby predbežne postupovali v zmysle plánovanej novely 😊. Zverejnené asi nie je. Niektoré okresné úrady ho rešpektujú, niektoré nie.

Tým sa teda očividne skončí problém hlavne nemeckých EOD používaných na Slovensku pre účely prepisu vlastníctva v katastri.

P.S.: Tým sa moja 18 stranová, pomerne poctivo odrobená stať stáva obsolétnou. Nebude nám príliš treba ani rozsudok Súdneho dvora. Čo už, hlavne nech prepisy fungujú 😊.


Názory k článku Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti:


  Martin Friedrich, 04. 04. 2023 v 10:34 - Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva

SD EÚ vo veci C‑651/21

"Článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby v prípade, že dal dedič zapísať na súde členského štátu svojho obvyklého pobytu vyhlásenie o prijatí alebo odmietnutí dedičstva po poručiteľovi, ktorého obvyklý pobyt v čase smrti bol v inom členskom štáte, iný dedič požiadal o následný zápis tohto vyhlásenia na príslušnom súde tohto druhého členského štátu."

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím