lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Ondrej Halama (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Richard Macko (2)
Michal Hamar (2)
Ladislav Pollák (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Marek Maslák (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Jozef Kleberc (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Pavlo (1)
Viliam Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Pavol Chrenko (1)
Patrik Pupík (1)
Michal Ďubek (1)
peter straka (1)
Dávid Kozák (1)
Robert Vrablica (1)
Eduard Pekarovič (1)
Peter Janík (1)
lukasmozola (1)
Vladislav Pečík (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Kormaník (1)
Lucia Berdisová (1)
Miriam Potočná (1)
Roman Prochazka (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Poloha (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Kavan (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Kurian (1)
Paula Demianova (1)
Peter Marcin (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomáš Demo (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Galgoczy (1)
Ivan Priadka (1)
Emil Vaňko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Košalko (1)
Adam Glasnák (1)
Juraj Lukáč (1)
Dušan Marják (1)
Petr Novotný (1)
Peter Kubina (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Korman (1)
Michal Jediný (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Adamova (1)
Natalia Janikova (1)
Tomas Pavelka (1)
jaroslav čollák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Klincová (1)
Pavel Lacko (1)
Adam Pauček (1)
David Halenák (1)
Michaela Stessl (1)
David Horváth (1)
lukas.kvokacka (1)
Patrik Patáč (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Šrámek (1)
Mikuláš Lévai (1)
Vincent Lechman (1)
Peter K (1)
Katarína Dudíková (1)
Nora Šajbidor (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Šorl (1)
Martin Hudec (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Gera (1)
Bohumil Havel (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Dušan Rostáš (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Estočák (1)
Igor Krist (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Bránik (1)
Marcel Ružarovský (1)
Róbert Černák (1)
Ján Pirč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti

Ľuboslav Sisák, 12. 03. 2023 v 00:13

V roku 2021 som na stránkach jedného českého periodika písal o praktických problémoch pri pokusoch o prepis vlastníctva k zdedeným nehnuteľnostiam na základe európskeho osvedčenia o dedičstve (EOD), ktoré sa vydáva podľa nariadenia EÚ č. 650/2012 (nariadenie o dedení). Podstata veci je v skratke nasledovná. Bežne sa stáva, že nemecké súdy za použitia svojho práva rozhodujú o pozostalosti v cudzine. Ak dedič takto zdedí nehnuteľnosť, zvyčajne chce túto skutočnosť premietnuť aj do registra štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Za týmto účelom požiada nemecký dedičský súd o vydanie EOD, ktoré následne slúži ako podklad pre prepis vlastníctva na dediča. Právo registrov nehnuteľností mnohých členských štátov EÚ kladie na listiny, na základe ktorých sa má prepísať vlastníctvo k zdedenej nehnuteľnosti (t. j. aj EOD), požiadavku, aby veľmi presne špecifikovali konkrétnu nehnuteľnosť [u nás § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona], ináč k prepisu nedôjde. Nemecké súdy však konštantne odmietajú uviesť v EOD podrobné údaje o zdedenej nehnuteľnosti. Hovoria v podstate, že ak podľa nemeckého práva dedí univerzálny sukcesor, je nadbytočné hocičo konkretizovať – zdedenie majetku poručiteľa, vrátane nehnuteľností, vyplýva z povahy univerzálnej sukcesie. Nuž a takto vyzerá začarovaný kruh u nás a v niektorých členských štátoch: kataster neprepíše vlastníka kvôli chýbajúcej špecifikácii nehnuteľnosti – nemecký súd nehnuteľnosť nešpecifikuje v EOD, lebo to z pohľadu nemeckého práva nie je potrebné. Vo výsledku dedič žiaľ nemá ako premietnuť dedenie do katastra. V článku som dospel k záveru, že slovenská (a obdobná cudzia) špecifikačná požiadavka registrového práva nie je v rozpore s nariadením o dedení, ale rozporná je nemecká prax vydávania EOD. V tej dobe som praktikom nevedel poradiť nič iné, než bojovať o položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru v štádiu prieskumu rozhodnutí z úseku katastra v správnom súdnictve.

Táto sága si po necelých dvoch rokoch od zverejnenia onoho článku zaslúži verejnú aktualizáciu, a to najmä z dvoch dôvodov. Jednak ma ohľadom riešenia daného problému oslovilo viac kolegov (hlavne advokátov). Ide teda o jav nezriedkavý. No predovšetkým sa celá vec právne posunula a posúva o nejaké tie kroky ďalej. A o tom chce byť tento update.

1. Tak ako som prognózoval, vec sa dostala na Súdny dvor. Ide o prejudiciálne konanie začaté litovským súdom pod značkou C-354/21. Otázka v podstate znela, či špecifikačná požiadavka na nehnuteľnosti kladená na EOD podľa vnútroštátneho registrového práva je v súlade s nariadením o dedení.

Konaniu bol pridelený aj generálny advokát (GA). Ten v zásade povedal, že vnútroštátnemu registrovému právu má stačiť EOD bez špecifikácie nehnuteľností. V opačnom prípade by bol ohrozený potrebný účinok EOD (zvíťazil effet utile – výklad v prospech čo najoptimálnejšieho fungovania úniového práva). K odôvodneniu viac body 75 až 85 návrhov GA. Táto interpretácia však znamená, že vnútroštátne registrového právo sa v dotknutom rozsahu nemá použiť. Hoc by išlo i riešenie praktické, dotýka sa registrového práva členských štátov, ktorého sa nariadenie o dedení (a teda ani EOD) výslovne nemá dotýkať [čl. 1 ods. 2 písm. l) nariadenia o dedení]. Preto som už dávnejšie odmietol hypotézu, ku ktorej sa priklonil GA (pozri článok s. 862 – 863, 3.3.2).

Máme už aj rozsudok Súdneho dvora. Patrí k menšine rozsudkov, ktoré sa odkláňajú od návrhov GA. Podľa mňa správne Súdny dvor nevidel priestor, ako by bolo možné odignorovať špecifikačnú požiadavku na nehnuteľnosť podľa vnútroštátneho registrového práva, a to kvôli už spomenutej výluke danej oblasti z pôsobnosti nariadenia o dedení [čl. 1 ods. 2 písm. l)]. Pozri najmä body 49 a nasl. rozsudku.

Zatiaľ čo toto prejudiciálne konanie a jeho vyústenie je podľa mňa chvályhodné, rozlúsklo otázku, ktorá v reťazi všetkých problémov stojí približne v tri štvrtine. Vieme totiž „len“, že háčik nie je vo vnútroštátnom práve. Poslednou časťou hádanky ale je, či súd vydávajúci EOD je v ňom povinný na žiadosť presne popísať zdedenú nehnuteľnosť. Vylučovacou metódou treba tvrdiť, že asi áno (a to som tvrdil už v článku, s. 863 – 867, isteže s lepším odôvodnením). Keby sme aj tu povedali „nie“, úniové právo by si vystavilo nepeknú vizitku – dedič by sa v tomto prípade musel vykašľať na EOD, lebo s ním nič nezmôže.

Z diania na Súdnom dvore je každopádne pre praktika podstatný záver, že začarovaný kruh trvá ďalej. Efektívne preťať ho môže zjavne už len ústupok vnútroštátneho zákonodarcu od špecifikačnej požiadavky.

2. A toho sa našťastie asi dočkáme. Od kolegov z advokácie sa ku mne dostali cenné informácie jednak o plánovanej legislatívnej činnosti, ale aj o aktualizovanej katastrálnej praxi v rozoberanej veci. Chystá sa totiž problém-riešiaca novela katastrálneho zákona z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Legislatívny proces možno sledovať tu. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa má zaviesť možnosť, aby sa náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona v EOD chýbajúce nahradili čestným vyhlásením dediča, v ktorom tieto náležitosti sám uvedie (navrhovaný § 37h katastrálneho zákona). V medzirezortnom pripomienkovom konaní neboli voči tomuto návrhu vznesené zásadné námietky – väčšina ich je legislatívno-technickej povahy. Nuž a nová katastrálna prax spočíva v tom, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR vydal okresným úradom odporúčanie, aby predbežne postupovali v zmysle plánovanej novely 😊. Zverejnené asi nie je. Niektoré okresné úrady ho rešpektujú, niektoré nie.

Tým sa teda očividne skončí problém hlavne nemeckých EOD používaných na Slovensku pre účely prepisu vlastníctva v katastri.

P.S.: Tým sa moja 18 stranová, pomerne poctivo odrobená stať stáva obsolétnou. Nebude nám príliš treba ani rozsudok Súdneho dvora. Čo už, hlavne nech prepisy fungujú 😊.


Názory k článku Update o európskom osvedčení o dedičstve a prepise vlastníctva k zdedenej nehnuteľnosti:


  Martin Friedrich, 04. 04. 2023 v 10:34 - Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva

SD EÚ vo veci C‑651/21

"Článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby v prípade, že dal dedič zapísať na súde členského štátu svojho obvyklého pobytu vyhlásenie o prijatí alebo odmietnutí dedičstva po poručiteľovi, ktorého obvyklý pobyt v čase smrti bol v inom členskom štáte, iný dedič požiadal o následný zápis tohto vyhlásenia na príslušnom súde tohto druhého členského štátu."

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím