lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Michal Krajčírovič (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Marek Maslák (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Tomáš Plško (2)
Gabriel Volšík (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Mikuláš Lévai (1)
Pavol Chrenko (1)
Lucia Palková (1)
Patrik Patáč (1)
Tomas Pavelka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Hudec (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Šrámek (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Svoboda (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Jakub Mandelík (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Martin Galgoczy (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Michalov (1)
Michaela Stessl (1)
Zuzana Kohútová (1)
Igor Krist (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Demo (1)
Ivan Priadka (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Steiner (1)
Vladimir Trojak (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
Adam Pauček (1)
Matej Gera (1)
Martin Estočák (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ján Pirč (1)
Petr Kavan (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Jurko (1)
Emil Vaňko (1)
Patrik Pupík (1)
Radoslav Pálka (1)
Róbert Černák (1)
Bohumil Havel (1)
lukasmozola (1)
Tomáš Korman (1)
Peter Marcin (1)
Vincent Lechman (1)
Michal Jediný (1)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
David Halenák (1)
Tomáš Pavlo (1)
Martin Poloha (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Janík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Klincová (1)
Tomas Kovac (1)
Lucia Berdisová (1)
Viliam Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Michal Ďubek (1)
Bystrik Bugan (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
Dávid Kozák (1)
Matej Košalko (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tibor Menyhért (1)
jaroslav čollák (1)
David Horváth (1)
Natalia Janikova (1)
Robert Vrablica (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Kormaník (1)
Eduard Pekarovič (1)
Adam Glasnák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Ešte raz k obchodnému podielu a BSM

Ivan Bojna, 12. 01. 2023 v 17:11

Dobrý deň prajem,

otázka vyporiadania BSM vo vzťahu k obchodnému podielu sa riešila už aj na tomto fóre. Rád by som sa k nej vrátil, keďže som narazil na otázku, na odpoveď ku ktorej som nenašiel žiadne relevantné rozhodnutie. Otázka znie, ako pozerať pri vyporiadaní BSM na obchodný podiel v s. r. o. nadobudnutý len jedným z manželov počas manželstva z prostriedkov BSM od druhého spoločníka (osoby X), ak manžel mal už v spoločnosti predtým obchodný podiel, ktorý nadobudol pred manželstvom. Ide teda o situáciu, keď manžel (pred manželstvom) s osobou X založili s. r. o., v ktorej mali obaja 50 % podiel a počas manželstva manžel odkúpil z prostriedkov BSM obchodný podiel spoločníka – osoby X a stal sa tak výlučným majiteľom s. r. o.

Má sa na tento 50 % podiel nadobudnutý od osoby X počas manželstva z prostriedkov BSM hľadieť obdobne, ako keď sa nadobúda prvý obchodný podiel počas manželstva, t. j. ak manžel pred manželstvom spoločníkom vôbec nebol, t. j. optikou judikatúry podľa NSSR 2 Cdo/168/2005 (R 27/2007) a NSSR 8 Cdo/196/2018 (ak "manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r. o. patrí takýto majetok (hodnota obchodného podielu) do BSM")? Znamenalo by to teda, že tento počas manželstva od osoby X nadobudnutý 50 % obchodný podiel (resp. jeho hodnota) tvorí súčasť BSM napriek tomu, že manžel vlastnil obchodný podiel v spoločnosti už pred manželstvom

alebo

v dôsledku znenia § 114 ods. 1 a 2 ObZ ("(1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.") sa má na túto situáciu pri vyporiadaní BSM aplikovať to ustanovenie § 150 OZ, že "každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok" a predmetom vyporiadania nemá byť samotný 50 % obchodný podiel (jeho hodnota) ale len kúpna cena, za ktorú bol z prostriedkov BSM nadobudnutý.

Ja sa skôr prikláňam k výkladu, že kúpou 50 % obchodného podielu dovtedajšieho spoločníka (osoby X) nedošlo k „nadobudnutiu“ obchodného podielu v zmysle odkazovanej judikatúry, ale len k zvýšeniu, teda k „zväčšeniu“ už existujúceho obchodného podielu a aplikovať by sa mal § 150. Teda v rámci vyporiadania by sa mala podľa mňa riešiť len kúpna cena vynaložená z prostriedkov BSM na kúpu tohto 50 % podielu od osoby X a nie samotný 50 % podiel (resp. jeho hodnota). Dôvodom pre túto úvahu je, že manžel obchodný podiel ako taký nadobudol už pred manželstvom, vlastniť môže len jeden obchodný podiel a počas manželstva ho teda z prostriedkov BSM len zhodnotil (zväčšil), obdobne ako pri situácii, keby vlastnil pred manželstvom dom, ktorý počas manželstva z prostriedkov BSM rozšíril, napr. prístavbou. Na druhej strane si však viem predstaviť výklad, opierajúci sa o ObZ - § 115 ods. 4 a 6, ktoré explicitne hovoria o nadobudnutí obchodného podielu aj v prípade spoločníka (ods. 4: zmluva o prevode obchodného podielu... Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve… /ods. 6: "nadobudnúť obchodný podiel...; uvedené platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nadobúdateľom obchodného podielu má byť iný spoločník…"). Tento výklad by sa opieral o "nadobudnutie obchodného podielu", pričom odkazovaná judikatúra práve o "nadobudnutí obchodného podielu" hovorí.

Rozlíšenie má zásadný vplyv na nárok druhého rozvedeného manžela, ktorý nebol a nie je spoločníkom. Kým kúpna cena za 50 % obchodný podiel osoby X predstavuje v konkrétnom prípade hodnotu nominálneho vkladu (t. j. 2 500,- €), hodnota spoločnosti, a teda aj hodnota 50 % v minulosti nadobudnutého podielu od tejto osoby X má rádovo vyššiu hodnotu.

Nestretol sa niekto s nejakým rozhodnutím súdu (možno aj nižšej inštancie), ktoré riešilo práve takúto otázku?

Vopred ďakujem.


Názory k článku Ešte raz k obchodnému podielu a BSM:


  Juraj Gyarfas, 16. 01. 2023 v 21:05 - ad Ivan Bojna

Ďakujem za zaujímavý príspevok k "evergreen" téme slovenského práva - teda obchodný podiel a BSM. Odpoveď nemám, ale uvažujem nad tým, či by odpoveď nemala byť podobná ako v prípade záložného práva na obchodný podiel po jeho "zmiešaní", o ktorej sa diskutovalo tu: https://www.lexforum.cz/481. Teda inými slovami, či vlastne tiež nejde o otázku prežitia určitého vecnoprávneho režimu v prípade predmetu, ktorý prešiel určitou transformáciou ("zmiešaním")?


  Jaroslav Čollák, 24. 01. 2023 v 21:57 - limity právnych kategórií?

rovnako ako Juraj, exaktnú odpoveď nepoznám. Ak ale uvažujem nahlas (pre účely vyporiadania - výlučne, a nie vecnoprávne z pohľadu účasníctva na obchodnej spoločnosti), som za to, že na túto situáciu je potrebné hľadieť nie "inštitucionálne" ale nadhľadovo, teda jednak



Myslím si preto, že vyporiadať by sa nemala len hodnota "nákupu" podielu "nového", ale 50% hodnoty spoločnosti, pretože bez prostriedkov BSM by "nový" podiel manžel nikdy nenadobudol - pričom na nový podiel sa nie je možné dívať ako na surogát pôvodného majetku (NSČR, sp. zn. R 42/72), ale ide o rozmnoženie majektu (ibidem R42/72)- o získanie nového majetku, ale to len v "inštitucionálnej forme" obchodného podielu.


Ak by sa nevyporiadala hodnota spoločnosti (50%, to rovnako v podobe aktív, ako aj v prípade pasív), manžel by sa z môjho pohľadu obohatil o "plody" (možné aktíva), ktoré by bez kúpy stromu zo spoločného majetku ("nový podiel") nebol nikdy získal, a teda nevyporiadanie 50% spoločnosti ale len kúpnej ceny by nebolo proporcionálne ale bolo by zvýhodňujúce toho z manželov, ktorý bol spoločníkom oproti toho z manželov, ktorý spoločníkom spoločnosti nebol.


Som si vedomý, že riešenie o ktorom píšem, nie je úplne čísté (kríva predovšetkým ak by hodnota podielu bola záporná) ale zdá sa mi ako jediné rozumné usporiadanie takéhoto vzťahu..


  Ivan Bojna, 27. 01. 2023 v 11:05 - Reakcia

Ďakujem za reakcie.
@Juraj Gyarfas:
Osobne si myslím, že porovnanie s existenciou/neexistenciou záložného práva pri „zmiešaní“ tu pokryvkáva. Z hľadiska práva ( § 114 ods. 2 ObZ) podľa mňa tu nejde ani v náznaku o nejaké „zmiešanie“. Odpoveď, prečo si to myslím, vyplynie z ďalšieho textu.

@ Jaroslav Čollák
Ďakujem za rozpracovaný názor. Predstavuje optiku jedného možného výkladu, s ktorým sa ja však skôr nestotožňujem.

V prvom rade si myslím, že v základných veciach sa zhodujeme, a to že obchodný podiel (ďalej len „OP“) predstavuje inú majetkovú hodnotu (napr. NS SR 5 Obdo/11/2007), ktorú treba (ak bol OP nadobudnutý z prostriedkov BSM) v prípade zániku BSM vyporiadať, pričom sa oceňuje obvyklou cenou (2Cdo168/2005).

Nesúhlasím však s tým, že 2Cdo/168/2005 (R 27/2007) definuje záver, že aj v mnou nastolenom prípade je nutné vyporiadavať polovica hodnoty spoločnosti. Tento záver z uvedeného judikátu podľa môjho názoru nevyplýva (hoci nepopieram, že o daný judikát sa výkladovo, najmä z hľadiska gramatického výkladu pojmu „nadobúdať“ môžeme oprieť, aby sme sa dopracovali k záveru, že v mnou nastolenom prípade sa má vyporiadavať polovica hodnoty spoločnosti a nielen „nákup“). Uvedený judikát síce (kladne) rieši otázku, ži nadobudnutie OP počas manželstva spadá do režimu BSM (teda OP ako majetková hodnota bude súčasťou BSM) ale len – aspoň tak to z kontextu zverejneného judikátu mne vyplýva – v prípade „prvonadobudnutia“ OP, t. j. v situácii, keď sa jeden z manželov stal spoločníkom s. r. o. počas trvania manželstva, pričom na vklad použil prostriedky z BSM. Podľa môjho názoru nie je možné len tak jednoducho túto situáciu rozšíriť aj na mnou popísaný prípad, lebo práve rozlišovanie, či „nadobúdateľ“ pred „nadobudnutím“ už v spoločnosti OP vlastnil alebo nie, je zásadná.

V súčasnej podobe ObZ hovorí a) o „nadobudnutí“, resp. „nadobúdateľovi“ OP:
– v § 115 ods. 4 – zmluva o prevode obchodného podielu a povinnosť nadobúdateľa, ktorý nie je spoločníkom,
– v § 115 ods. 6 – obmedzenie nadobudnutia OP, bez ohľadu na to, či je nadobúdateľom spoločník,
– v § 118 ods. 2 – prechod ručenia na nadobúdateľa,
– v § 120 ods. 1 - 4 samonadobudnutie OP spoločnosťou + nadobudnutie OP ovládanou osobou.

ObZ niekde explicitne (napr. § 114 a § 115) rozlišuje, či nadobúdateľom je spoločník alebo nie, inde (napr. § 118) to nerozlišuje. Z celkového kontextu ObZ sa však skôr zdá, že pri „nadobudnutí“ obchodného podielu nehrá rolu, či je nadobúdateľom spoločník alebo nie, jediná výnimka je pri vyslovení súhlasu so spol. zmluvou podľa § 115. To by mohlo „nahrávať“ naznačenému výkladu, teda, v rámci vyporiadania sa má prihliadať na 50 % hodnotu spoločnosti.

Avšak, podľa môjho názoru, nie je možné abstrahovať od najpodstatnejšieho ustanovenia, a to je § 114 ods. 2 a 3 ObZ:
(2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu.
(3) Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám…. (pozn.: z čoho sa odvodzuje obchodný podiel ako súčasť BSM).


OP sa prevádza zmluvou o prevode OP ( § 115 ods. 4). Je nepochybné, že pri prevode OP prevádza prevodca celý svoj OP. Tiež súhlasím, že nadobúdateľ síce „nadobúda“, ale čo do dôsledkov nejde o nadobudnutie nejakého „originárneho“ obchodného podielu, ale len o zvýšenie svojho existujúceho obchodného podielu obdobne, ako je to pri vklade ( § 114 ods. 2, druhá veta). Inými slovami, pri tejto transakcii (prevod OP) podľa mňa nedochádza z pohľadu nadobúdateľa k „nadobudnutiu“ obchodného podielu, ale len k zvýšeniu už existujúceho a vlastneného OP. Inak by § 114 ods. 2 prvá veta („Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel“) nedával žiadny racionálny zmysel a spoločníci by mohli vlastniť viaceré podiely, tak ako je to napr. pri pozemkoch, kde v dôsledku postupného nadobúdania sú na listoch vlastníctva často zapisované viaceré podiely u tej istej osoby. Rozsah výkonu práv by bol potom daný súčtom týchto obchodných podielov. Nech už bol dôvod zákonodarcu akýkoľvek, toto explicitne prvou vetou § 114 ods. 2 vylúčil.

Ak teda spoločník „nadobúda“ obchodný podiel druhého spoločníka, tak podľa môjho názoru nejde o nadobudnutie OP v zmysle judikátu R 27/2007, ale ide o úplne inú situáciu, a to o zvýšenie svojho už existujúceho OP.

Výklad opierajúci sa o R 27/2007 v mnou nastolenej situácii je podľa mňa príliš formalistický, pretože berie do úvahy len „gramatický“ výklad slova „nadobudnúť“, resp. „nadobúdateľ“, pričom neberie do úvahy, že v zmysle toho, ako ObZ pozerá na obchodný podiel, nedochádza z pohľadu „nadobúdateľ“ v skutočnosti o nadobudnutie nového ale len o zvýšenie existujúceho OP.

Uvediem aj ďalší argument: Čo ak by nedošlo k prevodu celého 50 % OP, ale len časti, napr. 25 %. Základná úvaha je, že opad na BSM nemôže byť v tomto prípade iný, ako dopad pri prevode celého OP. Pri prevode len časti OP nejde o „nadobudnutie obchodného podielu“, ale len o prevod časti OP ( § 117 ObZ). Obaja spoločníci zostávajú spoločníkmi, akurát sa menia veľkosti ich OP. Výklad, že z pohľadu BSM ide stále o „nadobudnutie“ obchodného podielu je v tomto prípade podľa mňa ešte menej udržateľný – muselo by ísť naozaj o veľmi extenzívny výklad.

Ak by sme chceli uvažovať, že novonadobudnutý OP (resp. jeho časť) má byť vyporiadaný z hodnoty spoločnosti (a nie hodnoty „nákupu“), museli by sme pripustiť, že tento osobitne nadobudnutý podiel (resp. jeho časť) je sama o sebe súčasťou BSM. To však opäť výrazne naráža na § 114 ods. 2 - ak existuje len jeden obchodný podiel, existuje potom len jedno vlastníctvo. Nemôže byť časť OP vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov a zvyšná časť toho istého OP v BSM, pretože to odporuje aj § 114 ods. 3, ktorý hovorí, že jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám.

A posledný protiargument: V čom sa nadobudnutie obchodného podielu z hľadiska masy v BSM líši od nasledujúcej situácie: Pred manželstvom vlastní jeden z budúcich manželov prízemný dom, starú „barabizňu“ s rozpadnutou strechou. Po uzavretí manželstva dom manželia rekonštruujú (na pôvodných základoch) a v rámci rekonštrukcie aj nadstavia 2 podlažia,čím sa niekoľko násobne zvýši jeho hodnota a aj predajná cena. Asi sa zhodneme, že nedošlo k žiadnej transformácii vlastníctva, v katastri bude stále ako výlučný vlastník stavby zapísaný pôvodný majiteľ, jeden z manželov. Pri vyporiadaní BSM aplikujeme bez akýchkoľvek pochybností druhú vetu § 150 OZ („Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.“). V čom je táto situácia z hľadiska majetkovej podstaty (existencia vlastníctva pred manželstvom, jeho zväčšenie z prostriedkov BSM) iná, ako pri zvýšení veľkosti obchodného podielu? Podľa mňa nijako.






  Martin Maliar, 24. 02. 2023 v 14:17 - Zaujímavé

Skúšam uchopiť podstatu problému ale tápam,.... Vopred sa ospravedlňujem za infantilný štýl (ale zdá sa mi tu bližší).


Príhodka.


Minule som videl ako niekto kupoval televízor. V kúpnej zmluve bol ako kupujúci. (Mala tam byť aj druhý manžel? Zrejme nie.)


Keď zanikne BSM, tak je potrebné vrátiť sa do predajne na dodatok ku kúpnej zmluve? ( ...že tam už má byť aj druhý manžel?)


Menilo by situáciu, ak by som združil peniaze s kamarátom, s ktorým by sme sa dohodli, že pol na pol si kúpime dron? A potom by sme sa napr. pohádalali a dohodli sa, že naše združenie rozpúšťame.


Default pravidlo, od ktorého sa začína vyjednávanie, pri združeniach, ktoré nie sú zahalené do "závoja inkorporácie" je zrejme toto.


Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.


Má § 150 pri združení s marketingovým názvom "BSM" nejaký odlišný obsah (teda okrem toho, že žiaľ nie úplne presvedčivo nabáda valuovať pri vyporiadaní aj starostlivosť o domácnosť a deti?). Ide nakonice tiež o default pravidlo, od ktorého začína vyjednávanie o hodnote majetku.


Pri združeniach záujmov (to s "dronovým" kamarátom, ale aj poľovnícke, rybárske a aj s.r.o. ) veľmi nevidím možnosť ako sa ten, kto nie je členom združenia "vlámal" do toho byť členom združenia.


Ak sa tak dohodnú (+ pri s.r.o. súhlas VZ + ak to pripúšťa SZ), tak asi OK. Dohoda môže byť kľudne § 117 OBZ, ale aj § 117a OBZ pre vyrovnanie podielov manželov.


Behaviorálne však typicky nedáva zmysel. BSM napr. zaniká kôli rozvodu, ale malo by byť fajn, keď bývalí manželia budú kooperovať na VZ? "A to se vyplatí Horste!..."


Zo samotného dôvodu existencie BSM sa druhý z manželov nestane ani členom poľovníckeho združenia a ani s.r.o. (ostatní poľovníci/spoločníci ani nemusia vedieť, či je iný ženatý, alebo má vôbec nejaký "setup" ohľadom BSM). Rovnako ako banka sa nebude snažiť stať spoluvlastníčkou na byte, v prípade problémov dlžníka, hoci má (konkrétny - zabezpečený, všeobecný- nezabezpečený) majetkový záujem, lebo nadobudnutie bytu "platila".


Socii mei socius....Také pravidlo niekedy niekto spomínal. Bola už novela?


To však neznamená, že hodnota BSM, vrátane hodnoty podielov s.r.o., sa nemá adekvátne rozdeliť. S tým, že na vyrovanie podielov sa napr. podľa § 150 OZ "vykreuje" peňažná pohľadávka jedného voči druhému. Nezaplatenie môže skončiť rôzne - napr. aj exekúciou na obchodný podiel.


Ide len o simuláciu dohody. Pri drone by sme mohli mať akýkoľvek setup -nechá si ho on a dá mi peniaze, nechám si ho ja a jemu dám peniaze, drun predáme a rozdelíme si peniaze.





  Dárius Balasko, 19. 04. 2023 v 13:26 - NS SR k relatívnej neplatnosti pri nadobúdaní obchodného podielu manželom

1. Zmyslu a účelu ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá taký výklad, podľa ktorého zmluva o prevode obchodného podielu, ktorou jeden z manželov ako nadobúdateľ na seba prevzal záväzok k úhrade kúpnej ceny za obchodný podiel, ktorý sa ešte len má nadobudnúť, sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. nejedná sa o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, čo vylučuje aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.


2. Ak má byť na základe právneho úkonu nejaká vec, v širšom zmysle majetok (vrátane majetkových hodnôt akou je i obchodný podiel v obchodnej spoločnosti) ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná, nejde o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci, vzhľadom k čomu manžel k takémuto právnemu úkonu nebude potrebovať súhlas druhého manžela ani vtedy, ak pôjde o inú než bežnú záležitosť.


3. Z existencie § 147 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákonodarca prípadnú nespravodlivosť (a to aj extrémnu) na strane manželov nedlžníkov nepovažoval za natoľko dostatočnú, aby prevážila nad negatívnymi dopadmi na strane veriteľov a rozhodol sa uprednostniť záujmy veriteľov. Taká súdna prax, ktorá by zaviedla výklad zákona smerujúci k možnosti zneplatňovania prevodov obchodných podielov z dôvodu neexistencie súhlasu zo strany manžela (manželky) nadobúdateľa obchodného podielu, by fakticky znamenala ochromenie praktického fungovania obchodných spoločností a vniesla by neprimeranú mieru neistoty do obchodnoprávnych vzťahov.


(uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/316/2020 z 26. januára 2023)


  Juraj Gyarfas, 23. 04. 2023 v 19:46 - ad NS SR

Bude zaujímavé sledovať, či sa táto vec dostane pred ústavný súd. Ak áno, bolo by výborné, keby to mohlo prejsť zjednocovaním právnych názorov v pléne, aby sa konečne vyriešila neistota, ktorú doteraz spôsobuje I. ÚS 26/2010.


  Martin Maliar, 18. 05. 2023 v 08:45 - Zaväzovanie sa vo vzťahu k BSM

Rozsiahly exkurz do minulosti v odôvodnení 4Cdo 316/2020 vedie zrejme k záveru, že ak jeden z manželov zaväzuje (genericky) s tým, že potenciálne záväzok môže byť uspokojený z BSM, tak druhý z manželov s tým nevie nič urobiť. Opačne. Ak by sa zaväzoval špecificky t.j. vo vzťahu ku konkrétnemu majetku v BSM, tak už áno.


Príhodka k tomu.


Ak sa jeden z maželov rozhodne kúpiť auto na úver (obchodný podiel, starožitnosť...), tak druhý z manželov s tým žiaľ nevie nič urobiť. Ak by však vymieňal staré auto v BSM za nové, tak potenciálne relatívna neplatnosť.


Prvá situácia by sa zrejme volala "nepriame nakladanie" a tá druhá "priame nakladanie"...


Uvidíme...




  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2024 v 08:36 - glosa k obchodnému podielu a BSM

"Najvyšší súd opätovne zvýrazňuje, že považuje obchodný podiel za možnú súčasť BSM. Kým takéto jasné formulácie sme doteraz nachádzali v rozhodnutiach týkajúcich sa vyporiadania BSM (a teda majetkového vyporiadania "v širšom zmysle", pri ktorom to, čo všetko patrí do BSM až tak prísne neposudzujeme), tu je toto zjednodušenie použité v kontexte prevodu obchodného podielu a § 145 ods. 1 OZ. Hoci to vzhľadom na skutkový stav nebolo v danej veci riešené, ide o veľmi významné utvrdenie, že na následný prevod obchodného podielu sa bude nazerať ako na prevod spoločnej veci, a súhlas druhého z manželov s prevodom obchodného podielu bude vyžadovaný bez ohľadu na to, že nie je spoločníkom spoločnosti.

Oko pozorného čitateľa však upúta ešte jedno vyjadrenie najvyššieho súdu, podľa ktorého "... taká súdna prax, ktorá by zaviedla výklad zákona smerujúci k možnosti zneplatňovania prevodov obchodných podielov z dôvodu neexistencie súhlasu zo strany manžela (manželky) nadobúdateľa obchodného podielu, by fakticky znamenala ochromenie praktického fungovania obchodných spoločností a vniesla by neprimeranú mieru neistoty do obchodnoprávnych vzťahov". Nie je úplne zrejmé, čo tým najvyšší súd chcel povedať. Vyjadril sa síce len k nadobudnutiu, ale rovnaký povzdych by bol na mieste aj pri prevode spoločného obchodného podielu. Navrhujeme vnímať túto vetu len ako emotívny argument v prospech už artikulovaného záveru a nevyvodzovať z nej predtuchu, že súhlas druhého z manželov nie je potrebný ani na prevod spoločného obchodného podielu. V skutočnosti možno voči tejto vete vzniesť aj vecné námietky - prečo by práve táto jedna možnosť námietky relatívnej neplatnosti mala spôsobovať neprimeranú neistotu a ochromovala by praktické fungovanie obchodných spoločností, ak iné dôvody neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu bežne akceptujeme, a to aj dôvody relatívnej neplatnosti. Najvyšší súd by asi netvrdil, že možnosť napadnúť prevod obchodného podielu z dôvodu omylu znamená ochromenie praktického fungovania obchodnej spoločnosti.

Pravdu povediac, hľadať formálnoprávne korektnú odpoveď na to, čo je súčasťou BSM podľa súčasného stavu právnej praxe a doktríny, je nemožné. V momente, keď sme pripustili, že súčasťou BSM sú aj prostriedky na účte (teda jednoznačné majetkové pohľadávky majiteľa účtu voči banke) či iné majetkové hodnoty, prestalo mať význam tvrdenie, že predmetom BSM môžu byť len veci, a bolo by dobré, ak by sa toto tvrdenie bez vysvetlenia už ani nenachádzalo v odôvodneniach rozhodnutí či iných právnych textoch. Platné právo manželského majetkového režimu sa podstatne posunulo oproti zákonnému textu. Glosovaným uznesením už - ako je nám známe - tretí senát najvyššieho súdu odporuje judikatúre ústavného súdu, a tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že o výklade § 145 ods. 1 OZ bude musieť opäť rozhodnúť ústavný súd, ktorý by mal dostať možnosť vyjadriť sa k udržaniu alebo odklonu od svojej rozhodovacej činnosti. Glosované uznesenie považujeme za správne. Hoci vo vzťahu k prevodom obchodného podielu môže pôsobiť pýticky, vnímame ho tiež pozitívne a ako potvrdenie toho, že na prevod obchodného podielu "v BSM" jedným z manželov súhlas druhého z manželov potrebný je.
"

Csach, K. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 316/2020 z 26.1.2023 (súhlas druhého z manželov s nadobúdacími úkonmi, prevod obchodného podielu v BSM). Súkromné právo č. 5/2023, s. 179.


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím