lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (42)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Ondrej Halama (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ľuboslav Sisák (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Tomáš Plško (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Richard Macko (2)
Roman Kopil (2)
Marek Maslák (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Pavol Chrenko (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Košalko (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Kurian (1)
Ivan Priadka (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Ružarovský (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Adam Pauček (1)
Vincent Lechman (1)
Eduard Pekarovič (1)
Bohumil Havel (1)
Igor Krist (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavel Lacko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter Marcin (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Emil Vaňko (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Vrablica (1)
Jakub Mandelík (1)
Patrik Pupík (1)
Robert Šorl (1)
Marcel Jurko (1)
Viliam Vaňko (1)
Ladislav Pollák (1)
Lucia Berdisová (1)
Radoslav Pálka (1)
peter straka (1)
Mikuláš Lévai (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomáš Demo (1)
lukasmozola (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Novotný (1)
Peter Janík (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Marják (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Klincová (1)
Roman Prochazka (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
Martin Bránik (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter K (1)
Petr Kavan (1)
Ján Pirč (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Poloha (1)
Michaela Stessl (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Steiner (1)
Michal Jediný (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Korman (1)
David Halenák (1)
Vladimir Trojak (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Hudec (1)
Jana Mitterpachova (1)
David Horváth (1)
Katarína Dudíková (1)
Tibor Menyhért (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Adamova (1)
jaroslav čollák (1)
Nina Gaisbacherova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Retroaktivita v praxi

Patrik Pupík, 15. 08. 2022 v 09:53

V nedávnej minulosti sa nám v praxi stal celkom nepríjemný prípad. Dá sa povedať, že stále tento prípad nie je celkom doriešený, ale všetci dobre vieme, že Najvyšší súd SR je zahltený a tak možno ešte ani v najbližšom roku relevantnú odpoveď nedostaneme. Vzhľadom na to, že rozsudky/uznesenia, ktorých sa príspevok týka nie sú doposiaľ zverejnené tak budeme veľa citovať.

Aby sme Vás veľa nezahlcovali úvodným prejavom tak prejdeme rovno k veci. Dňa 19.08.2020 sme ako kancelária v mene klienta podávali podnet na nariadenie dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti podľa § 75a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „Obchodný zákonník“) účinného do 30.09.2020, „ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené“. V zmysle tohto ustanovenia bol podnet vnímaný ako legitímny nástroj, na základe ktorého sa mohla akákoľvek tretia osoba domáhať nariadenia dodatočnej likvidácie spoločnosti, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak bol zistený jej ďalší majetok, ktorý nebol zlikvidovaný pri zániku spoločnosti. Súdy v takýchto prípadoch nariadili dodatočnú likvidáciu spoločnosti tzv. z vlastného podnetu, aj keď podnet pochádzal od tretej osoby. Inak povedané, klient splnil všetky predpoklady a podmienky na to, aby na základe jeho podnetu bola nariadená dodatočná likvidácia vymazanej spoločnosti.

Dňa 01.10.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 390/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej tiež ako „Novela“). Predmetnou Novelou došlo k zmene ustanovení o nariadení dodatočnej likvidácie v Obchodnom zákonníku, a to § 75k ods. 1 Obchodného zákonníka, „ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora“. Podľa právnej úpravy dodatočnej likvidácie účinnej od 01.10.2020 už nebolo možné, aby súd nariadil dodatočnú likvidáciu na základe vlastného podnetu resp. podnetu tretej osoby, ale len na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem. Takouto osobou môže byť bývalý spoločník, veriteľ spoločnosti a pod., ale nie tretia osoba bez právneho vzťahu na vymazanú spoločnosť. Zároveň bolo do zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „CMP“) zakomponované prechodné ustanovenie § 396a ods. 1 CMP, podľa ktorého, „konanie o zrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie a konanie o ustanovení likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie o odmene a náhrade výdavkov likvidátora, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2020, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2020.“

Napriek tomu, že náš podnet bol Okresnému súdu Nitra doručený 42 dní pred nadobudnutím účinnosti Novely, Okresný súd Nitra uznesením (ospravedlňujeme sa, ale pokiaľ samotné rozhodnutia v našej veci nie sú zverejnené, nebudeme k nim uvádzať spisové značky) odmietol náš podnet s argumentáciou, že podnet bol vyhodnotený ako návrh podľa § 75k ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.10.2020 a keďže klient nebol osobou v právnom vzťahu s vymazanou spoločnosť, čo znamená, že neosvedčil právny záujem na dodatočnej likvidácii vymazanej spoločnosti, nemohol ani podať „návrh“ na nariadenie dodatočnej likvidácie. Takýto postup si Okresný súd Nitra odôvodnil nasledovným spôsobom:

„10. Právna úprava Obchodného zákonníka účinného od 01.10.2020 legislatívne vyjasňuje niektoré otázky, na ktoré v praxi dávala judikatúra len zdĺhavé a komplikované riešenia. Naďalej sa vychádza z toho, že obchodná spoločnosť zaniká výmazom, avšak môže nastať situácia, že aj po výmaze existuje určitý majetok (bez ohľadu na jeho právnu formu). Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku upravuje postup vysporiadania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby. Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na zaniknuté obchodné spoločnosti bez ohľadu na dôvod výmazu, resp. bez ohľadu na dôvod zrušenia ako aj na skutočnosť, aký proces jej výmazu predchádzal. Dodatočne možno likvidovať majetok spoločnosti, ktorá prešla konkurzom, likvidáciou, či bola vymazaná bez akéhokoľvek procesu majetkového vysporiadania. Naďalej sa vychádza z toho, že dodatočnú likvidáciu majetku nariadi súd len na návrh osoby osvedčivšej právny záujem (typicky zostávajúceho spoločníka, veriteľa, ale napr. aj podielového spoluvlastníka k veci z majetku zaniknutej spoločnosti), a to uznesením, ktoré musí mať dva výroky: nariadenie dodatočnej likvidácie majetku a ustanovenie likvidátora. Toto uznesenie sa zverejní v obchodnom vestníku a slúži aj ako podklad pre zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa vykoná ku zložke zaniknutej obchodnej spoločnosti. Osoba, ktorá podáva návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku, musí zložiť preddavok. Ustanovenie § 75k Obchodného zákonníka vymedzuje okruh aktívne legitimovaných osôb, ktoré sa môžu v návrhovom konaní domáhať dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti. Aktívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy ( § 75a Obchodného zákonníka účinného do 30.09.2020 ) boli aktívne legitimované osoby štátny orgán, bývalý štatutárny orgán, jeho člen alebo spoločník, veriteľ alebo dlžník.“

„12. Súd v danom prípade dospel k záveru, že je potrebné postupovať podľa Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.10.2020, nakoľko prechodné ustanovenie § 396a Civilného mimosporového poriadku upravuje postup podľa predchádzajúcej právnej úpravy iba pre zrušenie právnickej osoby a nariadenie jej likvidácie, resp. pre konanie o ustanovení likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou arozhodovanie ojeho odmene a náhrade výdavkov. Prechodné ustanovenie neupravuje použitie predchádzajúcej právnej úpravy v prípade nariadenia dodatočnej likvidácie. Rovnako vprípade Obchodného zákonníka je potrebné postupovať podľa úpravy účinnej od 01.10.2020, ktorý upravuje samotný inštitút dodatočnej likvidácie. Konanie o nariadenie dodatočnej likvidácii je možné podľa § 306 CMP začať iba na návrh. Podanie navrhovateľa zo dňa 19.08.2020, doručené Okresnému súdu Nitra dňa 19.08.2020, bolo podľa obsahu posúdené ako návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie. S prihliadnutím na ustanovenie § 75k ods. 1 Obchodného zákonníka dospel súd k záveru, že navrhovateľ v posudzovanom prípade nie je osobou oprávnenou v návrhovom konaní domáhať sa dodatočnej likvidácie majetku zaniknutej obchodnej spoločnosti AB, a.s.. Navrhovateľ s prihliadnutím na jeho vyjadrenia v návrhu nie je osoba, ktorá osvedčila právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácii. Záujem navrhovateľa je v danom prípade výlučne ekonomický, keďže prejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve zaniknutej obchodnej spoločnosti, resp. nariadením dodatočnej likvidácie by sa podľa navrhovateľa vytvoril možný priestor pre nadobudnutie vlastníctva k pozemku. Možné rozšírenie majetku navrhovateľa o nehnuteľnosť, ktorá bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami, ktoré už navrhovateľ má vo svojom majetku, je spôsobilé privodiť zhodnotenie majetku navrhovateľa, preto súd tento záujem na nariadenie dodatočnej likvidácii majetku zaniknutej obchodnej spoločnosti posúdil ako ekonomický záujem. Žiadny iný záujem navrhovateľa zjeho návrhu nevyplýva. Sohľadom na účel acharakter inštitútu dodatočnej likvidácie by právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácii mohli mať napr. podieloví spoluvlastníci, bývalí spoločníci, veritelia, a pod.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie zaniknutej obchodnej spoločnosti: AB, a.s..“

Proti odmietajúcemu uzneseniu Okresného súdu Nitra sme podali odvolanie, v ktorom sme okrem iného apelovali na zjavnú retroaktivitu a mnohé ďalšie výkladové metódy, ktoré by neumožňovali vyhodnotenie podnetu podľa neskoršej právnej úpravy. Napriek tomu Krajský súd v Nitre naše odvolanie zamietol ako nedôvodné. Vo svojom uznesení Krajský súd v Nitre iba stroho a bez relevantnej argumentácie uviedol, že prechodné ustanovenie § 396a ods. 1 CMP sa vzťahuje iba na likvidáciu spoločnosti a nie na dodatočnú likvidáciu spoločnosti. Svojim spôsobom argumentácia Krajského súdu v Nitre spočívala v tom, aby nás rýchlo zavrhol. Navyše Krajský súd v Nitre sa v celom svojom uznesení vôbec nezaoberal retroaktivitou, a to aj napriek tomu, že sme na ňu apelovali v našom odvolaní. Krajský súd v Nitre nám v zásade odpovedal iba v dvoch krátkych odsekoch, a to nasledovne:

„11. Súd prvej inštancie teda procesne správne postupoval pokiaľ konal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z obsahu ust. 396a ods. 1 CMP jednoznačne s taxatívnym vymenovaním vyplýva, ktoré konkrétne konanie začaté a právoplatne neskončené do 30.09.2020 bude dokončené podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.09.2020. Navrhovateľ podal podnet (návrh) na dodatočnú likvidáciu spoločnosti AB, a.s., dňa 19.08.2020, pričom predmet tohto konania evidentne nie je uvedený v ustanovení § 396a ods. 1 CMP ako predmet konania, ktorý sa dokončí podľa zákona v znení účinnom do 30.09.2020.“

„12. Navrhovateľ v podanom odvolaní síce namietal možnosť systematického, logického, extenzívneho, analogického výkladu tohto zákonného ustanovenia s tým, že pokiaľ sa toto ustanovenie vzťahuje na likvidáciu malo by sa taktiež vzťahovať aj na dodatočnú likvidáciu, avšak v danom prípade sa odvolací súd stotožnil s aplikáciou doslovného výkladu tohto zákonného ustanovenia, tak ako bol realizovaný súdom prvej inštancie.“

Krajský súd v Nitre tak dospel k rovnakému záveru, ako Okresný súd Nitra a tak podávateľovi podnetu nepriznal postavenie oprávnenej osoby na podanie „návrhu“.

Aj keď ešte nevieme odpoveď Najvyššieho súdu SR, mali sme za potrebu podeliť sa s Vami o túto nepríjemnú skúsenosť z dôvodu, že sme objavili rozhodnutia súdov SR, a to aj konkrétne rozhodnutia Okresného súdu Nitra, z rovnakého obdobia, ako sme podávali podnet na nariadenie dodatočnej likvidácie vymazanej spoločnosti. Všetky tieto verejnej dostupné rozhodnutia vychádzajú z rovnakého skutkového základu, a to, že tretia osoba podala návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie predo dňom účinnosti Novely, pričom dodatočná likvidácia vymazaných spoločností bola nariadená po nadobudnutí účinnosti Novely s tým rozdielom, že všetky konajúce súdy vyhodnocovali podnet podľa ustanovení účinných pred nadobudnutím účinnosti Novely. Z nášho pohľadu je najviac zarážajúce to, že jeden a ten istý súd na základe rovnakých skutkových okolností vydáva rôzne rozhodnutia. Napr. uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 28CbR/50/2020 alebo uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29CbR/29/2020.

Je evidentné, že niektoré z rozhodnutí sú právne nesprávne, keďže všetky tieto rozhodnutia vychádzajú z rovnakého skutkového základu. Rozdielne posudzovanie rovnakých skutkových okolností je v rozpore s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Podľa nášho skromného názoru by však súdy nemali vykladať zákonné ustanovenia striktne na základe doslovného výkladu, ale v prvom rade by ich mali vykladať tak, aby nepôsobili retroaktívne.


Názory k článku Retroaktivita v praxi:


  Juraj Gyarfas, 23. 08. 2022 v 21:01 - privítanie

Ďakujem veľmi pekne za nastolenie zaujímavého problému a rád vítam nového prispievateľa.


Zaujala ma prvá veta v bode 10 prvostupňového rozhodnutia. Nechcel súd náhodou povedať, že toto platilo aj pred novelou, len to vyplývalo z judikatúry a nie priamo zákona?


Každopádne budem vďačný za informáciu o tom, ako to celé skončilo.


  Patrik Pupík, 26. 10. 2022 v 15:27 - Patrik Pupík

Ďakujem veľmi pekne za reakciu.

Ak správne rozumiem Vašej reakcii, prvá veta v bode 10 prvostupňového rozhodnutia hovorí o tom, že aj predo dňom nadobudnutia účinnosti Novely sa nemohla ktorákoľvek tretia osoba domáhať dodatočnej likvidácie spoločnosti, a to podaním podnetu.

Môže to byť pravda, ale tejto problematike som sa venoval pomerne obšírnejšie a nepodarilo sa mi nájsť žiadnu z tej judikatúry, ktorá mala na túto otázku dať zdĺhavú a komplikovanú odpoveď. Z praxe viem, že aj v minulosti sme podávali rovnaké podnety a vždy nám súdy vyhoveli. Podávatelia podnetov v týchto prípadoch boli taktiež osoby, ktoré neboli v žiadnom vzťahu s vymazanou spoločnosťou, ale iba chceli získať napr. jej nehnuteľnosti. Aby som zbytočne neprezentoval iba svoje skúsenosti, ktoré nemusia mať v tomto prípade žiadnu relevantnú hodnotu, skúsim uviesť príklad s poukazom na uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29CbR/29/2020, ktoré som spomenul v závere príspevku.

Podľa § 75a Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 30.09.2020, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora.

V tomto ustanovení by som len chcel upriamiť pozornosť na osoby, ktoré môžu podať návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie a potom súd, ktorý môže nariadiť dodatočnú likvidáciu spoločnosti na základe vlastného podnetu.

Podľa § 75k Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 01.10.2020, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.

Z pohľadu zamerania príspevku, Novelou došlo k inému špecifikovaniu osôb oprávnených podať návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie a došlo k odstráneniu nariadeniu dodatočnej likvidácie ex offo zo strany súdu. Podľa Novely môže návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie podať osoba, ktorá na tom osvedčí právny záujem. Podľa dôvodovej správy k Novele, ide v zásade o totožné subjekty ako boli definované v § 75a Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 30.09.2020. Práve tu by som chcel poukázať na uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29CbR/29/2020, konkrétne na prvé dva body tohto uznesenia:

1. Okresný súd Nitra na základe podnetu Y.. L. T., bytom L. XXX/XX, XXX XX P., doručeného dňa 30.06.2020, zistil, že po zániku obchodnej spoločnosti KAVOINVEST - ŠK s. r. o., so sídlom Škultétyho 1597, 955 01 Topoľčany, IČO: 44 825 439, vymazanej z Obchodného registra Okresného súdu Nitra Oddiel: Sro, Vložka č. 25193/N dňa 17.07.2018, sa objavil majetok spoločnosti, a to nehnuteľnosti v katastrálnom území Veľké Bošany, obec Bošany, okres Partizánske, zapísané na LV 1957 a LV 2054.

2. Súd uznesením zo dňa 10.07.2020, č. k. 29CbR/29/2020-10, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2020, začal konanie „ex offo“ o nariadenie dodatočnej likvidácie predmetnej spoločnosti.

V tomto prípade je evidentné, že podnet na nariadenie dodatočnej likvidácie podávala fyzická osoba, ktorá podľa všetkého nebola v žiadnom vzťahu voči vymazanej spoločnosti. Usudzujem tak z toho, že ak by išlo o bývalého spoločníka, veriteľa alebo dlžníka vymazanej spoločnosti, súd by jeho „podnet“ mal vyhodnotiť ako návrh viď. § 75a Obchodný zákonník, v znení účinnom do 30.09.2020. Vychádzam tak z § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Na druhú stranu si len ťažko viem predstaviť situáciu, kedy by súd „len tak“ z vlastnej iniciatívy nariadil dodatočnú likvidáciu.

Samozrejme netvrdím, že môj názor je správny. Ak by niekto mal tú judikatúru ohľadom nariadenia dodatočnej likvidácie ex offo, aspoň by mi uľahčil čakanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Záverom by som len dodal, že v bode 5 uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 29CbR/29/2020 je uvedené:

5. Súd na základe podnetu zistil, že vymazaná spoločnosť má nehnuteľný majetok. Tento nehnuteľný majetok treba zlikvidovať konaním podľa § 75a zákona.

Ak by išlo o potencionálneho spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorú vlastnila vymazaná spoločnosť, prečo by to súd priamo neuviedol?

  Patrik Pupík, 10. 01. 2023 v 14:49 - update po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

Po vyše roku máme vyjadrenie Najvyššieho súdu SR, ktorý daný problém uviedol na správnu mieru. Najvyšší súd SR sa v zásade stotožnil s našou argumentáciou a zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra, ako aj uznesenie Krajského súdu v Nitre. Nebudem rozpisovať, v čom všetkom nám dal Najvyšší súd SR za pravdu, ale budem rovno citovať časti uznesenia dovolacieho súdu.

35. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2007 z 11. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008).

36. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, napríklad logický, systematický, historický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. októbra 2011).

37. Situácia, kedy určitý právny prípad nie je pokrytý textom právnej normy, no zároveň možno spoľahlivo ustáliť, že úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť túto právnu situáciu z právneho poriadku, nazývame pravou medzerou v zákone. Pravá, alebo aj technická medzera v zákone je odstrániteľná interpretačnými metódami, či všeobecne myšlienkovými úsudkami tak, aby sa postihol účel a zmysel právnej normy - takýto výklad právnej normy nazývame teleologickým výkladom zákona a v súčasnosti predstavuje priorizovaný spôsob interpretácie zákonného textu (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 38).

39. Čo sa týka namietaného nesprávneho posúdenia najvyšší súd zdôrazňuje, že pre správnu interpretáciu prechodného ustanovenia § 396a ods. 1 CMP nestačilo vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale bolo nevyhnutné uplatniť ďalšie výkladové metódy ako napr. výklad systematický, či teleologický, logický alebo extenzívny. Ako bolo vyššie uvedené odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) sa nimi nezaoberal, hoci to dovolateľ v rámci svojej odvolacej argumentácie vyslovene namietal.

40. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, možno dospieť k záveru, že prechodné ustanovenie § 396a ods. 1 CMP bolo prijaté ako súčasť novely, ktorá taktiež súčasne upravovala zmenu v spôsobe začatia likvidácie, avšak aj dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti (ktorá do prijatia predmetnej novely CMP osobitne procesne upravená nebola). V tejto súvislosti je viac ako pravdepodobné, že prijatie všetkých týchto zmien v rámci jednej novelizácie (hmotnoprávnych v Obchodnom zákonníku, ako aj procesnoprávnych v CMP), ktoré sa týkajú začatia likvidácie a dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti, sa prechodné ustanovenie vzťahuje nielen na likvidáciu obchodnej spoločnosti, ale súčasne sa musí aplikovať aj na konania o nariadení dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti. Dovolací súd poukazuje aj na zaradenie dodatočnej likvidácie v systéme Obchodného zákonníka. Dodatočná likvidácia obchodnej spoločnosti je rovnako ako likvidácia obchodnej spoločnosti zaradená v druhej časti, hlava I, diel I Obchodného zákonníka (účinného od 1.10.2020), pričom ustanovenia § 70 - 75k upravujúce likvidáciu, ako aj dodatočnú likvidáciu, sú v Obchodnom zákonníku subsumované pod spoločným nadpisom ,, Likvidácia “, pričom podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka účinnej do 30.09.2020 sa jednalo o ustanovenia § 70 - 75a vedené pod názvom ,,Likvidácia spoločnosti“. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd zdôrazňuje, že oba inštitúty, a to likvidácia a dodatočná likvidácia sú vzájomné prepojené inštitúty, ktoré spolu súvisia o čom svedčí ich systémové zaradenie v obchodnom zákonníku (viď vyššie), ich vzájomná podobnosť ako aj to, že právna úprava účinná do 30.09.2020 a súčasne aj právna úprava účinná od 1.10.2020 vo svojich ustanoveniach pre dodatočnú likvidáciu odkazujú na ,, primerané použitie ustanovení o likvidácii“. V dodatočnej likvidácii ide o vysporiadanie dodatočne objaveného majetku zaniknutého subjektu, ktorý nemá právnych nástupcov (spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra), a to primeraným použitím ustanovení o likvidácii a má sa ňou naplniť účel likvidácie v prípade dodatočného objavenia majetku zrušenej obchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 138/2010, podľa ktorého ,,je zrejmé, že tzv. „dodatočná likvidácia“ je koncipovaná v rámci inštitútu likvidácie spoločnosti, o čom svedčí aj systematické zaradenie ustanovenia § 75a Obchodného zákonníka. Jej zmyslom má byť naplnenie účelu likvidácie v prípade opomenutia časti majetku zrušenej spoločnosti v likvidácii alebo dodatočného objavenia majetku zaniknutej spoločnosti......ˮ (ďalej pozri tiež sp. zn. I.ÚS 711/2014, II. ÚS 414/2014, IV. ÚS 479/2011). O vzájomnej prepojenosti oboch inštitútov svedčí aj to, že pri vykonávaní dodatočnej likvidácii je likvidátor povinný postupovať primerane podľa § 70 až 75a ObZ (podľa právnej úpravy účinnej do 30.09.2020) a podľa právnej úpravy účinnej od 1.10.2020 v zmysle § 75k ods. 6 ObZ sa na dodatočnú likvidáciu primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Teda bez pochyby je jasné, že nariadením dodatočnej likvidácie majetku tak dochádza k spusteniu ďalšieho procesu likvidácie. Aj procesne sa do účinnosti novely CMP postupovalo v prípade dodatočnej likvidácie primerane podľa ustanovení CMP o likvidácii, hoci to výslovne CMP neupravoval, pričom dôvody tejto aplikácie sú uvedené vyššie (najmä s poukazom dôvody uvedené v citovaných rozhodnutiach ústavného súdu). Nie je preto žiaden rozumný dôvod v tomto logickom zmysle, nadväzujúc na vyššie uvedený systematický a teleologický výklad, neinterpretovať aj prechodné ustanovenie § 369a CMP (teda, že sa rovnako aplikuje aj na dodatočnú likvidáciu).

41. Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, možno dospieť k záveru, že v danom konaní nastala situácia, že síce znenie ustanovenie § 396a ods. 1 CMP po textovej stránke nepokrýva právny prípad dodatočnej likvidácie spoločnosti tak, ako to síce uvádzajú súdy nižšej inštancie, ale s prihliadnutím na účel a zmysel právnej normy a vzájomnú prepojenosť inštitútu likvidácie a dodatočnej likvidácie spoločnosti, ako aj s prihliadnutím na fakt, že CMP do novely účinnej od 1.10.2020 neobsahovalo žiadnu osobitnú úpravu procesu dodatočnej likvidácie, nemožno ustáliť, že úmyslom zákonodarcu bolo práve inštitút dodatočnej likvidácie vylúčiť z aplikácie § 396a ods. 1 CMP.

42. V dôsledku vyššie uvedeného dovolací súd uvádza, že súdy nižšej inštancie sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, ak v danom prípade prechodné ustanovenie §396a ods. 1 CMP interpretovali iba z hľadiska jeho textového znenia, bez použitia iných výkladových metód, a to systematického, či teleologického, na základe ktorých by dospeli k záveru, že správnou interpretáciou ustanovenia § 396a ods. 1 CMP mal súd prvej inštancie podnet dovolateľa doručeného súdu dňa 19.08.2020 posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase podania podnetu, teda podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka účinného do 30.09.2020 a uvedený podnet i jeho účinky posúdiť podľa znenia CMP účinného do 30.9.2020. Spätnou aplikáciou zákona č. 390/2019 Z. z., ktorou bol zmenený a doplnený Obchodný zákonník s účinnosťou od 1.10.2020, bol dovolateľ postavený mimo rámca aktívne legitimovaných osôb na podanie podnetu na nariadenie dodatočnej likvidácie, nakoľko právna úprava dodatočnej likvidácie účinná od 1.10.2020 vylúčila začatie dodatočnej likvidácie na základe vlastného podnetu súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd má za to, že doslovnou interpretáciou namietaného prechodného ustanovenia § 396a ods. 1 CMP bez prihliadnutia na zmysel a účel novelizovanej právnej normy, došlo zo strany konajúcich súdov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uvedené ustanovenie § 369a ods. 1 CMP má prispieť aj k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, pričom k právnej istote určite prispieva pohľad a priznanie právnych účinkov úkonu subjektov práva vykonaného za účinnosti určitej právnej úpravy, ktoré im táto právna úprava priznala, i keď bola neskôr, po vykonaní úkonu, zmenená.

43. Dovolací súd ešte ako obiter dictum podotýka, že je pre zákonodarcu nesplniteľnou úlohou každý jeden všeobecný zákonný princíp vyjadriť vo vete s takou jasnosťou a jednoznačnosťou, aby bolo možné odvodiť z tejto vety jednoduchým úsudkom dôsledky pre všetky osobitne uspôsobené, dotknutým princípom ovládané prípady. Nevyhnutnosť dotvárania práva súdom vyplýva najmä z toho, že v právnej realite neexistuje zákon, ktorý by na každú mysliteľnú právnu otázku dával uspokojivú odpoveď a v každom jednotlivom prípade nachádzal záujmovo spravodlivé riešenia. Práve pre možnosť vzniku takýchto prípadov zákonodarca vo svojich úvodných základných princípoch zakotvil možnosť, a zároveň povinnosť súdov, výkladu právnej normy v zmysle vopred jasne zadefinovaných pravidiel, ktoré majú smerovať k spravodlivému usporiadaniu procesných vzťahov. Právny výklad je teda racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu a je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii práva. V tomto smere teda predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel (pozri napr. uznesenie sp. zn. 4Obdo/18/2017 z 25. júla 2017).

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím