lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (161)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Michal Krajčírovič (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Andrej Kostroš (2)
Peter Zeleňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Marek Maslák (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Ladislav Pollák (2)
peter straka (1)
Peter Marcin (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Steiner (1)
Pavol Chrenko (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michaela Stessl (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Estočák (1)
Patrik Patáč (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Dušan Marják (1)
Matej Gera (1)
Patrik Pupík (1)
Adam Pauček (1)
Martin Poloha (1)
Miriam Potočná (1)
Bohumil Havel (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Janík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Mikuláš Lévai (1)
Lucia Palková (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Pavlo (1)
Dušan Rostáš (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Jediný (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavol Mlej (1)
Robert Šorl (1)
Ivan Priadka (1)
Zuzana Klincová (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Ľalík (1)
Andrej Majerník (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Dávid Kozák (1)
Matej Kurian (1)
Viliam Vaňko (1)
Ivan Kormaník (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Košalko (1)
Petr Novotný (1)
Adam Glasnák (1)
Tomas Pavelka (1)
Igor Krist (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Hudec (1)
Lucia Berdisová (1)
Emil Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Kohútová (1)
Róbert Černák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Kavan (1)
Katarína Dudíková (1)
jaroslav čollák (1)
Ivan Michalov (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Natalia Janikova (1)
David Horváth (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Bránik (1)
Martin Galgoczy (1)
Paula Demianova (1)
Juraj Lukáč (1)
Nora Šajbidor (1)
Vladimir Trojak (1)
Vincent Lechman (1)
lukasmozola (1)
Tomáš Korman (1)
Jakub Mandelík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Rekodifikácia súkromného práva

Milan Hlušák, 31. 08. 2021 v 00:16

Milí priatelia,

na webe Ministerstva spravodlivosti SR (https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Rekodifikacia-OZ/Navrhy.aspx) sme vypublikovali prvé pracovné návrhy právnej úpravy niektorých častí pripravovaného, nového Občianskeho zákonníka, spolu s odôvodnením. Konkrétne ide o úpravu základných ustanovení, právnych úkonov a zastúpenia. V dohľadnej dobe zverejníme aj návrhy všeobecnej úpravy právnických osôb a úpravy premlčania a postupne sa zverejnia aj ďalšie časti, či už návrhu nového Občianskeho zákonníka, alebo návrhu nového Zákona o obchodných spoločnostiach a družstvách.

V tejto súvislosti sme na webe ministerstva zhrnuli aj podstatu a hlavné ciele rekodifikačných prác (https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Rekodifikacia-OZ/Uvod.aspx). Na tomto mieste by som preto chcel len stručne zdôrazniť niekoľko vecí:

1. Publikované návrhy sú vstupom či podkladom pre čo najintenzívnejšiu odbornú diskusiu, výsledkom ktorej má byť návrh rekodifikácie súkromného práva. Nejde teda o nejaké kabinetné návrhy, ktoré by nepripúšťali žiadne zmeny. Na druhej strane, k príprave návrhov sme sa snažili pristupovať s rešpektom, zodpovedne a svedomite. Nádejame sa, že sú veľmi dobrým základom, na ktorom by sa mohla budúca právna úprava budovať. Diskutovať je totiž možné až o konkrétnom návrhu. Dúfame preto, že sa verejná diskusia bude primárne viesť o konkrétnostiach návrhov, namiesto toho, aby sme sa znovu zaoberali abstraktnými otázkami, ktoré už boli v minulosti v rámci rekodifikačných prác diskutované a zodpovedané a našli svoje ukotvenie aj v legislatívnom zámere rekodifikácie. Za také považujeme napr. otázku zjednotenia občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy záväzkov alebo otázku, či má mať Občiansky zákonník povahu iba všeobecného predpisu občianskeho práva, alebo aj predpisu integrujúceho v sebe veľkú časť súkromného práva (napr. právo rodinné, mnohé zmluvné úpravy roztrúsené v iných, najmä v primárne verejnoprávnych predpisoch).

2. Návrhy znenia jednotlivých častí Občianskeho zákonníka a Zákona o obchodných spoločnostiach a družstvách budú zverejňované postupne. Nečakáme teda na vypracovanie kompletného znenia nových zákonov. Dôvodom je, že chceme o jednotlivých častiach diskutovať priebežne, nenechávať všetko nakoniec. Takto sa zabezpečí väčšia transparentnosť i kvalita diskusie a prípravy novej právnej úpravy. Veríme, že aj odborná verejnosť uvíta postupnú a systematickú diskusiu o jednotlivých oblastiach. Zároveň považujeme za dôležité začať zverejňovanie všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka.

3. Návrhy sa môžu na prvý pohľad javiť tak, že sa príliš odkláňajú od súčasného stavu. Do istej miery je to pravda, aj keď nie úplná. Návrhy sú v porovnaní s dnešným právom nepochybne podrobnejšie. Dôvodom je, že terajšia úprava nie je dostatočná; bola koncipovaná ako úprava výlučne typických situácií jednoduchého socialistického života. Táto prílišná všeobecnosť a typizácia platnej právnej úpravy kladie neprimeranú záťaž na právnu prax, ktorá z nej pochopiteľne nedokáže vyvodiť riešenia zodpovedajúce súčasným spoločenským a ekonomickým potrebám. Nemôžeme taktiež chcieť, aby sa súdnictvo denno-denne borilo so zložitými teoretickými problémami. Právna úprava by preto mala pokrývať dostatok rôznorodých situácií, aby riešenia prijímané v právnej praxi boli predvídateľné a jasné. Navrhujeme ju preto urobiť podrobnejšou, aby bol proces aplikácie práva jednoduchší.

4. Návrhy nevyrástli na zelenej lúke. Nadväzujú na výsledky doterajších rekodifikačných prác ako aj na veľmi intenzívne diskusie vedené v minulých rokoch. Iste, rôzne rekodifikačné komisie vychádzali z rôznych východísk či manévrovacieho priestoru (celková rekodifikácia vs. čiastková novelizácia), čo sa odrazilo tak na vecnej, ako aj na formulačnej či štylistickej stránke. Na druhej strane, všetky doterajšie rekodifikačné výstupy predstavovali obrovské nasadenie umu a schopností, čo nám našu dnešnú prácu značne uľahčuje. Mnohé z otázok súkromného práva už totiž nie je potrebné spisovať či diskutovať nanovo. Výstupy doterajších rekodifikačných prác tak možno v nemalom rozsahu prevziať alebo aspoň na ne nadviazať.

V súvislosti s návrhmi plánujeme v Justičnej revue pravidelne publikovať v novej rubrike venovanej rekodifikácii, ktorú využijeme na priblíženie a vysvetlenie navrhovaných zmien. Okrem toho, v spolupráci s Justičnou akadémiou plánujeme organizovať k jednotlivým častiam sympóziá, na ktorých by sme už chceli reflektovať aj na spätnú väzbu a na diskusie, ktoré dovtedy prebehnú. Zároveň sme oslovili všetky ministerstvá a orgány ústrednej štátnej správy, ale aj iné verejné i iné organizácie, vrátane profesijných komôr a fakúlt. Spätná väzba ako aj podnety na doplnenie úpravy sú totiž pre úspešný proces rekodifikácie nevyhnutné.

Záverom by som Vás chcel vyzvať, aby ste sa rekodifikácii venovali, aby ste o nej hovorili, diskutovali, písali, nech sú jednotlivé otázky čo najviac predebatované. Borme sa radšej s otázkami teraz, ako potom. Za všetky podnety, ktoré možno posielať na rekodifikacia@justice.sk, ako aj za všetky Vaše prípadné príspevky v odborných periodikách či iné výstupy preto už teraz vopred veľká vďaka.


Názory k článku Rekodifikácia súkromného práva:


  Martin Friedrich, 31. 08. 2021 v 09:48 - Pár otázok a pripomienok- §§ 1 až 6

Vďaka za update a za vykonanú prácu. Určite jej ešte bude dosť. Prečítal som si prvých 6 §, tu sú moje prvé otázky, ktoré mi prišli na um, keď som návrh čítal.


" § 2
Výklad ustanovení súkromného práva musí zohľadňovať ústavný poriadok, ducha základných zásad súkromného práva, zmysel ustanovenia z pohľadu jeho účelu aj systému súkromného práva, a ďalšie všeobecne uznávané pravidlá výkladu."

Moja otázka smeruje k tomu, čo sa rozumie po pojmom "duch zásad". Nenašiel som žiaden právny predpis, ktorý by takýto pojem použil. Evokuje to, že existuje rozdiel medzi zásadami a ich duchom. Asi by nenastal problém, pokiaľ by sa stanovila povinnosť vykladať právny predpis v súlade so zásadami, ktoré su v ňom vyjadrené, čo je bežná prax. No neviem, akú "dušu" majú mať tieto zásady, ako tohto ducha máme nájsť a čím sa vlastne líši od samotnej zásady. Veď predsa v rámci pyramídy právnych predpisov, pokiaľ by došlo k tomu, že hmotnoprávne ustanovenie je potrebné vyložiť podľa zásad v rozpore s jeho doslovným znením, máme tu predsa ústanovprávne garancie a zásady, menovite barličku spravodlivosti. Nakoniec, je to vyslovene uvedené v § 3 ods. 1. Nemyslím si preto, že je potrebné vzývať duchov zásad, aby nám pomohli nájsť riešenie :)

§ 3 ods. 1 - Nie som legislatívec, no frázy ako "Len to, že sa na" nie sú úplne štandardné na vyjadrenie analógie. Skôr by som volil frázu "Ak sa právnu vec nedá". Ďalej posledná časť tohto odseku hovorí, že ak nie je možné uplatniť analógiu, vec sa vyrieši "podľa zásad ústavného poriadku a súkromného práva." Myslím, si toto ustanovenie je nadbytočné vzhľadom na § 2. Navyše, znenie je v rozpore s ods. 3, keďže nepozná ducha zásad, len zásady.

§ 3 ods. 2 - obdobne ako vyššie + nie mi zrejmé, čo sa tým chcelo vlastne povedať. Príde mi to ako nadbytočné - totiž v ods. 1 sme zakotvoli uplatnenie analógie. Podľa dôvodovej správy ods. 2 má byť vyjadrením teleologickej redukcie. Asi nie je sporné, že ak viem skutkový stav podradiť pod právnu normu, tak nie je otázka, či to musím spraviť, ale v môžem sa baviť o "redukcii" tejto normy. Inak povedané, predpokladom využitia teleologickej redukcie je existencia právnej normy a jej identifikácia a následne rozhodnutie, že sa na daný prípad nemôže úplne alebo čiastočne uplatniť.

§ 3 ods. 3 - používa sa slovné spojenie "Použitie alebo nepoužitie". Uvádzať "nepoužitie" mi príde ako nadbytočné. Totiž, ak nepoužijem pravidlá uvedené v ods. 1 a 2, tak toto ustanovenie stráca význam, keďže nepoužitie pravidiel nie je spojené s ďalším pravidlom. § 3 ods. 3 tak má význam len v prípade použitie odskov 1 a 2. A opäť sa tu spomína duch zásad.

  Milan Hlušák, 01. 09. 2021 v 07:52 - Ad Martin

Veľká vďaka, Martin, za postrehy. Ako som písal, každý podnet môže návrh len zlepšiť a vyjasniť zámer textu, preto ich len a len vítame. Podnety budeme vyhodnocovať a v prípade potreby návrhy upravíme, prípadne doplníme odôvodnenie.
K Tvojim otázkam ale zatiaľ aspoň takto:
§ 2 a duch zásad: Rozlišovanie medzi duchom zásad a zásadami samými má význam v tom, že duch vyjadruje hodnoty chránené zásadami, ich systém, prednosť jednej pred druhou atď., nielen samotnú zásadu (napr. zásadu istoty a stability). Chceli sme teda povedať, že sa nemožno sústreďovať len na zásadu ako takú. Je síce pravda, že pojem „duch zásad“ nie je ostrý, ale takých pojmov je v práve väčšina. Navyše, ani pojmy „duch zákona, „duch doby“, „duch miesta“ nie sú ostré, a akosi vždy vieme, o čo vlastne ide.
§ 3 ods. 1 analógia: Zvoleným znením sme chceli zdôrazniť nielen prípustnosť analógie, ale aj to, že niekedy sa analógia použiť nemôže, napr. ak preváži argument a contrario. Nechceli sme teda dávať nejaký príkaz použiť analógiu, len sme chceli zdôrazniť jej prípustnosť. Že sa na konci vety už spomínajú zásady a nie duch, je dôsledkom toho, že tu ide o analógiu iuris, teda tu sa už na riešený prípad aplikujú priamo zásady, nie ich duch. Ustanovenie pritom nie je nadbytočné, pretože § 2 sa týka výkladu a § 3 dotváraniu práva. Ide o dve odlišné operácie. Výklad je vyvodzovanie/dekódovanie/rekonštrukcia právnych noriem z právneho textu; je ohraničený najširším možným jazykovým významom textu. Dotváranie je už mimo tejto hranice a predstavuje proces praeter alebo contra verba legis, kde sa už pohybujeme mimo hraníc najširšieho jazykového významu, resp. ideme proti nemu. Pri dotváraní teda nejde o výklad existujúcich noriem (interpretáciu), ale o overovanie (validáciu), či normy vytvorené dotváraním práva môžu byť záväzné.
§ 3 ods. 2 a teleologická redukcia: Aj tu sme znenie zvolili tak, aby sa len zdôraznila prípustnosť redukcie. Ani toto ustanovenie nie je nadbytočné, pretože aj redukcia ako proces dotvárania práva stojí mimo výkladu, teda mimo § 2.
§ 3 ods. 3: Tu nám nešlo o to, či sa použijú pravidlá podľa odseku 1 a 2, ale o to, že pri rozhodovaní o tom, či na riešený prípad nejaké pravidlo „použiť“ analogicky alebo či nejaké pravidlo teleologicky redukovať (a teda na riešený prípad „nepoužiť“), závisí od zohľadnenia v tomto odseku uvedených hľadísk. Zamyslíme sa ale, či netreba text upraviť, aby to bolo jasnejšie. Ducha zásad tu opäť používame preto, lebo na rozdiel od § 3 ods. 1 nám tu nejde o aplikáciu zásad na riešený prípad, ale o rozhodovanie, či analógiu alebo redukciu vôbec použiť, a na toto rozhodnutie potrebujeme zohľadňovať nielen zásady, ale aj ich ducha.

  Martin Friedrich, 01. 09. 2021 v 11:43 - Ad Milan

Ďakujem za odpovede :)

Osobne stále nie som presvedčený o užitočnosti a potrebnosti vnášania ducha zásad do zákonného textu.

Pokiaľ duch nemá byť nová výkladová metóda, tak ani ten duch sa ako v rozprávke (alebo v horore) nezjaví sám od seba, musí z niečoho vyplývať. Duch, na rozdiel od zásad, ktoré sú expressi verbis vyjadrené v zákone, by tak mal odzrkadlovať len iné zásady (napríklad ústavnoprávne) a výkladové metódy, ktoré sa praxi používajú.

Duch, podľa toho, čo si uviedol, je tak všeobecnejší pojem, ktorý združuje výkladové metódy (najmä teleologickú) s uplatnením všeobecnejších zásad (najmä ústanoprávnych).

Pretože uplatňovanie výkladových metód alebo alebo ústanoprávnych zásad je štandardný postup, zavedenie "ducha" môže pôsobiť zmätočne.

K tomuto bodu by som ešte dodal, že "Spirit of the Law", sa nepoužíva ani v únijnom práve (skúste si vyhľadať v eur lex "Spirit of the Law" alebo "Spirit of Law".

Pozrel som ďalšie návrhy, a osobitne ma zaujali nasledovné návrhy § (poznámka, ak uvádzam KEP, myslím tým KEP aj kvalifikovanú elektronickú pečať:

§ 11 Domnienky pri elektronickom prejave vôle - návrh hovorí, že "Ak je prejav vôle podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou určitej osoby podľa osobitného predpisu, tak sa predpokladá, že ho uskutočnila táto osoba." Toto je rozpore s čl. 25 ods. 2 nariadenia EIDAS.

Vysvetlím: nariadenie EIDAS pozná 3 druhy elektronických podpisov: 1 kvalifikovaný, 2. zdokonalený a 3. obyčajný (bežne používaný podpis klikom pri eshopoch).

Recitál 49 nariadenia EIDAS hovorí, že sa ponecháva "na vnútroštátne právo, aby vymedzilo právny účinok elektronických podpisov s výnimkou požiadavky stanovenej v tomto nariadení, podľa ktorej má kvalifikovaný elektronický podpis rovnocenný právny účinok ako vlastnoručný podpis." Navrhované znenie tak je zdanlivo v súlade s čl. 25 ods. 2 nariadenia EIDAS: "2. Kvalifikovaný elektronický podpis má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom."

Pokiaľ KEP má podľa nariadenia EIDAS rovnocenné účinky ako vlastnoručný podpis, uvádzanie vyvrátiteľnej domnienky, že dokument autorizovala osoba uvedená v KEP mi príde nadbytočné a možno aj kontraproduktívne. Ani pri písomnom podpise sa nikde takáto domnienka neuvádza. Ak niekto chce spochybniť KEP, má dve možnosti: 1. technické nedostatky - KEP nespĺňal štandardy podľa EIDAS, 2. KEP bol zneužitý treťou osobou.

Autorízácia KEPom vyžaduje dve veci: 1. kvalifikované zariadenie (token) a 2. poznanenie nejakého kódu. To jest, štandardne niečo čo máte a niečo čo viete. Ak niekto zverí svoj token a kód druhej osobe, tá dokument autorizuje (napríklad kúpnu zmluvu), tak podľa § 11 ods. 1 by takýto právny úkon mal byť takýto úkon asi neplatný, lebo dokument neautirozovala osoba, ktorá je skutočne držiteľom tokenu a kódu.

Nariadenie EIDAS v recitáli 51 hovorí, že "Podpisovateľ by mal mať možnosť zveriť kvalifikované zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu do starostlivosti tretej strany za predpokladu, že sa zavedú vhodné mechanizmy a postupy, ktorými sa zabezpečí, že podpisovateľ bude mať výlučnú kontrolu nad používaním svojich údajov na vyhotovenie elektronického podpisu a že pri používaní zariadenia budú splnené požiadavky na kvalifikovaný elektronický podpis." To znamená, že samotné nariadenie EIDAS počíta s tým, KEP bude vyhotovovať iná osoba ako podpisovateľ.

Môj návrh by bol preto ten, aby § 11 vypustil domnienku pri KEP a zameral sa len na riešenie situácie, ak dôjde k zneužitiu tokenu a hesla.

Vyvratiteľná domnienka pri zdokonalenom a obyčajnom elektronickom podpise dávajú väčší zmysel, keďže sú pri nich nižšie bezpečnostné štandardy.

Ďalej na čo chcem upozorniť je to, že návrh § 11 nereflektuje na zdokonalený el. podpis - vôbec ho nepozná.

Dnes sa obchodnej praxi pritom bežne používa biometria na vykonanie právneho úkonu (hlasu - Tatra banka, písma - napríklad Orange, odlatčok prsta alebo snímka tváre - Apple, Android). Táto biometria pritom predstavuje zdokonalený elektronický podpis (z bezpečnostného hľadiska je stupeň pod KEP avšak viac ako obyčajný podpis). Bolo by nanajvýš vhodné, aby základný text súkromného práva zakomponoval aj používanie zdokonaleného el. podpisu.

Napokon výhrada k § 45 - "Ak sa vyžaduje úradné osvedčenie pravosti podpisu, tak sa pri prejave vôle podpísanom kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou podľa osobitného predpisu považuje táto požiadavka za splnenú."

Navrhované znenie je v priamom rozpore s aktuálnym znením § 23 ods. 1 písm. b) zákona 305/2013 Z. z. o e-Governmente, v zmysle ktorého ak má autorizácia dokumentu mať účinky úradne osvedčeného podpisu, musí byť ku KEP pripojená kvalfikovaná časová pečiatka. Mimochodom, je to už bežná prax pri scudzovacích zmluvách týkajúcich sa nehnuteľností. Len na doplnenie uvádzam, že povinnosť pripojiť kvalifikovanú časovú pečiatku vznikla z dôvodu, aby bol nezaminiteľné zachytený čas autorizácie, čo má zvyšíť právnu istotu.


  Milan Hlušák, 02. 09. 2021 v 07:51 - Ad Martin

Dík Martin, presne takéto podnety očakávame. Pri zverejnení sme návrh samozrejme predložili aj všetkým ministerstvám a iným orgánom, vrátane Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, takže otázka elektronických podpisov bude ešte určite diskutovaná. Tvoje podnety s nimi určite prejdeme. Vďaka.

  Martin Friedrich, 11. 10. 2022 v 11:09 - Článok BSA 9/10 2022

Ahojte, dovoľujem si neskromne poukázať na článok v poslednom čísle BSA 9/10 2022, v ktorom sme sa s kolegyňou venovali téme elektronických podpisov a elektronickej kontraktácie.


  Martin Friedrich, 20. 10. 2022 v 15:14 - Podmienky vyhlásenia elektronického dokumentu za neplatný

Rozsudok SD EÚ C‑362/21 z 20. októbra 2022


1. Článok 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bol správny akt vyhotovený vo forme elektronického dokumentu vyhlásený za neplatný, ak je podpísaný elektronickým podpisom, ktorý nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 uvedeného nariadenia, pod podmienkou, že jediným dôvodom vyhlásenia neplatnosti tohto aktu nie je len skutočnosť, že podpis na ňom má elektronickú podobu.


2. Článok 3 bod 12 nariadenia č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že neexistencia „kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 15 tohto nariadenia postačuje na preukázanie, že elektronický podpis nie je „kvalifikovaným elektronickým podpisom“ v zmysle tohto článku 3 bodu 12, pričom jeho prípadná kvalifikácia ako „profesionálneho elektronického podpisu“ nie je v tejto súvislosti relevantná.


3. Nariadenie č. 910/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že zápis elektronického podpisu do certifikátu vydaného poskytovateľom dôveryhodných služieb nestačí na to, aby tento podpis zodpovedal požiadavkám stanoveným týmto nariadením na to, aby sa považoval za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle článku 3 bodu 12 tohto nariadenia. Ak je takáto kvalifikácia spochybnená v rámci súdneho konania, vnútroštátny súd je povinný overiť, či sú splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené v tomto článku 3 bode 12, z čoho vyplýva najmä jeho povinnosť overiť, či sú splnené podmienky uvedené v článku 26 a prílohe I toho istého nariadenia.


4. Článok 3 bod 12 a príloha I nariadenia č. 910/2014 sa majú vykladať v tom zmysle, že pri kontrole súladu kvalifikovaného elektronického podpisu s požiadavkami uvedenej prílohy nebráni okolnosť, že mená podpisovateľa, ktorý na ich napísanie obvykle používa cyriliku, boli prepísané do latinky, tomu, aby bol elektronický podpis tejto osoby považovaný za „kvalifikovaný elektronický podpis“ v zmysle uvedeného článku 3 bodu 12 za predpokladu, že tento podpis je jedinečne spojený s podpisovateľom a umožňuje určenie jeho totožnosti, čo musí posúdiť vnútroštátny súd.



  Tomáš Plško, 15. 11. 2022 v 11:28 - prezumpcia zavinenia pri náhrade škody?

V roku 1964 vtedy nový OZ zaviedol prezumpciu zavinenia pri náhrade škody, dodnes § 420 OZ. Odôvodnilo sa to takto:


"Předpokladem odpovědnosti občana za škodu je porušení právní povinnosti plynoucí ze zákona nebo ze smlouvy. K porušení této povinnosti může dojít jednáním i opominutím. Skutečnost, že došlo k porušení některé právní povinnosti a že vzniklá škoda je s tímto porušením (protiprávním úkonem) v příčinné souvislosti, musí prokázat poškozený. Jestliže občan, který škodu způsobil, ji nezavinil, je na něm; aby to prokázali. Je totiž nutno uvážit, že ten, kdo za škodu odpovídá, zná zpravidla lépe situací; za které ke škodě došlo, a že proto, je-li nevinný; může snadněji prokázat svou nevinu než poškozený jeho vinu. V tom směru se úprava provedená osnovou odlišuje od úpravy dosavadní, podle níž musí poškozený prokazovat i škůdcovu vinu. V praxi ovšem zjišťování viny namnoze splývá se zjištěním, zda byla porušena některá právní povinnost. Situace poškozeného i toho, kdo škodu způsobil, je také značně usnadněna povinností soudu dbát o zjištění objektivní pravdy."


Takto pred dvoma rokmi som robil komparáciu k zodpovednosti za ujmu na zdraví pri športe, prirodzene som porovnával judikatúru civilných súdov, ale všimol som si aj všeobecné zodpovednostné kauzuly v občianskych zákonníkoch (koho by zaujímal výsledok, ten sa odrazil v náleze III. ÚS 21/2021).


A skrátka v ABGB, BGB, Code civil, Código Civil ani Codice civile som takúto prezumpciu pri všeobecných klauzulách nenašiel. Náš OZ z roku 1950 ju takisto neobsahoval, veď dôvodová správa z roku 1964 hovorí, že ide o prekonanie doterajšej úpravy. Ako to bolo s uhorským právom, neviem, to bolo roztrúsenejšie, ale tipol by som, že to takisto neexistovalo. Česi to pri rekodifikácii ponechali v § 2911.


Bolo by dobré toto pri rekodifikácii zohľadniť. Nie som si istý, že uľahčenie práce žalobcom je dobrý argument, lebo súčasne to znamená sťaženie obrany žalovaným. Ale možno mi to vyvrátite, v poriadku, ide mi len o to, aby sme si boli vedomí, za akého režimu bolo toto ustanovenie zavedené, s akým cieľom, a teda či to je pozitívny príspevok komunistickej normotvorby, ktorý by možno mali nasledovať aj iné štáty, alebo je to skôr niečo, čoho odkazu by sme sa mali zbaviť.


V každom prípade vždy by sme mali spozornieť, ak niečo zaviedli komunisti, predtým to u nás nebolo a staršie demokracie to nemajú. Nech táto rekodifikácia je historicky a komparatívne uvedomelejšia než tá spred 17 rokov.


  Ľuboslav Sisák, 15. 11. 2022 v 22:27 - ABGB, BGB

Vďaka za postreh. Iba na doplnenie: existujú ale trochu miernejšie verzie prezumpcie zavinenia. Ide v podstate o očakávanie rozumného (obvyklého) správania sa v konkrétnej situácii. Keď absentuje, prezumuje sa zavinenie. Rakúsko: § 1297 ABGB. Nemecko: "Anscheinsbeweis" (napr. BGH, VI ZR 33/09). K ostatným kódexom sa neviem vyjadriť.


  Ľuboslav Sisák, 02. 02. 2024 v 17:57 - Rozhovor k českej rekodifikácii pri príležitosti 10. výročia účinnosti

Pekná epizóda českého podcastu Judikatúra k rekodifikačnému príbehu našich susedov, na úvod malinko aj o nás: https://herohero.co/judikatura (hosť prof. Eliáš)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím