lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Ladislav Pollák (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Zeleňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Marek Maslák (2)
Richard Macko (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Adam Glasnák (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
Radoslav Pálka (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Klincová (1)
Matej Kurian (1)
Miriam Potočná (1)
Igor Krist (1)
Patrik Patáč (1)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Peter Janík (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Demo (1)
David Horváth (1)
Marcel Ružarovský (1)
Vladislav Pečík (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavol Chrenko (1)
Pavol Mlej (1)
lukas.kvokacka (1)
Ivan Kormaník (1)
David Halenák (1)
Juraj Lukáč (1)
Lucia Palková (1)
Katarína Dudíková (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Bránik (1)
Bystrik Bugan (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Petr Steiner (1)
Martin Poloha (1)
jaroslav čollák (1)
Dávid Kozák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Priadka (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Gera (1)
Andrej Majerník (1)
Bohumil Havel (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Michaela Stessl (1)
Natalia Janikova (1)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Mikuláš Lévai (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Kavan (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Košalko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Jakub Mandelík (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Ján Štiavnický (1)
Peter K (1)
Tomáš Pavlo (1)
Roman Prochazka (1)
peter straka (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Estočák (1)
Vincent Lechman (1)
Adam Pauček (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Korman (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Berdisová (1)
Eduard Pekarovič (1)
Peter Marcin (1)
Paula Demianova (1)
Emil Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Kohútová (1)
Róbert Černák (1)
Marcel Jurko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Michal Jediný (1)
Martin Galgoczy (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov

Maroš Hačko, 12. 02. 2020 v 15:12

Zdravím,

k problematike IN-HOUSE ( § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) by som chcel dať pozornosti rozsudok Súdneho dvora z 5. 10. 2017 vo veci „UAB „LitSpecMet“ proti UAB Vilniaus lokomotyvų remonto depas“, C-567/15, ktorý podľa môjho názoru vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti. A taktiež Návrhy Generálneho advokáta Manuela Campos Sánchez-Bordona prednesené 27. apríla 2017 k predmetnému rozsudku.

Výrok predmetného rozsudku:

„Článok 1 ods. 9 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, zmenenej nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou, sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tomto ohľade nemá význam skutočnosť, že hodnota interných operácií by mohla v budúcnosti predstavovať menej ako 90 % alebo nepodstatnú časť celkového obratu spoločnosti.“

Je pravdou, že uvedený výrok je trošku kostrbato formulovaný, ale podľa mňa z neho vyplýva, že spoločnosť, ktorá je jednak vo výlučnom vlastníctve verejného obstarávateľa, ktorého činnosť spočíva v plnení potrieb všeobecného záujmu, a ktorá jednak realizuje operácie pre tohto verejného obstarávateľa, ako aj operácie na trhu vyznačujúcom sa hospodárskou súťažou (t. j. de facto každá právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky v § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní), sa má kvalifikovať ako „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda ako verejný obstarávateľ):

A) pokiaľ sú činnosti tejto spoločnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť, a

B) pokiaľ sa na účely plnenia potrieb všeobecného záujmu uvedená spoločnosť riadi inými ako ekonomickými úvahami.

Z uvedené mi vyplýva, že každý subjekt, resp. právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 1 ods. 4 alebo ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní pre IN-HOUSE zadanie zákazky zrejme bude spĺňať aj podmienky A/ a B/ v zmysle predmetného rozsudku, lebo:

A) každé zadanie IN-HOUSE vo v svojej podstatne je odôvodnené úvahou, že orgán verejnej moci, resp. verejný obstarávateľ môže plniť jemu zverené úlohy vo verejnom záujme svojimi vlastnými prostriedkami, teda pri režime IN-HOUSE vždy ide činnosti nevyhnutné na to, aby uvedený verejný obstarávateľ mohol vykonávať svoju činnosť (bod 67 návrhu generálneho advokáta)

B) v režime IN-HOUSE verejný obstarávateľ z funkčného hľadiska nezadáva zákazku inému odlišnému subjektu, ale v skutočnosti ju zadáva sám sebe, a to vzhľadom na jeho väzbu s týmto formálne odlišným subjektom. Teda nemožno hovoriť o zadaní zákazky, ale len o objednávke alebo úlohe, ktorú druhá „strana“ nemôže odmietnuť (bod 70 návrhu generálneho advokáta), a preto sa pri IN-HOUSE zadaní právnická osoba, ktorej bola takáto zákazka zadaná nikdy ani nemôže riadiť na základe ekonomických úvah

Je mi jasné, že návrh generálneho advokáta nie je záväzný, ale myslím si, že Súdny dvor sa vlastne stotožnil s jeho názorom, a to keďže právnickú osobu, ktorej bola zadaná zákazka v režime IN-HOUSE, a to zadanie bolo zákonné (teda v súlade s § 1 ods. 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní) je potrebné považovať za „inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom“ (teda verejného obstarávateľa) už len z titulu, že jej bola zákonne zadaná zákazka v režime IN-HOUSE. Z uvedeného dôvodu v podmienkach SR, ak táto právnická osoba nevie zabezpečiť celé plnenie IN-HOUSE zákazky sama, tak pri výbere zmluvného partnera musí použiť postupy vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

Vykladáte si predmetný rozsudok Súdneho dvora rovnako, resp. obdobne ako ja? Ak áno, prečo. Ak nie, prečo? :)

Opačný výklad by podľa mňa, ako aj generálneho advokáta, viedol k obchádzaniu zákona, resp. smerníc a tiež by bol nekonzistentný, lebo by nezodpovedal konštatovanej vecnej totožnosti týchto dvoch subjektov (Verejný obstarávateľ a kontrolovaná právnická osoba) na účely ich oslobodenia od postupov verejného obstarávania v ich vzájomných vzťahoch. K obchádzaniu zákona, resp. smerníc takýto opačný výklad mohol viesť preto, lebo by umožňoval ľahko sa vyhnúť uplatneniu právnych predpisov Únie týkajúcich sa verejného obstarávania (bod 80 návrhu generálneho advokáta)

Rovnaký výklad ponúka aj komentár k zákonu o verejnom obstarávaní od Tkáča a Grigu, v ktorom sa uvádza, že momentom zadania zákazky vertikálnou spoluprácou sa z kontrolovaného subjektu stáva verejný obstarávateľ, avšak bez odkazu na nejakú konkrétnu judikatúru.


Názory k článku IN-HOUSE a následne zadávanie zákaziek bez súťaže cez subdodávateľov:


  Jana Štulrajterová, 28. 12. 2023 v 16:23 - Subdodávky v in-house zákazkách

Zdravím Vás,


viem, že reakcia po niekoľkých rokoch už môže stratiť opodstatnenie, ale zaujímalo by ma, ako ste mysleli v úvode vetu, že tento rozsudok vyriešil veľmi častý jav pri režime IN-HOUSE, a to následne zadanie zákaziek bez súťaže vo forme „subdodávok“ pre rôzne spriaznené spoločnosti? Pretože mne sa úplne nezdá, že vyriešil. A len pre zaujímavosť, pozrite si Metodické usmernenie ÚVO č. 10931-5000/2020 z ktorého vyplýva, že subdodávky nie sú v in-house zákazkách vylúčené (najmä preto, lebo aj interný podnik je obstarávateľom a pri zadaní subdodávok sa musí riadiť postupmi verejného obstarávania)...


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím