Autori:

Jednoduchá spoločnosť na akcie bola ako právna forma obchodnej spoločnosti zavedená do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 01. januára 2017. Ja osobne som zakladal svoju prvú j.s.a. v marci 2017. Nebolo prekvapujúce, že inštitucionálne prostredie zostalo pri vzniku prvých „jasiek“ rovnako zaskočené ako slovenskí cestári rok čo rok prvým snehom. Zrodenie „jasky“ sprevádzali od začiatku ťažkosti počnúc formulármi na zápis jednoduchej spoločnosti na akcie do obchodného registra, cez pridelenie čísla ISIN až po otvorenie majetkových účtov u niektorého z prvých členov NCDCP a.s.

Prekvapením je však to, že ešte aj dnes, po troch rokoch od účinnosti zákona č. 389/2015 Z.z. existuje vysoká miera nekonzistentnosti a právnej neistoty vo vzťahu k interpretácii ustanovení upravujúcich jednoduchú spoločnosť na akcie. Približne od októbra 2019 začal totiž registrový súd, v rozpore s predchádzajúcou praxou, pomerne svojrázne vykladať § 220za Obchodného zákonníka.

V súlade s odsekom 3 citovaného ustanovenia sa totiž na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy vyžaduje najmenej dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená. Odsek 4 ďalej upresňuje, že pokiaľ zákon vyžaduje pri rozhodnutiach valného zhromaždenia úradné osvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia, rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať úradné osvedčenie pravosti podpisu jediného akcionára; ustanovenie § 190 platí primerane.

Práve dovetok štvrtého odseku je zdrojom rozpačitej interpretácie inak jednoznačnej normy. Súd totiž v troch obdobných podaniach odmietol zapísať zvýšenie základného imania j.s.a. na podklade rozhodnutia jediného akcionára j.s.a. vyhotoveného v písomnej forme s osvedčením pravosti podpisu jediného akcionára s odôvodnením, že prílohy k návrhu na zápis nie sú predložené vo forme ustanovenej zákonom.

Z argumentácie súdu vyplýva, že hoci § 220za ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka vyžaduje pri vybraných rozhodnutiach valného zhromaždenia (vrátane rozhodnutia o zvýšení základného imania) osvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia (resp. jediného akcionára), toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s § 190 Obchodného zákonníka, na ktoré §220za ods. 4 Obchodného zákonníka odkazuje.

§ 190 ods. 1 Obchodného zákonníka v tretej vete uvádza, že rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí sa podpísať; notárska zápisnica sa vyžaduje v prípadoch ustanovených v § 187 ods. 2. Rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, o ktorých sa musí vyhotoviť notárska zápisnica sú pritom totožné s rozhodnutiami uvedenými v § 220za ods. 3 Obchodného zákonníka.

Vzájomný vzťah ustanovenia § 220za ods. 4 Obchodného zákonníka a § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka registrový súd evidentne nevyhodnotil ako vzťah lex generalis a lex specialis, ale podľa princípu „vyššia berie“ so záverom, že aj v prípade jednoduchej spoločnosti na akcie sa o rozhodnutiach valného zhromaždenia (jediného akcionára) podľa § 220za ods. 3 Obchodného zákonníka musí vyhotoviť notárska zápisnica tak ako to vyžaduje § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Uvedený záver je podľa môjho názoru nesprávny hneď z niekoľkých dôvodov:

(1) Interpretácia súdu je v priamom rozpore s doslovným znením § 220za ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, ktoré explicitne stanovuje formálne náležitosti zápisnice z valného zhromaždenia (rozhodnutia jediného akcionára) a to osvedčenie pravosti podpisu predsedu valného zhromaždenia (jediného akcionára). Pokiaľ by mal zákonodarca záujem zaviesť požiadavku vyhotovovania vybraných rozhodnutí vo forme notárskej zápisnice, vyjadril by to v texte normy priamo. Otázka aplikácie ustanovenia § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka na prípady rozhodovania valného zhromaždenia j.s.a. by vyvstala tiež v prípade, ak by znenie § 220za ods. 3 Obchodného zákonníka formálne náležitosti rozhodnutia neupravovalo vôbec. Predmetné ustanovenie však v mojom ponímaní jasne hovorí, že „tam, kde sa pri akciovej spoločnosti vyžaduje vyhotovenie rozhodnutia vo forme notárskej zápisnice, postačuje pri j.s.a. písomná forma s osvedčením podpisu predsedu valného zhromaždenia (jediného akcionára)“.

Rovnaký právny názor možno nájsť v komentári k Obchodnému zákonníku, podľa ktorého „[o]dsek 3 a 4 v porovnaní s korešpondujúcimi ustanoveniami upravujúcimi akciovú spoločnosť ( § 187 ods. 2 a § 190 ods. 1) vyžadujú na prijatie najdôležitejších rozhodnutí valného zhromaždenia nižšiu mieru formálnosti – na rozdiel od akciovej spoločnosti, na prijatie rozhodnutí uvedených v odseku 3 nie je potrebná forma notárskej zápisnice, ale postačuje úradné osvedčenie podpisu predsedu valného zhromaždenia, resp. jediného spoločníka.“ (Ovečková O. a kol.: Obchodný zákonník Veľký komentár. Wolters Kluwer. 2017, s. 1589).

(2) Ustanovenie § 220za Obchodného zákonníka je v pomere špeciality k § 187 Obchodného zákonníka. Jednoduchá spoločnosť na akcie je samostatnou právnou formou, ktorá je predmetom osobitnej úpravy. Podľa § 220h ods. 3 Obchodného zákonníka sa síce použijú sa na jednoduchú spoločnosť na akcie primerane ustanovenia piateho dielu druhej časti Obchodného zákonníka o akciovej spoločnosti, avšak len subsidiárne, ak v šiestom diele nie je ustanovené inak. V tomto prípade je úplne zjavné, čo sa týka formálnych požiadaviek na vyhotovenie zápisnice z valného zhromaždenia, že pri jednoduchej spoločnosti na akcie je ustanovené inak než pri akciovej spoločnosti.

(3) Aj samotné znenie § 220za ods. 4 Obchodného zákonníka upresňuje, že § 190 sa má použiť primerane. Výraz „primerane“ určite neznamená „v rozpore s týmto ustanovením“, ale naopak, v súlade a s prihliadnutím na osobitnú úpravu.

Registrový súd sa však zjavne daný stav nevidí až tak jednoznačne, keď po odmietnutí návrhu na zápis zamietol aj podané námietky. Zostáva dúfať, že sa tento trend nerozšíri aj do ďalších krajov.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím