Autori:

Od 01.01.2018 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (napr. konateľ) zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Ide o priamy nárok veriteľa, ktorý si môže veriteľ uplatniť samostatne bez ingerencie správcu. V nadväznosti na výklad ratio legis sa uvedené vzťahuje tak na oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu ale aj na prípady, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec, teda napríklad ak spoločnosť zanikla ex offo uznesením súdu.

Okrem vyššie uvedeného sa zakotvuje aj vyvrátiteľná domnienka rozsahu náhrady škody, a to v rozsahu v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody zaťažuje dlžníka.

Zodpovednosť za škodu nepostihuje samotného dlžníka, ale len osoby povinné podať v mene dlžníka (za dlžníka) návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť dlžníka sa môže posudzovať len podľa § 420 OZ. (ĎURICA, Milan. § 11a [Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (s účinnosťou od 1. januára 2018)]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 84.)

Otázka, ktorá v tomto prípade vystupuje do popredia a ku ktorej by som rada otvorila diskusiu sa týka stanovenia dĺžky premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž v ustanovení § 11a ods. 4 stanovuje: „Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.“ Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že 1 ročná lehota je najkratšou lehotou v ktorej môže dôjsť k premlčaniu nároku na náhradu škody spôsobeného nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a zároveň pripúšťa existenciu dlhšej lehoty. Z dôvodovej správy vyplýva, že pre právnu istotu a ochranu veriteľov je potrebné interpretovať ods. 4 tak, že lehota plynie od právoplatného skončenia konkrétneho konania.

Čo ale v prípade, ak bola spoločnosť zrušená ex offo bez likvidácie a k žiadnemu z vyššie uvedených konaní v ustanovení § 11a ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nedošlo?

Domnievam sa, že okrem aplikácie ustanovenia § 11a ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii by v tomto prípade aplikovali aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Aplikácia ustanovenia § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“) o zodpovednosti za škodu neprichádza do úvahy, nakoľko ide o osobitný druh zodpovednosti za škody. Vzhľadom na ustanovenie § 757 ak je škoda spôsobená porušením povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom: „pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.“ sa aplikujú sa rovnako ustanovenia Obchodného zákonníka“ Do úvahy by vzhľadom na ustanovenie § 1 Obchodného zákonníka „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.“ prichádzala aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Uvedené potvrdzuje aj renomovaný komentár: „Aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v inom právnom predpise ako v Obchodnom zákonníku a z tohto osobitného právneho predpisu nevyplýva niečo iné.“ (ĎURICA, Milan. § 373 [Vymedzenie pojmu]. In: PATAKYOVÁ, Mária, BARKOCI, Stanislav, BARTOVÁ, Zuzana, BLAHA, Marián, DURAČINSKÁ, Jana, ĎURICA, Milan, GRAMBLIČKOVÁ, Barbora, JABLONKA, Branislav, KISELY, Ivan, KOVÁCSOVÁ, Tímea, MAŠUROVÁ, Angelika, MORAVČÍKOVÁ, Andrea, PÁLKA, Radoslav, VOZÁR, Jozef. Obchodný zákonník. 5. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 1257.)

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku (v rozsudku sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012), že „zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody.“ Alebo „Ak nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 637/2015)

Z uvedeného vyplýva, že na vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu má veriteľ k dispozícii premlčaciu lehotu podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, a to subjektívnu lehotu 2 roky alebo objektívnu lehotu 3 roky, prípadne 10 rokov ak ide o škodu spôsobenú úmyselne a zároveň 1 ročnú premlčaciu lehotu podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

§ 106

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím