lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Zeleňák (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Gabriel Volšík (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Tomáš Plško (2)
Ladislav Pollák (2)
Marek Maslák (2)
Adam Glasnák (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Poloha (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Korman (1)
Andrej Majerník (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Šrámek (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Marcin (1)
Ivan Priadka (1)
Vincent Lechman (1)
Igor Krist (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Pavlo (1)
Marcel Ružarovský (1)
Matej Gera (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
Matej Kurian (1)
Jakub Mandelík (1)
Petr Steiner (1)
Adam Pauček (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Lucia Berdisová (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ondrej Jurišta (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Bránik (1)
Viliam Vaňko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Marcel Jurko (1)
Radoslav Pálka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Hudec (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Kormaník (1)
Michal Jediný (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter K (1)
Paula Demianova (1)
I. Stiglitz (1)
Bystrik Bugan (1)
Zuzana Klincová (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Michalov (1)
Patrik Pupík (1)
Dušan Rostáš (1)
Petr Novotný (1)
Martin Svoboda (1)
Pavel Lacko (1)
Dávid Kozák (1)
Michaela Stessl (1)
Natalia Janikova (1)
peter straka (1)
Katarína Dudíková (1)
David Halenák (1)
Martin Galgoczy (1)
lukasmozola (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Adamova (1)
Dušan Marják (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavol Chrenko (1)
Patrik Patáč (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Estočák (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Kavan (1)
Nora Šajbidor (1)
jaroslav čollák (1)
Lucia Palková (1)
Robert Šorl (1)
Ján Pirč (1)
Emil Vaňko (1)
David Horváth (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Poskytnutie náhrady z PZP a bezdôvodné obohatenie

Andrej Kostroš, 07. 12. 2018 v 11:13

Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) je známa nielen držiteľom motorových vozidiel, ale aj širšej verejnosti. Práva a povinnosti subjektov prameniace z predmetného poistného vzťahu sú legislatívne vymedzené v zákone č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Pri konkrétnej poistnej udalosti je potom rozsah nárokov poisteného pozitívne enumerovaný v paragrafe 4 zákona o PZP.

Samotné uplatňovanie práva na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov poškodeného bude závisieť od okolností toho-ktorého prípadu. Nás bude primárne zaujímať situácia, kedy dopravná nehoda, zakladajúca právo na náhradu z PZP, bude predmetom vyšetrovania a v konečnom dôsledku aj rozhodovania súdu v rámci trestného konania, v ktorom môže byť vinníkovi dopravnej nehody uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Novovytvorený vzťah s viacerými subjektmi prináša so sebou viaceré komplikácie, ktorých riešenie nebolo doposiaľ v doktrinálnej ani judikatúrnej praxi jednoznačne stabilizované. Cez prizmu jednej modelovej situácie sa pokúsim predostrieť základné úskalia problematiky s jej potencionálnymi riešeniami.

MODELOVÁ SITUÁCIA: Dopravná nehoda, pri ktorej je poškodenému-chodcovi spôsobená smrť. Súd v rámci konania o dohode o vine a treste popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží obvinenému (ďalej aj ako „vodič“) uhradiť manželke nebohého spôsobenú škodu - pohrebné náklady vo výške 1.500,- EUR. Odsúdený sumu uhradí v dvoch splátkach. Prvú (750,- EUR) tesne po právoplatnosti rozsudku, druhú (750,- EUR) po uplynutí skúšobnej doby na výzvu súdu. Medzi prvou a druhou splátkou však poisťovňa titulom PZP uhradila poškodenej manželke vydokladované pohrebné náklady vo výške 2.000,- EUR. Poškodená tak z rovnakého titulu obdržala dve plnenia: jedno od odsúdeného, ktorému bola rozsudkom uložená bližšie nešpecifikovaná povinnosť uhradiť pohrebné náklady; druhé od poisťovne, ktorá plnila na základe riadne vydokladovaných pohrebných nákladov. Je zrejmé, že určitá peňažná suma „skončila“ u subjektu, ktorý naň nemá právo, resp. toto právo stratil. Pokiaľ sa vodič chce domôcť svojho práva vyplývajúceho z paragrafu 4 zákona o PZP, dostáva sa pred právne zložitú situáciu. Nasledujúce riadky obsahujú analýzu potenciálnych riešení, ktoré by vodič mohol zvážiť:

1. žaloba na plnenie v zmysle § 4 zákona o PZP voči poisťovateľovi a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poškodenej

Vodič by sa sumy 1.500,- EUR dožadoval uplatnením dvoch samostatných nárokov voči dvom zodpovedným subjektom:

A. nárok vo výške 750,- EUR (prvá splátka) voči poisťovateľovi ako majetkové právo, ktoré poistenému vyplýva z § 4 zákona o PZP. O tejto eventualite je však nevyhnutné uvažovať v intenciách naznačených v závere úvah o možných riešeniach. Ako možnosť sa javí tiež uplatnenie nároku voči poisťovateľovi na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedenej v § 454 Občianskeho zákonníka - Plnenie za iného, čo mal podľa práva plniť sám. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia by bola odôvodnená tým, že v čase plnenia prvej časti súdom uloženej sumy poisťovateľ neposkytol poškodenej manželke žiadnu náhradu za vynaložené pohrebné náklady. Táto úvaha je však odôvodnená len v tom prípade, že poisťovateľ mal vedomosť o svojej povinnosti poskytnúť náhradu za poisteného. Otázne je, či ako dostatočná notifikácia postačuje trestný rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje rozsah vynaložených pohrebných nákladov. V uvedenom kontexte možno však zásadnú prekážku vidieť v tom, že predpokladom pre aplikáciu predmetného ustanovenia je aj to, aby ten, kto plní za iného nebol sám právne povinný na toto plnenie (R 1/1979). Právna povinnosť uhradiť pohrebné náklady však odsúdenej bola súdom jednoznačne uložená.

B. druhú časť uhradených pohrebných nákladov uplatní odsúdený voči poškodenej, ktorá sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu. Favorizácia tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia pred „plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“ je daná tým, že pri druhej uvedenej sa vyžaduje, aby dlh v čase poskytnutia stále existoval. Záväzok vodiča však poskytnutím plnenia zo strany poisťovateľa zanikol.

2. žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči poškodenej

V tomto prípade by vodič uplatnil svoj nárok výlučne voči poškodenej, avšak na základe dvoch rozličných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:

A. prvú časť uhradenej sumy ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( § 451 Občianskeho zákonníka). Obdobne tu platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch - právny dôvod odpadol dňom poskytnutia plnenia zo strany poskytovateľa.

B. druhú časť odôvodní vodič tým, že plnil bez právneho dôvodu ( § 451 Občianskeho zákonníka).

Za čo do právnej argumentácie saturovanejšie riešenie považujeme možnosť číslo 1. Uvedené platí samozrejme len za predpokladu, že (i) náklady poškodenej boli skutočne v plnej miere pokryté plnením poisťovateľa (v modelovom prípade vyčíslené na 2.000,- EUR) a (ii) poisťovateľ v čase plnenia mal vedomosť o tom, že vodič už poškodenej plnenie poskytol. Pokiaľ nie je splnený predpoklad označeným číslo (ii), do úvahy bude prichádzať zrejme iba postup voči poškodenej podľa bodu 2. Pri uplatňovaní nároku na náhradu pohrebných nákladov je potrebné tiež brať na zreteľ zákonnú limitáciu normovanú § 449 Občianskeho zákonníka, § 101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Poškodená by pre preukázanie dôvodnosti svojich nárokov musela naopak osvedčiť, že ňou vynaložené náklady presiahli sumu poskytnutú poisťovateľom (v našom prípade 2.000,- EUR) a zároveň nepresiahla zákonom stanovený limit.

Otázka premlčania práva poisteného podľa § 4 zákona o PZP

V kontexte uvedenej modelovej situácie sa záverom ostáva zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom sa bude premlčiavať právo poisteného na náhradu nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Samotný zákon o PZP v súvislosti s premlčaním rieši výlučne problematiku priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Z tohto dôvodu by sa na pertraktovanú problematiku mal v zmysle § 1 ods. 2 zákona o PZP aplikovať Občiansky zákonník a ním stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba ( § 101 Občianskeho zákonníka).

Predostreté situácie je možné modifikovať ťažko vyčerpateľným množstvom spôsobov. Konečné odpovede na položené otázky by v rezultáte priniesla najmä rozhodovacia prax súdov. Verím však, že názor každého diskutujúceho dokáže do tejto problematiky priniesť viac svetla.


Názory k článku Poskytnutie náhrady z PZP a bezdôvodné obohatenie:


  Milan Hlušák, 07. 12. 2018 v 20:19 - Za alternatívu 1

Aj ja sa prikláňam k alternatíve 1, hoci bez hlbšieho zamyslenia. Podmienka aby ten, kto plní za iného, nebol sám právne povinný na toto plnenie, tu podľa mňa nemusí byť až taká zásadná. Ako už pred mnohými rokmi povedal prof. K. Plank, poistený je síce povinný na náhradu škody, ale poistením si zabepečil, aby túto škodu zaňho nahradila poisťovňa (Poistenie občanov, 1989).

  Martin Maliar, 21. 12. 2018 v 10:07 - Zaujímavé

Ak mám s iným uzavretú zmluvu, podľa ktorej, ak nastanú určité podmienky, bude mať povinnosť plniť namiesto mňa, tak v situácii, že bude plniť on a ja budem plniť tiež, je rozhodujúce dojednanie o následkoch tejto situácie v zmluve (predpokladám, že sú v nej zakomponované notifikačné povinnosti).

Všeobecne sa to stane asi aj v prípadoch spoludlžníctva, ručiteľských záväzkov, záložného práva...

Ak ten, kto mal plniť namiesto mňa porušil svoje povinnosti, môže byť zrejme namieste úvaha o nároku na náhradu škody. Na môj úkor sa však zrejme bezdôvodne neobohatil.... Jeho majetková podstata sa v prípadoch, že plnil, neobohatila.

(Ak to vezmeme abstraktne...) Ak dám príkaz (podľa zmluvy) na úhradu dlžníkovi banke (pošte,....) a potom idem splniť dlh (pre istotu alebo omylom) dlžníkovi ešte aj v hotovosti, tak konštrukcia, že by mi banka (pošta) mala vydať bezdôvodko sa bude zrejme aj 99% neprávnikov javiť absurdná. Sú tu nejaké kľúčové komponenty, ktoré robia túto situáciu odlišnou od nadnesenej? Je abstraktná povaha takéhoto príkazu kľúčovou odlišnosťou, ktorá smeruje k inému riešeniu?



  Martin Friedrich, 20. 03. 2023 v 10:45 - Okamih zániku nároku poškodeného na preplatenie nákladov na náhradné motorové vozidlo pro totálnej škode

Nález ÚS SR III. ÚS 602/2022-34





20. Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment zániku účelnosti nákladov spojených sužívaním náhradného vozidla poškodeným vzávislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Vtejto časti sa ústavný súd snázorom krajského súdu stotožňuje. V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených sužívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný.


21. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp.poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.





22. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukazfinančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze č. k. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021.








  Martin Friedrich, 04. 04. 2023 v 10:44 - Náhradu škody nie je možné podmieniť alebo obmedziť

Rozsudok SD EÚ vo veci C‑618/21


"Článok 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti v spojení s článkom 3 tejto smernice


sa má vykladať v tom zmysle, že:


– nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade žaloby poškodeného, na ktorého vozidle vznikla poistná udalosť v dôsledku dopravnej nehody, podanej priamo proti poistiteľovi osoby zodpovednej za túto poistnú udalosť, stanovuje ako jediný spôsob získania náhrady škody od tohto poisťovateľa vyplatenie peňažnej náhrady,


– bráni spôsobu výpočtu tejto náhrady, ako aj podmienkam týkajúcim sa jej vyplatenia, v rozsahu, v akom by v rámci priamo podanej žaloby na základe tohto článku 18 mal za následok vylúčenie alebo obmedzenie povinnosti poistiteľa vyplývajúcej z tohto článku 3 pokryť celú náhradu, ktorú musí osoba zodpovedná za škodu poskytnúť poškodenému z dôvodu ujmy, ktorú utrpel tento poškodený."


  Martin Friedrich, 13. 10. 2023 v 12:56 - SD EÚ C-286/22 - elektrický bycikel nepodlieha povinnosti povinného zmluvného poistenia

SD EÚ C-286/22

Článok 1 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti

sa má vykladať v tom zmysle, že:

že pojem „vozidlo“ v zmysle tohto ustanovenia sa nevzťahuje na bicykel, ktorého elektrický motor poskytuje výpomoc len pri bicyklovaní a má funkciu, ktorá mu umožňuje zrýchliť bez použitia pedálov až na rýchlosť 20 km/h, pričom však túto funkciu možno aktivovať až po použití svalovej sily.

  Dušan Ďurian, 13. 10. 2023 v 22:43 - čiastočne k posudzovanej otázke plnenia poisteného škodcu (KS BB 17CoCsp/23/2020)

4.6.2.3.1 Ďalšia obrana žalovaného v prejednávanom spore spočívala v tvrdení, že zo zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva právo škodcu (poisteného) na plnenie, ktoré je možné poskytnúť len poškodenému; medzi stranami nebola sporná existencia poistenia v čase škodovej udalosti ani riadne plnenie povinností žalobcu z poistnej zmluvy v čase škodovej udalosti.

4.6.2.3.2 Predmetom konania v prejednávanom spore je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 2.644,80 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody vyplatenej poškodenému zo strany škodcu (žalobcu), ktorého zodpovednosť za náhradu škody bola krytá poistením u žalovaného; v rámci právneho posúdenia veci bolo preto nevyhnutné zodpovedať otázku, či škodca, ktorý zaplatil poškodenému náhradu škody krytú poistením jeho zodpovednosti za škodu, má voči poisťovni nárok na náhradu vyplateného plnenia, a ak áno, z akého právneho dôvodu; súd prvej inštancie vyvodil existenciu takéhoto nároku škodcu (žalobcu) priamo zo zákona č. 381/2001 Z. z. ( § 5 ods. 1 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z. z. a contrario); s týmto právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožnil, keď podľa odvolacieho súdu priamy nárok škodcu na náhradu zaplatenej náhrady škody zo zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva (zákon č. 381/2001 Z. z. posudzovanú situáciu výslovne nerieši).

4.6.2.3.3 V rámci hľadania do úvahy prichádzajúceho právneho dôvodu, ktorý by založil nárok žalobcu na náhradu vyplateného plnenia voči žalovanému, dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného ako poisťovne na úkor žalobcu, pretože žalovanú sumu 2.644,80 € plnil žalobca na základe trestného rozsudku ako škodca v rámci zodpovednostného vzťahu (náhrada škody) medzi ním a poškodeným (t.j. nešlo o plnenie bez právneho dôvodu); súčasne podľa odvolacieho súdu nejde v tomto prípade ani o obdobu vzťahu dlžníka a ručiteľa, pretože v prípade žalobcu (škodcu) a žalovaného (poisťovne) ide vo vzťahu k poškodenému o samostatné právne vzťahy s rôznym právnym základom, ktoré spojuje totožnosť plnenia, kým v prípade dlžníka a ručiteľa vystupuje do popredia akcesorita ručenia ako aj stanovené zákonné pravidlá vzájomného vyporiadania v prípade plnenia ručiteľa za dlžníka.

4.6.2.3.4 Aj keď právny vzťah z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (t.j. právo poisteného, aby poisťovňa za neho zaplatila poškodenému náhradu škody z poistenia zodpovednosti) existuje len medzi žalobcom (poistený) a žalovaným (poisťovateľ), na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený možnosť uplatniť náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom aj priamo proti poisťovateľovi (žalovanému); je zrejmé, že v tomto prípade vo vzťahu k poškodenému vystupujú dva subjekty, ktoré majú po splnení zákonných podmienok povinnosť plniť poškodenému tú istú náhradu škody (rovnaké plnenie) aj keď z rozdielnych právnych dôvodov (t.j. zodpovednostný vzťah v prípade škodcu, resp. právo na plnenie upravené osobitným zákonom č. 381/2001 Z. z., ktoré má svoj základ v zmluvnom vzťahu medzi škodcom a poisťovňou); medzi škodcom a poisťovňou ide v tomto prípade vo vzťahu k poškodenému o tzv. nepravú (falošnú, resp. faktickú) solidaritu; zákon č. 381/2001 Z. z. ani Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu vzájomného vyporiadania škodcu a poisťovne v prípade plnenia náhrady škody poškodenému jedným z nich; na vyplnenie tejto medzery v práve (medzery v platnej právnej úprave) preto podľa odvolacieho súdu prichádza do úvahy vysporiadanie vzájomného vzťahu škodcu a poisťovne v prípade uvedeného plnenia analogicky ( § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako v prípade vyporiadania medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi ( § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

4.6.2.3.5 Za medzeru v zákone z tohto hľadiska je potrebné podľa odvolacieho súdu vnímať neúplnosť zákona č. 381/2001 Z. z., pretože pre daný (posudzovaný) prípad chýba aplikovateľný právny predpis, ktorý by však musel existovať, keby bol zákonodarca dôsledný vzhľadom na „plán zákonodarstva“ (porovnaj Melzer, F.: Metodologie nalézaní práva. Úvod do právní argumetace. 2. vydání; praha : C. H. Beck, 2011, str. 223), inými slovami vzhľadom na účel zákona č. 381/2001 Z. z.; účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je náhrada škody poškodenému za (poisteného) škodcu; po splnení zákonných podmienok má škodca právo, aby za neho poisťovňa nahradila škodu, ktorú spôsobil ( § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.); zo zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že úmyslom zákonodarcu jednoznačne nebol stav, aby vzniknutú škodu v prípade existencie platného poistenia zodpovednosti hradil poškodenému škodca (poistený); v tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že zákonodarca zrejme nechcel priznať škodcovi nárok voči poisťovni na náhradu plnenia, pretože to zo zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva a odporuje to účelu zákona; nedostatok právnej úpravy v podobe vyporiadania vzťahu medzi škodcom a poisťovňou v prípade, že spôsobenú škodu napriek existencii platného poistenia nahradí poškodenému priamo škodca, považuje odvolací súd za otvorenú medzeru v právnej úprave; odvolací súd vychádzal z názoru, že zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti; v takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky; v prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný; inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu, t.j. ide o prípad tzv. analogia legis, resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala, t.j. ide o tzv. analogia iuris (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 388/2018 zo dňa 16.10.2018); v prípade medzery v práve (právnej úprave), tak do úva¬hy pri¬pa¬dá jej vy¬pl¬ne¬nie na zá¬kla¬de ana¬ló¬gie le¬gis, kto¬rá je mož-ná ak: (1) ur¬či¬tá sku¬toč¬nosť nie je práv¬ne up¬ra¬ve¬ná; (2) exis¬tu¬je práv¬na re¬gu¬lá¬cia, kto¬rá tú¬to (prá¬vom neup¬ra¬ve¬nú) sku¬toč¬nosť re¬gu¬lu¬je po¬dob¬ne v ur¬či¬tých sme¬roch a na¬ko¬niec (3) exis-tu¬je väz¬ba me¬dzi prá¬vom ne¬re¬gu¬lo¬va¬nou sku¬toč¬nos¬ťou, kto¬rá má po¬dob¬né ale¬bo rov¬na¬ké práv¬ne dôs¬led¬ky ako sku¬toč¬nosť, kto¬rá je pria¬mo re¬gu¬lo¬va¬ná právnymi nor¬ma¬mi; z hľadiska komparatívneho pohľadu možno dať do pozornosti aj právnu úpravu v Českej republike, keď podľa § 2865 druhá veta zákona č. 89/2012 Sb. (Občanský zákonník) platí, že „nahradil-li pojištěný škodu nebo újmu, na niž se vztahuje pojištění, má proti pojistiteli právo na náhradu až do výše, do které by jinak byl povinen plnit poškozenému pojistitel“, ktorá právna úprava vychádza z ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 37/2004 Sb. o pojistné smlouvě v znení účinnom do 31.12.2013, podľa ktorého „uhradil-li pojištěný škodu, za kterou odpovídá přímo poškozenému, má proti pojistiteli právo na úhradu vyplacené částky, a to až do výše, do které by byl jinak povinen plnit poškozenému pojistitel“; na základe dokazovaním zistených skutkových okolností prejednávaného sporu je preto základ nároku žalobcu aj podľa odvolacieho súdu daný, pričom samotná výška plnenia bude limitovaná výškou poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný (za žalobcu) plniť poškodenému v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. (vrátane zohľadnenia prípadného krátenia).

4.6.2.3.6 Vzhľadom na námietku žalobcu proti analogickej aplikácii ( § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prejednávanom spore, t.j. vyporiadanie vzájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako nepravými solidárnymi dlžníkmi obdobne ako v prípade vnútorného vyporiadania medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi pre prípad splnenia celého dlhu len jedným z nich, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci vzájomného vysporiadania medzi žalobcom (škodcom) a žalovaným (poistiteľom) neprichádza do úvahy rovnosť podielov ( § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože spôsob vysporiadania vzťahu medzi žalobcom (škodcom) a žalovaným (poistiteľom) vyplýva z právneho predpisu, t.j. konkrétne z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu (presne špecifikované zákonom); rovnosť podielov v zmysle § 511 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len ak právny predpis, rozhodnutie súdu, resp. dohoda účastníkov neustanovuje inak, pričom právnym predpisom je v tomto prípade práve zákon č. 381/2001 Z. z.; z rovnakého dôvodu nemôže prichádzať do úvahy ani vysporiadanie vzťahu medzi škodcom a poisťovňou v prípade, že náhradu škody uhradí poškodenému poisťovňa; v prípade plnenia náhrady škody poškodenému zo strany škodcu (žalobca) tak bude poistiteľ (žalovaný) povinný v rámci vnútorného vysporiadania povinný nahradiť škodcovi (žalobcovi) všetko, čo by inak bol podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a poistnej zmluvy za škodcu povinný nahradiť poškodenému; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 C.s.p.).

  Martin Friedrich, 15. 04. 2024 v 10:44 - Stanovenie okamihu omeškania poisťovne, ak je stranou v súdnom spore

III. ÚS 47/2024-43

Predmetom konania pred ústavným súdom bol spor, v ktorom poškodený žaloval poisťovateľa o náhradu škodu a úroky z omeškania. Sporným bolo, od ktorého okamihu sa poisťovateľ dostáva do omeškania, čo má za následok vznik práva poškodeného na úroky z omeškania. Poisťovateľ mal za to, že do omeškania sa dostal až okamihom doručenia rozsudku v spore, ktorého bol stranou.

"23. Ústavný súd sa už právnou otázkou, ktorá bola kardinálnou aj pre napadnutý rozsudok krajského súdu, zaoberal. V nálezoch sp. zn. III. ÚS 309/2020 a sp. zn. III. ÚS 214/2020 vyslovil právny názor, podľa ktorého ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov ( § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) a 15 dní ( § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania.

24. Výklad poskytnutý v napadnutom rozsudku dochádza k záveru, že poisťovňa sa dostala do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si sťažovateľ voči nej uplatnil svoj priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ani nie po tom, ako uplynuli lehoty podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ale až po tom, ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok stotožnili s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. Tomuto výkladu však chýba uvedomenie si toho, že rozhodnutím o výške náhrady škody môže byť aj celkom iný rozsudok. Nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si možno uplatniť nielen voči poisťovni, ale aj priamo proti tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
...
28. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok zomeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.
...
30. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšiepre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má svoje opodstatnenie vzáujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví.
...
32. Výklad prijatý krajským súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia zahŕňajúceho aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy."

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím