Autori:

Ahojte lexforáci,

niektorí z Vás ste si iste už všimli, že sme pred pár mesiacmi začali v Súkromnom práve uverejňovať glosy k našej judikatúre. V tomto krátkom príspevku by som chcel jednak vysvetliť prečo a jednak Vás tak trochu požiadať o pomoc.

Glosy k judikátom nie sú našim výmyslom. Poznajú ich v nejednej blízke krajine (napr. Poľsko, Rakúsko, Nemecko a už aj Česko). Ich význam vidím najmä v dvoch smeroch: súdnej praxi poskytujú pomerne rýchlu, no hlavne adresnú spätnú väzbu a zároveň by jej mali pomáhať. Sudkyne a sudcovia síce musia neprestajne študovať, no pri ich pracovnej záťaži nemôžu skúmať všetky právne problémy do hĺbky. A práve tu by mala nastúpiť právna veda. Tá by im mala poskytnúť návod riešení a vec doktrinálne takpovediac predžuť, aby ju nemuseli prelúskavať súdy. Od súdov jednoducho nemôžeme chcieť, aby sami nahrádzali to, čo by mala pre nich urobiť akademická obec.

Práve z tohto dôvodu je väčšina glos kritických. Nejde nám ale o samotnú kritiku — či dokazovanie si neviem čoho —, ale skutočne len o to, aby sme pomohli súdom riešiť zložité problémy. Sú však aj glosy súhlasné, ktorých úlohou je najmä doplniť alebo zvýrazniť argumentáciu súdov, a tým prispieť k ich presvedčivosti. No a nakoniec môžu byť aj glosy čiastočne kritické (teda čiastočne súhlasné), ktoré majú miesto vtedy, ak s výrokom ako takým súhlasíme, ale s odôvodnením až tak nie.

Spätná väzba by mala zároveň fungovať aj naopak. Súdy by nám mali rovnako adresne povedať, či naše riešenia v praktickom živote obstoja. Glosy a rozhodnutia by tak mali plniť aj funkciu istého dialógu medzi súdmi a akadémiou. Ak sú totiž súdy ticho, potom nevieme, či sa naše úvahy k nim dostali a či to celé má vôbec význam.

A teraz k tej prosbe. Respektíve rovno k trom.

Tá prvá je smerovaná hlavne na kolegov z akademickej obce (na slovenských katedrách občianskeho, obchodného a pracovného práva nás pôsobí cca 110 bez externých doktorandov), ale aj na širšiu právnickú verejnosť. Radi by sme totiž uvítali aj ďalších glosátorov. Nemusí to byť nevyhnutne na stránkach Súkromného práva, ale aj v iných právnických časopisoch. Ide nám naozaj o to, aby sme prispeli k rozvoju rozhodovacej praxe a poťažmo aj k rozvoju právnického diškurzu. Glosa by podľa mňa mala mať cca do 3000 slov, resp. 15000 znakov s medzerami. Nie je nevyhnutné v nej opisovať priebeh konania, rovnako v nej netreba posudzovať rozhodnutie zo všetkých strán. Najlepšie je, keď sa z neho vyberie len jedna otázka, ktorú glosátor podrobí analýze. Nemalo by ale ísť len o popis či skrátené prerozprávanie rozhodnutia. Malo by skutočne ísť o analýzu s pridanou hodnotou.

Druhá prosba sa zas týka materiálu. Ak by ste mali námety na rozbor nejakého zaujímavého súdneho rozhodnutia nášho najvyššieho alebo ústavného súdu, napíšte nám to v rámci diskusie k tomuto postu alebo emailom na sudneglosy@gmail.com. Sami totiž nedokážeme preskúmavať všetku judikatúru, preto by nám Vaša pomoc pri vyhľadávaní zaujímavých alebo dôležitých rozhodnutí veľmi pomohla. Prínos by spočíval aj v tom, že budeme vidieť, čo trápi alebo zaujíma právnickú prax. Akadémia by totiž nemala tvoriť "sama pre seba" a nemala by sa brániť konfrontácii s reálnym životom. Naopak, aktuálnym právnym potrebám musí venovať dostatok priestoru. S Vašou pomocou sa nám môže spoločne podariť vytvoriť funkčné väzby medzi praxou, vedou a súdnictvom.

A tretia prosba sa týka tvorby databázy rozhodnutí, ktoré boli v právnickej literatúre podrobené analýze (nielen vo forme glos). V rámci tohto postu nižšie uvádzam zoznam takýchto rozhodnutí. Zoznam to ale určite nie je vyčerpávajúci a v budúcnosti ho chceme priebežne aktualizovať. Tak ak viete alebo naďabíte na nejaký rozbor rozhodnutia v literatúre, opäť nám to dajte vedieť, či už tu alebo emailom.

Ďakujem!

Skratky:

BSA: Bulletin slovenskej advokácie

JR: Justičná revue

SP: Súkromné právo

ZSP: Zo súdnej praxe

K: Kritická analýza

S: Súhlasná analýza

ČK: Čiastočne kritická analýza

Rozhodnutia na glosovanie

1. 2 ObdoV 20/2017 (R 37/2019): Vecne môže byť toto rozhodnutie správne. Otvára sa v ňom však nie úplne zodpovedaná, ale nanajvýš zaujímavá otázka, či fakt, že ak nižšie súdy nerešpektujú právny názor dovolacieho súdu, je dôvodom na dovolanie.
2. 3 Obdo 35/2019 (R 36/2019): Podľa tohto rozhodnutia s doručením rozhodnutia do súkromnej elektronickej schránky fyzickej osoby, ktorá vykonáva advokátsku prax, nie sú spojené právne dôsledky začatia plynutia lehoty na podanie odvolania.
3. 4 Cdo 102/2017: Ide o veľmi zaujímavé rozhodnutie, týkajúce sa neplatnosti kúpnej zmluvy a nemo plus iuris. Možno je aj vecne správne (neviem), ale sú v ňom isté závery, ktoré môžu byť minimálne diskutabilné, resp. ktoré môžu mať ďalekosiahle dôsledky. Napríklad, že ak je kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti, neplatná, pretože podpis kupujúceho nebol pravý, predávajúci by nemal mať právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, pretože vlastníctvo zamýšľal previesť. Tento záver môže byť možno aj správny, ale chcelo by to hlbšie overenie.

Po dlhšej dobe dopĺňam glosy:

1. súhlasnú glosu k K. Csacha a K. Geškovej k nálezu US SR I. ÚS 510/2016, ktorým ústavný súd dosť výrazne koriguje doterajší názor prvého senátu (I. US 549/2015) k otázke nemo plus iuris, a to v prospech ochrany doterajšieho vlastníka (SP 1/2021),

2. kritickú glosu odo mňa k uzneseniu NS SR 5 Obdo 14/2020 (R 52/2020), podľa ktorého súd pri rozhodovaní o veci samej už nemôže určiť hodnotu nároku svojím odhadom (SP 1/2021),

3. kritickú glosu od. J. Dolného k uzneseniu NS SR 3 Obdo 63/2019 (R 69/2020) o lehote na prihlásenie pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní,

4. súhlasnú glosu od K. Csacha k uzneseniu NS SR 1 Cdo 27/2017 ohľadne potreby súhlasu jedného manžela s prevzatím ručenia druhého manžela či k pristúpeniu k záväzku podľa § 145 OZ. Upozorňujem, že NS SR sa tu odklonil od nálezu ústavného súdu (I. ÚS 26/2010), podľa ktorého je takýto súhlas potrebný, a priklonil sa k predchádzajúcej dlhoročnej judikatúre, že takýto súhlas potrebný nie je (SP 5/2020),

5. dve do istej miery kritické glosy k rozsudku NS SR 3 Obdo 57/2019, jednu od L. Žitňanskej ohľadne oprávnenia dozornej rady zaväzovať akciovú spoločnosť a jednu od F. Melzra a V. Zoričákovej ohľadne otázky bezdôvodného obohatenia pri zmluve uzavretej dozornou radou (SP 4 a 5/2020),

6. súhlasnú glosu od K. Csacha k uzneseniu NS SR 3 Obdo 11/2019 (R 43/2019) o primeranosti zmluvnej pokuty určenej dennou sadzbou (SP 4/2020),

7. glosu od T. Čentíka k uzneseniu ÚS SR I. ÚS 56/2017 k prípustnosti plnej náhrady trov konania pri čiastočnom úspechu v spore (ulpianus.sk).

Ak som na niečo zabudol, dajte mi pls vedieť.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím