Autori:

Úvodné poznámky

Dane vo všeobecnosti predstavujú kategóriu, ktorá sprevádza (mala by) jednotlivca počas jeho celej existencie. Ide o „peňažnú platbu (plnenie) nenávratného charakteru, ktorá je ukladaná zákonom alebo na základe zákona za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a to spravidla vo vopred ustanovenej výške a lehote splatnosti.“[1] Rovnako je to aj pri nepriamej dani všeobecného charakteru, ktorou je daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).[2]

Úprava DPH je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Nejde len o fenomén v podmienkach SR, ale DPH je zavedená aj v členských štátoch EÚ. Pre úplnosť je potrebné dodať, že DPH u nás nahradila tzv. daň z obratu.[3] Na úrovni EÚ má význam z pohľadu DPH najmä smernica Rady 2006/112 ES o spoločnom systéme DPH.

Na tomto mieste sa pokúsime zamyslieť nad negatívami tejto nepriamej dane, aké prínosy má pre štát a aj nad možnosťami jej nahradenia.

DPH ako prostriedok naplnenia štátnej pokladnice alebo ako rýchle zbohatnúť

DPH tvorí nezanedbateľnú časť rozpočtu, ale je naozaj taká efektívna? Štát vždy pri tvorbe štátneho rozpočtu prognózuje, aká suma by sa mala vybrať z DPH. Za rok 2017 sa malo vybrať na DPH 5 748 794 000 eur.[4] Suma, ktorá sa však v skutočnosti vybrala bola vo výške 3 245 110 000 eur.[5] Vidíme, že aj po zmenách ako sú napr. zavedenie elektronickej registračnej pokladnice, výkazníctva a pod. štátu prekĺznu pomedzi prsty miliardy eur verejných príjmov. Tzv. bezbločkové obchody nie sú problémom len v SR, ale samozrejme aj v iných štátoch.[6]

V prípade mechanizmu DPH je potrebné sa pozastaviť aj pri inštitúte odpočítania DPH. Aj pomocou tohto inštitútu nedochádza k tzv. nabaľovaniu dane, čo by pocítil konečný odberateľ. Nepochybne ide o prínos DPH v porovnaní s niekdajšou daňou z obratu. Vďaka tomu si podnikatelia môžu odpočítať daň na vstupe a daň na výstupe a týmto spôsobom znížiť vlastnú daňovú povinnosť. V praxi sa však stretávame s prípadmi, kedy sa podnikatelia snažia fiktívnymi obchodmi docieliť zníženie daňovej povinnosti, a tým sa dopúšťajú trestného činu skrátenia dane a poistného, ktorý je upravený v § 276 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ). Ak by výsledkom odpočítania dane bola záporná daň (negatívna daňová povinnosť), tak si daňový subjekt môže uplatniť nárok na nadmerný odpočet. Práve inštitút nadmerného odpočtu láka mnohých podnikateľov k podvodným konaniam, pri ktorých sa dopúšťajú trestnej činnosti. Ak by vznikol neoprávnene nárok na túto „daňovú výhodu“, tak by sa subjekt dopustil trestného činu daňového podvodu ( § 277a TZ).

V oboch prípadoch, teda či už by subjekt daň krátil alebo sa dopustil daňového podvodu, ide o tzv. podvodné konanie. Podvodný prvok spočíva v tom, že subjekt tu uvádza do omylu štát reprezentovaný v tomto prípade správcom dane.

Daňový podvod[7] sa stal samostatnou skutkovou podstatou[8] v roku 2012. Z dostupných zdrojov možno vyvodiť, že páchanie tohto trestného činu má narastajúcu tendenciu, a to nielen čo sa týka zistenia trestnej činnosti, ale aj jej objasnenia či spôsobenej škody, ktorá v dôsledku toho štátu vznikne. Napríklad v roku 2014 bolo zistených 96 daňových podvodov, z toho 24 bolo aj objasnených a škoda vznikla vo výške 12 875 000 eur.[9]

Taktiež za negatívum možno považovať aj administratívnu náročnosť, ktorú si vyžaduje DPH. Tá nie je len na strane štátu t. j. na strane správcov dane, ale aj na strane povinných, keďže tí musia viesť účtovníctvo a na báze raz za mesiac resp. štvrťrok (po splnení zákonných podmienok) platiť daň.[10] Ak by si povinnosť viesť účtovníctvo daňový subjekt nesplnil, mohol by sa dopustiť trestného činu skresľovania hospodárskej a obchodnej evidencie.[11]

Nemožno však hľadať len negatíva, ale samozrejme sa nájdu aj klady. DPH v porovnaní s daňou z obratu, ktorá sprevádzala daňovú históriu Slovenska od roku 1952 až do roku 1992 zodpovedá viac predstave modernej nepriamej dane, ktorá bude mať v porovnaní so spotrebnými daňami (ktoré zaťažujú vybrané komodity) všeobecný charakter.

Dani z obratu podliehali presne zákonom stanovené organizácie. Rovnako ako sme už spomenuli vyššie, tak daň sa nabaľovala v prípade viacerých článkov a to aj bez toho, aby v skutočnosti dochádzalo k zvyšovaniu nákladov. Daň sa nevzťahovala ani na všetky tovary a služby (vyberala sa najmä zo spotrebných tovarov).

Ako zefektívniť „efektívne“?

Vzhľadom na už uvedené negatíva, najmä čo sa týka zneužívania systému DPH, sú v praxi, ale i v teórií rôzne názory, ako tento mechanizmus zefektívniť, príp. ho nahradiť.

Viacerí teoretici navrhujú opätovne sa vrátiť k dani z obratu spred roku 1993. Tým by sa malo predísť daňovým podvodom (najmä zložitým viacčlánkovým karuselovým podvodom) a to tak, že dodávatelia by medzi sebou navzájom nevyfakturovali cenu s DPH, ale až ten posledný článok v reťazci by uplatnil DPH vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi.

Samozrejme tu treba podotknúť, že tieto systémové zmeny nie sú možné zo dňa na deň a vyžadujú si náročný proces, a to aj vzhľadom na to, že to vyžaduje zmenu na stole inštitúcií EÚ.

Na záver...

V súčasnosti bádať, že sa čoraz viac zneužíva systém DPH. Aj napriek snahe zákonodarcu (či už na úrovni národnej alebo únijovej) zmeny neprinášajú želaný efekt, aby sa zamedzilo jednak daňovým únikom a taktiež aj páchaniu daňovej trestnej činnosti. Preto možno odpovedať na otázku, ktorú som si položil v názve tohto článku, že so zreteľom na zvyšujúce sa počty vynesených právoplatných rozsudkov týkajúcich sa trestných činov daňových sa DPH môže javiť ako nástroj trestnej činnosti. Jedným dychom je potrebné dodať, že ani riešenie nahradenia DPH daňou z obratu nie je také jednoduché a bezproblémové. Dá sa povedať, že ide o „beh na dlhé trate“, ktorý by si vyžadoval komplexné zmeny aj na úrovni EÚ, ktorá od roku 1993 buduje systém DPH. I keď sú návrhy na tieto zmeny, tak nemožno očakávať, že sa to postretne s podporou zo strany potrebnej väčšiny. Možno predpokladať, že sa zotrvá na už existujúcom systéme a budú snahy o jeho zdokonalenie.

[1] BABČÁK, V.: Daňové právo na Slovensku. 1. vydanie. Bratislava: EPOS, 2015. s. 21. ISBN 978-80-562-0091-9.

[2] Bližšie: tamtiež s. 164.

[3] Tá bola upravená v zákone č. 73/1952 Sb. o dani z obratu a veľkou novelou prešiel tento zákon v roku 1990 a to práve za tým účelom, že sa chystalo zavedenie DPH.

[4] Zákon č. 357/2016 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2017, Príloha č. 1

[5] Dostupné online: https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Financna_sprava/Vyrocne_spravy/2018.04.10_vyr_spr_2017.pdf

[6] Pre úplnosť je potrebné dodať, že daňové úniky nemusia byť len nelegálne a teda v rozpore s právom, ale taktiež sa môže jednať o úniky legálne, ktoré môžu spočívať napr. vo využití niektorých zákonných inštitútov ako je daňový bonus a pod.

[7] Netreba si ho zamieňať s pojmom „daňové podvodné konanie“, ktoré je pojmom širším a zahŕňa okrem trestného činu daňového podvodu aj trestný čin skrátenia dane a poistného (bližšie: ŠAMKO, P.: Daňové podvodné konania a ich dokazovanie. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2015. s. 12. ISBN 978-80-8168-262-9.).

[8] Do novelizácie TZ tvoril len súčasť skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného v rámci jeho druhej alinei.

[9] Bližšie: STIERANKA, J. – SABAYOVÁ, M. – ŠIMONOVÁ, J.: Daňové úniky a daňová kriminalita v Slovenskej republike. 1. vydanie. Bratislava: EPOS, 2016. 202. ISBN 978-80-562-0147-3.

[10] Zákon č. 222/2002 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, § 77

[11] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, § 259

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím