Autori:

Zdravím všetkých, ktorí si kliknú na tento príspevok.

Prosím berte tento môj prvý príspevok ako námet na diskusiu. Skutočne ma zaujíma Váš názor na nižšie popísanú tému.

Podľa doterajšej judikatúry (napr. posledné rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4 Obdo 17/2016 zo dna 30.09.2016) sa konštatuje, že bez ohľadu na to o akú zmluvu ide, dojednanie o konkurenčnej doložke musí spĺňat náležitosti § 672a Obchodného zakonníka, nakolko ide o kogentné ustanovenie. V zmysle uvedeného právneho nazoru sudy následne vyhlasujú za neplatné konkurenčné doložky, dojednané v iných zmluvách (zmluva o dielo, zmluva o spolupráci, zmluva o preprave, prípadne iné, ktoré nemajú ani náznakom charakter zmluvy o obchodnom zastupení) za absolútne neplatné, napr. z dôvodu, že sú dojednané na dobu dlhšiu ako 2 roky, prípadne nedojednanie územnej pôsobnosti atď.).

Napriek rôznym rozhodnutiam našich súdov, ktoré preberajú rad radom vyššie uvedený právny názor, sa s ním nedokážem stotožniť. Moje argumenty:

1. Podľa usporiadania Obchodného zákonníka, sa má kogentné ustanovenie § 672a aplikovať pod sankciou neplatnosti výlučne na konkurenčnú doložku dojednanú v rámci zmluvy o obchodnom zastupeni.
2. § 672a sa dostal do Obchodneho zakonnika transpoziciou Smernice o obchodných zástupcoch zo dňa 18.12.1986 (Smernica Rady č. 86/653/EHS) – z môjho pohľadu jasný úmysel riešiť výlučne právne vzľahy v rámci obchodného zastúpenia, žiadne iné.
3. Rozpor s § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý je rovnako kogentným ustanovením (zároveň toto kogentné ustanovenie sa nachádza medzi všeobecnými ustanoveniami, t.j. aplikovateľné všeobecne na zmluvné vzťahy ako také).
4. Rozpor s princípom zmluvnej volnosti, na ktorom si obchodno právne vzťahy zakladajú.

Privítam akékoľvek postrehy.

Nižšie vyberám niekoľko zaujímavých úvah a záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici z ešte nepublikovaného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.09.2023, sp. zn. 43CoPv/10/2023 (pozn.: zastupovali sme úspešného žalobcu):

"... Napokon, ako vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval žalobca, aj odvolací súd je toho právneho názoru, že ak by zákonodarca mal v úmysle zaviesť analogickú aplikáciu ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka na právne vzťahy mimo obchodného zastúpenia, musel by tak urobiť priamo v úprave Obchodného zákonníka, keďže ustanovenie § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením ( § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka)." (bod 35 rozsudku)

"... Jedným z najvýznamnejších ustanovení Obchodného zákonníka pri úprave obchodných záväzkových vzťahov je totiž ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka, ktoré odráža princíp zmluvnej voľnosti a v zmysle ktorého s výnimkou ustanovení taxatívne uvedených v prvom odseku tohto zákonného ustanovenia a s výnimkou základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy Obchodného zákonníka a ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu, strany sa môžu odchýliť od ustanovení Tretej časti Obchodného zákonníka, t.j. časti upravujúcej obchodné záväzkové vzťahy alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť. Preto, ak v súdenej veci strany dojednali konkurenčnú doložku, zodpovedá táto vôľa strán princípu zmluvnej voľnosti." (bod 36 rozsudku)

"Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že ak v rámci zmluvnej voľnosti strany dojednajú konkurenčnú doložku aj v inom zmluvnom type ako zmluve o obchodnom zastúpení, súdy môžu dospieť k záveru, že takáto doložka je absolútne neplatná, avšak nie bez ďalšieho len z dôvodu, že konkurenčná doložka nebude mať náležitosti definované v ustanovení § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že konkurenčná doložka dojednaná v inom zmluvnom type ako zmluve o obchodnom zastúpení nemá náležitosti definované v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka preto bez ďalšieho nemôže byť hodnotená ako absolútne neplatná pre rozpor s § 672a Obchodného zákonníka alebo obchádzanie § 672a Obchodného zákonníka, ale v konkrétnych okolnostiach tej ktorej veci môže byť hodnotená len ako v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, prípadne s dobrými mravmi alebo že nezodpovedá všeobecným náležitostiam právneho úkonu podľa § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka." (bod 37 rozsudku).

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím