Keďže sa na stránkach tohto fóra pravidelne objavujú informácie o skúsenostiach advokátov s elektronickou komunikáciou so súdmi, nedá mi nereagovať aj na prax vyrubovania troj- resp. desať- eurových súdnych poplatkov za elektronické podania advokátov – právnických osôb po 1.7.2017. Aj keď sa o pár dní tieto poplatky stanú históriou, chcela by som týmto príspevkom poskytnúť pohľad na možnosti obrany proti takémuto poplatku respektíve otvoriť diskusiu o skúsenostiach s nimi.
Povinnosť doručovať podania súdom elektronicky bola zavedená zákonom č. 152/2017 Z.z., ktorý v súvislosti so prechodom na elektronický výkon štátnej správy novelizoval viacero právnych predpisov. Najznámejším ustanovením tejto novely je pre advokátov nesporne § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2017 (ďalej len „ZoS“), podľa ktorého sú s účinnosťou od 1.7.2017 advokáti povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom. Táto povinnosť sa zatiaľ do 1.7.2018 v zmysle § 101cd ZoS nevzťahuje na advokátov - fyzické osoby. Doručovanie písomnosti nielen v listinnej, ale aj elektronickej podobe pritom predpokladá aj § 125 CSP.
Okrem toho bol zákonom č. 152/2017 Z.z. zmenený aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), v ktorom boli – ale až s účinnosťou od 1.1.2018 zmenené pôvodná položka 20a jeho prílohy č. 1 - Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“) a definícia poplatníka. Súčasná položka 20a Sadzobníka zavedená do ZSP od 1.7.2012 ukladá súdny poplatok vo výške 3,- € resp. 10,- € za vyhotovenie podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v listinnej podobe. Nová položka 20a nahrádza pôvodnú položku 20a a naopak ukladá poplatok za spracovanie podania doručeného v listinnej podobe do elektronickej podoby. Pri ich porovnaní je celkom zrejmé, že kým pôvodná položka nahrádza náklady spojené so spracovaním elektronického podania, nové znenie listinného podania. Tým, že došlo k odloženiu účinnosti týchto ustanovení ZSP, došlo k vytvoreniu určitého prechodného obdobia, kedy síce advokáti – právnické osoby sú povinní doručovať podania len do elektronickej schránky súdu, ale ešte za to nebudú sankcionovaní súdnym poplatkom vo výške 20,- €. Tento navyše nebude uložený ako poplatníkovi ich klientovi, ale práve advokátovi, ktorý sa podľa nového § 2 ods. 1 písm. f) ZSP stane novým subjektom poplatkovej povinnosti.
Novela ZSP však nebola urobená celkom dôsledne. Aj keď na jednej strane zákon č. 152/2017 Z.z. zaviedol povinnosť advokátov – právnických osôb doručovať podania súdu elektronicky, na druhej strane pôvodnú položku 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá ich za elektronické podania sankcionuje nezrušil k 30.6.2017, ale až k 31.12.2018. Samozrejme neopomíname, že aj v čase od 1.7.2017 do 30.6.2018 sa môžu vyskytnúť aj situácie, kedy budú súdu elektronicky doručovať podania aj advokáti – fyzické osoby, na ktorých sa povinnosť doručovať podania elektronicky ešte nevzťahuje. Vytvára sa tu tak paradoxná situácia, kedy:
a) od 1.7.2017 do 31.12.2017 sú advokáti – právnické osoby podľa § 82l ods. 3 ZoS povinní súdu doručovať podania elektronicky, za toto podanie by ich klientom (v zmysle súčasného znenia § 2 ods. 1 ZSP sú len oni poplatníkmi) mal byť zároveň uložený poplatok podľa položky 20a vo výške 3,- € alebo 10,- € (status advokátov – fyzických osôb sa v tomto čase v zmysle § 101cd ZoS vo vzťahu k doručovaniu dokumentov súdu ničím nezmenil);
b) od 1.1.2018 do 30.6.2018 advokáti – fyzické osoby ešte nie sú v súlade s § 101cd ZoS povinní doručovať súdu podania elektronicky, čo znamená, že nie sú poplatníkom podľa § 2 ods. 1 písm. f) ZSP, a teda im nemôže byť ani uložená sankcia podľa zmenenej položky 20a Sadzobníka.
Navyše v súčasnosti dochádza aj prechodu formy vedenia súdneho spisu z listinnej formy na elektronickú. Podrobnosti možno nájsť napríklad v inštrukciách MS SR č. 19/2016 (dostupné tu- https://www.justice.gov.sk/Stranky/Zakony/Zbierka-instrukcii-a-oznameni-MS-SR.aspx ), ktoré napríklad v § 7 ods. 2 stanovuje, že ak sa súdny spis vedie v elektronickej podobe, elektronicky doručené dokumenty sa pre účely vedenia súdneho spisu do listinnej podoby neprevádzajú – prevádzajú sa len pre účely doručenia stranám v zmysle § 82l ods. 2 ZoS. Tu je potrebné poznamenať, že elektronický spis bol zavedený napríklad od 1.3.2017aj v agende Cb (inštrukciou MS SR č. 9/2017).
Napriek týmto faktom, ak advokáti plnia svoju povinnosť podľa § 82l ods. 3 ZoS (a súdy ich podania navyše v niektorých prípadoch pre účely vedenia spisu ani neprevádzajú do listinnej podoby - na čo slúžil práve poplatok vyrubovaný podľa ešte stále platnej položky 20a Sadzobníka), dochádza k vyrubovaniu súdneho poplatku vo výške 3,- € alebo 10,- € ich klientom (advokát sa stane poplatníkom až od 1.1.2018).
Ak dôjde k vyrubeniu takéhoto súdneho poplatku klientovi advokáta, ktorý je povinný doručovať písomnosti súdu elektronicky, dochádza k celkom zjavne nesprávnemu právnemu posúdeniu spôsobenému vyššie spomenutou nedôslednosťou zákonodarcu.
Na uplatnenie spornej poplatkovej povinnosti, ktorá v zásade zaťažuje len tých klientov, ktorým poskytujú právne služby advokáti – právnické osoby, ktorí rešpektujú zákonnú povinnosť doručovať podania súdom len elektronicky, je nevyhnutné nazerať v zmysle čl. 16 ods. 1 CSP z hľadiska aplikácie známych kolíznych pravidiel výkladu právnych noriem, podľa ktorých v prípade aplikácie zásady:
a) lex superior derogat legi inferiori – majú CSP, ZoS a ZSP rovnakú právnu silu (ide o zákon),
b) lex specialis derogat legi generali – je § 82l ods. 3 ZoS špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam CSP o doručovaní, rovnako má povahu špeciality aj vo vzťahu k ZSP,
c) lex posterior derogat legi priori - § 82l ods. 3 ZoS je neskorším predpisom vo vzťahu k CSP aj k položke 20a ZSP.
Ak súd pri aplikácii čl. 16 ods. 1 CSP v súvislosti s posúdením poplatkovej povinnosti zohľadní uvedený vzťah špeciálneho ustanovenia § 82l ods. 3 ZoS s ostatnými právnymi predpismi, podľa ktorých postupuje, vrátane stále platnej položky 20a Sadzobníka, môže dospieť iba k takému záveru, že táto poplatková povinnosť nevzniká. Vo vzťahu k osobitnej skupine subjektov sa predmetná právna norma stala účinnosťou § 82l ods. 3 ZoS obsolentnou.
Ako sa voči advokátom – fyzickým osobám nebude vyberať súdny poplatok za elektronické podania v čase od 1.1.2018 do 30.6.2018, tak nemali byť v čase od 1.7.2017 do 31.12.2017 postihovaní súdnym poplatkom podľa položky 20a Sadzobníka advokáti – právnické osoby pri plnení svojej zákonnej povinnosti. Voči nim by malo dôjsť k ukladaniu sankcií za neplnenie zákonnej povinnosti doručovať prílohy v inej ako predpísanej podobe (ktoré je následne potrebné spracovať do predpísanej podoby) až od 1.1.2018 podľa novelizovanej položky 20a.
Zrejmým úmyslom zákonodarcu totiž celkom nepochybne je „poplatkovo sankcionovať“ len tie subjekty, ktoré si nesplnia zákonnú povinnosť doručovať súdu podania predpísaným spôsobom a v požadovanej forme – aj keď to nezohľadnil v intertemporálnych ustanoveniach zákona č. 152/2017 Z.z. Ak dôjde k uloženiu takéhoto súdneho poplatku podľa v súčasnosti platnej položky č. 20a Sadzobníka advokátovi – právnickej osoby, dochádza zo strany vyššieho súdneho úradníka celkom zjavne k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
Uvádzané právne názory reflektujú aj rozhodnutia, ktoré po podaní sťažnosti voči uzneseniam o vyrubení spomínaných súdnych poplatkov s použitím vyššie uvedenej argumentácie došlo k zrušeniu rozhodnutí o vyrubení súdnych poplatkov za elektronické podania. Takto postupoval napríklad Okresný súd Žilina, ktorý uznesenie o vyrubenom súdnom poplatku za elektronické podanie zrušil uznesením č.k. 18CbZm/19/2017-41 alebo Okresný súd Bratislava V, ktorý pôvodné uznesenie č.k. 10C/335/2014 – 307 zrušil uznesením č.k. 10C/335/2014 – 322 zo dňa 26.9.2017.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím