Autori:

Drony a ochrana osobných údajov

Využitie dronov je širokospektrálne. Ich výskyt a dostupnosť nabrali rozmery, pre ktoré bolo neúnosné, aby daná oblasť zostala neregulovanou.[1] Taktiež sa nám naskytá otázka ochrany osobnosti, ktorú poskytuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej je to otázka ochrany osobných údajov v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) a konečne ochrana utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

My sa na tomto mieste zameriame na parciálnu otázku, ktorou sú drony v kontexte ochrany osobných údajov. Rozhodnutie Dopravného úradu č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky neupravuje túto problematiku, a preto je pre nás smerodajná:

• zákonná úprava (centrálnym predpisom je zákon o ochrane osobných údajov) a
• podzákonná úprava (sú to najmä viaceré vykonávacie právne akty, ktoré boli prijaté za účelom vykonania zákona o ochrane osobných údajov).

V prvom rade si musíme ujasniť, čo rozumieme pod pojmom „osobné údaje“.[2] Odpoveď na túto otázku nájdeme priamo v zákone o ochrane osobných údajov, kde je obsiahnutá legálna definícia. Pod osobnými údajmi teda rozumieme údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.[3]

Rovine ochrany osobných údajov je potrebné sa venovať najmä v prípade, ak by bol dron vybavený napr. kamerovým zariadením a záznam, ktorý ním bude natočený by zachytával informácie, na základe ktorých je osoba určená alebo určiteľná, a to či už priamo alebo nepriamo. Vtedy by dron bolo možné subsumovať pod pojem informačný systém osobných údajov a v takomto prípade by bolo nutné aplikovať režim zákona o ochrane osobných údajov. Pod informačným systémom osobných údajov treba rozumieť informačný systém, v ktorom sa na vopred vymedzený alebo ustanovený účel systematicky spracúva alebo má spracúvať akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov prístupných podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o informačný systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe (ďalej len „informačný systém“); informačným systémom sa na účely tohto zákona rozumie aj súbor osobných údajov, ktoré sú spracúvané alebo pripravené na spracúvanie čiastočne automatizovanými alebo inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania.[4]

Pri otázke ochrany osobných údajov musíme rozlíšiť, či ich využívanie je na:

1. komerčné účely alebo
2. nekomerčné účely.

Nekomerčné využívanie bezpilotných lietadiel

Zákon o ochrane osobných údajov obsahuje výnimky úplnej alebo čiastočnej neaplikovateľnosti zákona za splnenia určitých podmienok. Pôsobnosť zákona je upravená pozitívnym a negatívnym výpočtom. Negatívny výpočet (t. j. taký, ktorý vypočítava spoločenské vzťahy, na ktoré sa predmetná úprava nevzťahuje) je obsiahnutý v § 3 zákona o ochrane osobných údajov.

Svoju pozornosť upriamime na ods. 2 spomínaného ustanovenia, keďže ten má význam z praktického hľadiska využívania dronov a (ne) aplikácie zákona o ochrane osobných údajov. Týmito výnimkami sú:

• spracúvanie osobných údajov v rámci osobných alebo domácich činností (napr. ak si niekto vedie vlastnú korešpondenciu) a
• osobné údaje, ktoré boli získané na náhodnej báze za predpokladu, že tu absentoval zámer ich spracovania a nie sú systematicky spracúvané.

Predpokladom zaoberania sa ochrany osobných údajov je možnosť doň zasiahnuť. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak by išlo o niektorú z týchto výnimiek, tak nepôjde o prípad aplikácie zákona o ochrane osobných údajov (a to aj vtedy, ak je dron spôsobilý zasiahnuť do súkromia iných osôb).

Významná v tomto smere je aj judikatúra a to najmä tá na nadnárodnej úrovni. Konkrétne možno spomenúť napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 101/01 Bodil Lindqvist, kde sa Súdny dvor vyjadril k výnimke domácich alebo osobných činností (so zreteľom na to, že pri týchto činnostiach sa neaplikuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov).

Otázku domácich/osobných činností je potrebné interpretovať tak, že sa týka iba činností, ktoré možno subsumovať pod súkromný alebo rodinný život jednotlivca (neplatí to pre zverejňovanie osobných údajov na médiu, ktorým je internet).[5]

Komerčné využívanie bezpilotných lietadiel

Skutkové predpoklady aplikácie zákona o ochrane osobných údajov sú:

1. prípad nemožno subsumovať pod nekomerčné použitie,
2. možno zo záznamu identifikovať osobu, alebo
3. iný zásah do sféry práv jednotlivca.

V podmienkach SR nie je potrebný úmysel identifikovať osobu (v porovnaní s praxou zaužívanou v ČR).[6] Ak je splnený niektorý z vyššie spomenutých predpokladov, tak sa použijú ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov na danú situáciu a samozrejme vyplývajú z toho aj určité práva a povinnosti.

Z nášho právneho poriadku vyplýva viacero možností ako môže byť predmetná činnosť „zlegalizovaná“, čo však závisí od toho - ktorého prípadu. Ide o prípady, kedy sa buď:

1. vyžaduje súhlas (súhlas musí udeliť dotknutá osoba, ktorou každá fyzická osoba, ktorej sa údaje týkajú)[7], alebo
2. nevyžaduje súhlas (za toho predpokladu, že to upravuje právne záväzný akt EÚ, medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, zákon o ochrane osobných údajov alebo iný zákon[8]).[9]

Záverom je možné zhrnúť, že ak by skutkové okolnosti prípadu nasvedčovali tomu, že ide o komerčné využitie drona, tak je potrebné aplikovať režim zákona o ochrane osobných údajov, pretože by ste sa považovali za prevádzkovateľa informačného systému. Ak by došlo k porušeniu ustanovených pravidiel, tak sa vyvodí právna zodpovednosť.

[1] K tomu pozri aj článok s názvom „Drony a právny rámec v podmienkach SR“.

[2] Bližšie pozri: https://www.pravnenoviny.sk/analyzy/osobne-udaje-pojem-a-podstata

[3] Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1

[4] Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 3 písm. b)

[5] Bližšie pozri: bod 47, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 101/01 Bodil Lindqvist

[6] Bližšie pozri: Stanovisko Úřadu pro ochranu osobních údajů ČR č. 1/2013 o zpracovaní osobních údajů prostrednictvím záznamu z kamer, kterými jsou vybavena bezpilotní letadla

[7] Bližšie pozri: § 11, zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov

[8] Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov; zákon odkazuje na osobitnú zákonnú úpravu a neráta s podzákonnými výnimkami.

[9] Bližšie pozri: § 10, zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím