lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Pollák (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Glasnák (2)
Lukáš Peško (2)
Richard Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Tomáš Plško (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Ján Štiavnický (1)
Dušan Rostáš (1)
peter straka (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Ján Pirč (1)
David Halenák (1)
Michal Jediný (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Marják (1)
Martin Šrámek (1)
Emil Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Robert Šorl (1)
Vladimir Trojak (1)
Mikuláš Lévai (1)
Dávid Kozák (1)
Matej Gera (1)
Lucia Berdisová (1)
Robert Vrablica (1)
lukasmozola (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Demo (1)
Miriam Potočná (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Roman Prochazka (1)
Pavel Lacko (1)
Igor Krist (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Kubina (1)
jaroslav čollák (1)
Peter Marcin (1)
Adam Pauček (1)
Patrik Pupík (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Hudec (1)
Tomas Pavelka (1)
Michaela Stessl (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Galgoczy (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Bránik (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Petr Kavan (1)
Petr Steiner (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Adamova (1)
Andrej Majerník (1)
Lucia Palková (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomáš Korman (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter K (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Michalov (1)
Róbert Černák (1)
Martin Estočák (1)
Bohumil Havel (1)
I. Stiglitz (1)
Vincent Lechman (1)
Matej Košalko (1)
Michal Ďubek (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Priadka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Chrenko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Poloha (1)
Petr Novotný (1)
Paula Demianova (1)
Peter Janík (1)
David Horváth (1)
Bystrik Bugan (1)
Gabriel Závodský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Svoboda (1)
Eduard Pekarovič (1)
Viliam Vaňko (1)
Patrik Patáč (1)
Juraj Lukáč (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Doložka najvyšších výhod (klauzula MFC)

Tomas Kovac, 03. 05. 2016 v 21:49

Pozdravujem čitateľov a diskutujúcich,

pri posudzovaní odberateľských zmlúv slovenských podnikateľov pri obchodovaní zo zahraničím, ako aj pri „lokalizácii“ vzorových zmlúv zahraničných matiek som sa viackrát stretol s doložkou najvyšších výhod, po anglicky Most-favoured-customer clause (klauzula MFC). Pri uvažovaní nad platnosťou alebo následkami tejto doložky podľa slovenského práva som však nenašiel domácu literatúru, diskusiu ani rozhodnutie, ktoré by sa klauzulou MFC zaoberalo. Rád by som sa teda podelil aspoň o pár postrehov.

Čo je klauzula MFC?

Slovenské právo klauzulu MFC explicitne nepozná a jej pôvod môžeme nájsť v medzinárodnom obchode (ako most-favoured-nation clause). Klauzula MFC predstavuje záväzok dodávateľa poskytnúť odberateľovi minimálne tak výhodne podmienky (najmä cenu), aké poskytuje iným odberateľom; alebo z opačného pohľadu, záväzok dodávateľa neposkytovať iným odberateľom výhodnejšie podmienky, aké poskytuje odberateľovi, ktorému sa zaväzuje. Účelom klauzuly MFC v odberateľských vzťahoch je zabezpečiť odberateľovi istotu, že jeho vstupné náklady v porovnaní s konkurenciou sú tie najnižšie.

Pri navrhovaní klauzuly MFC je v zásade potrebné myslieť na (i) určenie podmienok jej aplikácie (napríklad či zľava bude alebo nebude poskytovaná vzhľadom na odoberané objemy alebo dobu trvania vzťahu), (ii) to, že reálna vykonateľnosť je značne limitovaná, keďže ceny v konkurenčnom prostredí zväčša podliehajú mlčanlivosti a odberateľ sa spravidla ani nemá ako dozvedieť a preukázať, že dodávateľ porušil záväzok z klauzuly MFC, a prípadne (iii) zabezpečenie tohto záväzku.

Okrem už spomínanej istoty odberateľa (teda aspoň v určitej miere), že odoberá tovary a služby od daného dodávateľa za najvýhodnejších podmienok, výhodou klauzuly MFC pre odberateľa je aj to, že nemusí vynakladať úsilie súvisiace s prvotnou negociáciou ceny a môže uzavrieť s dodávateľom dlhodobý vzťah bez potreby opakovaného a často zložitého prehodnocovania ceny.

NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 2430/2015

Ako som spomínal, rozhodnutie slovenského súdu som nenašiel. Súlad klauzuly MFC so zásadami poctivého obchodného styku však nedávno posudzoval český NS v konaní 23 Cdo 2430/2015. V prejednanom prípade zmluvné strany dojednali klauzulu MFC len veľmi všeobecne, bez presnejšieho určenia podmienok, za ktorých bol odberateľ oprávnený benefitovať z klauzuly MFC (dojednanie nešpecifikovalo, aké množstvo musí odberateľ odobrať). Napriek tomu NS dovodil, že takto dojednaná klauzula MFC je platná, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dodávateľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá zabezpečovala záväzok dodávateľa.

Protisúťažné dopady klauzuly MFC

Napriek výhodám klauzuly MFC uvedeným vyššie, „temnejšou“ stránkou doložky je riziko (za určitých podmienok) jej protisúťažných dopadov. Primárne z tohto pohľadu sa klauzule MFC venuje aj zahraničná literatúra, a hoci tieto dopady je možné v zásade posúdiť len s ohľadom na konkrétny prípad (otvorenosť trhu, podiel na trhu, dominantné postavenie a podobne), teoreticky je možné načrtnúť aspoň základné prístupy:

a) klauzula MFC môže podporovať súťaž, keďže istota o najnižších vstupných nákladoch motivuje odberateľa investovať za účelom výroby/poskytovania kvalitnejších a lacnejších produktov/služieb,

b) klauzula MFC môže zabraňovať cenovej diskriminácii, keďže pri dominantnom postavení núti aplikovať rovnaké podmienky,

c) klauzula MFC môže byť protisúťažná, keďže odrádza dodávateľa poskytovať zľavu, pretože by bol povinný rovnakú zľavu poskytnúť aj odberateľom oprávneným z klauzuly MFC, rovnako ani odberatelia nebudú mať záujem vytvárať tlak na zníženie ceny, keďže by nezískali žiadnu konkurenčnú výhodu,

d) klauzula MFC môže byť protisúťažná, keďže môže zamedziť vstupu nových subjektov (na úrovni odberateľa) na trh, pretože u dodávateľa nebudú môcť získať výhodu voči už etablovaným konkurentom,

e) klauzula MFC nemusí mať žiadne (negatívne ani pozitívne) protisúťažné dopady, keďže len opisuje prax odberateľov, ktorí prirodzene od dodávateľa požadujú rovnaké alebo lepšie podmienky.

Na doplnenie, v roku 2009 prijala Komisia klauzulu MFC ako jeden zo záväkov pri urovnaní podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia vo veci Rambus, v rámci ktorého sa spoločnosť Rambus zaviazala aplikovať klauzulu MFC pri predaji mikročipov. Komisia teda v tomto prípade považovala klauzulu MFC za „prosúťažnú“.

Na druhej strane, v roku 2011 Komisia v prípade vyšetrovania niektorých amerických filmových štúdií (major Hollywood film studios) pri digitalizácii európských kín (zrejme) považovala klauzulu MFC za protisúťažnú. V tomto prípade sa štúdiá rozhodli investovať do digitalizácie kín s podmienkou, že spolupracujúci dodávatelia nebudú poskytovať výhodnejšie podmienky iným filmovým distribútorom, čo mohlo zabrániť ich vstupu na trh. Po tom, ako štúdiá zmenili zmluvné podmienky s dodávateľmi (a zrejme vylúčili klauzulu MFC) v priebehu predbežného vyšetrovania, Komisia ani nezačala konanie (preto nie sú dostupné bližšie informácie).

Platformová MFC

Špecifickým typom klauzuly MFC je takzvaná platformová MFC. Práve tento typ v nedávnom období bol alebo stále je predmetom prieskumu zo strany národných súťažných autorít naprieč EÚ. Nižšie naozaj len stručne, keďže prípady platformovej MFC by boli na samostatný post.

Platformovú MFC využívajú najmä prevádzkovatelia online portálov so známym „Best Price Guarantee“, ktorí zaväzujú inzerentov/predávajúcich, aby neponúkali tovary/služby na iných portáloch alebo na svojich stránkach za nižšie ceny. Oproti klasickej MFC, beneficientom v prípade platformovej MFC je konečný užívateľ, ktorý nie je stranou zmluvy obsahujúcou klauzulu MFC.

Ide najmä o online platformy, ktoré

a) porovnávajú ceny výrobkov,

b) predávajú hotelové pobyty (napr. prípad HRS, v ktorom nemecký Bundeskartellamt považoval klauzulu MFC za protisúťažnú, alebo prípady portálu booking.com v UK, Francúzsku, Švédsku a Taliansku, kde sa booking.com zaviazal v rámci súťažného vyšetrovania vypustiť klauzulu MFC zo zmlúv uzavretých s hotelmi),

c) sprostredkúvajú predaj (napr. prípad platformy Apple, ktorá zaväzovala vydávateľov e-books, aby nepredávali na iných platformách/stránkach lacnejšie; aj v tomto prípade Apple v rámci prebežného vyšetrovania zo strany Komisie súhlasil s vypustením klauzuly MFC zo zmlúv).

Z dostupných rozhodnutí je možné vidieť rozdielne prístupy národných súťažných autorít v otázke dopadov klauzuly MFC na súťaž. V každom prípade, špecifikom pri platformovej MFC je otázka, či sa pravidlá na ochranu súťaže vôbec aplikujú, keďže prevádzkovatelia online platforiem v zásade vystupujú ako zástupcovia, a tak s predajcami vytvárajú single economic unit.


Názory k článku Doložka najvyšších výhod (klauzula MFC):


  Martin Friedrich, 27. 09. 2024 v 11:53 - Doložky o najlepšej cene patria do pôsobnosti článku 101 ZofEÚ - booking.com

Rozsudok SD EÚ vo veci C-264/23 Booking.com:

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

doložky o najlepšej cene, a to tak úzke, ako aj široké, obsiahnuté v dohodách uzavretých medzi online hotelovými rezervačnými platformami a poskytovateľmi ubytovacích služieb, nie sú vyňaté z pôsobnosti tohto ustanovenia z dôvodu, že majú vo vzťahu k uvedeným dohodám pridruženú povahu.

2. Článok 3 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v situácii, v ktorej online hotelová rezervačná platforma slúži ako sprostredkovateľ pri transakciách medzi ubytovacími zariadeniami a spotrebiteľmi, definícia relevantného trhu na účely uplatnenia hraničných trhových podielov stanovených v tomto ustanovení vyžaduje konkrétne preskúmanie zastupiteľnosti z hľadiska ponuky a dopytu medzi službami online sprostredkovania a inými predajnými kanálmi.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím