Autori:

Už fakt končím a nateraz je to posledný príspevok k tejto téme. Kristián bude isto namietať, že som ho predbehol v počte príspevkov(LOL). Ustanoveniu § 264 sa už venovať nejdem, keďže nerozumiem, čo na tomto mieste v CSP pohľadáva a teda či ide o nejaké pravidlo pre trovy (systematický výklad) alebo nejaké pravidlo pre rozhodovanie súdu vo všeobecnosti (gramatický výklad + ten súdny poplatok, čo sa tam uvádza). V príspevkoch o trovách som sa snažil o začiatok diskusie, po ktorej sa tu v právnickej obci stále tak volá. Dlho som váhal, či sa na to podujať, avšak mám za to, že ak sa niekto podujme písať komentár k CSP, tak aj otvorenie diskusie takouto formou je prípustné. V strednodobom horizonte to môže byť nakoniec dobrý predpoklad na to, aby aj súdobé knižné komentáre reagovali na aktuálne otázky a nezostali v takom štandarde, že komentár končí spravidla tam, kde skutočný problém začína. Ako som aj sem-tam uvádzal, mohol som sa v niektorých otázkach "kopnúť". Ide o nový predpis s novými systémovými väzbami, v ktorých sa ešte úplne nevyznám.

§ 263

(1) Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

(2) Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.

Aj keď dôvodová správa vytvára dojem, že sa rieši nejaký dlhotrvajúci a zapeklitý problém, doteraz som nejaké vážnejšie problémy s advokátom ako platobným miestom pre náhradu trov konania účastníka nezaznamenal. Použitý pojem „prijímateľ“ v súkromnoprávnom kontexte riešenej problematiky snáď nie je úplne šťastný (Hnidopichovia by snáď k tomu ešte namietli, že to dokonca v realite nebude ani advokát, ale ešte iná osoba - banka).Slovo „úspešná“ v ustanovení je snáď nadbytočné, keďže neúspešnej resp. významne neúspešnej strane by sa nárok na náhradu trov konania vôbec nepriznával.

Vedieť, že strana môže mať v konaní viacerých advokátov(ak advokátov, tak „a simili“ zrejme aj zástupcov) si opäť raz vyžaduje detektívne schopnosti, keďže sa to dá dovodiť len nepriamo z tohto ustanovenia a ešte snáď § 110 ods. 2 CSP. Pre toto ustanovenie je však zaujímavé zistiť, či strane sa v dôsledku toho trovy, ktorých náhradu môže požadovať, multiplikujú. Súvisí to s vypustením pravidla podľa § 149 ods. 3 OSP. Tento výklad však treba zrejme odmietnuť, keďže sa dosť ťažko dá argumentovať účelnosťou multiplikovane vynakladaných trov. Každopádne, bude treba nájsť nejakú rozumný modus vivendi v situáciách ak sa trovy neprekrývajú (jeden advokát podal žalobu avšak druhý bol na pojednávaní). Priznať však strane 2x náhradu za „prípravu a prevzatie veci“ však spravidla dôvodné nie je.

Ako som už skôr uvádzal, vyzerá to tak, že aj advokát bude mať samostatný nárok na náhradu výdavkov, ktoré platil (keďže §252 CSP). Nie je taktiež až tak jasné, či sa má strane priznávať náhrada len v rozsahu tarifnej odmeny advokáta, alebo či sa otvorila cesta k tomu, aby strana požadovala priznanie napr. zmluvnej odmeny, ktorú zaplatila advokátovi (Keďže trovy sú podľa § 251 CSP len preukázané výdavky, strana bude musieť zrejme pred uplatnení náhrady trov preukázať zaplatenie faktúry /?/ advokátovi. Už skôr som však zároveň uviedol, že je nepraktické brať to ustanovenie až tak vážne.). Vyzerá to tak, že šanca, aby sa rozhodovacia prax v tejto otázke zjednotila, čo i len na úrovni kraja bude minimálna, keďže uznesenie o výške trov tam nemá akou cestou „doputovať“.)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím