lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Zeleňák (2)
Ladislav Pollák (2)
Adam Glasnák (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Richard Macko (2)
Marek Maslák (2)
Michal Hamar (2)
Dušan Rostáš (1)
Marcel Jurko (1)
Nora Šajbidor (1)
Ondrej Jurišta (1)
Radoslav Pálka (1)
Róbert Černák (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladimir Trojak (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Priadka (1)
jaroslav čollák (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Estočák (1)
Michaela Stessl (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Hudec (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
Robert Šorl (1)
Paula Demianova (1)
Petr Steiner (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Šrámek (1)
Eduard Pekarovič (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Marják (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Bohumil Havel (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter K (1)
Michal Jediný (1)
David Horváth (1)
Jakub Mandelík (1)
Lucia Palková (1)
I. Stiglitz (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Patrik Patáč (1)
David Halenák (1)
Ján Štiavnický (1)
Natalia Janikova (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Košalko (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Korman (1)
Dávid Kozák (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Janík (1)
Martin Poloha (1)
peter straka (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Demo (1)
lukasmozola (1)
Pavol Mlej (1)
Juraj Lukáč (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Michalov (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Novotný (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Marcin (1)
Viliam Vaňko (1)
Igor Krist (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Pavlo (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomas Pavelka (1)
Michaela Vadkerti (1)
Mikuláš Lévai (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Kurian (1)
Patrik Pupík (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
Pavol Chrenko (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Katarína Dudíková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Právo na cit

Natália Ľalíková, 06. 04. 2016 v 10:58

Podľa jednej starej legendy za vznikom výtvarného umenia stojí, možno ako za väčšinou tých dôležitých vecí v živote, jednoduchý príbeh. Mladý zamilovaný pár sa musí na istý čas rozlúčiť, a tak sa dievča rozhodne zvečniť podobu svojho drahého na kus skaly, aby si ho mohla pripomínať, kým pri nej nie je.. Proces zabúdania je totiž vlastný každej ľudskej bytosti a tak sa môže stať, že človek z času na čas na niečo alebo niekoho zabudne, napriek tomu, aké drahé to pre neho je.

Sme právnici a aj nám sa stáva, že zabúdame. Niekedy zabúdame na spravodlivosť, možno na rovnosť šancí alebo na empatiu.. Niekedy jednoducho len prehliadame človeka a vidíme paragrafy, nevidíme úmysel, ale len výsledok či holé fakty. Bez príkras. Koniec koncov sám život je bez príkras. Ako si ale máme my pripomenúť to nám "sväté", v mene ktorého vykonávame naše povolanie?

Občianske združenie LEX PRO OMNES organizuje 2. júna 2016 konferenciu s názvom "Umenie a právo" a práve tam sa budeme snažiť nájsť odpoveď nielen na túto otázku. Prečo už Celsus tvrdil, že právo je umením dobrého a spravodliového? Akým spôsobom môže umenie právo obohatiť? Ak by si advokát nikdy neprečítal Máraiove Sviece zhoria do tla, dokázal by obhájiť činy voči druhej bytosti? Ak by sudca nikdy nestál pred Rembrandtovým monumentom o márnotratnom synovi a nemal by vedomosť o tomto biblickom príbehu, bol by menej súcitný? Ak by sme si nikdy nevypočuli Tschajkovskeho 1812 vedeli by sme pochopiť situácie, kedy môže byť prehra výhrou a naopak?

Gorkij vo svojej hre "Na dne" odkrýva zmysel ľudského života, keď prostredníctvom svojej postavy hovorí, že ľudia žijú pre lepšieho človeka. Aj právo existuje, aby bol tento svet a človek v ňom lepší. Mnohé z nariadení či zákonov boli vytvorené, aby sa spoločnosť zlepšovala, aby boli jej členovia k sebe tolerantní, spravodliví a pravdiví. Aby si vedome neubližovali, neklamali, nepodvádzali či nežili na úkor druhých a ak náhodou k takej situácii dôjde, aby boli jej aktéri náležite potrestaní. Právo ochraňuje slabších a krehkejších.

Nazdávam sa, že umenie má podobnú spoločenskú funkciu. Človek ho nemusí celoživotne študovať, aby pochopil symbolizmus jeho stvárnenia a životné pravdy, ktorých je nositeľom. Ak sa k nemu aspoň občas utiekame, dokážeme za ním vidieť viac, než len maliarske plátno, notovú partitúru či popísané strany kníh. Je za ním, ľudskosť, cit a krása. Je za ním emócia tomuto svetu niečo odkázať, na niečo poukázať a niečo zasiahnuť. Spravidla pocit, že môžeme byť lepší a možno viac než to, môžeme byť chápavejší a navzájom sa môžeme polepšiť. Ak nás totiž umenie nemá zušľachťovať, pre čo iné na svete existuje?

Dokážme si, aj prostredníctvom tejto konferencie /či už osobnou účasťou alebo príspevkom/, že sme ľudia, ktorí z času na čas viac cítia ako myslia, pretože čokoľvek na tomto svete robíme, je dôležité, aby sme to robili s citom. S citom totiž používame a vyberáme slová, s citom nanášame farby, radíme za sebou tóny a rovnako tak s citom riešime ľudské osudy, ktoré nám boli "zverené".

Preto zakončujem túto krátku úvahu slovami A. Baricca, ktorý hovorí, že "to, čo sme videli nám zostane v očiach, to, čo sme urobili nám zostane v rukách, to, čo sme počuli nám ostane v duši."


Názory k článku Právo na cit :


  Milan Hlušák, 19. 04. 2016 v 17:25 - Nie je umenie ako umenie

Veľmi príjemný a podnetný post. Obávam sa však, že väčšina ľudí si pri spojení umenia s právnikom nepredstaví umenie dobrého a spravodlivého, ale skôr "umenie" otáčať paragrafmi...

  Natália Ľalíková, 25. 04. 2016 v 02:00 - Re: Milan Hlušák

Ďakujem Vám za komentár a rovnako aj za načrtnutie ďalšieho možného prieniku týchto dvoch oblastí :) ale teraz vážne, škoda, že nemáte v úmysle odprezentovať svoju úvahu, alebo niečo v podobnom duchu aj na spomínanej konferencií, určite by to vyvolalo príjemnú a podnetnú diskusiu..

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím