rss
Rád by som upozornil na zaujímavé rozhodnutie ESĽP vo veci Mikhaylova v. Rusko (sťažnosť č. 46998/08) zo dňa 19. novembra 2015, v ktorej ESĽP rozhodol, že absencia možnosti na získanie bezplatnej právnej pomoci v správnom (priestupkovom) konaní predstavuje porušenie čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor").
Pani Mikhaylova je dôchodkyňa, ktorá bola obvinená z dvoch priestupkov: 1. že sa zúčastnila nezákonne zvolaného verejného zhromaždenia a 2. že neuposlúchla príkaz na rozpustenie zhromaždenia. Za tieto priestupky jej bola uložená pokuta vo výške 1000 rubľov (cca 28 eur), no hrozila jej aj možnosť uloženia trestu odňatia slobody v trvaní až 15 dní. Pani Mikhaylova už v priestupkovom konaní žiadala o poskytnutie právnej pomoci, ktorá jej však poskytnutá nebola z dôvodu, že správne predpisy takúto možnosť obvinenému neposkytovali. Ruský ústavný súd odmietol sťažnosť pani Mikhaylovej z dôvodu relatívne nízkej výšky uloženej pokuty a taktiež preto, lebo nebola pani Mikhaylova nebola podrobená žiadnej forme zadržania.
ESĽP už konštante judikuje, že správne trestanie spadá pod rámec čl. 6 Dohovoru, teda obvinenému z priestupku (alebo iného správneho deliktu) patria v zmysle čl. 6 Dohovoru rovnaké práva ako obvinenému z trestného činu, vrátane práva na bezplatnú právnu pomoc (čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru). Charakter priestupkového trestania ako trestnoprávneho trestania v zmysle Dohovoru nie je ani v našom prostredí žiadnou novinkou (napr. R 10/2008 NS SR Zbierka 1/2008 alebo R 64/2015 NS SR Zbierka 5/2015).
Z môjho pohľadu je však zaujímavý zjavný rozpor aktuálnych právnych predpisov v oblasti správneho (priestupkového) trestania s čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, keďže v zmysle rozhodnutia vo veci Mikhaylova v. Rusko žiaden právny predpis v súčasnosti v správnom (priestupkovom) konaní neposkytuje priestupkovo obvinenému právo žiadať bezplatnú právnu pomoc.
Zákon 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi poskytuje žiadateľovi nárok na bezplatnú právnu pomoc len v konaní pred súdom v správnom súdnictve ( § 3 zákona). Správny poriadok a zákon o priestupkoch o poskytovaní bezplatnej právnej pomoci mlčia úplne.
Myslím si, s odkazom na rozhodnutie Mikhaylova v. Rusko bude musieť zákonodárca pristúpiť k zmene zákona 327/2005 Z. z. tak, aby bol zakotvený nárok na bezplatnú právnu pomoc aj v správnom (priestupkovom) konaní a nie len v správnom súdnictve.
V súčasnosti pre osobu obvinenú z priestupku, no zrejme aj z iného správneho deliktu, z rozhodnutia Mikhaylova v. Rusko vyplýva právo žiadať bezplatnú právnu pomoc. Neviem si však predstaviť, ako správny orgán konajúci vo veci takúto žiadosť posudzoval, pokiaľ by chcel byť právne uvedomelý a chcel by postupovať s odkazom na rozhodnutie Mikhaylova v. Rusko.
Mal by správny orgán takúto žiadosť posudzovať analogicky podľa § 34 ods. 3 a § 40 ods. 2 Trestného poriadku o ustanovení obhajcu, alebo podľa § 7 a nasl. zákona 327/2005 Z. z.? A vzťahuje sa bezplatná právna pomoc len na priestupky, alebo aj na iné správne delikty ako priestupky? A čo právnické osoby?
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím