lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Andrej Kostroš (2)
Tomáš Plško (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Ladislav Pollák (2)
Gabriel Volšík (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Richard Macko (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Glasnák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
I. Stiglitz (1)
jaroslav čollák (1)
Bystrik Bugan (1)
Zuzana Kohútová (1)
Jakub Mandelík (1)
Dávid Kozák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Katarína Dudíková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Juraj Lukáč (1)
Róbert Černák (1)
Gabriel Závodský (1)
Jana Mitterpachova (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Marják (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter Marcin (1)
Radoslav Pálka (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Steiner (1)
Mikuláš Lévai (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Lucia Berdisová (1)
Robert Šorl (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Pavlo (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Igor Krist (1)
Emil Vaňko (1)
Peter K (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Poloha (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Adam Pauček (1)
Martin Hudec (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Kubina (1)
David Horváth (1)
Paula Demianova (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Janík (1)
Bohumil Havel (1)
Michal Jediný (1)
Tibor Menyhért (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Patrik Patáč (1)
Lucia Palková (1)
Ivan Priadka (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomas Pavelka (1)
Ján Pirč (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vladimir Trojak (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Galgoczy (1)
Michaela Vadkerti (1)
Martin Svoboda (1)
Ján Štiavnický (1)
lukasmozola (1)
Michaela Stessl (1)
Pavol Mlej (1)
Pavel Lacko (1)
Marcel Jurko (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Demo (1)
peter straka (1)
Petr Novotný (1)
Matej Košalko (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Korman (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Šrámek (1)
Pavol Chrenko (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Gera (1)
Natalia Janikova (1)
David Halenák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Byť slobodný?

Natália Ľalíková, 12. 11. 2015 v 19:13

Neviem do akej miery bude tento postreh erudovaný a či vôbec patrí do tohto fóra, každopádne píšem na základe bezprostredných dojmov, ktoré mám z dnešného dňa. Bola som pozvaná do diskusie na tému povinného očkovania /áno alebo nie?/ na právnickú fakultu univerzity v Trnave. Musím povedať, že to bola veľmi dobre zorganizovaná akcia, ktorá mala vysokú úroveň a a ak sa k tomuto postu niekedy jej organizátori dostanú, tak im ešte raz vyjadrujem svoju vďaku.

O čom si však chcem v krátkosti zafilozofovať je otázka slobody, pretože sa vyskytuje v každej debate o /ľudských/ právach. Nebolo tomu inak ani dnes, a tak častým argumentom "prečo by očkovanie nemalo byť povinné?" bolo odvolanie sa na kategóriu slobody, konkrétnejšie na slobodu rozhodovania, ktoré prešlo do všeobecnejších úvah o slobode. Veď žijeme v slobodnej spoločnosti, človek musí byť slobodný, musí mať /nielen v týchto/ otázkach slobodu voľby.

Otázka však možno znie inak, sme skutočne schopní niekedy tú slobodu uniesť? Nevznikajú niekedy práve na základe tejto pre-miery slobody konflikty, nehrotia sa názory alebo neprehlbujú sa spoločenské rozdiely? Pri tejto úvahe, či možno skôr práve počas prezentovania vlastného názoru na slobodu jedného z diskutujúcich, som sa nemohla ubrániť myšlienke na prof. Holländera. V jednej zo svojich prednášok nám dával do pozornosti krátku filozoficko-umeleckú reflexiu Dostojevského, ktorá je súčasťou jeho obsažného diela Bratia Karamazovovci a ktorá sa volá "Veľký inkvizítor". V tomto príbehu sa veľký inkvizítor zamýšľa nasledovne: "Napokon /ľudia/ sami pochopia, že je nemysliteľné mať zároveň slobodu aj dostatok pozemského chleba, lebo nikdy nebudú schopní podeliť sa medzi sebou! Presvedčia sa aj o tom, že nikdy ani nemôžu byť slobodní, lebo sú slabosi, nerestníci, naničhodníci a buriči. .. Človek odvtedy, čo zostal slobodný, nemá trvalejšej a mučivejšej starosti, ako čo najskôr nájsť toho, konu by sa klaňal. .. Lebo starosť, ktorou sa umárajú tieto úbohé tvory, nie je len v potrebe nájsť to, pred čím sa skloním ja, alebo niekto iný, ale nájsť niečo také, čomu by uverili všetci a začali by sa mu klaňať, no rozhodne všetci spolu. Vravím Ti, že človeka zo všetkého najväčšmi trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal ten dar slobody. Ale vládu nad slobodou ľudí získa len ten, ktor uspokojí ich svedomie. .. Nie je nič vábnejšie pre človeka ako sloboda jeho svedomia, ale nič nie je pre neho ani trýznivejšie. a Ty /Ježiš/ namiesto toho, aby si poskytol pevné základy na uspokojenie ľudského svedomia raz navždy - vybral si si všetko, čo je neobyčajné, neisté a neurčité, všetko, čo je nad ľudské sily. .. Sloboda, slobodný rozum a veda ich zavedú do takého bludiska, postavia ich pred také zázraky a nevyriešiteľné tajomstvá, že podaktorí, nepokorní a zúriví, sa sami zahubia, iní, nepokorní, ale slabí, sa pohlušia navzájom a ostatní, slabí a nešťastní, sa nám priplazia k nohám a zabedákajú: 'Áno, mali ste pravdu, vy jediní ste poznali Jeho tajomstvo a my sa vraciame k vám, zachráňte nás pred sebou samými..'" /cit. DOSTOJEVSKIJ, F. M.: Bratia Karamazovovci, Bratislava: Európa 1990, s. 302-303/

Verím, že tento postreh nevyznel v neprospech slobody, tak som to určite nemyslela. Len som možno chcela poukázať na to, že nie vždy je absolútna sloboda vo všetkom v prospech a "na záchranu.."


Názory k článku Byť slobodný? :


  Pavol Michalec, 03. 12. 2015 v 11:21 - Koncept slobody

Sme nedokonalí v našom rozhodovaní o nás samých, preto naše rozhodovanie o nás zveríme do rúk niekomu inému, ktorý je rovnako nedokonalý a rozhodne za nás a o nás. Neviem, či práve toto je koncept lepší ako sloboda. Posúďte sami. Rozdiel je v tom, že ak sa zle rozhodneme, tak v prvom prípade sa nemáme na čo vyhovoriť a v druhom máme aspoň výhovorku, že je blbec ten, čo rozhodol za nás.

  Alojz Svedek, 25. 01. 2016 v 15:25 - Myslím, že výhovorka neobstojí...

Dovolím si Vám oponovať, vážený kolega. Myslím, že pri úprimnom skúmaní výhovorka typu ´to sa ale zle rozhodol ten, ktorého som poveril´ neobstojí.
Ak som sa vlastného rozhodovania len zbavil a prehodil na iného - tak som skôr zbabelec či alibista. Ak som niekoho poveril rozhodnutím v úprimnej viere, že je on ten najlepší a on nič nezanedbal, tak potom nemám morálne právo ho kritizovať! Sám som to zažil na vlastnej koži - keď sme sa s manželkou pred rokmi nevedeli rozhodnúť, či sa dáme do opravy staršieho domu, vložila celé rozhodovanie do mojich rúk; dokonca to podoprela citátom z Biblie(!). Tak som si všetko spísal, zvážil a rozhodol; s odstupom rokov nesprávne...:)) Nikdy mi však ani len náznakom nedala najavo, že ja som ten vinník/atď... Dokonca túto historku dodnes používame ako príklad pri náukách snúbencov v rámci predmanželskej prípravy.
A k pôvodnému príspevku - v prípade povinného očkovania to žiaľ nie je len o slobode. K slobode patrí okrem možnosti sám sa rozhodnúť aj možnosť čo najlepšie zvážiť všetky dostupné informácie. ALE, ako sa môžem správne rozhodnúť v špecificky lekárskom probléme? Je to ako pri podpise u lekára, že som bol poučený o liečbe - ako však ja (právnik/teológ) zhodnotím správnosť stanovenia diagnózy a naordinovanej liečby? Je to vlastne založené na dôvere v lekárove schopnosti, vedomosti a motiváciu; v otázkach mojich detí verím, že sme im vybrali toho najlepšieho dostupného pediatra. Poznám viacero lekárov, pýtal som sa, no nie sú v otázke očkovania zďaleka jednotní a to ani v prípade, keď ide o ich deti.
Rešpektujem právo jednotlivca rozhodnúť sa - aj nesprávne a s následkami; ako nedokonalé bytosti máme právo sa mýliť. Nerešpektujem však právo jednotlivca flákať prípravu svojho rozhodnutia.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím