lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Serfozo (2)
Marek Maslák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Peter Zeleňák (2)
Adam Glasnák (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Pollák (2)
Richard Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Roman Kopil (2)
Ján Štiavnický (1)
Tomas Pavelka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomáš Pavlo (1)
Martin Poloha (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Svoboda (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Adamova (1)
Adam Pauček (1)
Peter Janík (1)
Katarína Dudíková (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavol Mlej (1)
Emil Vaňko (1)
Peter Marcin (1)
Michal Jediný (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Klincová (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Ivan Michalov (1)
jaroslav čollák (1)
Gabriel Závodský (1)
I. Stiglitz (1)
Petr Kavan (1)
David Halenák (1)
Igor Krist (1)
Ján Pirč (1)
Róbert Černák (1)
Vincent Lechman (1)
Dávid Kozák (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Košalko (1)
Nora Šajbidor (1)
Patrik Patáč (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Pavol Chrenko (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Estočák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Robert Vrablica (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Kurian (1)
Patrik Pupík (1)
Petr Steiner (1)
Martin Šrámek (1)
Miriam Potočná (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Kohútová (1)
Andrej Majerník (1)
Pavel Lacko (1)
Natalia Janikova (1)
Dušan Rostáš (1)
Michaela Stessl (1)
Tibor Menyhért (1)
Vladimir Trojak (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Galgoczy (1)
Marcel Ružarovský (1)
Lucia Palková (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
Juraj Lukáč (1)
peter straka (1)
Ivan Priadka (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Kubina (1)
David Horváth (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Demo (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Radoslav Pálka (1)
lukasmozola (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Bránik (1)
lukas.kvokacka (1)
Vladislav Pečík (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Novotný (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Hudec (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ivan Kormaník (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Byť slobodný?

Natália Ľalíková, 12. 11. 2015 v 19:13

Neviem do akej miery bude tento postreh erudovaný a či vôbec patrí do tohto fóra, každopádne píšem na základe bezprostredných dojmov, ktoré mám z dnešného dňa. Bola som pozvaná do diskusie na tému povinného očkovania /áno alebo nie?/ na právnickú fakultu univerzity v Trnave. Musím povedať, že to bola veľmi dobre zorganizovaná akcia, ktorá mala vysokú úroveň a a ak sa k tomuto postu niekedy jej organizátori dostanú, tak im ešte raz vyjadrujem svoju vďaku.

O čom si však chcem v krátkosti zafilozofovať je otázka slobody, pretože sa vyskytuje v každej debate o /ľudských/ právach. Nebolo tomu inak ani dnes, a tak častým argumentom "prečo by očkovanie nemalo byť povinné?" bolo odvolanie sa na kategóriu slobody, konkrétnejšie na slobodu rozhodovania, ktoré prešlo do všeobecnejších úvah o slobode. Veď žijeme v slobodnej spoločnosti, človek musí byť slobodný, musí mať /nielen v týchto/ otázkach slobodu voľby.

Otázka však možno znie inak, sme skutočne schopní niekedy tú slobodu uniesť? Nevznikajú niekedy práve na základe tejto pre-miery slobody konflikty, nehrotia sa názory alebo neprehlbujú sa spoločenské rozdiely? Pri tejto úvahe, či možno skôr práve počas prezentovania vlastného názoru na slobodu jedného z diskutujúcich, som sa nemohla ubrániť myšlienke na prof. Holländera. V jednej zo svojich prednášok nám dával do pozornosti krátku filozoficko-umeleckú reflexiu Dostojevského, ktorá je súčasťou jeho obsažného diela Bratia Karamazovovci a ktorá sa volá "Veľký inkvizítor". V tomto príbehu sa veľký inkvizítor zamýšľa nasledovne: "Napokon /ľudia/ sami pochopia, že je nemysliteľné mať zároveň slobodu aj dostatok pozemského chleba, lebo nikdy nebudú schopní podeliť sa medzi sebou! Presvedčia sa aj o tom, že nikdy ani nemôžu byť slobodní, lebo sú slabosi, nerestníci, naničhodníci a buriči. .. Človek odvtedy, čo zostal slobodný, nemá trvalejšej a mučivejšej starosti, ako čo najskôr nájsť toho, konu by sa klaňal. .. Lebo starosť, ktorou sa umárajú tieto úbohé tvory, nie je len v potrebe nájsť to, pred čím sa skloním ja, alebo niekto iný, ale nájsť niečo také, čomu by uverili všetci a začali by sa mu klaňať, no rozhodne všetci spolu. Vravím Ti, že človeka zo všetkého najväčšmi trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal ten dar slobody. Ale vládu nad slobodou ľudí získa len ten, ktor uspokojí ich svedomie. .. Nie je nič vábnejšie pre človeka ako sloboda jeho svedomia, ale nič nie je pre neho ani trýznivejšie. a Ty /Ježiš/ namiesto toho, aby si poskytol pevné základy na uspokojenie ľudského svedomia raz navždy - vybral si si všetko, čo je neobyčajné, neisté a neurčité, všetko, čo je nad ľudské sily. .. Sloboda, slobodný rozum a veda ich zavedú do takého bludiska, postavia ich pred také zázraky a nevyriešiteľné tajomstvá, že podaktorí, nepokorní a zúriví, sa sami zahubia, iní, nepokorní, ale slabí, sa pohlušia navzájom a ostatní, slabí a nešťastní, sa nám priplazia k nohám a zabedákajú: 'Áno, mali ste pravdu, vy jediní ste poznali Jeho tajomstvo a my sa vraciame k vám, zachráňte nás pred sebou samými..'" /cit. DOSTOJEVSKIJ, F. M.: Bratia Karamazovovci, Bratislava: Európa 1990, s. 302-303/

Verím, že tento postreh nevyznel v neprospech slobody, tak som to určite nemyslela. Len som možno chcela poukázať na to, že nie vždy je absolútna sloboda vo všetkom v prospech a "na záchranu.."


Názory k článku Byť slobodný? :


  Pavol Michalec, 03. 12. 2015 v 11:21 - Koncept slobody

Sme nedokonalí v našom rozhodovaní o nás samých, preto naše rozhodovanie o nás zveríme do rúk niekomu inému, ktorý je rovnako nedokonalý a rozhodne za nás a o nás. Neviem, či práve toto je koncept lepší ako sloboda. Posúďte sami. Rozdiel je v tom, že ak sa zle rozhodneme, tak v prvom prípade sa nemáme na čo vyhovoriť a v druhom máme aspoň výhovorku, že je blbec ten, čo rozhodol za nás.

  Alojz Svedek, 25. 01. 2016 v 15:25 - Myslím, že výhovorka neobstojí...

Dovolím si Vám oponovať, vážený kolega. Myslím, že pri úprimnom skúmaní výhovorka typu ´to sa ale zle rozhodol ten, ktorého som poveril´ neobstojí.
Ak som sa vlastného rozhodovania len zbavil a prehodil na iného - tak som skôr zbabelec či alibista. Ak som niekoho poveril rozhodnutím v úprimnej viere, že je on ten najlepší a on nič nezanedbal, tak potom nemám morálne právo ho kritizovať! Sám som to zažil na vlastnej koži - keď sme sa s manželkou pred rokmi nevedeli rozhodnúť, či sa dáme do opravy staršieho domu, vložila celé rozhodovanie do mojich rúk; dokonca to podoprela citátom z Biblie(!). Tak som si všetko spísal, zvážil a rozhodol; s odstupom rokov nesprávne...:)) Nikdy mi však ani len náznakom nedala najavo, že ja som ten vinník/atď... Dokonca túto historku dodnes používame ako príklad pri náukách snúbencov v rámci predmanželskej prípravy.
A k pôvodnému príspevku - v prípade povinného očkovania to žiaľ nie je len o slobode. K slobode patrí okrem možnosti sám sa rozhodnúť aj možnosť čo najlepšie zvážiť všetky dostupné informácie. ALE, ako sa môžem správne rozhodnúť v špecificky lekárskom probléme? Je to ako pri podpise u lekára, že som bol poučený o liečbe - ako však ja (právnik/teológ) zhodnotím správnosť stanovenia diagnózy a naordinovanej liečby? Je to vlastne založené na dôvere v lekárove schopnosti, vedomosti a motiváciu; v otázkach mojich detí verím, že sme im vybrali toho najlepšieho dostupného pediatra. Poznám viacero lekárov, pýtal som sa, no nie sú v otázke očkovania zďaleka jednotní a to ani v prípade, keď ide o ich deti.
Rešpektujem právo jednotlivca rozhodnúť sa - aj nesprávne a s následkami; ako nedokonalé bytosti máme právo sa mýliť. Nerešpektujem však právo jednotlivca flákať prípravu svojho rozhodnutia.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím