rss
V prvom rade by som chcela poďakovať tvorcom za túto skvelú stránku a prispievateľom za hodnotné príspevky. Dlho som váhala nad napísaním tohto príspevku (možno aj vzhľadom na pomerne krátku profesnú prax), ale zvedavosť zvíťazila :-) Budem preto veľmi rada za každý váš názor.
V exekučnom konaní došlo k exekučnej dražbe nehnuteľnosti - bytu. Počas exekučného konania boli porušené ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len EP) aj iných platných právnych predpisov. Okrem toho bola vymáhaná pohľadávka aj s trovami exekúcie zaplatená povinným ešte pred vyhlásením dražby. V štádiu, keď už bolo rozhodnuté exekučným súdom o schválení príklepu a rozhodnutie sa stalo právoplatné a vykonateľné, bolo možné podať len sťažnosť na ÚS SR.
Počas rozhodovania na ÚS SR došlo k ďalším právnym úkonom. Vydražiteľ bol zapísaný na katastri nehnuteľností ako vlastník na základe uznesenia o schválení príklepu. Neskôr bol podaný z jeho strany aj návrh na vypratanie bytu, ktorým súd zaviazal povinného k vyprataniu bytu (rozhodnutie ešte nie je právoplatné). Ale zároveň povinný (v tom čase skôr z opatrnosti a z dôvodu využitia možnosti zapísať informatívnu poznámku do katastra nehnuteľností) podal aj žalobu o určenie vlastníctva proti novému vlastníkovi (vydražiteľovi).
Nálezom ÚS SR rozhodol, že konaním pred exekučným súdom došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd uznesenie o schválení príklepu na dražbe zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal však zároveň aj na ustanovenie § 61 EP, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekúcii vylúčené a s ktorou skutočnosťou sa má exekučný súd v konaní vyporiadať...
Aktuálny stav: pôvodný vlastník bytu už nie je vlastníkom, lebo nie je zapísaný na LV, nový vlastník (vydražiteľ ) je vlastníkom, lebo je zapísaný v LV, ale uznesenie o schválení príklepu bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie, v ktorom exekučný súd vyzýva účastníkov, aby sa vyjadrili k veci a to hlavne vzhľadom na ustanovenie § 61 EP.
Akú váhu by malo mať ustanovenie § 61 EP v tomto prípade, ak uznesenie o schválením príklepu na dražbe bolo ÚS SR zrušené (a vrátené)? V ďalšom konaní nedôjde k schváleniu príklepu (pohľadávka aj s trovami je splatená), správne by mal exekútor od exekúcie upustiť (čo inak do dnešného dňa neurobil) a exekučný súd by mal rozhodnúť tak, že neschváli príklep udelený na dražbe. Dochádza k obnoveniu pôvodného stavu? Podľa môjho názoru nový stav ešte nebol zavŕšený (nedošlo k schváleniu rozvrhu výťažku z dražby). A práve v tejto situácii mi nesedí označenie "originárne" nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré získava vydražiteľ udelením príklepu na dražbe a tiež aj význam ustanovenia § 61 EP. Pretože aj napriek dohliadaniu nad procesom exekúcie exekučným súdom, ako je zrejmé, dochádza k porušeniu zákonov aj základných ľudských práv. "Originárny" vlastník nemôže byť predsa chránený pred pôvodným vlastníkom, ktorý stratil vlastnícke právo na exekučnej dražbe počas ktorej došlo k porušeniu pr. predpisov.
V inom náleze (aj keď je to iný prípad, ale možno použiteľný výklad k čl. 20 ods. 1 Ústavy) ÚS SR IV. 1/2014 zo dňa 23.1.2014 k ústavne zaručenému právu vlastniť majetok: „Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky toto ustanovenie nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v súlade so zákonom.
Peter Frišo, 13. 10. 2015 v 17:52 - Poznámka na margo
K tomu by som podotkol nasledovné:
§5 ods. 2 KZ Záznam je úkon OÚ plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv k nehnuteľnostiam.
§ 34 ods. 1 KZ Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §1 ods. 1 KZ, ktoré vznikli , zmenili sa, alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
§ 70 ods. 1 Údaje katastra uvedené v § 7 KZ (vymedzujúcom obsah katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
§ 70 ods. 2 Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Ako v súlade s tým potvrdzuje aj judikatúra: Rozsudok NS SR z 27.10.2000, sp. zn. 22 Cdo 67/2000: Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností.
Inak povedané skutočný stav má prednosť pred stavom aký je zapísaný v KN.
Keďže v uvedenom prípade sa právo k nehnuteľnosti zapisuje záznamom, tento nemá konštitučné účinky, ale je len evidenčným zápisom, ktorý je OÚ povinný zmeniť ( § 36 KZ ods. 2), keď sa preukáže opak – a to spôsobilou verejnou (prípadne inou) listinou potvrdzujúcou právo k nehnuteľnosti (napríklad rozsudok o určení práva k nehnuteľnosti). Preto nemôžeme čisto len na základe aktuálneho zápisu v KN, navyše vykonaného záznamom s určitosťou vyvodzovať kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, zvlášť ak je táto otázka predmetom prebiehajúceho konania na súde.
Snáď by sa dalo povedať, že zásada materiálnej pravdy má prednosť pred zásadou materiálnej publicity.
Tiež by som sa pozastavil pri tzv. „originárnom“ nadobudnutí vlastníckeho práva v prípade exekučnej dražby ktorej príklep je schválený súdnym rozhodnutím. Tento pojem je zrejme relevantný, nakoľko sa vlastnícke právo neodvodzuje od pôvodného vlastníka. Čo však podľa mňa nič nemení na tom, že aj takémuto nadobudnutiu vlastníckeho práva musí predchádzať postup ktorý je súladný s platným právom. A teda k samotnému „originárnemu“ nadobudnutiu vlastníckeho práva musí najprv platne – v súlade s predpismi - prísť, aby mohlo také právo požívať ochranu pred predchádzajúcim/pôvodným vlastníkom.
Juraj Gyarfas, 13. 10. 2015 v 18:20 - privítanie a výzva na Michala :-)
K výkladu § 61 EP na tomto mieste kedysi písal Michal. Nevrátiš sa k tomu opäť? :-)
Milan Hlušák, 17. 10. 2015 v 11:18 - Ak by to bolo možné, ako by sa predošlý stav navrátil?
Na chvíľu ale zabudnime na § 61 EP: ako by bolo vôbec možné predošlý stav v exekučnom konaní navrátiť? Napr. podľa § 478 O.s.p. z r. 1950 po zrušení príklepu musel vydražiteľ nehnuteľnosť vrátiť; dnes takúto úpravu v EP nemáme.
A bolo by to – v kontexte prípadu I. Stiglitz - vôbec potrebné? Ako z komentu Petra Friša vyššie vyplýva, možno by stačilo predložiť rozhodnutie o zrušení príklepu na kataster a ten by vlastníctvo „vrátil“ pôvodnému vlastníkovi. Ak by to nestačilo, tak potom sa treba súdiť. EP síce vylučuje navrátenie predošlého stavu, ale len v rámci exekučného konania, nie v rámci iných konaní. Problém by ale mohol nastať, ak by medzičasom vydražiteľ nehnuteľnosť previedol na inú (dobromyseľnú?) osobu.
I. Stiglitz, 19. 10. 2015 v 22:05 - Ďakujem :-)
Milan, môj názor je rovnaký. Súd v tomto prípade príklep neschváli, ale som toho názoru, že ani kataster v danom meste tento stav nezhojí len na základe uznesenia o neschválení príklepu. A preto bola daná z opatrnosti aj žaloba o určenie vlastníckeho práva so zápisom informatívnej poznámky do LV.
Peter Frišo, 21. 10. 2015 v 12:09 - §34 ods. 2 KZ
Peter Frišo, 11. 11. 2015 v 13:36 - z komentára OZ k § 61 Exekučného poriadku
"V prvom rade poukazujeme na ustanovenia § 61 Exekučného poriadku podľa ktorého Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Ustanovenie § 61 je vyjadrením zásady, že stav navodený exekučným konaním nie je možné vrátiť späť. V praxi to znamená, že aj nezákonne realizovaná exekúcia (predaj veci ktorej vlastníkom nebol povinný) má také právne následky akoby bola realizovaná v súlade so zákonom. Náprava prípadných nezákonných rozhodnutí, alebo postupov v exekučnom konaní môže byť dosiahnutá iba nepriamo prostredníctvom iných postupov napr. právo na vydanie výťažku z predaja na základe tzv. lepšieho práva." Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár) I., Vydavateľstvo EUROUNION : Bratislava, 2015, s. 1038.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím