lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Juraj Schmidt (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Ladislav Pollák (2)
Martin Gedra (2)
Adam Glasnák (2)
Zuzana Klincová (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Estočák (1)
David Horváth (1)
peter straka (1)
Robert Vrablica (1)
Vladislav Pečík (1)
Dávid Kozák (1)
Katarína Dudíková (1)
Ivan Priadka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavol Mlej (1)
I. Stiglitz (1)
Pavol Chrenko (1)
Patrik Pupík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomas Kovac (1)
Petr Kavan (1)
Peter Kubina (1)
Igor Krist (1)
Michaela Stessl (1)
Ivan Kormaník (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Poloha (1)
David Halenák (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Demo (1)
Tibor Menyhért (1)
Juraj Lukáč (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Svoboda (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter Janík (1)
Andrej Majerník (1)
Dušan Marják (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Marcin (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Robert Šorl (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Pavlo (1)
jaroslav čollák (1)
Michal Jediný (1)
Patrik Patáč (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Novotný (1)
Dušan Rostáš (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Ľalík (1)
Viliam Vaňko (1)
lukas.kvokacka (1)
Marcel Jurko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Adam Pauček (1)
lukasmozola (1)
Matej Gera (1)
Petr Steiner (1)
Jakub Mandelík (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Závodský (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Róbert Černák (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Kurian (1)
Marcel Ružarovský (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Berdisová (1)
Vincent Lechman (1)
Ján Pirč (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Michalov (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Korman (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

debt equity swap à la carte

Martin Friedrich, 10. 06. 2015 v 10:57

O kritike Lex Váhostav (87/2015 Z. z.) už Radovan Pala písal na Lexfore. Rád by som sa zameral na jednu zo "skvelých" noviniek, ktorú do procesu reštrukturalizácie priniesol Lex Váhostav. Ako už býva dobrým zvykom, na začiatku, zrejme, bola dobrá myšlienka, no pretavenie tejto myšlienky do legislatívnej podoby už tak dobre nedopadlo.

Začnime s úmyslom zákonodarcu. Podľa dôvodovej správy k lex Váhostav bolo účelom novelizovaného § 154 ZKR zavedenie inštitútu debt to equity swap (ďalej len "DtES") do procesu reštrukturalizácie: "Navrhuje sa, aby reštrukturalizácia dlžníka musela vždy spočívať v tom, že dlžníkovi sa podľa plánu dostane nový vlastný kapitál aspoň v hodnote v minulosti vyplatených ziskov a rozdelených vlastných zdrojov. V opačnom prípade musí byť uskutočnený „debt eqiuty swap“ pre veriteľov, ktorý nie sú s dlžníkom spriaznení. Nenaplnenie takéhoto alternatívneho predpokladu bude viesť k zamietnutiu plánu. Ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám, pred ktorými si spoločníci rozdelili zisk na úkor nezabezpečených veriteľov."

A teraz sa pozrime na to, ako dopadol výsledok úsilia zákonodarcu:

§ 154 ZKR Zamietnutie plánu súdom:


(1) Súd uznesením zamietne plán, ak:

d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e) ZKR.

Osobne vidím, odhliadnuc od zbytočne komplikovaného a až zmätočného znenia § 154 ods. 1 písm. d) ZKR, dva zásadné problémy s týmto ustanovením:

1. úmysel nezodpovedá dosiahnutému cieľu - § 154 ods. 1 písm. d) ZKR nepredstavuje DtES, ide len o akýsi polotovar

2. nedomyslenosť § 154 ods. 1 písm. d) ZKR s ohľadom na proces reštrukturalizácie a skutočný význam DtES

Význam DtES

Čo znamená DtES je pekne opísané tu alebo napr. aj tu. V krátkosti - nie zriedka sa stáva, že dlžník, aj keď zadĺžený, má značné aktíva a perspektívu ďalšieho rozvoja. V takýchto prípadoch sa môžu veritelia s dlžníkom dohodnúť, že výmenou za odpustenie časti dlhov sa spoločník (spoločníci) vzdajú časti svojich obchodných podielov v spoločnosti. Inak povedané, veritelia odpustia časť svojich dlhov výmenou za podiel a kontrolu v zadĺženej spoločnosti. Pre veriteľov má väčší význam prežitie dlžníka, ako jeho konkurzná smrť. Samozrejme, takáto výmena dlhu za podiel musí byť dobrovoľná na strane veriteľa.

Čo však dosiahol zákonodarca, je zavedenie akejsi zvrátenej formy penalizácie dlžníka za rozdelenie zisku v minulosti. Výsledok spojenia § 154 ods. 1 písm. d) ZKR s 110 ods. 2 písm. e) ZKR je ten, že v prípade, ak dlžník v posledných dvoch rokoch rozdelil čistý zisk a iné vlastné zdroje dlžníka svojim členom, musí veriteľom dať podiel v spoločnosti alebo im vydať nové akcie. Takže napr. ak dlžník rozdelil kumulovane za posledné dva roky zisk 5.000 eur a povedzme, že má nezabezpečených a nepodriadených 20 veriteľov, každý z nich by mal dostať podiel v spoločnosti vo výške 250 eur. I keď ani to nie je celkom isté, pretože zákon nič nehovorí o tom, či sa má tento zisk rozrátať pomerne medzi veriteľov, alebo každému veriteľovi má pripadnúť podiel vo výške rozdeleného zisku. Ale poďme ďalej - spoločníci musia previesť na veriteľov podiel vo výške 250 eur. Avšak minimálna hodnota vkladu spoločníka v sro je 750 eur ( § 109 ods. 1 OBZ). Vznikne veriteľom dlžníka povinnosť uhradiť nesplatenú výšku vkladu 500 eur so všetkým povinnosťami s tými spojenými? Netuším, pretože § 154 ods. 1 písm. d) ZKR tieto otázky vôbec nerieši a súčasne sa pozabudlo na novelizáciu ustanovení OBZ, ktoré by korešpondovali tomuto ustanoveniu ZKR.

Najhoršie však na tom je, že súd musí uznesením plán zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky uvedené § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Je to klasická Hlava XXII, kedy zákonodarca vniesol do právneho poriadku nedomyslené riešenie, ktorého však nedodržanie je sankcionované zamietnutím plánu. A navyše, nikto sa dotknutých veriteľov ani nepýta, či majú záujem na tom, aby získali podiel v spoločnosti dlžníka. Proste musíš a hotovo!


Nekoncepčnosť

Zavedenie DtES ako jedna z foriem reštrukturalizácie je dobrý nápad s osvedčeným receptom. Rozdiel medzi našou kuchyňou a svetovou kuchyňou je v tom, že zatiaľ čo DtES je v zahraničí ponúkané ako menu (t. j. komplexná úprava), u nás sme si vybrali riešenie à la carte (t. j. vybrali sme z menu len to, čo by sa nám mohlo hodiť) bez toho, aby sa do dôsledkov premyslelo navrhované riešenie. Tak tu v podstate máme situáciu, kedy podľa § 154 ods. 1 písm. d) ZKR máme nejakú formu DtES, no okrem zavedenie povinnej účasti všetkých nezabezpečených a nepodriadených veriteľov v dlžníckej spoločnosti vôbec nevieme, čo s tým ďalej. Vôbec neuvažujeme nad tým, či 20 malých spoločníkov v sro nespraví viac škody ako úžtiku (postačilo by zavedenie aspoň minimálnej hodnoty nezabezpečenej a nepodriadenej pohľadávky), čo vôbec majú veritelia záujem na účasti spoločnosti, či sa nejakým spôsobom upravia hlasovacie práva v prospech veriteľov, ktorí síce budú mať dohromady menšinový podiel, no v konečnom dôsledku nesú ťarchu doterajšieho podnikateľského (ne)úspechu dlžníka, a podobne.


Ťažko dodať niečo na záver, pretože o tom, prečo sa zákony nemajú šiť horúcou ihlou, bolo popísané mnoho. Som však veľmi zvedavý, ako sa konkurzné súdy popasujú s § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Máme sa na čo tešiť (i keď dlžníci ani tak veľmi nie :)). Dobrú chuť.


Názory k článku debt equity swap à la carte:


  Martin Maliar, 12. 06. 2015 v 13:31 - ...Im vydať akcie...

V § 154 nevidím "veriteľom dať podiel v spoločnosti alebo im vydať nové akcie"....

To tam napísané nie je.

Podľa plánu má dôjsť k tzv. efektívnemu zvýšeniu základného imania, alebo "veriteľom podiel v spoločnosti".


  Martin Friedrich, 16. 06. 2015 v 12:51 - Martin Friedrich

Stále je však problém ten istý - za akých podmienok majú veritelia nadobudnúť podiel v spoločnosti? Súčasné znenie ZKR sa podobá viac na hurá akciu: dáme Vám podiel, ale budete musieť doplatiť zvyšok minimálnej výšky podielu a v podstate Vám to aj tak bude na nič, lebo Vás necháme v menšine a riadime si spoločnosť ďalej. Ako som už napísal, absentuje tu komplexný pohľad na vec a premyslenie si celého mechanizmu DtES tak, aby skutočne mal tento nástroj význam pre veriteľov. Za súčasného znenia § 154 ods. 1 písm. d) ZKR pokladám sankciu nepotvrdenia plánu súdom za neprimerane prísnu. Som veľmi zvedavý, ako sa s tým dlžník a súdy popasujú.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím