Arbitrabilita korporátnych sporov
Juraj Gyarfas, 23. 04. 2015 v 16:04
Nie že by som si chcel robiť reklamu (to v žiadnom prípade:-)), ale rád by som na tomto mieste vytvoril priestor na diskusiu a kritiku článku, ktorý sme s Kristiánom uverejnili v Justičnej revue 3/2015. Diskusia by zrejme mala primárne prebiehať na stránkach Justičnej revue, ale na kratšie (a zúrivejšie) reakcie sme chceli vytvoriť priestor aj tu.
K článku nás inšpirovala nedávna novela zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 336/2014 Z.z.), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2015, a ktorá v § 4 ods. 5 ZoRK výslovne upravuje rozhodcovské doložky vo vnútorných predpisoch právnických osôb. Inými slovami, zákonodarca výslovne potvrdil, že arbitráž je aprobovaný spôsob riešenia sporov aj vo svete práva obchodných spoločností – tzv. korporátna arbitráž. Podrobnejšie rozpracovanie podmienok platnosti takýchto rozhodcovských zmlúv ako aj rozsahu arbitrability prenechal zákonodarca podľa dôvodovej správy judikatúre a právnej vede. Na túto výzvu sme sa pokúsili aspoň čiastočne odpovedať.
V Rakúsku a Nemecku súdna prax a právna veda riešili a stále riešia mnohé z týchto otázok celé desaťročia (niekedy aj storočie) a preto si určite nerobíme ilúzie, že na Slovensku sa dajú zodpovedať jedným článkom. Ale čím skôr sa takáto diskusia začne, tým skôr bude korporátna arbitráž aspoň v hrubých rysoch stabilnou a fungujúcou súčasťou slovenského právneho prostredia, čo považujeme právne aj ekonomicky za prínosné.
Článok je relatívne dlhý a určite by nebolo vhodné ho na tomto mieste opakovať. Ako veľmi stručné zhrnutie však možno uviesť, že sme analyzovali rôzne situácie korporátneho práva a na základe najmä nemeckej a rakúskej judikatúry (ako aj judikatúry ESĽP, SDEÚ a iných zdrojov) sme dospeli k nasledovným záverom.
Rozhodcovská zmluva môže platne vzniknúť pri založení spoločnosti ako aj neskoršou zmenou korporátnych dokumentov, v druhom prípade však nie je záväzná voči akcionárom alebo spoločníkom, ktorí s takouto zmenou nesúhlasili. Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v korporátnych dokumentoch zaväzuje akcionárov (resp. spoločníkov), neskorších nadobúdateľov majetkovej účasti, samotnú spoločnosť a za určitých okolností aj orgány spoločnosti (resp. členov týchto orgánov). Za arbitrabilné považujeme spory medzi spoločníkmi (resp. akcionármi) navzájom ako aj spory medzi nimi a spoločnosťou. Za určitých podmienok považujeme za arbitrabilné aj spory o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ako problematická sa nám javí arbitrabilita sporov o náhradu škody spôsobenej orgánmi spoločnosti. Za non-arbitrabilné možno považovať statusové spory týkajúce sa zrušenia alebo neplatnosti spoločnosti a zániku účasti spoločníka.
Tešíme sa na Vaše pripomienky, protiargumenty a polemiku.
Názory k článku Arbitrabilita korporátnych sporov:
Juraj Gyarfas, 23. 10. 2017 v 21:52 - arbitrabilita korporátnych sporov v ČR
Eichlerová, K.: Arbitrabilita korporátních sporů kapitálových společností. Právní rozhledy 19/2017, s. 653.
jaroslav čollák, 24. 10. 2017 v 19:37 - množina výskytu je širšia
len pre doplnenie, situácie v ktorých sa vyskytuje rovnako "istá forma" rozhodcovskej doložky v interných dokumentoch právnických osôb sa vyskytujú rovnako pri správe a riadení športu.
Je a hlavne bolo - pred prijatím zákona o športe, ktorý vytvoril možnosť založenia paralelnej štruktúry orgánov na riešenie sporov pričom nejde o stále rozhodcovské súdy a je možné rovnako vylúčiť právomoc všeobecného súdnictva (ustanovenie § 52 ZOŠ) - bežné, že v stanovách športových zväzov bola inkorporovaná povinnosť každého člena združenia riešiť svoje spory (medzi členmi a člen - zväz) pred rozhodcovským orgánom (ak ho mal samozrejme zväz zriedený).
Mňa však v tej téme korporátnej arbitráže zaujala tá variácia, či by bolo možné v jej prospech vyhradiť rozhodovanie LEN niektorej korporátnej otázky (riešil som to pri dizertačke ohľadne zákazu zneužitia práva).
Z výše uvedeného vyplývá, že nárok společníka na podíl na zisku vůči společnosti je nárokem, o němž je možné platně uzavřít rozhodčí smlouvu. O arbitrabilitě takového nároku totiž svědčí naplnění zákonných podmínek uvedených v § 2 zákona o rozhodčím řízení, neboť se jedná majetkový spor, k jehož projednání by bez existence rozhodčí smlouvy měl pravomoc soud a o jehož předmětu by bylo možné uzavřít smír. K závěru o arbitrabilitě majetkových sporů mezi společníky a společností souvisejících s jejich majetkovou účastí na společnosti se přiklání také odborná literatura (viz například Bělohlávek, A. J. Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 103-215. pro podobný závěr viz také Holejšovský, J. Valné hromady společností s ručením omezeným. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 311.). "
NS ČR, 23 Cdo 1782/2017
Juraj Gyarfas, 29. 10. 2018 v 18:03 - actio pro socio v arbitráži
Toto otvára množstvo zaujímavých otázok - je nárok podľa § 135a objektívne arbitrabilný (vzhľadom na obmedzenie možnosti urovnať tento spor)? Môže sa veriteľ spoločnosti dovolávať rozhodcovskej doložky v zmluve so spoločnosťou voči jej konateľovi? ... atď atď.
Juraj Gyarfas, 07. 11. 2019 v 17:59 - medzitým v Poľsku
Juraj Gyarfas, 17. 08. 2020 v 21:18 - medzitým vo Švajčiarsku
Juraj Gyarfas, 20. 09. 2020 v 22:10 - arbitrabilita actio pro socio podľa § 135a OBZ
Juraj Gyarfas, 14. 11. 2021 v 10:48 - NS SR k arbitrabilite korporátnych sporov
Akciová spoločnosť mala v stanovách "článok 46.1. stanov, podľa
ktorého všetky spory, ktoré vznikajú na základe týchto stanov medzi spoločnosťou a jej akcionármi a / alebo medzi akcionármi navzájom, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie týchto stanov, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou, budú s konečnou platnosťou riešené (rozhodované) na
Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, podľa jeho základných vnútorných predpisov, troma rozhodcami, menovanými podľa týchto predpisov."
Nižšie súdy rozhodli a najvyšší súd sa stotožnil so záverom, že táto rozhodcovská doložka sa "v žiadnom prípade nevzťahuje na rozhodovanie v nesporovom konaní podľa ust. § 200a OSP. Taktiež aj z ust. § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona o RK vyplýva, že citovaný zákon upravuje rozhodovanie sporov (poznámka dovolacieho súdu - sporových konaní), vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, ďalej uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike, ako aj rozhodovanie sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov (poznámka dovolacieho súdu - sporových konaní) o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je."
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím