Autori:

Nie že by som si chcel robiť reklamu (to v žiadnom prípade:-)), ale rád by som na tomto mieste vytvoril priestor na diskusiu a kritiku článku, ktorý sme s Kristiánom uverejnili v Justičnej revue 3/2015. Diskusia by zrejme mala primárne prebiehať na stránkach Justičnej revue, ale na kratšie (a zúrivejšie) reakcie sme chceli vytvoriť priestor aj tu.

K článku nás inšpirovala nedávna novela zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 336/2014 Z.z.), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2015, a ktorá v § 4 ods. 5 ZoRK výslovne upravuje rozhodcovské doložky vo vnútorných predpisoch právnických osôb. Inými slovami, zákonodarca výslovne potvrdil, že arbitráž je aprobovaný spôsob riešenia sporov aj vo svete práva obchodných spoločností – tzv. korporátna arbitráž. Podrobnejšie rozpracovanie podmienok platnosti takýchto rozhodcovských zmlúv ako aj rozsahu arbitrability prenechal zákonodarca podľa dôvodovej správy judikatúre a právnej vede. Na túto výzvu sme sa pokúsili aspoň čiastočne odpovedať.

V Rakúsku a Nemecku súdna prax a právna veda riešili a stále riešia mnohé z týchto otázok celé desaťročia (niekedy aj storočie) a preto si určite nerobíme ilúzie, že na Slovensku sa dajú zodpovedať jedným článkom. Ale čím skôr sa takáto diskusia začne, tým skôr bude korporátna arbitráž aspoň v hrubých rysoch stabilnou a fungujúcou súčasťou slovenského právneho prostredia, čo považujeme právne aj ekonomicky za prínosné.

Článok je relatívne dlhý a určite by nebolo vhodné ho na tomto mieste opakovať. Ako veľmi stručné zhrnutie však možno uviesť, že sme analyzovali rôzne situácie korporátneho práva a na základe najmä nemeckej a rakúskej judikatúry (ako aj judikatúry ESĽP, SDEÚ a iných zdrojov) sme dospeli k nasledovným záverom.

Rozhodcovská zmluva môže platne vzniknúť pri založení spoločnosti ako aj neskoršou zmenou korporátnych dokumentov, v druhom prípade však nie je záväzná voči akcionárom alebo spoločníkom, ktorí s takouto zmenou nesúhlasili. Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v korporátnych dokumentoch zaväzuje akcionárov (resp. spoločníkov), neskorších nadobúdateľov majetkovej účasti, samotnú spoločnosť a za určitých okolností aj orgány spoločnosti (resp. členov týchto orgánov). Za arbitrabilné považujeme spory medzi spoločníkmi (resp. akcionármi) navzájom ako aj spory medzi nimi a spoločnosťou. Za určitých podmienok považujeme za arbitrabilné aj spory o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ako problematická sa nám javí arbitrabilita sporov o náhradu škody spôsobenej orgánmi spoločnosti. Za non-arbitrabilné možno považovať statusové spory týkajúce sa zrušenia alebo neplatnosti spoločnosti a zániku účasti spoločníka.

Tešíme sa na Vaše pripomienky, protiargumenty a polemiku.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím