Autori:

Možno triviálna otázka, avšak nedarí sa mi na ňu nájsť jednoznačnú odpoveď. Ide o situáciu, keď má vzniknúť vzťah veriteľ-2 spoludlžníci (spoločne a nerozdielne), ktorý má byť zabezpečený ručením ručiteľa. Ručiteľ sa chce pre prípad plnenia veriteľovi voči dlžníkom (regres) poistiť blankozmenkou s dohodou o vyplňovacom práve. Inak povedané, regresný nárok ručiteľa voči spoludlžníkom má byť zabezpečený zmenkou.

Najprv k vlastnej zmenke: riešenie cez avalistu (jeden zo spoludlžníkov by bol avalistom, druhý vystaviteľom) mi príde nesprávne, pretože oprávnený zo zmenky má síce nárok aj voči avalistovi aj voči vystaviteľovi, ale medzi nimi nie je vzťah "spoločne a nerozdielne" (avalista má právo na plný regres, na rozdiel od prípadu dvoch solidárnych dlžníkov). Cudzia zmenka (jeden zo spoludlžníkov by bol vystaviteľ, druhý zmenečník) mi situáciu asi tiež nerieši, keďže vystaviteľ nastupuje až v prípade, že zmenečník nezaplatí.

Zákon č. 191/1950 Zb. jednoznačnú odpoveď nedáva, ale keďže jeho výklad je skôr reštriktívny a pri vlastnej zmenke v § 75 hovorí o "podpise vystaviteľa", tlačí ma to skôr k zápornej odpovedi. Na druhej strane som našiel rozsudok (ale len jeden) KS BB, predmetom ktorého bola práve zmenka vystavená dvomi vystaviteľmi a kde sa nárok zo zmenky priznal a obaja boli zaviazaní spoločne a nerozdielne (podotýkam, že podstata, či zmenku takto je vôbec možné vystaviť, sa neriešila) - rozsudok je tu: http://otvorenesudy.sk/decrees/572848/document. Logika veci mi tiež hovorí, že odpoveď by mala byť kladná, veď prečo by sa solidárni dlžníci nemohli (zmenkou) zaviazať na zaplatenie sumy spoločne a nerozdielne.

Nemá s tým náhodou niekto skúsenosť? Vopred ďakujem za prípadné odpovede.

Ďakujem obom za názor.

P. Sedlačko, neviem, či sme si rozumeli, mne išlo o nastavenie vzťahu tých 2 spoludlžníkov medzi sebou, nie vo vzťahu k oprávnenému zo zmenky. § 47 ods. 1 ZZŠ síce hovorí o tom, že "všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.", z uvedeného ale podľa mňa nevyplýva, že by sa ručiteľ a vystaviteľ mali medzi sebou vyrovnať automaticky ako solidárni spoludlžníci (1:1). Uvedené ustanovenie stanovuje len vzťah k veriteľovi. Tam nie je spor, to je jasné. Z tohto solidárneho vzťahu ale nevyplýva automaticky, ako sa medzi sebou majú vyrovnať vystaviteľ a ručiteľ. Podľa môjho názoru môže práveže ručiteľ od vystaviteľa žiadať plnú náhradu toho, čo plnil, čo podľa mňa vyplýva z § 49 ZZŠ. A podporne tiež poukazujem na § 511 ods. 1 OZ a následne § 511 ods. 2 OZ. To, že ručiteľ a vystaviteľ sú veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne teda ešte nehovorí nič o ich vzájomnom vzťahu a z logiky veci (ako aj uvedených ustanovení) mne vyplýva, že ručiteľ má voči vystaviteľovi nárok nie na 1/2, ale na celý dlh (a viac podľa § 49 ZZŠ), čo vlastne robí takúto zmenku pre potreby zabezpečenia spoločného dlhu nepoužiteľnou. Alebo je možné dohodou ručiteľa a vystaviteľa modifikovať regresný nárok, teda tak, že by sa obaja dohodli, že sa medzi sebou vyrovnajú 1:1, bez toho, aby im vznikli ďalšie nároky? Nie je to dohoda odporujúca § 574 ods. 2 OZ (nemožnosť vzdania sa práva, ktoré vznikne v budúcnosti)?

P. Hlušák, ďakujem za citáty, sú zaujímavé a javia sa ako podporné pre odpoveď "áno, (básnickou) otázkou je len, nakoľko by presvedčili súd v prípade sporu.. V každom prípade mi to vychádza skôr tak, že z hľadiska právnej istoty asi zmenku v tomto prípade radšej vôbec nepoužiť.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím