lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Krajčírovič (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Martin Gedra (2)
Gabriel Volšík (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Richard Macko (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Tomáš Plško (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Zeleňák (2)
Adam Glasnák (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Roman Kopil (2)
Tibor Menyhért (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavel Lacko (1)
Roman Prochazka (1)
Paula Demianova (1)
David Horváth (1)
Adam Pauček (1)
Zuzana Kohútová (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Rostáš (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Kurian (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Patrik Patáč (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
jaroslav čollák (1)
Dávid Kozák (1)
Miriam Potočná (1)
Peter Marcin (1)
Radoslav Pálka (1)
Jakub Mandelík (1)
Lucia Palková (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Galgoczy (1)
Viliam Vaňko (1)
peter straka (1)
Martin Svoboda (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Estočák (1)
Peter Janík (1)
Tomáš Korman (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Demo (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Klincová (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Hudec (1)
Marcel Jurko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ján Pirč (1)
Petr Novotný (1)
Tomáš Pavlo (1)
Katarína Dudíková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Mikuláš Lévai (1)
Matej Gera (1)
Tomas Pavelka (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Kormaník (1)
Matej Košalko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Poloha (1)
Petr Kavan (1)
Robert Vrablica (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Mlej (1)
Michal Jediný (1)
Andrej Majerník (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Emil Vaňko (1)
Ivan Priadka (1)
Vladimir Trojak (1)
Vincent Lechman (1)
Pavol Chrenko (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michaela Stessl (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Kubina (1)
Lucia Berdisová (1)
Natalia Janikova (1)
Marcel Ružarovský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Patrik Pupík (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomas Kovac (1)
Bohumil Havel (1)
lukasmozola (1)
Vladislav Pečík (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Bránik (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zastavenie konania podľa § 106 O.s.p.

Juraj Schmidt, 15. 08. 2014 v 10:19

S ohľadom na nedávnu prax istého okresného súdu vo viacerých identických prípadoch by ma zaujímali Vaše názory.

V predmetných veciach okresný súd zastavil jednotlivé konania o určenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a to vrátane rozhodcovskej doložky, a to po tom, čo odporca (dodávateľ) namietol nedostatok právomoci všeobecného súdu s poukazom práve na túto rozhodcovskú doložku.

Súd bez akéhokoľvek skúmania platnosti tejto rozhodcovskej doložky a bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu tieto konania zastavil postupujúc podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a spotrebiteľov odkázal na rozhodcovský súd.


Mám za to, že aj ak by bol okresný súd presvedčený o platnosti predmetnej rozhodcovskej doložky, posudzovanie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky priamo predpokladá aj zákon v druhej vete ust. § 106 ods. 1 O.s.p.. V týchto prípadoch bolo podľa môjho názoru potrebné vysporiadať sa s platnosťou rozhodcovskej doložky o to viac, že určenie jej neplatnosti bolo predmetom žalobného návrhu.


Síce podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci, vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, avšak mám za to, že toto ustanovenie sa uplatní len v prípade konania už je začatého pred rozhodcovským súdom.

Samotný obsah a zmysel inštitútu absolútnej neplatnosti právnych úkonov podľa môjho názoru neumožňuje všeobecnému súdu, pred ktorým bolo začaté konanie o určenie absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky, zastaviť konanie a skonštatovať príslušnosť rozhodcovského súdu na základe tejto rozhodcovskej zmluvy/doložky a to bez posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky.

Okresný súd podľa mňa v týchto prípadoch pochybil, ak bez ďalšieho skonštatoval, že na prejednanie veci je príslušný rozhodcovský súd a to bez toho, aby sa okresný súd v dotknutých rozhodnutiach akokoľvek vysporiadal s platnosťou rozhodcovskej doložky.

Čo Vy na to?


Názory k článku Zastavenie konania podľa § 106 O.s.p.:


  Juraj Gyarfas, 15. 08. 2014 v 22:16 - negatívny účinok Kompetenz-Kompetenz

Podľa mňa to súvisí s doktrínou negatívneho účinku Kompetenz-Kompetenz, čo znamená, že rozhodcovské súdy majú nielen právomoc samé rozhodovať o svojej právomoci, ale zároveň ich právomoc vylučuje rozhodovanie všeobecných súdov a rozhodcovskej právomoci. Myslím, že je to francúzsky výmysel a podľa mňa je to správne, aby sa zabránilo paralelnému konaniu pred súdom a v rozhodcovskom konaní.

Súd by mal preskúmať, či je rozhodcovská zmluva neplatná, pričom je otázne, ako podrobný by tento prieskum mal byť. V Modelovom zákone UNCITRAL myslím nie je slovíčko "manifest" a tak isto nie je ani v § 106 (Francúzi ho tam napr. majú a Švajčiari to tak myslím vykladajú, aj keď výslovne ho tam nemajú). Ale myslím si, že súdy by nemali v tomto štádiu vykonávať podrobný prieskum a mali by sa sústrediť len na zjavné vady.

Súhlasím, že súdy by uznesenie o zastavení konania mali odôvodniť (čo je aj ústavnoprávna požiadavka). Ale odôvodnenie podľa mňa môže zodpovedať obmedzenému rozsahu prieskumu.

  Kristián Csach, 18. 08. 2014 v 18:56 - 106 OSP

Hovorím, kyvadlá fungujú, čím sa viac tlačí na pílu jedným smerom, tým vystrelí druhým.

Po právnej stránke je to IMHO zrejmé, ak súd kontroluje podľa § 106 OSP neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri posudzovaní svojej právomoci (pred začatím rozhodcovského konania), musí ju pretestovať aj cez test neprijateľnosti.

Divné, že súdy takto postupovali. Nebol iný dôvod?

  Juraj Gyarfas, 20. 08. 2014 v 23:54 - ad

Súhlasím, že by mohlo ísť aj o neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti. Ale stále si myslím, že kontrola v rámci § 106 by mala byť len akýsi "prima facie review". Ak z rozhodcovskej zmluvy na prvý pohľad vyplýva, že je neprijateľná, tak áno. Ale ak si to vyžaduje dokazovanie skutkových okolností, tak by sa do toho súd podľa môjho názoru nemal púšťať v rámci rozhodovania podľa § 106, lebo tým by predbiehal meritórne konanie a práve to by podľa mňa narážalo na negatívny účinok Kompetenz-Kompetenz, ktorý snáď aspoň do istej miery máme aj v našom právnom poriadku ... Nemyslíš?

  Kristián Csach, 21. 08. 2014 v 11:22 - jo

Netvrdím opak. Ale neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je za súčasného stavu pomerne jasná vec a nevyžaduje zásadné skutkové skúmanie (ibaže by to také jasné skutočne nebolo). Samozrejme by bol problém, ak by navrhovateľ namietal, že zmluvu uzatvoril v omyle a domáha sa preto vydania BO (teda dôvod neplatnosti mimo neprijateľnosti, povedzme, že aj mimo spotrebiteľského sporu). Tiež si nemyslím, že by mal súd v podstate urobiť rozhodnutie o merite s celým procsným trápením iba na to, aby potvrdil svoju právomoc - teda, že by § 106 ods. 1 mal viesť k prezumcii právomoci súdu, ktorá by sa potvrdila až po rozhodnutí merita. To treba teleologicky redukovať... ale neprijatľnosť j našťastie (? :-) ) iná muzika.

  Michal Skaličan, 21. 08. 2014 v 12:49 - k posudzovaniu platnosti rozhodcovskej zmluvy

Podľa mňa z terajšieho znenia § 106 ods. 1 druhá veta OSP („Súd prejedná vec, ak zistí, že .... rozhodcovská zmluva je neplatná...“) jasne vyplýva, že súdy majú ako predbežnú otázku posudzovať okrem iného aj platnosť rozhodcovskej zmluvy, teda nie len napr. jej neprijateľnosť. A pri posudzovaní platnosti naše právo nepozná rôzne stupne platnosti (zjavná/skrytá), resp. rôzne stupne prieskumu („prima facie review“/„full review“). Kde by bola potom hranica zjavnej neplatnosti, resp. „prima facie review“?

Otázka ale je, či takáto úprava v OSP je správna. Môže totiž dôjsť k paradoxnej situácii - všeobecný súd môže odmietnuť svoju právomoc s odôvodnením, že existuje platná rozhodcovská zmluva, pričom o platnosti rozhodcovskej zmluvy bude následne meritórne rozhodovať samotný rozhodcovský súd.

Riešením môže byť návrh Civilného sporového poriadku v § 7 ods. 2, ktorý stanovuje, že „Podľa odseku 1 súd postupuje [t.j. na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne] aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že rozhodcovský súd sa odmietol sporom zaoberať.“ Súd teda po novom podľa mňa nebude posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, iba arbitrabilitu sporu a skutočnosť, či už bola vec rozhodcami odmietnutá (z § 5 ods. 1 CSP implicitne vyplýva, že bude posudzovať aj samotnú existenciu rozhodcovskej doložky a skutočnosť, či spor nepresahuje rámec rozhodcovskej doložky). Nie je toto premietnutie doktríny negatívneho účinku Kompetenz-Kompetenz do nášho práva?

  Juraj Gyarfas, 23. 08. 2014 v 18:50 - Ad

Kristián: Súhlasím, že neprijateľnosť ako jedna zo skutkových podstát neplatnosti by sa mala posudzovať v rámci § 106. Ale prečo myslíš, že je to pomerne jasná vec? Mne sa práve naopak zdá (a tento Milanov post mi to len potvrdzuje), že neprijateľnosť si vyžaduje dokázanie a posúdenie viacerých skutkových otázok, ktoré podľa mňa idú nad rámec "prima facie review".

Ad Michal: Neviem presne, kde je hranica medzi "prima facie review" a "full review". Možno v tom, že uznesenie o zastavení konania nebude meritórne rozhodnutie, nebude mu zväčša predchádzať pojednávanie a nebude mať vo vzťahu k platnosti rozhodcovskej doložky účinky res iudicata, keďže túto otázku bude opäť riešiť rozhodcovský súd a pred všeobecné súdy sa opäť môže dostať podľa § 21 alebo § 40 ZRK. Podstata je podľa mňa v tom, že strany si (prima facie) dohodli právomoc rozhodcovského súdu a v prvom kole by im do toho súdy bez silného dôvodu nemali zasahovať. V tomto ide citovaný návrh CSP možno až priďaleko, pretože súdom neumožní zasiahnuť ani pri zjavnej neplatnosti (ale musím si to ešte podrobne naštudovať).

Každopádne si myslím, že situácia, kedy všeobecný súd zastaví konanie a o právomoci bude v prvom rade rozhodovať rozhodcovský súd (ktorého rozhodnutie bude v otázke právomoci následne preskúmateľné súdmi) nie je paradoxná, ale práve naopak žiaduce, pretože reflektuje dohodu strán.

Je samozrejme otázne, či by to malo platiť aj pre spotrebiteľské spory, ale to zrejme vyrieši nový kódex spotrebiteľskej arbitráže, ktorý minulý týždeň schválila vláda.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím