lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Bob Matuška (2)
Peter Zeleňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Jiří Remeš (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Ladislav Pollák (2)
Adam Glasnák (2)
Martin Gedra (2)
Richard Macko (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Vladislav Pečík (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Marcin (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
jaroslav čollák (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Šrámek (1)
Gabriel Závodský (1)
Dušan Marják (1)
Peter K (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
peter straka (1)
Matej Kurian (1)
Matej Gera (1)
Roman Prochazka (1)
Igor Krist (1)
Robert Šorl (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladimir Trojak (1)
Katarína Dudíková (1)
Patrik Patáč (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Emil Vaňko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tibor Menyhért (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Poloha (1)
Tomáš Korman (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Pavol Chrenko (1)
Ján Štiavnický (1)
Ivan Priadka (1)
Dávid Kozák (1)
Juraj Lukáč (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Ľalík (1)
Lucia Berdisová (1)
David Horváth (1)
Michaela Vadkerti (1)
Michal Jediný (1)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Galgoczy (1)
David Halenák (1)
Adam Pauček (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Kubina (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Petr Steiner (1)
Eduard Pekarovič (1)
I. Stiglitz (1)
Jakub Mandelík (1)
Róbert Černák (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Klincová (1)
Patrik Pupík (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Estočák (1)
Viliam Vaňko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomas Pavelka (1)
Miriam Potočná (1)
Ján Pirč (1)
Bystrik Bugan (1)
Nora Šajbidor (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Rostáš (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Kormaník (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Kavan (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Košalko (1)
Michaela Stessl (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Ďubek (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zastavenie konania podľa § 106 O.s.p.

Juraj Schmidt, 15. 08. 2014 v 10:19

S ohľadom na nedávnu prax istého okresného súdu vo viacerých identických prípadoch by ma zaujímali Vaše názory.

V predmetných veciach okresný súd zastavil jednotlivé konania o určenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a to vrátane rozhodcovskej doložky, a to po tom, čo odporca (dodávateľ) namietol nedostatok právomoci všeobecného súdu s poukazom práve na túto rozhodcovskú doložku.

Súd bez akéhokoľvek skúmania platnosti tejto rozhodcovskej doložky a bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu tieto konania zastavil postupujúc podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a spotrebiteľov odkázal na rozhodcovský súd.


Mám za to, že aj ak by bol okresný súd presvedčený o platnosti predmetnej rozhodcovskej doložky, posudzovanie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky priamo predpokladá aj zákon v druhej vete ust. § 106 ods. 1 O.s.p.. V týchto prípadoch bolo podľa môjho názoru potrebné vysporiadať sa s platnosťou rozhodcovskej doložky o to viac, že určenie jej neplatnosti bolo predmetom žalobného návrhu.


Síce podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci, vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, avšak mám za to, že toto ustanovenie sa uplatní len v prípade konania už je začatého pred rozhodcovským súdom.

Samotný obsah a zmysel inštitútu absolútnej neplatnosti právnych úkonov podľa môjho názoru neumožňuje všeobecnému súdu, pred ktorým bolo začaté konanie o určenie absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky, zastaviť konanie a skonštatovať príslušnosť rozhodcovského súdu na základe tejto rozhodcovskej zmluvy/doložky a to bez posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky.

Okresný súd podľa mňa v týchto prípadoch pochybil, ak bez ďalšieho skonštatoval, že na prejednanie veci je príslušný rozhodcovský súd a to bez toho, aby sa okresný súd v dotknutých rozhodnutiach akokoľvek vysporiadal s platnosťou rozhodcovskej doložky.

Čo Vy na to?


Názory k článku Zastavenie konania podľa § 106 O.s.p.:


  Juraj Gyarfas, 15. 08. 2014 v 22:16 - negatívny účinok Kompetenz-Kompetenz

Podľa mňa to súvisí s doktrínou negatívneho účinku Kompetenz-Kompetenz, čo znamená, že rozhodcovské súdy majú nielen právomoc samé rozhodovať o svojej právomoci, ale zároveň ich právomoc vylučuje rozhodovanie všeobecných súdov a rozhodcovskej právomoci. Myslím, že je to francúzsky výmysel a podľa mňa je to správne, aby sa zabránilo paralelnému konaniu pred súdom a v rozhodcovskom konaní.

Súd by mal preskúmať, či je rozhodcovská zmluva neplatná, pričom je otázne, ako podrobný by tento prieskum mal byť. V Modelovom zákone UNCITRAL myslím nie je slovíčko "manifest" a tak isto nie je ani v § 106 (Francúzi ho tam napr. majú a Švajčiari to tak myslím vykladajú, aj keď výslovne ho tam nemajú). Ale myslím si, že súdy by nemali v tomto štádiu vykonávať podrobný prieskum a mali by sa sústrediť len na zjavné vady.

Súhlasím, že súdy by uznesenie o zastavení konania mali odôvodniť (čo je aj ústavnoprávna požiadavka). Ale odôvodnenie podľa mňa môže zodpovedať obmedzenému rozsahu prieskumu.

  Kristián Csach, 18. 08. 2014 v 18:56 - 106 OSP

Hovorím, kyvadlá fungujú, čím sa viac tlačí na pílu jedným smerom, tým vystrelí druhým.

Po právnej stránke je to IMHO zrejmé, ak súd kontroluje podľa § 106 OSP neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri posudzovaní svojej právomoci (pred začatím rozhodcovského konania), musí ju pretestovať aj cez test neprijateľnosti.

Divné, že súdy takto postupovali. Nebol iný dôvod?

  Juraj Gyarfas, 20. 08. 2014 v 23:54 - ad

Súhlasím, že by mohlo ísť aj o neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti. Ale stále si myslím, že kontrola v rámci § 106 by mala byť len akýsi "prima facie review". Ak z rozhodcovskej zmluvy na prvý pohľad vyplýva, že je neprijateľná, tak áno. Ale ak si to vyžaduje dokazovanie skutkových okolností, tak by sa do toho súd podľa môjho názoru nemal púšťať v rámci rozhodovania podľa § 106, lebo tým by predbiehal meritórne konanie a práve to by podľa mňa narážalo na negatívny účinok Kompetenz-Kompetenz, ktorý snáď aspoň do istej miery máme aj v našom právnom poriadku ... Nemyslíš?

  Kristián Csach, 21. 08. 2014 v 11:22 - jo

Netvrdím opak. Ale neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je za súčasného stavu pomerne jasná vec a nevyžaduje zásadné skutkové skúmanie (ibaže by to také jasné skutočne nebolo). Samozrejme by bol problém, ak by navrhovateľ namietal, že zmluvu uzatvoril v omyle a domáha sa preto vydania BO (teda dôvod neplatnosti mimo neprijateľnosti, povedzme, že aj mimo spotrebiteľského sporu). Tiež si nemyslím, že by mal súd v podstate urobiť rozhodnutie o merite s celým procsným trápením iba na to, aby potvrdil svoju právomoc - teda, že by § 106 ods. 1 mal viesť k prezumcii právomoci súdu, ktorá by sa potvrdila až po rozhodnutí merita. To treba teleologicky redukovať... ale neprijatľnosť j našťastie (? :-) ) iná muzika.

  Michal Skaličan, 21. 08. 2014 v 12:49 - k posudzovaniu platnosti rozhodcovskej zmluvy

Podľa mňa z terajšieho znenia § 106 ods. 1 druhá veta OSP („Súd prejedná vec, ak zistí, že .... rozhodcovská zmluva je neplatná...“) jasne vyplýva, že súdy majú ako predbežnú otázku posudzovať okrem iného aj platnosť rozhodcovskej zmluvy, teda nie len napr. jej neprijateľnosť. A pri posudzovaní platnosti naše právo nepozná rôzne stupne platnosti (zjavná/skrytá), resp. rôzne stupne prieskumu („prima facie review“/„full review“). Kde by bola potom hranica zjavnej neplatnosti, resp. „prima facie review“?

Otázka ale je, či takáto úprava v OSP je správna. Môže totiž dôjsť k paradoxnej situácii - všeobecný súd môže odmietnuť svoju právomoc s odôvodnením, že existuje platná rozhodcovská zmluva, pričom o platnosti rozhodcovskej zmluvy bude následne meritórne rozhodovať samotný rozhodcovský súd.

Riešením môže byť návrh Civilného sporového poriadku v § 7 ods. 2, ktorý stanovuje, že „Podľa odseku 1 súd postupuje [t.j. na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne] aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že rozhodcovský súd sa odmietol sporom zaoberať.“ Súd teda po novom podľa mňa nebude posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, iba arbitrabilitu sporu a skutočnosť, či už bola vec rozhodcami odmietnutá (z § 5 ods. 1 CSP implicitne vyplýva, že bude posudzovať aj samotnú existenciu rozhodcovskej doložky a skutočnosť, či spor nepresahuje rámec rozhodcovskej doložky). Nie je toto premietnutie doktríny negatívneho účinku Kompetenz-Kompetenz do nášho práva?

  Juraj Gyarfas, 23. 08. 2014 v 18:50 - Ad

Kristián: Súhlasím, že neprijateľnosť ako jedna zo skutkových podstát neplatnosti by sa mala posudzovať v rámci § 106. Ale prečo myslíš, že je to pomerne jasná vec? Mne sa práve naopak zdá (a tento Milanov post mi to len potvrdzuje), že neprijateľnosť si vyžaduje dokázanie a posúdenie viacerých skutkových otázok, ktoré podľa mňa idú nad rámec "prima facie review".

Ad Michal: Neviem presne, kde je hranica medzi "prima facie review" a "full review". Možno v tom, že uznesenie o zastavení konania nebude meritórne rozhodnutie, nebude mu zväčša predchádzať pojednávanie a nebude mať vo vzťahu k platnosti rozhodcovskej doložky účinky res iudicata, keďže túto otázku bude opäť riešiť rozhodcovský súd a pred všeobecné súdy sa opäť môže dostať podľa § 21 alebo § 40 ZRK. Podstata je podľa mňa v tom, že strany si (prima facie) dohodli právomoc rozhodcovského súdu a v prvom kole by im do toho súdy bez silného dôvodu nemali zasahovať. V tomto ide citovaný návrh CSP možno až priďaleko, pretože súdom neumožní zasiahnuť ani pri zjavnej neplatnosti (ale musím si to ešte podrobne naštudovať).

Každopádne si myslím, že situácia, kedy všeobecný súd zastaví konanie a o právomoci bude v prvom rade rozhodovať rozhodcovský súd (ktorého rozhodnutie bude v otázke právomoci následne preskúmateľné súdmi) nie je paradoxná, ale práve naopak žiaduce, pretože reflektuje dohodu strán.

Je samozrejme otázne, či by to malo platiť aj pre spotrebiteľské spory, ale to zrejme vyrieši nový kódex spotrebiteľskej arbitráže, ktorý minulý týždeň schválila vláda.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím