lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Gabriel Volšík (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Marek Maslák (2)
Richard Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Zeleňák (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Tomáš Plško (2)
Adam Glasnák (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Ladislav Pollák (2)
Roman Kopil (2)
Bob Matuška (2)
Matej Kurian (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Patrik Pupík (1)
Dušan Marják (1)
Michal Ďubek (1)
Lucia Palková (1)
Tomas Kovac (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomas Pavelka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Svoboda (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Poloha (1)
Robert Vrablica (1)
Róbert Černák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Galgoczy (1)
Ivan Kormaník (1)
Matej Košalko (1)
Petr Novotný (1)
Peter Kubina (1)
Andrej Majerník (1)
Tomáš Demo (1)
Igor Krist (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)
peter straka (1)
Martin Bránik (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Šorl (1)
Adam Pauček (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
Paula Demianova (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Vladislav Pečík (1)
Ivan Priadka (1)
Dušan Rostáš (1)
Patrik Patáč (1)
lukasmozola (1)
Lucia Berdisová (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavol Mlej (1)
Natalia Janikova (1)
Marcel Jurko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Michaela Stessl (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ján Pirč (1)
Tomáš Korman (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Michal Jediný (1)
Emil Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
David Halenák (1)
Miriam Potočná (1)
jaroslav čollák (1)
Ivan Michalov (1)
David Horváth (1)
Dávid Kozák (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
Jakub Mandelík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Hudec (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavol Chrenko (1)
Matej Gera (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Mikuláš Lévai (1)
Petr Steiner (1)
Marcel Ružarovský (1)
Peter Marcin (1)
Eduard Pekarovič (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Estočák (1)
Juraj Lukáč (1)
Radoslav Pálka (1)
Nora Šajbidor (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Ako ďalej so štrasburskou kandidátkou?

Peter Kubina, 11. 08. 2014 v 13:26

V posledných týždňoch sa na obzore zjavujú dymové signály nasvedčujúce tomu, že ostatná kandidátka Slovenskej republiky na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) môže byť nepriechodná Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE). Výsledkom je nateraz prestrelka horúcim zemiakom medzi Súdnou radou a ministrom zahraničných vecí ohľadom predloženia novej kandidátky Súdnou radou vláde na schválenie, ktorá by nahradila tú existujúcu.

Účelom tohto môjho zamyslenia nie je viesť polemiku o kvalite ostatnej kandidátky. To niekedy inokedy a niekde inde. Zamýšľam sa teraz výlučne nad tým, ako a či vôbec je možné zasahovať do procesu výberu kandidátov na sudcov ESĽP a v tejto súvislosti meniť kandidátku v priebehu tohto procesu.

Na úvod tri fakty:

1.) Proces výberu sudcov ESĽP je trojstupňový. V prvom stupni Súdna rada navrhne troch kandidátov vláde na schválenie. V druhom stupni vláda navrhnutú kandidátku buď schváli alebo neschváli. Ak ju neschváli, proces výberu sa vracia pred Súdnu radu, ktorá musí ponúknuť nových kandidátov. Ak ju však schváli, príslušný minister poverený uznesením vlády (v tomto prípade minister zahraničných vecí) je povinný toto uznesenie vykonať tak, že schválenú kandidátku predloží PZ RE. V záverečnom stupni PZ RE prerokuje predloženú kandidátku a buď ju odmietne alebo schváli. Ak ju odmietne, proces výberu sa vracia do vlády, ktorá na základe odmietnutia formálne zruší svoje predchádzajúce uznesenie (alebo aj nemusí, stačí schváliť nové nezlučiteľné s predchádzajúcim) a požiada Súdnu radu o predloženie nových kandidátov. Ak PZ RE kandidátku schváli, na jej základe potom zvolí jedného sudcu pre ESĽP a tým sa proces výberu formálne skončí.

2.) V prípade ostatnej kandidátky, ktorá je predmetom tohto zamyslenia, bol doterajší postup takýto: Dňa 2. decembra 2013 Súdna rada uznesením č. 197 navrhla troch kandidátov na schválenie vláde, čím sa ukončil prvý stupeň výberového procesu. Dňa 4. decembra 2013 vláda navrhnutú kandidátku bez výhrad schválila uznesením č. 699 a uložila ministrovi zahraničných vecí schválenú kandidátku predložiť Sekretariátu Poradného panelu expertov ku kandidátom na post sudcu ESĽP a generálnemu tajomníkovi PZ RE, čím bol ukončený druhý stupeň výberového procesu. Kandidátka sa teda v súčasnosti nachádza, resp. by sa mala nachádzať v treťom stupni výberového procesu.

3.) Za posledných niekoľko týždňov sa objavili zverejnené informácie o tom, že kandidátka by nemusela byť priechodná, a že minister bude iniciovať rokovanie so Súdnou radou ohľadom predloženia novej kandidátky. Zo zverejnených informácii zároveň vyplýva, že kandidátka dosiaľ(!) nebola oficiálne predložená PZ RE do tretieho stupňa výberového procesu. [Tu sa vynára otázka, aké sú právne dôvody tejto (pravdepodobnej) cca 9-mesačnej nečinnosti pri vykonávaní uznesenia vlády; ale nie o tom som chcel.]

V prípade kandidátky sudcov ESĽP ide o personálny návrh, a preto je podľa môjho názoru potrebné k zásahom do nej "počas hry" pristupovať s najvyššou mierou opatrnosti. Kandidáti vstupujú do výberového procesu vedomí si jeho pravidiel, a ich účasť v tomto procese zároveň znamená ich ochotu a pripravenosť podrobiť sa tomuto procesu (aj s následkom konečného neúspechu, pokiaľ sa dostaví v súlade s pravidlami). Personálny návrh sa od iných typov návrhu odlišuje tým, že na jeho základe má príslušná navrhnutá osoba určité legitímne očakávania ohľadom ďalšieho postupu. Nezriedka týmto legitímnym očakávaniam môže prispôsobovať aj svoje ďalšie kariérne a osobné smerovanie.

V prípade kandidátky na sudcu ESĽP tieto legitímne očakávania spočívajú v tom, že kandidát očakáva ďalší postup výberového procesu v súlade s vopred známymi pravidlami. Konkrétne to podľa môjho názoru znamená, že úspech kandidáta v prvom a druhom stupni výberového procesu dáva navrhnutým kandidátom voči Slovenskej republike a jej orgánom právo (prinajmenšom) na účasť v najbližšom ďalšom výberovom stupni a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. To znamená, že kandidát navrhnutý Súdnou radou má právo, aby sa jeho kandidatúrou zaoberala vláda (a v primeranej lehote ju buď schválila alebo odmietla). Podobne kandidát schválený vládou má právo, aby jeho kandidatúra bola vládou v primeranej lehote predložená na prerokovanie PZ RE (tu končia práva kandidáta voči Slovenskej republike a jej orgánom).

Ak sa do tohto procesu neprirodzeným spôsobom zasiahne (napríklad tak, že by schválenú kandidátku vláda alebo Súdna rada teraz z ničoho nič zrušila alebo nahradila novou), mohlo by to mať za následok porušenie týchto práv s následným rizikom súdnych konaní a spochybnením legitimity nových kandidátov.

Problém je v tom, že tak Súdna rada ako aj vláda majú nad výberovým procesom kontrolu len počas príslušného stupňa, v ktorom rozhodujú. Ak sa Súdnou radou navrhnutí kandidáti vláde, resp. jej ministrovi zahraničných vecí nepozdávajú, prečo vláda ich kandidatúru [predpokladám, že jednohlasne(?)] schválila? V tom čase totiž vláda mohla navrhnutú kandidátku úplne legálne neschváliť a vypýtať si od Súdnej rady novú (áno, také sú v tomto prípade pravidlá).

Ak ale vláda už raz ponúknutú kandidátku schválila, má podľa môjho názoru voči dotknutým kandidátom povinnosť zabezpečiť vykonanie posledného stupňa výberového procesu, t.j. predložiť kandidátku PZ RE. Len ak v rámci tretieho stupňa výberového procesu PZ RE túto kandidátku odmietne, môže sa proces výberu postupne vrátiť až pred Súdnu radu a vyústiť do výberu nových kandidátov (viď bod 1 vyššie). Z celého procesu je pre mňa teda nepochopiteľná jedna vec – ak dňa 4. decembra 2013 existovala šanca vyriešiť tento problém "v domácom prostredí" bez rizika porušenia práva, prečo táto šanca nebola využitá? Namiesto toho sa teraz navrhujú "riešenia", ktoré sú právne prinajlepšom pochybné.

Dá sa ľudsky pochopiť, že dve odmietnutia kandidátky Slovenskej republiky po sebe môžu byť vnímané ako zahanbujúce a (a to najmä) môžu v zahraničí veľa vypovedať o stave justičných nominácií v našej krajine. Neviem, či existuje iná členská krajina Rady Európy, ktorej sa niečo podobné podarilo. Táto stránka problému má ale charakter politický a nie právny. Preto jeho riešenie a vyriešenie patrí v tejto fáze do rúk našej vonkajšej diplomacie a nie do rúk Súdnej rady či vlády, ktoré si svoju povinnosť navrhnúť kandidátov splnili a nemajú ani kompetenciu ani právny dôvod do tejto kandidátky v tejto chvíli zasahovať. Úlohou vonkajšej diplomacie je zastupovať štát navonok, v tomto prípade voči Rade Európy pri prezentácii kandidátky a zmierňovaní politicko-reputačných dôsledkov jej prípadného odmietnutia, a nie vstupovať do rozhodovania vnútroštátnych ústavných orgánov, v tomto prípade Súdnej rady.

Až prípadné oficiálne odmietnutie kandidátky zo strany PZ RE bude podľa môjho názoru právne relevatným dôvodom, ktorý umožní vláde a Súdnej rade predložiť novú kandidátku.

Uvítam akékoľvek vaše podnety a feedbacky k tejto téme...


Názory k článku Ako ďalej so štrasburskou kandidátkou?:


  Juraj Gyarfas, 11. 08. 2014 v 22:39 - ...

Vítam Ťa medzi spoluautormi na tomto skromnom fóre a ďakujem, že si ho obohatil o túto zaujímavú tému :-)

Na úvod do diskusie by som skúsil nasledovnú otázku:

Stiahnutie kandidátky pred formálnym odmietnutím asi môže v princípe predstavovať zásah do legitímnych očakávaní a subjektívnych práva kandidátky (a bolo by potrebné posúdiť konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, či kandidátka naozaj mohla mať legitímne očakávania, atď.). V prípade porušenia zrejme prichádza do úvahy finančné zadosťučinenie.

Moja otázka však je, do akej miery a za akých okolností toto spochybňuje legitimitu nových kandidátov? Na úrovni EÚ je k tomu zaujímavé rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, F-46/07.

  Juraj Gyarfas, 13. 08. 2014 v 11:23 - ...

... je to trochu trápne reagovať sám na seba, ale premýšlal som ešte, či túto otázku už niekedy riešil ÚS SR. Je škoda, že ju neriešil v kauze Muňko (IV. ÚS 478/2011 - kde však neriešil aj iné dôležité veci), ale ak si dobre spomínam, v tom čase sa Lopatka už vzdal funkcie, takže nebolo potrebné riešiť legitímne očakávania nástupcu sťažovateľa v danej funkcii. Bolo by zaujímavé, či by ÚS v prípade obsadenia danej funkcie uznesenie vlády o odvolaní sťažovateľa "len" zrušil alebo aj vrátil na ďalšie konanie. Prípadne, či by v odôvodnení naznačil, ako sa má vláda vysporiadať so skutočnosťou, že funkcia medzitým už je obsadená. Tiež by bolo na zaujímavú diskusiu, či - ak by funkcia ešte bola obsadená a ÚS by vládu inštruoval ponechať nástupcu vo funkcii - mal sťažovateľ nárok na finančné zadosťučinenie alebo prípadne v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi aj nárok na náhradu škodu podľa zákona č. 514/2003.

  Peter Kubina, 13. 08. 2014 v 16:12 - Ad: Juraj

Dakujem za privítanie.

Ad legitímne očakávania: V procese výberu sudcov ESĽP je to podobné ako v prípade sudcov ÚS. Keďže kandidátov je viac ako voľných pozícii, legitímne očakávania každého kandidáta môžu spočívať maximálne v tom, že jeho kandidatúra bude prejednaná príslušným orgánom v príslušnom stupni, do ktorého prešiel. To znamená, že ak už raz boli navrhnutí vládou, môžu mať legitímne očakávania, že ich kandidatúra bude prerokovaná PZ RE. Ani jeden však nemôže mať žiadne legitímne očakávania ohľadom výsledku, keďže výsledkom môže byť aj odmietnutie všetkých zo strany PZ RE. Nik nemôže tvrdiť, že práve on by bol úspešný ak by všeko prebehlo tak, ako malo. A áno, jedinou prípadnou kompenzáciou v takomto prípade asi môže byť tá finančná.

Ad legitimita kandidátov: Kým nie je riadne ukončený proces kandidatúry niekoho, vždy existuje teoretické riziko, že ten niekto by mohol byť (resp. bol by býval mohol byť) úspešný so svojou kandidatúrou. Ak teda pre konečným "vyriešením" jedného kandidáta presadíš iného, môže to mať dopad na jeho legitimitu v tom zmysle, že sa na svoju pozíciu dostal vďaka porušeniu práv (aj keď v tomto prípade len procesných) predošlého kandidáta. Ten judikád SpVS si pozriem a prípadne okomentujem.

Ad kauza Muňko: Na túto kauzu som sa zrovna minulý týždeň podrobne pozeral kvôli jej podobnosti s jedným prípadom, ktorý riešim. Práveže Lopatka sa vzdal funkcie generálneho riaditeľa až cca 2 týždne po rozhodnutí ÚS o zrušení odvolania Muňka a vrátení jeho veci vláde na ďalšie konanie (a pravdepodobne teda aj v dôsledku tohto rozhodnutia). Len vďaka tomu mohol Muňko ako úspešný sťažovateľ nastúpiť do funkcie. Ak by sa Lopatka nebol vzdal, bol by pretrvával právny stav, keď existovali dvaja generálni riaditelia SP. Z toho rozhodnutia ÚS som nemal pocit, že by sa nejak zamýšľali nad touto skutočnosťou a nad tým, čo by sa stalo, ak by sa Lopatka nevzdal. Vznikla by nepredvídateľná situácia, ktorej riešenie si radšej nechcem predstavovať...

Situáciu veľmi podobnú tej Muňkovej bude riešiť ÚS v kauze nevymenovania GP. Tam by ale narozdiel od Muňka v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie nehrozilo riziko dvoch GP, lebo sťažovateľ nebol za GP vymenovaný.

Ad nároky podľa zákona č. 514/2003 Zz: Tieto nie sú rozhodnutím ÚS nijako dotknuté a v prípade konštatovania porušenia základného práva na ÚS má úspešný sťažovateľ právo domáhať sa nárokov podľa zákona č. 514/2003 Zz bez ohľadu na to, či mu ÚS priznal primerané finančné zadosťučinenie alebo nie, a či o jeho priznanie vôbec žiadal. Za súčasného právneho stavu je ale pre sťažovateľa lepšie žiadať primerané finančné zadosťučinenie v konaní pred ÚS, lebo ten nepodlieha obmedzeniu podľa zákona č. 514/2003 Zz (ktorý je inak v tejto časti podľa mňa v rozpore s ústavou a je len otázka času, kedy to niekto napadne).

  Ján Lukáč, 14. 08. 2014 v 13:07 - Ján Lukáč

k diskusii prikladám



BRATISLAVA 8. decembra (SITA) – Spôsob výberu a posudzovania kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) sa pravdepodobne zmení, v budúcnosti by už nemal byť taký otvorený.


Mená uchádzačov by sa nemali dopredu zverejňovať, aby sa tým zabránilo verejnému napádaniu týchto ľudí. Vyplýva to zo správy Riadiaceho výboru pre ľudské práva o revízii fungovania Poradného panelu expertov. Ten posudzuje pre Parlamentné zhromaždenie Rady Európy kandidátov sudcu na sudcu ESĽP.



Správa obsahuje odporúčanie, aby dotknutý štát nezverejňoval zoznam kandidátov alebo ho definitívne neschvaľoval bez toho, aby vzal do úvahy vyjadrenie poradného panelu k zoznamu. Vzhľadom na to, že vyjadrenie poradného panelu je dôverné, umožní to ďalšie zvažovanie a v prípade potreby zmenu zoznamu bez verejného napádania kandidátov.



V návrhu správy sa uvádza, že poradný panel považuje pôvodné pravidlá za príliš reštriktívne, napríklad pokiaľ ide o stretnutia a získavanie informácií z iných zdrojov ako od vlády. Súčasné pravidlá predpokladajú posúdenie kvalifikácie kandidátov na základe informácií poskytnutých dotknutými vládami. Poradný panel navrhoval zmenu pravidiel, ktorá by umožnila vziať do úvahy aj „ďalšie zdroje informácií“, keďže dostáva nevyžiadané informácie z utajených zdrojov. Riadiaci výbor ale upozorňuje na hroziace riziko, že poradný panel pri zohľadňovaní týchto informácií dospeje k neodôvodneným záverom. Kandidáti sa pritom k spomínaným informáciám ani nemajú možnosť vyjadriť, resp. sa o nich aspoň dozvedieť.



Podľa názoru výboru teda v prípade, ak Poradný panel zamýšľa vo väčšej miere využiť informácie z utajených zdrojov, mal by dať dotknutej vláde možnosť vyjadriť sa k nim. Keďže v minulosti bola vyjadrená nespokojnosť s rozsahom odôvodnenia vyjadrenia Poradného panelu, má tento poskytovať detailnejšie vyjadrenie ku kvalifikácii kandidátov.



Vláda by už v budúcnosti mala v prípade odmietnutia kandidátky dôverným spôsobom dostať odôvodnené písomné vyjadrenie,. V ňom budú uvedené presné dôvody, prečo konkrétny kandidát podľa panelu nespĺňa volebné kritériá. Podľa názoru výboru treba takejto informácii venovať veľkú pozornosť vzhľadom na potenciálne negatívne dopady na osobnú povesť kandidáta. Poradný panel preto musí starostlivo zvažovať, akú informáciu poskytne podvýboru Parlamentného zhromaždenia RE a prijať opatrenia, aby sa takouto informáciou nakladalo dôverným spôsobom. CDDH ďalej navrhuje, aby vláda informovala konkrétneho kandidáta o vyjadrení Poradného panelu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady, aby mu dala možnosť odstúpiť. V správe sa uvádza, že pre fungovanie Poradného panelu a jeho súčinnosť s dotknutou vládou je potrebné, aby sa hodnotenie kvalifikácie kandidátov zakladalo na predvídateľných a všeobecne známych kritériách.


Predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin hovorí, že všetky negatíva fungovania Poradného panelu, ktoré sú opísané v Správe Riadiaceho výboru pre ľudské práva, sa v plnej miere prejavili v slovenskom prípade.


Súdna rada v januári zvolila a vláda vo februári odobrila trojčlenný zoznam kandidátov. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zoznam odmietlo na základe odporúčania, ktoré sa začalo formulovať už pred poradným panelom. Podvýbor pre voľbu odporučil odmietnutie slovenského zoznamu so všeobecným zdôvodnením, že kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní, podrobnosti neuviedol. „Mám vedomosť o tom, že niektorí kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvej voľbe sa potajme so svojim listom obrátili na predsedu Poradného panelu pána Wildhabera s tým, že sú erudovanejší ako riadne zvolení kandidáti.


O tomto liste som sa dozvedel z neoficiálnych zdrojov ex post, pričom som o ňom nikdy nebol Poradným panelom informovaný, ani som sa k nemu nemal možnosť vyjadriť,“ uviedol predseda súdnej rady



Súdna rada v pondelok zvolila novú trojicu kandidátov, v stredu ju odobrila vláda. Harabin upozornil, že pondelkovej voľby sa zúčastnili aj kandidáti, ktorí neuspeli v predchádzajúcej voľbe. Teraz ich vyskúšali aj zo znalosti rokovacích jazykov súdu, teda francúzštiny a angličtiny, v ktorých odpovedali aj na odborné otázky. „Dvaja z nich reagovali na preverenie znalostí odpoveďami na základné otázky týkajúce sa ESĽP vzdaním sa a dvaja ďalší nepreukázali potrebné vedomosti,“ poznamenal Harabin, podľa ktorého je nová kandidátka horšia ako pôvodná vďaka intrigám neúspešných kandidátov, ako aj nedostatkom v činnosti poradného panelu, čo teraz identifikovala správa výboru.



Harabin argumentuje Dohovorom, podľa ktorého musia sudcovia ESĽP buď spĺňať podmienky pre výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi. „Súdna rada je v lepšej pozícii ako Poradný panel rozhodnúť o tom, kto je uznávaným právnikom, a či uprednostní takúto osobu pred sudcom najvyššieho súdu, ktorý nemá potrebné jazykové znalosti a základné vedomosti o judikatúre ESĽP,“ dodal.


Teraz súdna rada pošle poradnému panelu okrem zoznamu kandidátov aj disketu, ktorá zachytáva celý priebeh voľby kandidátov v angličtine a vo francúzštine.


  Ján Lukáč, 14. 08. 2014 v 13:08 - Ján Lukáč

zo spomínanej správy CDDH:


31. CM Resolution (2010)26 reflects the fact that competence for the election of judges to the Court is attributed under the Convention to the Parliamentary Assembly. This implies that the (Sub-Committee of the) Parliamentary Assembly is free to conduct the election procedure according to its internal working procedures and enjoys a certain discretion when it wishes to create additional criteria for the assessment of the candidates’ qualifications,5 and that its assessment of a candidate’s qualifications is autonomous and independent.6 The Parliamentary Assembly may weigh the qualifications of a particular candidate differently from the Advisory Panel. This is so as the Sub-Committee conducts interviews with the candidates, which the Advisory Panel is not empowered to do.

....

35. The CDDH also considers that, in the spirit of the Advisory Panel’s existence, it could be advisable, if possible, for the State Party concerned not to make public the list of candidates or at least not finally to approve it until the Advisory Panel’s views on it have been taken into account. Combined with keeping confidential the Advisory Panel’s views, this would allow for further reflection on and, if necessary, revision of the list without risk of public embarrassment to candidates.

....


43. As for the use of non-official sources of information, it is understandable that the Advisory Panel wishes to avail itself of as much background information on the candidates concerned in order to fulfil its assessment as thoroughly as possible. There is however an inherent risk in taking into account materials from undisclosed sources concerning individual candidates without those candidates having the possibility of responding to, or even being aware of that information. In particular, the pro-active use of a ‘judicial network’ may lead to unjustified considerations influencing the Advisory Panel’s opinion. In general, where the Advisory Panel envisages making greater use of other (undisclosed) sources of information, it should give the government concerned an opportunity to reply. The possible deterrent effect on potential candidates of yet another level of interview should also not be neglected. The CDDH would therefore propose that this issue needs careful further discussion.

  Juraj Gyarfas, 23. 08. 2014 v 18:57 - ad Peter

... práve ta otázka vymenovaného kandidáta, ktorý neurobil nič protiprávne, mi pripadá ústavnoprávne veľmi zaujímavá.

Snažil som sa k tomu niečo nájsť, ale narýchlo som nič nenašiel. Zaujímavá je kauza Brožová, ale keďže tam ÚS ČR odložil vykonateľnosť rozhodnutia o jej odvolaní (II.ÚS 53/06), nebolo treba riešiť stav po zrušení rozhodnutia. Zaujímavý bol aj prípad zástupcu poistencov v Správnej rade VZP (IV. ÚS 255/99), ale túto otázku tam tiež neriešili. Nevedel som rýchlo nájsť nič relevantnejšie.

Ale narazil som na veľmi zaujímavú nemeckú judikatúru.

Konkrétne išlo o prípad dvoch sudcov, ktorí sa uchádzali o pozíciu predsedu Oberlandesgericht. Jeden z kandidátov (na základe jemne pofidérnych kritérií) uspel, na čo sa neúspešný kandidát obrátil na správne súdy s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by dočasne zakázali vymenovanie úspešného kandidáta. Po neúspechu pred správnymi súdmi sťažovateľ avizoval, že sa obráti na ústavný súd, na to však už krajinský minister spravodlivosti nečakal a úspešného uchádzača vymenoval. Proti tomuto aktu sťažovateľ namietal na ústavnom súde, tam ho však odkázali na správne súdy. Na dvoch stupňoch neuspel, pričom Obervarwaltungsgericht judikoval, že vzhľadom na zásadu Ämterstabilität nemôže vymenovanie zrušiť a post, o ktorý sa uchádzal, je už aj tak obsadený. Sťažovateľ však nakoniec uspel s revíziou a Spolkový správny súd vymenovanie zrušil.

Rozhodnutie pomerne podrobne popisuje nemeckú judikatúru v tejto oblasti, ktorá na naše pomery asi nie je vždy aplikovateľná. Kuriózny je najmä ustálený procesný rámec riešenia takýchto situácií, ktoré sa v Nemecku zrejme tradične riešili správnou žalobou proti rozhodnutiu vo výberovom konaní. Menujúci organ musel počkať, kým správne súdy rozhodnú o vydaní predbežného opatrenia – ak ho vydali, nemohol vymenovať. Ak ho nevydali, hlavné konanie sa v podstate stalo zbytočné, pretože po vymenovaní by už správne súdy nezrušili akt vymenovania. Zo strany menujúceho orgánu sa ešte patrilo počkať, či sťažovateľ podá ústavnú sťažnosť a ako o predbežnom opatrení rozhodne ústavný súd.

Citované rozhodnutie je procesne novátorské, pretože zrušilo samotný akt menovania. Toto sú do istej miery nemecké procesné špecifiká. Rozhodnutia však obsahuje aj niekoľko myšlienok, ktoré môžu byť zaujímavé aj v našej diskusii.

Po prvé, akt menovania sa považuje za akt, ktorý zasahuje do práv uchádzačov, ktorí sa o funkciu neúspešne uchádzali (body 17-19).

Po druhé, Nemci z čl. 33 ods. 2 GG v tomto kontexte odvodzujú právo na funkcie podľa objektívnych kritérií a vyžadujú výberové konanie (bod 20). Citované ustanovenie obsahuje nad rámec nášho čl. 30 ods. 4 ústavy ešte “nach seiner Eignung, Befähigung und fachlichen Leistung”. Ale aj tak je zaujímavé, či by sa niečo podobné dalo odvodiť aj u nás.

Po tretie, uchádzač úspešný vo výberovom konaní má v zásade právo na vymenovanie do danej funkcie (bod 27). Po vymenovaní úspešného uchádzača v zásade nemožno vymenovanie napadnúť (bod 30). To však neplatí, ak neúspešný uchádzač predtým nedostal možnosť domáhať sa svojich práv právnou cestou (podľa čl. 19 ods. 4 GG) (bod 31). V takom prípade možno vymenovanie zrušiť a to s účinkami do budúcnosti (nie ex tunc).

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím