lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Michal Krajčírovič (6)
Ľuboslav Sisák (5)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Peter Pethő (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Richard Macko (2)
Marek Maslák (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Andrej Kostroš (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Pollák (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Marcin (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Jediný (1)
David Halenák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Chrenko (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
Martin Bránik (1)
Michaela Stessl (1)
Miriam Potočná (1)
Petr Kavan (1)
Róbert Černák (1)
Bystrik Bugan (1)
Ivan Priadka (1)
Peter K (1)
Robert Šorl (1)
Ondrej Jurišta (1)
David Horváth (1)
Vincent Lechman (1)
Gabriel Závodský (1)
Nora Šajbidor (1)
I. Stiglitz (1)
Igor Krist (1)
Zuzana Klincová (1)
Lucia Palková (1)
Matej Košalko (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Eduard Pekarovič (1)
Matej Gera (1)
Peter Kubina (1)
Matej Kurian (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Marják (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Poloha (1)
Marcel Ružarovský (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Dušan Rostáš (1)
Ján Pirč (1)
Martin Galgoczy (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Korman (1)
Juraj Lukáč (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Michalov (1)
Jana Mitterpachova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Andrej Majerník (1)
Emil Vaňko (1)
Patrik Patáč (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Janík (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Pavelka (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Estočák (1)
Petr Novotný (1)
Bohumil Havel (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Steiner (1)
Pavol Mlej (1)
jaroslav čollák (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Demo (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Adamova (1)
peter straka (1)
Robert Vrablica (1)
Patrik Pupík (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavel Lacko (1)
Natalia Janikova (1)
lukas.kvokacka (1)
Dávid Kozák (1)
Tomáš Pavlo (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Kohútová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Mŕtvy dedič - žiadny dedič

Robert Goral, 18. 10. 2013 v 19:47

V našich podmienkach nie je neobvyklým, že dedičské konanie trvá aj niekoľko rokov. Problém nastane napr., keď notár poverený vyporiadaním dedičstva nevie určiť, kto je dedičom. Vtedy toho, koho dedičské postavenie sa javí ako menej opodstatnené, odkáže na súd, aby ten rozhodol, či dedičom je alebo nie.

Naťahovanie dedičského konania, či už z objektívnych dôvodov (čaká sa na ukončenie určovacieho súdneho konania) alebo subjektívnych (notár nekoná), môže privodiť stav, že pred jeho ukončením zomrie aj samotný dedič. Do konania tak vstupuje jeho dedič, ako jeho nástupca. A práve v tomto momente dochádza k situácii, ktorú notári (a súdy) neriešia jednotne. Otázka stojí takto: Komu osvedčiť dedičstvo po poručiteľovi? Či zomretému dedičovi alebo jeho dedičovi, ktorý sa osobne zúčastnil prejednávania dedičstva u notára.

Prevláda druhá možnosť a notári, či súdy osvedčujú dedičstvo žijúcemu dedičovi dediča. Neplatí to však bez výnimky, lebo sú rozhodnutia, ktorými sa dedičstvo priznalo už zomretému dedičovi.

Ako je to možné, že v tomto druhu súdneho konania rozhodovanie nie je jednotné a je úplne protichodné? Logicky tak jeden spôsob rozhodovania je nezákonný. A paradoxne nezákonné rozhodovanie prevláda. Neosvedčovať dedičstvo nežijúcim dedičom je nesprávne a v rozpore so zákonom.

Podľa vyjadrenia niekoľkých notárov máme nejednoznačnú právnu úpravu, ktorá pripúšťa dvojaký spôsob rozhodovania (i zomretému dedičovi i jeho dedičovi).

Pozrime sa teda na našu právnu úpravu bližšie.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Zákon nám tu jasne predpisu čo sa deje s dedičstvom (prechádza) a k akému časovému momentu tento zákonný prechod nastáva (smrťou poručiteľa). Z § 461 v nadväznosti na § 473 a nasl. tiež jednoznačne vyplýva, kto dedičstvo nadobúda („Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona“). Zákon ďalej presne určuje čo predstavuje dedičstvo a ako sa zisťuje.

Zákon teda nepochybne upravuje kto (dedič), čo (dedičstvo) a kedy (smrťou poručiteľa) nadobúda do vlastníctva titulom dedenia. A preto zákon (OZ, OSP) ukladá súdu tento zákonom privodený stav úradne „posvätiť“ ( § 481 OZ: „Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.“; § 484 OZ: „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.“; § 175q OSP: „Súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva“).

Teda dedičské rozhodnutie len deklaruje stavu, ktorý už nastal zo zákona, ktorý už reálne (právne) existuje.

Modifikácia tohto sa pripúšťa len ohľadom rozsahu nadobudnutého dedičstva, i o tom však rozhodujú len dedičia ( § 482 ods. 1 OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“).

Modifikácia sa nepripúšťa ohľadom určenia iných osôb než sú dedičia, a to dokonca zo strany súdu, k čomu dochádza, keď súd/notár osvedčí dedičstvo inej osobe ako je dedič(jeho dedičovi).

V dedičskom konaní sa neurčuje kto má s pozostalosťou disponovať v čase vydania rozhodnutia (dnes), určuje sa na koho vlastníctvo k pozostalosti už prešlo, a to ku dňu smrti poručiteľa.

Dedič dediča nezískava jeho smrťou aj jeho dedičské postavenie v dedičskom konaní, lebo on nie je hmotnoprávnym nástupcom po poručiteľovi, po ktorom dedič dedí. Dedič dediča sa momentom smrti dediča stáva len procesným nástupcom v konaní a koná za neho ako za účastníka konania.

Dedič dediča v konečnom dôsledku dedičstvo nadobudne, ale nemožno obísť postupnosť prechodu dedičstva z poručiteľa na dediča a až potom na neho. Dedič dediča tak dedičstvo získava až momentom smrti dediča, ktorý je vo vzťahu k nemu jeho poručiteľom.

A pre takéto prípady, že dedičstvo pripadne zomretému dedičovi, pričom dedičské konanie po ňom už skončilo, je úprava o novoobjavenom majetku ( § 175x OSP). Vykoná sa dodatočné dedičské konanie.


Nepriznávať dedičstvo mŕtvym dedičom je bežnou praxou súdov (notárov). Nesprávnosť tohto postupu vidno najmä v tom, že dedičstvo môže nadobudnúť osoba, ktorá k času, kedy sa jej priznáva, ešte nebola ani počatá.

Príklad:

Poručiteľ zomrel v roku 1996. Dedič umrel v roku 2005. Dedičské rozhodnutie sa vydá v roku 2008 po tom, čo súd rozhodol o okruhu dedičov. Súd koná už s dedičom dediča a prizná mu pozostalosť ku dňu smrti poručiteľa, teda od roku 1996. Lenže dedič dediča má v čase vydania rozhodnutia 8 rokov. Teda hoci sa narodil v roku 2000, majetok mu patrí už od roku 1996 a tak sa i zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa mňa táto otázka vyriešená je a naša právna úprava dedenia mi nepríde ako nejednoznačná. Naopak, považujem ju za jednoznačnú, zrozumiteľnú a nepripúšťajúcu dvojaký výklad. Alebo sa mýlim?

Článok bol publikovaný na portáli www.najpravo.sk.


Názory k článku Mŕtvy dedič - žiadny dedič:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím