Autori:

Dnes, pri čítaní o straníckych nomináciách, sa vo mne nahromadili dojmy z tohto kalendárneho roka týkajúce sa ústavných obyčají, prezidentov ČR a SR, generálneho prokurátora SR a trafík.

Naša Ústava je dobrý dokument, založený na dobrých pravidlách. Keď odhliadneme od formulácií typu „vymenúva“ namiesto „je povinný vymenovať“, môžeme ju považovať za dobrý základ pre právny štát.

Ústava SR, tak ako mnoho ďalších v Európe, je založená na princípoch právneho štátu, ktoré sa v priebehu dejín formulovali v učeniach filozofov ako je Montesquieu, Locke, Hobbes, ale aj Platón a ďalší. Jedným z týchto základných princípov je princíp deľby moci a s ním nevyhnutne súvisiaci systém „bŕzd a protiváh.“

V skratke pripomeniem tieto princípy: Štátna moc, ktorú ľud zveril štátnym orgánom sa delí na tri zložky – 1. súdna, 2. výkonná (vláda, ministerstvá, úrady) a 3. zákonodarná (parlament). Aby bolo rozdelenie štátnej moci účelné, musí existovať spomínaný systém bŕzd a protiváh. Už dosadzovanie funkcionárov do niektorej z týchto mocí musí byť uskutočňované mechanizmom nezávislým od ostatných dvoch mocí (princíp kreačnej nezávislosti mocí). Inak povedané, parlament si nemôže dosadiť vládu, sudcovia nemôžu do parlamentu nanominovať svojich poslancov, sudcov nemôže dosadiť parlament, ani vláda a pod.. Je prirodzené, že jedna osoba môže byť funkcionárom iba jednej z týchto mocí (princíp nezlúčiteľnosti mocí). Viac o deľbe moci tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/De%C4%BEba_moci.

Mnohým však napadne: Kde patrí prezident? Funkcia prezidenta podľa Ústavy SR obsahuje niečo z každej moci. Napríklad z hľadiska súdnej moci môže udeľovať amnestie, z hľadiska výkonnej moci má niekoľko právomocí v čase vojny a príkladom zákonodarných oprávnení prezidenta je možnosť vetovať zákon (vrátiť ho parlamentu, kde ho druhý raz musí schváliť väčší počet poslancov). Prezident tiež zohráva - ako nedávno vyšlo na svetlo sveta v ČR aj SR- dôležitú úlohu pri kreovaní jednotlivých zložiek moci. Nejde len o menovanie na návrh iného orgánu, ako napríklad pri generálnom prokurátorovi, ktorého prezidentovi navrhuje parlament. Prezident vymenúva aj bez návrhu iného orgánu. Príkladom je vymenovanie predsedu vlády (premiéra). Prezident má podľa Ústavy úplne slobodné ruky a nie je viazaný žiadnym návrhom (Čl. 110 Ústavy Slovenskej republiky).

A práve v súvislosti s menovacími právomocami prezidenta vznikli na Slovensku aj v Čechách dva najvážnejšie „ústavnoprávne“ (viac politické ako právne) problémy, ktoré sa priamo dotýkajú deľby moci a základných princípov právneho štátu. V obidvoch prípadoch je na vyriešenie problému príslušný ústavný súd. Na Slovensku išlo o otázku právomocí prezidenta pri voľbe generálneho prokurátora, kým v Čechách išlo o porušenie politickej obyčaje, ktorá sa uznáva aj u nás a spočíva v tom, že prezident doteraz vždy menoval za predsedu vlády osobu, ktorá stála na čele parlamentnej väčšiny (koalície, resp. strany Smer). Táto obyčaj je však priamym popretím princípu deľby moci. Ak totiž prezident zverí výkonnú moc (vládu) mocenskému subjektu (politickej strane), ktorá ovláda aj zákonodarnú moc (parlament), znefunkční sa tým niekoľko mechanizmov systému bŕzd a protiváh. Vyslovovanie (ne)dôvery vláde – tradičný prostriedok parlamentu na kontrolu vlády - je v takom prípade naozaj len fraškou a návrh na obžalovanie prezidenta môžeme nazvať „cirkusom Humberto“ (slová premiéra Fica). Túto obyčaj dokonca niektorí právnici označujú ako „ústavnú obyčaj“ (v češtine: ústavní zvyklost), a to aj napriek tomu, že je neústavná, v priamom rozpore so základným ústavným princípom deľby moci a spôsobuje znefunkčnenie niekoľkých kontrolných mechanizmov (bŕzd a protiváh).

Ako sme sa však presvedčili, vymenovanie predsedu vlády z radov parlamentnej väčšiny zaručuje v SR prezidentovi pokojné dožitie funkčného obdobia. Je prirodzené, že prezident si menuje tých, ktorí ho nezažalujú ani pri takom zjavnom porušení Ústavy akým je narušenie riadneho chodu Generálnej prokuratúry na obdobie dlhšie ako rok. Z tohto pohľadu mi konanie českého prezidenta (aj keď menovaním premiéra mohol sledovať vlastné záujmy) príde do istej miery odvážne, ale predovšetkým ústavné.

Ďalší právno-politický problém, ktorý dorazil na Slovensko, a ktorý má presah do ústavnoprávnej roviny je korupcia pri prideľovaní verejných funkcií. K tomuto už len môj názor: Pokiaľ nie je ustanovená povinnosť vypísať výberové konanie, je podľa mňa problematické vyvodiť právnu zodpovednosť za dosadenie „blízkej“ osoby. Služobné predpisy (napríklad zákon o štátnej službe) síce obsahujú ustanovenia o tom, že štátna správa je budovaná na zásadách apolitickosti a profesionality štátnej správy, avšak neumožňujú kontrolovať dodržiavanie týchto zásad pri menovaní vedúcich zamestnancov.

Ak však má byť úradník dosadený cez výberové konanie, akékoľvek podvody v tomto výberovom konaní, ako napríklad poskytnutie okruhu otázok pred výberovým konaním, alebo podplatenie členov výberovej komisie, by mali byť trestným činom. Verejné funkcie sú predsa platené z peňazí všetkých, mali by byť teda obsadzované na základe pravidiel platných pre každého a na základe odbornosti.

Na záver: Je zaujímavé ako sa v poslednom čase vynárajú „problémy“ s aplikovaním základných ústavných princípov, hoci tieto princípy používame (?) už vyše 20 rokov! Kladiem si otázku: Čím to je? Zvýšením právneho vedomia občanov? Dozrievaním občianskej spoločnosti? Novým informačným kanálom – internetom? Veď tieto veci museli biť do očí každému právnikovi, ktorý aspoň trochu premýšľa v širších súvislostiach nad ústavným právom a základmi nášho štátneho zriadenia. Ale to je zrejme ďalší dôkaz toho, že právnici, ktorí sedia na vyšších postoch a môžu veci ovplyvniť, sú často zaslepený mocou, prípadne len spohodlneli a boja sa o miesto.

Každý z načrtnutých problémov by si zaslúžil samostatnú diskusiu. Na Lexfore však žiadna nevznikla, a preto tu dávam aspoň tento môj príspevok odrážajúci dojmy z tohto roka.

A ešte pár linkov na preniknutie do načrtnutých tém:

http://www.aktuality.sk/clanok/221332/gasparovic-je-hanbou-slovenska-uz-20-rokov-podavame-na-neho-zalobu-hovori-sulik-sas/

http://denikreferendum.cz/clanek/15404-wagnerova-zeman-porusuje-ustavni-zvyklosti-kompetencni-spor-by-prohral

http://www.sme.sk/c/6656148/byvaly-sef-ustavneho-sudu-odovodnenie-prezidenta-nemoze-obstat.html

http://www.lidovky.cz/i-kdyby-trafiky-nebyly-honorovane-jde-o-uplatek-mini-statni-zastupce-1jw-/zpravy-domov.aspx?c=A130618_165107_ln_domov_ogo

http://www.sme.sk/c/6953902/policia-vysetrila-stranicke-nominacie-tak-ze-su-v-poriadku.html

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím