lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Richard Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Marek Maslák (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Adam Glasnák (2)
Ladislav Pollák (2)
Peter Zeleňák (2)
Jiří Remeš (2)
jaroslav čollák (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Estočák (1)
Katarína Dudíková (1)
Róbert Černák (1)
Juraj Lukáč (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Bránik (1)
Zuzana Klincová (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Poloha (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Tomáš Korman (1)
Robert Šorl (1)
Matej Gera (1)
Andrej Majerník (1)
Tomáš Pavlo (1)
Matej Košalko (1)
Jakub Mandelík (1)
Peter K (1)
Roman Prochazka (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
Patrik Pupík (1)
Dušan Marják (1)
Michal Jediný (1)
Marcel Ružarovský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Dávid Kozák (1)
Michal Ďubek (1)
Pavol Chrenko (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter Janík (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Svoboda (1)
Tomas Pavelka (1)
Michaela Stessl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
Dušan Rostáš (1)
Jana Mitterpachova (1)
Miriam Potočná (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Kurian (1)
Lucia Palková (1)
Radoslav Pálka (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Šrámek (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Petr Novotný (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Adam Pauček (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Adamova (1)
Tibor Menyhért (1)
Patrik Patáč (1)
Mikuláš Lévai (1)
Bystrik Bugan (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Kubina (1)
Igor Krist (1)
David Horváth (1)
Petr Kavan (1)
David Halenák (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Marcin (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Hudec (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ondrej Jurišta (1)
Paula Demianova (1)
lukasmozola (1)
peter straka (1)
Petr Steiner (1)
Viliam Vaňko (1)
Eduard Pekarovič (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Pavol Mlej (1)
Pavel Lacko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Riziká návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji

Ján Lazur, 14. 09. 2013 v 09:17

1. Poslanecký návrh

Hneď na úvod tohto príspevku musím uviesť, že medzi dvoma krajnými pólmi „no consumer protection" a „absolute consumer protection“ sám seba vnímam niekde v stredných pozíciách. Aj z tohto dôvodu nie som a priori proti návrhom zákonov, aký predložili v auguste do NRSR dvaja poslanci v deklarovanom úsilí reagovať na neslávne známu formu ponúkania tovaru vybraným vekovým kategóriám. Návrh zákona je možné nájsť tu.

Musím však povedať, že celkový obsah poslaneckého návrhu novely zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji pôsobí značne nekoncepčne a obsahuje akúsi kombináciu verejnoprávnych a súkromnoprávnych nástrojov, z ktorých nie všetky môžu, podľa môjho názoru, priniesť také výsledky, ktoré sa od nich očakávajú. Okrem týchto výhrad je text návrhu zákona v rozpore so smernicou č. 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľa, ktorá do oblasti ochrany spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov a pri zmluvách na diaľku prinesie (v slovenskej realite je asi lepšie hovoriť „by mala priniesť“) úplnú harmonizáciu (vo veciach upravených smernicou).

Niektoré riešenia, ktoré návrh novely zákona ponúka, majú svoje opodstatnenie, ako, napríklad, povinnosť ohlasovať „predajnú akciu“ najneskôr 20 dní vopred Slovenskej obchodnej inšpekcii. Avšak spôsob, akým je návrh novely formulovaný, je na mnohých miestach nejednoznačný a môže viesť k nežiaducej aplikácii. Napríklad, dôsledkom toho, že predávajúci si nesplní svoje notifikačné povinnosti, resp. že ústredný inšpektorát SOI nezverejní písomné oznámenie o akcii a pod. má byť to, že „Zmluva uzavretá na predajnej akcii, vrátane zmluvy vzájomne závislej, nevznikne...“ ( § 7a ods. 8 návrhu novely).

Odhliadnuc od terminologických technikalít týkajúcich sa toho, že náš občiansky zákonník výslovne definuje okamih, kedy je zmluva uzavretá, a teda, že „zmluva uzavretá na predajnej akcii“ by nemala „nevzniknúť“, môže byť výsledkom takto nastavenej sankcie veľké množstvo absolútne neplatných zmlúv, pri ktorých predávajúci dostane kúpnu cenu a kupujúci svoj tovar. Je iluzórne myslieť si, že poškodení spotrebitelia budú húfne uplatňovať svoje nároky na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu bezdôvodného obohatenia na strane predajcov. Vedľajším produktom takéhoto riešenia pritom bude podstatne väčšia miera právnej neistoty, keďže spotrebiteľ ani nebude mať dostatok informácií na to, aby bolo možné zistiť, či jeho zmluva „vznikla“ alebo „nevznikla“. Tento model, podľa môjho názoru, ani nie je potrebný, keďže odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa je oveľa štandardnejším právnym nástrojom. Taktiež je úplne zbytočné a z koncepčného hľadiska nevhodné uvádzať v texte návrhu zákona, že „odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.“ Veď tu už sa tak, či, tak použije úprava občianskeho zákonníka o odstúpení.

Ak má štát záujem dôsledne vynucovať plnenie zákonných povinností zo strany predajcov na takýchto akciách, môže vykonať „update“ verejnoprávnej úpravy a môže porušenia sankcionovať ukladaním pokút, môže pokojne vytvoriť aj osobitnú „kobru“ :-) Slovenskej obchodnej inšpekcie na kontrolu dodržiavania nastavených pravidiel, no nie je nevyhnutné zasahovať do štandardných občianskoprávnych nástrojov.

Takisto nie je nevyhnutné začať legislatívne pracovať s formuláciami typu urobiť alebo neurobiť „ekonomické rozhodnutie“ ( § 7b ods. 4 návrhu novely), keďže aj v prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne ponúkaný tovar nekúpiť, „ekonomické rozhodnutie“ robí, na rozdiel od toho, čo implikuje návrh novely.

2. Smernica 2011/83/EÚ

Celá táto novela je pritom predkladaná v čase, kedy sa pomaly, ale isto blíži termín, keď bude Slovenská republika povinná transponovať do svojho právneho poriadku už spomínanú smernicu č. 2011/83/EÚ (t.j. do 13. decembra 2013).

V rámci tejto transpozície bude na Slovensku zrušený celý zákon č. 108/2008 o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Mohlo by sa teda zdať, že nie je dôležité zaoberať sa touto „dočasnou“ novelou, keď o pár mesiacov bude súčasný zákon zrušený. Podľa mojich informácií však bude smerovať do pripomienkového konania návrh transpozičného zákona, ktorého jednu celú časť bude („copy-paste“) tvoriť aj vyššie spomínaný poslanecký návrh.

Už teraz je pritom možné konštatovať, že v takejto kombinácii sa Európskou úniou vyžadovaná úplná harmonizácia pri „distance“ a „off-premises“ zmluvách na Slovensku nedosiahne. Inak povedané, Slovenská republika bude porušovať požiadavky kladené Európskou úniou.

V tejto súvislosti sú ďalšími nedostatkami aktuálneho poslaneckého návrhu, napríklad, to, že osobitnú lehotu na odstúpenie zmluvy počíta v pracovných dňoch (smernica pripúšťa len lehoty vyjadrené v kalendárnych dňoch), odstúpenie od zmluvy požaduje písomné (smernica pripúšťa aj ústne, no upozorňuje, že potom nesie dôkazné bremeno spotrebiteľ), a pod.

Zároveň chcem upozorniť na to, že predajné akcie, ktoré na Slovensku oprávnené vyvolali vlnu nevôle, už výslovne spomína aj táto európska smernica: „Nákupy uskutočnené počas zájazdu usporiadaného obchodníkom, pri ktorom sa propagujú a ponúkajú na predaj nadobudnuté výrobky, by sa mali považovať za zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov“ (21. recitál smernice). Aj z tohto dôvodu potom smernica uvádza, že pri takýchto zmluvách by mal mať spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu potenciálneho prekvapujúceho prvku a/alebo psychologického tlaku. (37. recitál smernice).

Jedným z podstatných argumentov, ktoré viedli k rozhodnutiu ísť cestou úplnej harmonizácie pritom boli existujúce rozdiely v dĺžke lehôt na odstúpenie od zmluvy medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj medzi zmluvami uzatvorenými na diaľku a mimo prevádzkových priestorov, čo vyvolávalo právnu neistotu a do značnej miery sa zvyšovali transakčné náklady.

Vo vzťahu k „off-premises“ zmluvám už Slovenská republika nemá a ani nebude mať absolútnu voľnosť pri prijímaní príslušných právnych nástrojov, nech sú akokoľvek kreatívne a mediálne zaujímavé. Pri organizovaní pochybných predajných podujatí ide určite o problém, ktorý netreba prehliadať, a je správne, ak sa naň opakovane upozorňuje. Legislatívna reakcia by však mala byť pripravená tak, aby sme potom nemuseli riešiť rozpory s požiadavkami, ktoré kladie európske právo, a aby konečným výsledkom nebola ďalšia fragmentácia našej civilnoprávnej úpravy.


Názory k článku Riziká návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji:


  Kristián Csach, 17. 09. 2013 v 22:59 - Ako divoch koncerty zakázal...

Ďakujem za zaujímavý post. Nedá sa nesúhlasiť.

Pridám ešte zopár postrehov k ďalšiemu úskoku divocha:
1. Podľa dôvodovej správy je § 7a (predajná akcia) lex specialis k všeobecným ustanoveniam o podomovom predaji. Okrem systematiky tomu ale nič nenasvedčuje. Skôr naopak, zbytočne by bola 15 dňová lehota, ak § 5 os. 2 ustanovuje 30-dňovú lehotu. Čo teda s výnimkami z definície podomového predaja? Napríklad, bude predajnou akciou v zmysle § 7a akcia na pozvánku v prevádzke podnikateľa? A na trhovisku? Čo s § 5 (3)? Rozširuje výnimky podľa § 7a ods. 2? Hypotézy ani dispozície § 5 a § 7a sa IMHO neovplyvňujú, nevidím špecialitu...

2. Vymedzenie výnimky podľa § 7a ods. 2 písmeno b) je tricky: „akcia organizovaná výlučne na účely ochutnávky, konzumácie a predaja výrobkov, ak nie sú prezentované a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby“. Takže, ktoré podmienky musia byť splnené? Musí ísť iba o potraviny? Zrejme nie, lebo zákon používa pojem výrobok a pozná aj pojem potraviny ( § 5 ods. 3 písm. d) súčasného zákona). Ak ide o potraviny, musí byť aj ochutnávka aj konzumácia? Alebo stačí len ochutnávka? Ak nejde o potraviny, ale o iný výrobok – musí byť ochutnávka a konzumácia, alebo stačí predaj?

3. Čo s burzami kníh, starožitností a militárií? Je to predajná akcia? Alebo iba vtedy, ak by boli mimo trhoviska? Podľa návrhu určite minimálne v druhom prípade áno. Čo sa potom musí oznamovať? Musí byť vopred známy, kto príde predávať? Ak tam nakúpim, tak je to neplatné?

4. Dôvodová správa hovorí o uzatvorenosti akcie („Rozhodujúcou je skutočnosť, že ide o akciu, ktorá vykazuje znaky organizovanosti a ktorá má spravidla uzatvorený charakter a nie je prístupná pre verejnosť“) – kde sa to prejavilo v § 7a?

5. Predajná akcia je akcia organizovaná na základe hoci aj všeobecnej reklamy (podľa dôvodovky nemusí ísť o pozvanie na meno) ..., ktorej predmetom je najmä .... poskytnutie služieb. Takže koncert je predajná akcia? Divadelné predstavenie? Alebo nie vždy, ale iba vtedy, ak je mimo prevádzkového priestoru (je divadlo prevádzkovým priestorom) či trhoviska? Podľa § 7b ods. 2 sa zakazuje prijať plnenie pred uplynutím 15 dní od poskytnutia služby, takže odteraz je Senzus zadara?

6. Čo je verejná dražba? Dôvodovka: „Za predajnú akciu sa podľa odseku 2 nebude považovať vzhľadom na špecifický charakter predaja ani predaj na verejnej dražbe.“ Predpokladám, že nejde o predajom poštovým podnikom podľa § 34 ods. 10 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách. Verejná dražba je pojem, ktorý je spájaný so zásielkovým predajom ( § 9), prečo sa objavuje tu? Ak oorganizátori zorganizujú verejnú dražbu skvelých a jedinečných vysávačov?

7. Ak bude cieľ „výletu“ zatvorený kvôli havárii a rozjarení kúpychtiví cestujúci prejdú do vedľajšej budovy – bude to na pokutu a neplatnosť? Ceremoniálne ukrižovanie?

8. Intertemporalita – hmm... § 15, takže v prípade, ak sa predajná akcia má uskutočniť menej ako 20 dní po nadobudnutí účinnosti, tak ju musí oznámiť 20 dní pred jej uskutočnením...

Toľko 10 minút, viac tomu nie som ochotný venovať... majte rozum a prepracujte to. Od piky.

Celkovo je to smutné, že celá civilistika tvrdí, že neplatnosť je non plus ultra sankcia v civile, že správne sankcie nemajú nevyhnutne efekt na súkromnoprávne, ústavný súd kadenciou samopalu tvrdí, že najprv platnosť, potom neplatnosť. A teraz sa tu vytvára mechanizmus, ktorý platnosť zmluvy podmieňuje dodržaním povinnosti jednej strany, prípadne organizátora, o ktorom nemá ani len tušenia – predstavme si, že niekto chce naozaj na burze niečo kúpiť, má sa najprv spýtať inšpekcie, či môže? Problémom je úplné zlyhanie štátnych orgánov a celý tento návrh im má v podstate iba vytvoriť priestor pre to, aby sa im ľahšie robilo to, za čo ich všetci platíme. Sekundárne zrejme aj to, aby o akciách vedeli aj aktivisti (skutočne si niekto myslí, že o akciách doteraz nikto nevedel?). Je to ústavne dostatočný dôvod pre neplatnosť transakcie? Hmm... neviem, pýtam sa.

Na druhú stranu, sú tam aj nejaké dobré nápady – s tou odloženou platbou to nie je blbosť, ale zaujímalo by ma sociologicky, nehrozí to, že keď „účastníci“ podpíšu niečo, za čo ešte nezaplatia, tovar prevezmú, tak si zmluvu a všetky tie informácie ani len nepozrú a odložia do šuflíka, tak „organizátori“ jednoducho vyčkajú, kým uplynie lehota na odstúpenie a potom udrú aj s nárokom na zaplatenie?

PS: Skúmal niekto, či to nie je obmedzenie voľného pohybu tovaru a poskytovania služieb? Prejde to testom primeranosti?

PS2: Žijeme v divnej klíme, každý, kto poukáže na nejaký problém s ďalším geniálnym nápadom akože na ochranu spotrebiteľa sa musí vopred ospravedlňovať, že nechce proti sebe pobúriť ľud a stranu. Pričom začínam mať pocit, že problém je inde. Odhodlanosť nenahradí právne vzdelanie, bez ohľadu na vierovyznanie či posadnutie.

PS3: Prosím, povedzte, že toto nie je pravda: „Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu hospodárstva SR a bol konzultovaný aj s Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré nemali žiadne pripomienky.“

  Kristián Csach, 18. 09. 2013 v 09:09 - Na ilustráciu

Ako na potvoru som si otvoril stránku našej fakulty až po odoslaní komentu. No a tam oznámenie o predajnej akcii Aleša Čenka: http://www.upjs.sk/pravnicka-fakulta/9697

A teraz, je to predajná akcia v zmysle návrhu? Čo by musel Aleš Č. ohlásiť? Pošle zoznam kníh a ceny? Môže predať za inú cenu, ako ohlási? Mohol by som mu zaplatiť za knihu na mieste, alebo mu kvôli tomu zoberú živnosť? Mne to až tak nevadí, ale nebude mu to trochu prekážať v podnikaní?

  Ján Lazur, 23. 09. 2013 v 00:22 - Vďaka za postrehy

Vďaka za trefné postrehy, Kristián. Ešte viac zvýraznili absurdnosť niektorých častí tohto návrhu zákona.

Teraz len dúfam, že nejaká vyššia sila zasiahne, a že o pár mesiacov neuvidíme tento návrh zákona v nezmenenej podobe v zbierke zákonov.

  Kristián Csach, 30. 09. 2013 v 23:59 - update

Pri takto širokej definícii predajnej akcie by možno stačilo uviesť, že za predajnú akciu sa nepovažuje ani taká akcia, na ktorej:

a) Sa poskytuje služba, ak je služba plne poskytnutá už počas predajnej akcie, a zároveň nejde o službu, ktorá by súvisela s predajom tovaru (rozumej poskytnutie úveru). Tým by sa vylúčili koncerty.

b) dochádza k predaju tovaru alebo poskytovaniu služby, ak sa spotrebiteľ v súvislosti s predajom tovaru alebo prijímaním služby nezaväzuje na finančné plnenie, ktoré by mal plniť až po predajnej akcii; Tým by sa spravidla vylúčili bežné burzy.

c) využitie cenového prahu max do 50 EUR, s ktorým ráta aj smernica, ten väčšinu malých služieb a predajov pokryje.

(Všeobecný mechanizmus ochrany pri mimo-prevádzkovom predaji by samozrejme naďalej ostal, minimálne pri a) a b) zachovaný, ide len o to plánované sprísnenie predajných akcií).

Inak, napadlo mi, že ak sa chce robustné pravidlo, tak je ešte k dispozícii aj toto: na predajnej akcii sa spotrebiteľ nemôže zaviazať na finančné plnenie, ktoré by mal plniť až po predajnej akcii (plus dôkazné bremeno času uzatvorenia presunúť na podnikateľa). Neviem však, či v tomto prípade by sme ale už neboli na tenkom lade vo vzťahu k potenciálnej smernicokolízii (bod č. 39 odôvodnenia smernice).

Problém s potenciálnou eurokolíziou je zložitejší. Presný účinok „Sperrwirkung“ smernice pred uplynutím transpozičnej doby je ešte stále úplne nedoriešený (resp. neaktualizoval som svoje poznatky o jeho riešení), viem si ale predstaviť, že by to bola pekná prejudiciálka (v správnom súdnictve o preskúmanie prípadnej administratívnej sankcie inšpekcie, v ktorej by podnikateľ tvrdil, že Sperrwirkung vo vertikálnom vzťahu zabraňuje možnosť sankcionovať subjekt).

Nie som však úplne presvedčený, že by úplná harmonizácia bránila nášmu zákonodarcovi prijať takúto úpravu. Podľa mňa je možné argumentovať, že úplná harmonizácia sa týka otázok: aké práva, komu a v akých prípadoch sú garantované (právo spotrebiteľa na informácie, odstúpenie od zmluvy v určitej dobe). Úplná harmonizácia nemusí znamenať, že členské štáty by nemohli vytvoriť osobitné verejnoprávne mechanizmy regulujúce danú transakciu. Vnímam to tak, že smernicou generované inštitúty majú byť zrkadlovo prenesené do vnútroštátneho právneho poriadku, iné inštitúty neprelínajúce sa s týmito vzormi ostávajú prípustné (napríklad možnosť ukončiť zmluve pre neplnenie, alebo pre porušenie iných povinností, najmä tých čo sa týkajú poctivých praktík). Určitý priestor pre aktivitu zákonodarca smernica dáva odôvodnenie smernice (posledná veta bodu č. 12): „Možnosť, aby členské štáty ustanovili pre poskytovateľov služieb, ktorí sú usadení na ich území, doplňujúce požiadavky na informácie, by mala zostať zachovaná.“ Prípadne aj bod č. 14 či (a najmä) 42 odôvodnenia: „Ustanoveniami týkajúcimi sa práva na odstúpenie od zmluvy by nemali byť dotknuté zákony ani iné právne predpisy členských štátov, ktorými sa upravuje vypovedanie alebo nevymáhateľnosť zmluvy ...“

Inak, v dlhodobom meradle za veľmi rozumné považujem české riešenie nápomoci pri rozhodovaní – možnosť určiť osobu, ktorá bude mentor inej, asistovanej (plnoprávnej) osoby, a táto určená osoba bude mať ex post právo veta pri úkonoch asistovanej osoby, a to nad rámec zákonného práva odstúpiť od zmluvy.

  Ján Lazur, 11. 11. 2013 v 12:22 - Status na Fcb predkladatela novely... stoji za to precitat

A za protismejdovsku novelu sme boli vsetci Slovaci a aj my predkladatelia v spolupraci s Min.hospodarstva a Min.spravodlivosti pochvaleni aj reziserkou filmu Smejdi na CT 1 dnes v hlavnych spravach v CR. Susedia nam dokonca zavidia tuto novelu v boji proti smejdom (predbehli sme ich), na ktorej sme cele leto pracovali v time. Dakujeme zaroven aj slovenskym mediam, ktore na nekale praktiky smejdov v SR poukazali a neskutocne nam pomohli v boji proti smejdom. Reportaz na CT 1 k slovenskemu protismejdovskemu zakonu z dielne Martvon & Brixi :-) si mozete pozriet tu:
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1097181328-udalosti/213411000101110/obsah/290276-slovensko-proti-predvadecim-akcim/

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím