Lexforum.sk - Martin Šrámek: Zrušenie exequatur v novele Nariadenia Brusel I

O novele Nariadenia Brusel I tu už zmienka bola. Rád by som ale venoval pár viet zmene, ktorá ešte nebola bližšie rozobraná. Je ňou zrušenie Vyhlásenia vykonateľnosti tzv. exequatur. Aby bolo jasné čo sa pod tým skrýva popíšem najprv súčasnú situáciu a potom sa pokúsim priblížiť dôsledky zmeny od roku 2015.

Aby sa uľahčil a tým podporil cezhraničný obchod v rámci EÚ je potrebné aby veritelia mohli svoje pohľadávky relatívne bezbolestne uplatniť v iných členských štátoch, kde dlžník disponuje majetkom. Preto sa rozsudky vydané v jednom členskom štáte uznávajú v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Rozsudok sa neuzná iba na základe dôvodov spomenutých v čl. 34 a 35 nariadenia. Takýto dôvod je napríklad porušenie výlučnej právomoci podľa čl. 22 alebo ak je rozsudok v rozpore s verejným poriadkom členského štátu v ktorom sa o uznanie žiada.

Rozsudok, ktorý je vykonateľný v členskom štáte, kde bol vydaný, nie je ale sám od seba vykonateľný v inom členskom štáte. Podľa čl. 38 nariadenia je na to potrebné tzv. Vyhlásenie vykonateľnosti (alebo je to Doložka po slovensky?). Kým súd toto vyhlásenie nevydá, dovoľuje čl. 47 ods. 1 navrhovateľovi pristúpiť iba k predbežným ochranným opatreniam. Vyhlásenie vykonateľnosti sa povinnému doručí a podľa čl. 43 ods. 5 sa mu nechá, závisiac od štátu bydliska, mesačná resp. dvojmesačná lehota na podanie odvolania. Súd, ktorý rozhoduje o odvolaní ho smie zrušiť iba na základe dôvodov uvedených v čl. 34 a 35. Počas odvolacej lehoty a do rozhodnutia o odvolaní sa nesmie pristúpiť k výkonu. Výsledok je teda vcelku prijateľný pre dlžníka, ktorý má ešte primeraný čas na vznesenie námietok podľa čl. 34 a 35. Napríklad ak nebol jeho zástupca pripustený ku konaniu.

Od roku 2015 je rozsudok, vydaný v jednom členskom štáte, vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné Vyhlásenie vykonateľnosti (čl. 39 novely). Navrhovateľ teda môže bez všetkého ihneď pristúpiť k exekúcií. Jedinou podmienkou je doručenie osvedčenia o výkone povinnému ešte pred prvým opatrením v rámci výkonu rozsudku.

Povinný ma potom možnosť podať návrh na zamietnutie výkonu, ak sa dovoláva jedného z dôvodov v čl. 45 novely, do ktorého boli zlúčené články 34 a 35 starého nariadenia. Spolu s návrhom na zamietnutie môže podľa čl. 44 novely podať aj návrh na predbežne zastavenie výkonu príp. na obmedzenie exekúcie na ochranné opatrenia.

Podstatný rozdiel oproti terajšiemu nariadeniu spočíva teda v tom, že povinný podniká všetky obranné kroky počas bežiacej exekúcie. V mnohých prípadoch aj vo viacerých členských štátoch naraz. Toto by za určitých okolností mohlo existenciu firmy ohroziť.

Európsky zákonodarca teda jednoznačne uprednostnil záujmy veriteľov oproti dlžníkom. A to práve pri tých procesných predpisoch, ktoré by mali zabezpečiť istú rovnováhu zbraní, potrebnú na dosiahnutie spravodlivého výsledku.

Změnu vítám, hlavně z toho důvodu, že věřitel po vyhraném sporu musí strávit spoustu času a peněz na 3-4 razítka, kdy nikdo již nepřezkoumává rozhodnutí meritorně, soudy častokrát i zbytečně výkonu požadují vše ve svém jazyce, hrozí možnost odvolání, a po tom všem má věřitel možnost výkonu jen v rámci jediného určitého státu. Doložky odpadly u dalších přeshraničních sporech dle unijní legislativy (Evr. platební rozkaz, drobné nároky atp.) a tak je jen vyústěním zásady důvěry mezi členskými státy, že zahraniční rozhodnutí netrpí žádnými vadami. Při zakotvení práva na spravedlivý proces ve všech národních ústavách, Evropské úmluvy a Evropské Listiny, nehledě na srovnatelné možnosti odvolání/přezkumu ve všech národních procesních předpisech, ma dlužník stále dostatečné záruky zákonnosti.