lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ladislav Pollák (2)
Lukáš Peško (2)
Adam Glasnák (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Richard Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Tomáš Plško (2)
Ondrej Jurišta (1)
Marcel Ružarovský (1)
Matej Gera (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Galgoczy (1)
Michal Ďubek (1)
Katarína Dudíková (1)
Michaela Stessl (1)
Róbert Černák (1)
I. Stiglitz (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Berdisová (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Kohútová (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Závodský (1)
peter straka (1)
Mikuláš Lévai (1)
Radoslav Pálka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tibor Menyhért (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Janík (1)
Patrik Patáč (1)
Martin Poloha (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Pavlo (1)
Petr Novotný (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Michalov (1)
Igor Krist (1)
Ivan Priadka (1)
Tomáš Demo (1)
Ján Pirč (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Kurian (1)
Patrik Pupík (1)
Dávid Kozák (1)
lukasmozola (1)
Pavol Mlej (1)
Andrej Majerník (1)
Michal Jediný (1)
Ivan Kormaník (1)
David Halenák (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Šrámek (1)
jaroslav čollák (1)
Zuzana Klincová (1)
Vladimir Trojak (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Marcin (1)
Matej Košalko (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter Kubina (1)
Martin Hudec (1)
Tomas Kovac (1)
Robert Vrablica (1)
Adam Pauček (1)
Jakub Mandelík (1)
lukas.kvokacka (1)
Miriam Potočná (1)
Peter K (1)
Nora Šajbidor (1)
David Horváth (1)
Petr Steiner (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Bránik (1)
Paula Demianova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dušan Marják (1)
Vladislav Pečík (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Svoboda (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Natalia Janikova (1)
Bohumil Havel (1)
Viliam Vaňko (1)
Juraj Lukáč (1)
Emil Vaňko (1)
Pavol Chrenko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Povinnosť eurokonformného výkladu 'contra verba legis'?

Martin Husovec, 27. 12. 2012 v 00:35

Na konci júla predložil Krajský súd v Plzni SDEÚ prejudiciálnu otázku týkajúcu sa jednej z autorskoprávnych smerníc, tzv. informačnej smernice. Spor OSA v Léčebné lázně Mariánské Lázně C-351/12 mal všetky predpoklady zostať zapadnutý v šuflíkoch nepočetných nadšencov práva duševného vlastníctva, ale zrejme sa tak nestane. Plzeňský súd sa jednou z otázok pýta, či môže poskytnúť horizontálny priamy účinok smernici, ak by bol SDEÚ názoru, že české právo nezodpovedá únijnému pravidlu. Čo však súd k tomu viedlo? Z predložených otázok je zrejmé, že súd sa implicitne domnieva, že v danej situácií nedokáže dostupnými interpretačnými metódami poskytnúť nepriamy účinok únijnému právu. To, či je východisko teleologická redukcia a do akej miery má český súd poskytnúť nepriamy účinok smernici 'contra verba legis' sa krátko zamýšľam v článku.

V prejednávanom spore ide o výklad rozsahu jedného z majetkových práv autora, keďže kolektívny správca OSA sa snaží vybrať autorské odmeny od Mariánskýh lázní, ktoré poskytujú televízne a rádio prijímače svojim pacientom pri hospitalizácií v izbách. Dotknutým majetkovým právom je tzv. právo na sdělování děl veřejnosti (right to communicate work to the public), ktoré je autonómnym konceptom únijného práva. Interpretačný problém spočíva najmä vo výklade pojmu verejnosť, ktorý je aj vďaka necitlivej judikatúre Súdneho dvora dosť problematický (viac o autorskoprávnej podstate problému na mojom blogu). Český autorský zákon v § 23 AutZ výslovne vylučuje z pojmu verejnosť zdravotnícke zariadenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a je otázne, či tak robí v súlade s únijným právom (“Za provozování rozhlasového a televizního vysílání se podle § 18 odst. 3 nepovažuje zpřístupňování díla pacientům při poskytování zdravotních služeb ve zdravotnických zařízeních.”). České predpisy verejného práva navyše vyslovene chápu starostlivosť o pacienta v kúpeloch ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ( § 5 ods. 2 písm. f, § 74 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách , § 13 ods. 2 písm. a, i, § 33 ods. 2 zákona č. 48/1997 Sb. o veřejném zdravotním pojištění [ďakujem Martinovi Prokešovi za poukaz]).

A tu vzniká náš problém. Obsah oboch pojmov (zdravotná starostlivosť, zdravotnícke zariadenie) je pomerne ostrý. Plzeňský súd sa preto v podstate snaží nájsť východisko ako riešiť situáciu, keď SDEÚ bude mať za to, že takéto vylúčenie nie je súladné s únijným právom (pre účely tohto postu predpokladajme túto situáciu). Tým, že sa pýta na priamy horizontálny účinok smernice má zjavne za to, že nepriamy účinok poskytnúť nemôže žiadnou z jemu dostupných interpretačných metód. Zjavne totiž nechce ísť proti zneniu § 23 AutZ. Podľa môjho názoru by však mal. Východisko zo situácie pred súdom je plauzibilne teleologická redukcia § 23 AutZ, kedy na účely autorského práva súd takpovediac vykrojí z pojmu 'zdravotnícke zariadenie' kúpele.

Ide však povinnosť eurokonformného výkladu podľa článku 288 ZFEU tak daleko, že vyžaduje aby súd použil aj interpretačnú metódu 'contra verba legis', ako napr. teleologickú redukciu alebo analógiu,aby tak poskytol plný účinok únijnému právu?

Súdny dvor EÚ sám postuloval hranicu povinnosti eurokonformného výkladu ako hranicu contra legem ( § 110 Konstantinos Adeneler C-212/04, § § 44, 47 Pupino C-105/03). Contra verba legis však nie je nevyhnutne contra legem. Súdny dvor totiž v hranici 'contra legem', vidí obmedzenie, ktoré vteluje v sebe všeobecné zásady práva, najmä princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity. Ak ale vnútroštátne interpretačné inštrumentárium umožňuje v súlade s týmito princípmi interpretáciu contra verba legis, pretože ju považuje za legitímny spôsob dotvárania práva, mala by sa táto povinnosť eurokonformného výkladu (nepriamy účinok smernice) vzťahovať aj na túto metódu. Inými slovami, český a slovenský súd by mal siahnuť hoci aj k teleologickej redukcii, ak je možná a ak vidí, že nedokáže poskytnúť inak nepriamy účinok smernici. Pre porovnanie, názor s rovnakým výsledkom zastáva aj ôsmy civilný senát Bundesgerichtshof (VIII ZR 200/05, VIII ZR 70/08).

Teologická redukcia však musí byť možná (rozumej prípustná), pretože únijné právo nás zjavne nenúti k “interpretačným kotrmlecom”, ktoré nie sú vo vnútroštátnom práve zaužívané a chápané ako legitímne. Ak by teda metodológia v členskom štáte X neumožňovala takéto východisko, únijné právo ho nevnucuje. K rovnakému výsledku dochádza vo svojej práci aj Melzer, ktorý uvádza, že v “prípadoch kedy národné právo vyžaduje dotváranie práva s ohľadom na konformitu s ústavným právom, je nutné takto aplikovať i právo európske. Hranice pre dotváranie práva prostredníctvom eurokonformného výkladu tak vlastne určuje český Ústavný súd, keď formuluje požiadavky ústavnekonformného výkladu.” (Melzer, 2010, s. 239). Ako je to teda s predpokladmi teleologickej redukcie? Môže plzeňský súd vyriešiť svoju autorskoprávnu dilemu bez toho, aby sa snažil prepísať históriu európskeho práva? Neviem či v predpokladoch teleologickej redukcie vykazuje české veda nejaké markantné odlišnosti od nemeckej právnej vedy (uvítam komentár), ale zdá sa mi (Melzer, 2010), že nie. Rovnako sa vyžaduje zakrytá medzera v zmysle 'planwidrigen Unvollständigkeit des Gesetzes' (Canaris, 1983), a teda dvojprvkový test ii) protiplánovej i) nedokonalosti zákona.

Z vyššie načrtnutého by zdá sa plynulo, že každý rozpor českého alebo slovenského práva, ktorý sa nedá riešiť v rovine “bežných” výkladových metód, ktoré nie sú contra verba legis, no dá sa “vybaviť” prostredíctvom teleologickej redukcie alebo analógie, musí byť vyriešený práve takto. Podľa môjho názoru to však nemusí byť nevyhnutne pravda. Ak by napríklad český zákonodárca už v čase prijímania vedel, že jeho pravidlo protirečí jasnému názoru SDEÚ, išlo by o vedomú (úmyselnú) medzeru, ktorú by súd nemohol takto korigovať v horizontálnom vzťahu. Rovnako by bola dostupnosť teleologickej redukcie otázna v prípade, ak by situácia umožňovala priamy účinok smernice (vertikálny vzťah), keďže v takom prípade by striktne vzaté nevznikala nedokonalosť zákona ako predpoklad teleologickej redukcie.

Je ešte kuriózne poznamenať, prečo si súd vôbec myslí, že v tomto prípade by mohol byť eventuálne poskytnutý aj horizontálny priamy účinok informačnej smernici. Súd sa vraj nazdáva (na uznesenie samotné stále čakám), že organizácia kolektívnej správy (OKS), ktorá musí získať oprávnenie od Ministerstva kultúry ČR, ma inú (rozumej viac štátu-blízku) povahu ako obyčajný jednotlivec (autor), ktorého OKS v konečnom dôsledku zastupuje. Nuž, nechám na čitateľovi či ho presvedčí takýto argument ..


Názory k článku Povinnosť eurokonformného výkladu 'contra verba legis'?:


  Juraj Gyarfas, 27. 12. 2012 v 19:37 - ...

Ďakujem, veľmi zaujímavé. Neprekvapilo by ma, keby SDEU vymyslel nejakú sofistikovanú "prešmyčku", ako de facto smernici priznať horizontálny účinok a naďalej tvrdiť, že horizontálny účinok smerníc je vylúčený. V tomto prípade by mohlo ísť napr. o incidentálny / triangulárny účinok. Paul Craig v 2009 silno kritizoval doktrínu o neexistencii horizontálneho účinku. Doktrína, ktorá pôvodne vznikla za účelom právnej istoty sa zmenila na niečo, čo pôsobí presne opačným smerom.

  Martin Husovec, 28. 12. 2012 v 23:48 - uznesenie plzeňského súdu

Tak, získali sme uznesko, dostupné je na EISi MicroBlogu.

Je z neho okrem iného zrejmé, že súd sa nad teleologickou redukciou ako spôsobom vyriešenia povinnosti eurokonformného výkladu vôbec nezamyslel. Na druhej strane však koketuje s myšlienkou či nemá rovnako ako Seda Kücükdeveci C-555/07 poskytnúť priamy účinok v horizotnálnom vzťahu tým, že neaplikuje konkrétne ustanovenie ( § 23 AutZČR) vôbec. Osobne si myslím, že Seda Kücükdeveci bola svojou povahou dosť iný spor, a hoci som ho tiež spomínal vo vyššie spomínanej diskusii na svojom blogu ako teoretickú možnosť, nevidím dôvod prečo by k tomu malo dôjsť keď je možné vec vyriešiť v rámci nepriameho účinku formou teleologickej redukcie.

  Kristián Csach, 29. 12. 2012 v 11:22 - Diabolský plán

No, myslím, že to dopadne jak Pfeiffer (C‑397/01 až C‑403/01): vnútroštátny súd má urobiť všetko preto, aby dodal effet utile. Ono v podstate už od Marleasing (C‑106/89) a teraz aj spomenutej veci Kücükdeveci a pripustenia vylučujúceho účinku je hra na zákaz contra legem taká (ako hovorí Juraj) ošemetná sofistikovaná prešmyčka.

Páči sa mi ale to podpichovanie čoraz presnejšími a jednoznačnejšími otázkami vnútroštátnych súdov, ktorým evidentne odpovede SD a jeho metodologické frázy veľmi nepomáhajú.

A Martin, ja nevidím veľký rozdiel medzi teleologickou redukciou a "vylučujúcim účinkom". Ten istý telos (effet utile) a v podstate aj ten istý mechanizmus. IMHO sú to dve strany tej istej mince, len písané iným metodologickým jazykom. Keď má francúzska vnútroštátna metodológia iné hranice analógie ako germánska (a o našej už ani nehovorím, asi ťažko môžeme povedať, že aj u nás jednoznačne platí to, čo presúva Melzer od germánov - viz Knappova propedeutika), tak SD nemôže operovať niektorým z vnútroštátnych konceptov. Vylučujúci účinok je pritom možno ešte silnejší mechanizmus, lebo teleologická redukcia (metodologicky je to ale spornejší mechanizmus ako sa to z Melzera môže zdať), umožňuje orezávanie (Ok, že aj dopĺňanie iných podmienok za ktorých sa má norma aplikovať, ale to nechajme stranou) skutkovej podstaty, resp. následku, vylúčenie použitia celej normy v rámci všetkých prvkov skutkovej podstaty podľa mňa nepripúšťa, na rozdiel od euro-kosy, ktorá kosí.

  Martin Husovec, 30. 12. 2012 v 18:18 - ad Kristián

No ja osobne vidím povinnosť neplikovania ustanovenia ako dosť intenzívny zásah do právnej istoty, ktorý v Kücükdeveci výchadzal skôr z toho, že ide o otázku diskriminácie, ktorú SDEU považuje až za vec hlboko ústavnej intenzity. Podľa mňa SDEÚ v paragrafe 51 výslovne zdôrazňuje, že takéto riešenie tu obmedzuje len na konkrétny problém anti-diskriminačného práva. Preto by som prístup z Kücükdeveci nezovšeobecňoval tak, že ho má súd použiť ako nejaký nový prístup, keď by sa dosiahla hranica contra legem. Inými slovami, SDEÚ tu podla mňa postuloval len veľmi výnimočný prostriedok, ktorý tak maximálne rozšíri na ďalšie prípady, keď bude potrebovať aby hodnotovo "Chartová" otázka (základné ľudské práva a slobody) mohla preraziť, resp. neutralizovať závaznosť národného práva.

Súhlasím Kristián, že teleologická redukcia a povinnosť neaplikovania (redukcia celej normy) môžu byť veľmi blízko pokiaľ ide o myšlienkový proces (t.j. odmietnutie aplikácie ustanovenia na konkrétny skutkový stav), no stále si myslím, že sú dosť rôzne, ako ostatne sám naznačuješ. Totiž teleologická redukcia odmieta priznať právny účinok normy pre konkrétny prípad, zatiaľ čo povinnosť neaplikovania zdá sa skôr vyžaduje neutralizovanie celého sporného ustanovenia - t.j. navodenia stavu akoby bolo celé ustanovenie ústavným súdom vyhlásené za neúčinné.

Ad teleologická redukcia. Môj hlavný point v článku je poukázanie na to, že teleologická redukcia je tiež spôsobom ako poskytnúť effet utile (Effizienzgebot) a to, že plzeňský súd má ak to umožňuje česká doktrína práve to. Pri povrchnom rozobraní som vychádzal z Nemeckej doktríny teleologickej redukcie ako benchmarku. Urobil som ale teraz krátky search ako sa k teleologickej redukcii stavia česká judikatúra a našiel som tento rozsudok NSČR, 28 Cdo 2304/2011.

Nejvyšší soud uplatnil při interpretaci ustanovení § 15 odst. 1 zákona č. 83/1990 Sb. metodologický postup, který je označován jako teleologická redukce. Tohoto postupu se užívá tehdy, ukáže-li se být dikce právní úpravy svým věcným záběrem širší, než vyžadují principy, hodnoty a účely, z nichž právní úprava vychází; právní předpis přitom postrádá pravidlo, jež by stanovilo výjimku z příliš široce pojaté právní normy. Jde o nástroj dotváření práva, při němž se na určitý skutkový stav aplikuje jen „jádro“ zákonného ustanovení, resp. zákonem upraveného pojmu, přestože by bylo možné použít také širší, třeba i méně určitý význam normy (pojmu). V zájmu naplnění účelu právní normy tu právě princip (hodnota) účelnosti právní úpravy zčásti koliduje s principem právní jistoty („co je psáno, to je dáno“), a prvně uvedenému principu se dává přednost (srov. Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 248, 249; též Gerloch, A., Tomášek, M. et al. Nové jevy v právu na počátku 21. století. Díl II. Teoretické a ústavní impulzy rozvoje práva. Praha: Karolinum, 2010, s. 62).

Na okraj této argumentace se sluší učinit dvě poznámky. Za prvé, osnova nového občanského zákoníku, nyní se nacházející ve stadiu sněmovního projednávání, právě na zde popsaný výklad nepřímo navazuje: předmětem soudního přezkumu spolkových rozhodnutí mají být pouze rozhodnutí o vyloučení člena ( § 237) a rozhodnutí členské schůze ( § 253, § 255, § 256). A za druhé, metoda teleologické redukce není uplatněna soudem ojediněle – postačit zde musí jen stručný odkaz například na nálezy Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 318/06 či Pl. ÚS 41/02 nebo rozhodnutí Nejvyššího soudu sp. zn. 31 Cdo 3489/2007, 28 Cdo 1548/2006 (rozsudky), 28 Cdo 1709/2007 (usnesení); též ve správním soudnictví je teleologická redukce poměrně často používána.


Nie je mojou ambíciou rozpracovať české hranice teleologickej redukcie. No z rohovorov s kolegami mám pocit, že teleologická redukcia nie je neznáma viacerým právnym poriadkom. Keďže je to však germánsky konštrukt Nemci mi tu slúžili ako benchmark. V slovenských podmienkach, neviem či zatiaľ možno hovoriť o nejakej ustálenej doktríne pokiaľ ide o výklad 'contra verba legis'. Aj v Nemecku sa však vedie diskusia či a to je podstatné pre plzeňský súd, či effet utile núti len k výklad alebo aj k dotváraniu práva. Ôsmy civilný senát Bundesgerichtshof s rozhodnutiami VIII ZR 200/05, VIII ZR 70/08 je v tomto smere jediná lastovička pokiaľ viem.

  Kristián Csach, 31. 12. 2012 v 18:16 - hmmm

Rozumiem, že si to bral ako benchmark. Pokiaľ viem, tak teleologickú redukciu (aspoň pojmovo) zaviedol Larenz vo svojej Methodenlehre (v tom strašne ťažkom originály, nie v zjednodušenom vydaní s Canarisom). Chápal ju ale širšie ako to, čo sa vníma (???) aj v našom prostredí práve pod vplyvom Melzera (pozri napríklad v "Topoi verdeckter Rechtsfortbildung", s. 50/51: http://books.google.sk/books?id=FAsSjUK6q5wC&lpg=PP1&dq=topoi%20verdeckter%20rechtsfortbildung&hl=sk&pg=PP1#v=onepage&q&f=false).
Jadro pudla je totiž v tom, že Filip prevzal rakúsko-švajčiarsky model (Bydlinsky, Mayer-Maly, ktorí vnímali problémy spojené s Larenzovým modelom, ktorý v podstate pripúšťal vylučovací efekt) a nevenoval pozornosť Larenzovi. No proste Filip musel problém zjednodušiť, inak by to nikto nečítal, a také metodologické finesy chytia úrodnú pôdu až o niekoľko (desiatok) rokov. Filipova knižka je asi to najlepšie, čo sa našim (ČR a SR) právnym obciam stalo za posledné roky. Len ju netreba brať za jedinú správnu (a tak to vníma aj Filip).

Každopádne, je to mechanizmus, ktorý má svoje jasné jadro (v podstate zdravý rozum), ale nejasné kontúry a práve tam je diabol. Nemyslím si preto, že by SDEÚ povedal: "Redukuj! a to teleologicky!" Povie, že nepouži nič, čo by bránilo v effet utile...

Ale nechcel som o tom, Kucukdeveci - kiež by si mal pravdu, ale myslím si, že kosa je omnoho ostrejšia. Pozri si Pfeiffera (SDEÚ v podstate povedal, že 49 sa má vykladať ako 48) + diskusiu o tomto rozhodnutí tesne po ňom (najmä medzi nemeckými dogmatikmi, nie však z oblasti EÚ práva, tí si ho všimli až neskôr). V tej atmosfére som písal aj ja svoj starý dvojčlánok o euro-konformnom výklade v Právnom obzore, kde som predpokladal, že jeho účinkom bude nevyhnutné uznanie contra legem výkladu. Našťastie, pomerne skoro prišli ďalšie judikáty, dobré návrhy GA a aj pomerne ukludňujúce články bardov EÚ práva. Takže sa žiadna revolúcia nekonala. Toto vnímam podobne. SDEÚ zase použije zaklínadlo, posnaží sa vyhnúť problému napríklad tým, že problém otázky skryje do problému výkladu vnútroštátneho práva, ktoré však musí robiť český súd a musí pritom zabezpečiť....

Inak jasne, máš pravdu. Plzeň mala metodologické argumenty pre iný postoj, a to pri presadení sa EÚ práva. Minimálne z pohľadu EÚ práva by pritom možno aj konala korektne. Ale rozumiem tomu, že tak postupovať nechcela...
Aj u nás je mnoho sporov o to, či je určitý súdny výklad ešte EÚ konfornmným nepriamym účinkom smernice prekrucujúcim vnútroštátne právo, alebo svojvoľný konaním porušujúcim základné práva. Tak asi chceli mať jasno a ušetriť robotu domácim vyšším inštanciám (ten reálny dôvod a motív je asi inde, ale to nevadí... ;) ).

  Juraj Gyarfas, 03. 01. 2013 v 00:16 - ...

Možno mi unikajú niektoré doktrinálne finesy, ale mne sa nezdá, že toto je spor o teleologickú redukciu. Určite je možné údajnú absenciu priameho horizontálneho účinku smerníc riešiť okrem iného aj cez teleologickú redukciu. Ale v tomto prípade mi to pripadá ako veľmi krkolomná konštrukcia, lebo nič nenasvedčuje tomu, že zákonodarca nechcel vylúčiť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Dalo by sa tvrdiť, že zákonodarca paušálne vždy má zámer dosiahnuť súlad so smernicou, len sa mu občas pošmykne pero a potom by to mali súdy korigovať cez teleologickú redukciu. Ale to je len krkolomná prešmyčka, aby sme nemuseli priznať, že smernice de facto majú priamy horizontálny účinok.

Kucukdeveci a Mangold sú podľa mňa iné, lebo tam Súdny dvor vychádzal z horizontálneho účinku zásady, ktorá má povahu primárneho práva. Nechajme bokom, že išlo o zásadu nevyjadrenú v Zmluvách a vyjadrenú "len" v smernici - to ale neznamená, že nemohlo ísť o "normu" primárneho práva, ktorej priamy horizontálny účinok je menej problematický. Doktrinálne teda nešlo o priamy horizontálny účinok smernice (aj keď de facto do istej miery hej). A myslím, že Súdny dvor tento aktivistický prístup k tvorbe nových základných zásad do istej miery limitoval napr. v Audioluxe (C-101/08).

Ale podstatná otázka podľa mňa nie je, či sa k priamemu horizontálnemu účinku dostaneme cez extenzívne vykladanú teleologickú redukciu alebo inú krkolomnú konštrukciu. Skôr sa mi zdá, že podstatná otázka je, či je priamy horizontálny účinok smerníc želateľný. Osobne si myslím, že áno, ale muselo by to byť jasne vyjadrené.

Základ doktríny o absencii horizontálneho účinku je okrem hľadania rozdielu medzi nariadeniami a smernicami podľa mojich vedomostí princíp právnej istoty (čo kedysi asi dávalo zmysel, lebo smernice neboli ani publikované v Úradnom vestníku). Občania teda teoreticky v záujme právnej istoty nemali byť povinní čítať smernice, ale len implementujúce národné právo. Ale ako píše Craig, v súčasnosti je stav presne opačný, občania musia čítať aj smernice aj národné právo a potom ešte morfondírovať, čo ešte je contra legem a čo už nie.

Konkrétne diskutovaný prípad by sa podľa mňa dal riešiť cez triangulárny nepriamy účinok (CIA Security, C-194/94), čo mi príde trochu menej krkolomné ako takto extenzívne chápaná teleologická redukcia. Ale stále je to podľa mňa veľmi krkolomné a v podstate to zahmlieva podstatnú otázku hraníc údajnej absencie priameho horizontálneho účinku smerníc.

  Kristián Csach, 03. 01. 2013 v 09:37 - aj keď to tak nevyzerá

súhlasím. Miera praktikability týchto riešení je ale pochybná.

Moje pripomienky smerovali voči redukcii teleologickej redukcii.

Vždy pri týchto debatách si spomeniem na to, že podnikateľ musí spotrebiteľa informovať v slovenčine, inak dostane po hlave, ale ak chce zistiť občan svoje práva tak musí byť polyglot a kovaný právny teoretik. Raz nás ten smernico-nezmysel s ne-priamym horizontálnym účinkom pochová. Najvyšší čas ich zrušiť.

  Martin Husovec, 04. 01. 2013 v 09:24 - ad Kristián a Juraj

Kristián, dikes za insight pokiaľ ide o zaradenie Melzera. Ono ja som tu (skvelú) prácu nikdy nevnímal ako kodifikáciu SK/CZ interpretačných metód, ako skôr výkop do diskusie a poskytnutie rukoväte v mnohých otázkach. Musím priznať ale, že ma diskusia proti teleologickej redukcii osobne vôbec nepresviedča. Nechápem, prečo by, ak teraz odhliadnem od nášho príkladu, mala aplikácia pravidla na napr. absurdnú skutkovú situáciu platiť len preto, že sa nachádza v ostrom význame rozhodujúceho pojmu. Ak si požičiam z unijného práva opäť, nakoľko sa teleologická redukcia ako riešenie vis-à-vis pravnej istote odkláňa od toho prípadu, keď súd musí zahodiť ostrý význam slova z nariadenia z dôvodu, že iné jazykové verzie ho chápu inak (autonómna interpretácia). Ak teda jazyky 20 štátov chápu, že výraz obsahuje skutkové situácie A1, A2, A3, A4. Ekvivalent v štáte, ktorý interpretuje výraz ale jasne zahŕňa A1, A2, A3, A4 ale aj A5 a A6. Ak potom SDEÚ hovorí, že skutkové situácie A5 a A6 nemajú byť pokryté pravidlom vzhľadom na autonómny význam výrazu, nejde v skutočnosti o teleologickú redukciu?

Juraj, zober si vyššie načrtnutý príklad s nariadením, aj tam ide podľa teba o krkolomné riešenie? Navyše, podľa mňa tvoj argument prezumuje to, že smernica je ľahko pochopiteľná pre zákonodárcu, a preto by nemal byť problém uviesť ju do národného práva. Lenže ja ti môžem vymenovať mnoho prípadov kedy zákondárca mal záujem byť v súlade so smernicou, avšak ex post rozhodol SDEÚ nepredvídaným spôsobom, čím sa prísne národné pravidlo dostalo do trenice s tým únijným v smernici. V takejto situácií si nemyslím, že je krkolomné predpokladať, že národný zákondárca chcel dať pravidlu iný význam, ktorý je v rozpore so smernicou - teda ako v BGH, VIII ZR 70/08. Iste, ak je zrejmé, že taký bol úmysel tu netvrdím, že sa má teleologická redukcia vykonať (viď v článku).

Kristián a Juraj - Kücükdeveci. Kristián rozumiem na čo poukazuješ, ale aj tak si myslím, že priamy horizontálny účinok je obmedzený len na zásadnejšie otázky (a pamätajúc na feedback, ktorý SDEÚ po rozhodnutí dostal - e.g. Roman Herzog und Lüder Gerken: ‘Stop the European Court of Justice’, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 8 September 2008 - si nemyslím, že (aspoň nateraz) pôjde ďalej). Ako to Juraj dobre zabalil, Kücükdeveci sa podľa mňa tiež vzťahuje len na otázky, ktoré majú "povahu primárneho práva".

  Juraj Gyarfas, 04. 01. 2013 v 19:36 - ad Martin

Osobne si myslím, že doktrína autonómneho významu pojmov v práve EÚ je niečo iné. Napríklad slová "Ansprüche aus einem Vertrag" môžu v nemeckom zákone zahŕňať cupa in contrahendo a v európskom nariadení nemusia zahŕňať c.i.c. (to len ilustratívne, uvedomujem si, že klasifikácia c.i.c. je komplikovanejšia). V takom prípade by zrejme bolo povinnosťou nemeckého súdu pri výklade Nariadenia 44/2001 vykladať slová "Ansprüche aus einem Vertrag" ako nezahŕňajúce c.i.c., hoci pri výklade tých istých slov uvedených v nemeckom zákone by pod ne subsumoval aj nároky z c.i.c. To však podľa môjho názoru nie je teleologickou redukciou, ale jednoducho odlišným významom identického slova v odlišnom kontexte. Inak povedané, slová "Ansprüche aus einem Vertrag" v nemeckom zákone a slová "Ansprüche aus einem Vertrag" v európskom nariadení sú odlišnými právnymi pojmami s odlišným obsahom, aj keď vyjadrené tými istými slovami.

Nie je to ideálne a konkrétne v tomto kontexte je to zrejme špecifikom práva EÚ, ale dokým sa nenaučíme písať právo matematickým jazykom (teda nikdy), asi sa tohto nezbavíme. Podobný fenomén podľa môjho názoru existuje aj v slovenskom práve, keď identické slovo môže mať iný obsah v inom kontexte (napr. slovo "vlastníctvo" použité v civilnoprávnej norme má jemne odlišný význam ako slovo "vlastníctvo" v ústavnoprávnej norme).

Tento odlišný obsah pojmov však podľa mňa nie je teleologickou redukciou, pretože nejde o korigovanie nedostatkov zákona. Práve naopak, zákonodarca/ústavodarca podľa mňa zamýšlal dať slovu "vlastníctvo" iný obsah v civilnoprávnom a ústavnoprávnom kontexte.

Problém nesúladu medzi dikciou smernice a zákona je však podľa mňa v niečom inom. Možno sa na to pozerám zo žabej perspektívy aplikácie práva a nie z pozície doktrinálnej konzistencie, ale podľa mňa je základná otázka, či sa občan za účelom zistenia svojich práv musí pozerať do smernice alebo do zákona alebo, ak sa má pozerať do oboch, čo má prednosť v prípade nesúladu.

Osobne si myslím, že v záujme právnej istoty by bolo najlepšie, keby smernice mali priamy horizontálny účinok. Ale pokiaľ nemajú, je podľa mňa v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty snažiť sa priamy horizontálny účinok prepašovať cez zadné vrátka.

Ak český zákonodarca do zákona napísal "poskytovanie zdravotných služieb", nemožno podľa mňa tvrdiť, že v skutočnosti chcel povedať presný opak, pretože to hovorí smernica. Teda, tvrdiť to možno, ale podľa mňa to nie je teleologická redukcia, ale je to priamy horizontálny účinok. To je ok, ale treba to potom tak nazvať. Nemožno podľa mňa na jednej strane tvrdiť, že priamy horizontálny účinok neexistuje a zároveň vymyslieť zložitú konštrukciu založenú na fiktívnej vôli zákonodarcu, ktorá v konečnom dôsledku vždy presadí horizontálny účinok (aj contra legem), len cez zložitejšiu myšlienkovú konštrukciu. Takýto myšlienkový postup je po prvé v rozpore s Occamovou britvou a po druhé je podľa mňa neférový voči regulovaným subjektom, pretože pod rúškou ochrany ich právnej istoty (doktrína o neexistencii horizontálneho účinku) túto právnu istotu de facto ešte viac podkopáva (pretože, ako píše Kristián, musia byť polygloti a právni teoretici).

  Martin Husovec, 10. 01. 2013 v 19:57 - ad Kristián a Juraj 2

vraciam sa k odpovedi (nestíhal som).

ad Juraj,

súhlasím tvoj príklad autonómneho výkladu nie je teleologická redukcia ale systematický výklad. S nariadeným zrejme vždy pôjde o systematický výklad lebo akoby si zobral iné metódy keď ideš vykladať únijné právo (tie diktované SDEÚ). To isté pokiaľ ide o pojem vlastníctvo. Právo nevyžaduje aby mal ten istý pojem na každom mieste právneho poriadku vždy ten istý obsah, hoci by to malo byť pravidlom (II. ÚS 161/2009). Teleologická redukcia s pojmom vlastníctvo by v rovine občianskeho práva bola ak by sme na účeli konkrétneho ustanovenia chceli tvrdiť, že osoba A, ktorá vlastní hnuteľnú vec X, nie je vlastníkom z nejakých dôvodov. A teda by sme jasné pravidlo týkajúce sa vlastníka chceli redukovať a vylúčiť z neho tento prípad.

Skúsim sa ale vrátiť teda k smernici, zober si príklad Profisa C-63/06, kde existuje pravidlo platiť spotrebnú daň z liehu. Z toho pravidla má byť podľa smernice vyňatý lieh obsiahnutý ako zložka v čokoládových výrobkoch. Národná transpozícia však stanovila výnimku tak, že vyňaté sú len "alkoholické nápoje určené na výrobu čokoládových výrobkov". Určené na výrobu samozrejme znamená niečo iné ako obsiahnuté vo výrobku. Ťažko jazykový výklad otočiť tak, že "určený ná výrobu" v skutočnosti znamená "už obsiahnutý po výrobe". Alebo? Myslím, že by sme "znásilnili" text ak by sme to chceli urobiť. Súd tu teda môže stále poskytnúť výnimku zo spotrebnej dane, ale mimo tejto explicitnej výnimky, tak že redukuje pravidlo platiť spotrebnú daň na daný skutkový prípad ako dôsledok nepriameho účinku. (odhliadnime od prípadu, že tu je strana štát a možný by bol teda a účinok priamy).

Ešte ma napadol jeden príklad kedy sám SDEÚ použil na interpretovanie smerníc niečo ako teleologickú redukciu. Aj keď samozrejme on to tak nenazval a chápal to len ako súčasť teleologického argumentu, no podľa mňa tu išiel zrejme podľa jasnému zneniu ustanovenia a dokonca jeho histórií. Známkové právo definuje rozsah práv majiteľa známky aj cez tzv. pravdepodobnosť zámeny. Tá je v smernici uvedená nasledovne: 'existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi označením a ochrannou známkou'. Vznikla otázka či pravdepodobnosť asociácie teda stačí na porušenie práv. Štáty Beneluxu tvrdili, že ustanovenie bolo vložené na ich žiadosť, a že áno, pravdepodobnosť asociáce bola myslená ako osobitný štandard, ktorý spúšťa porušenie práv popri pravdepodobnosti asociácie. Nejde len o tvrdenie, ustanovenie navrhol jeden belgický profesor, ktorý tak reflektoval prax v Beneluxe. Zo znenia je podľa mňa tiež zrejmé, že pravdepodobnosť asociácie je obsiahnutá ako štandard v pravdepodobnosti zámeny. Lenže takéto čítanie znamená dosť extenziu známkového práva. A tak SDEÚ prišiel v spore Puma v. Sabel C-251/95 s nasledovným riešením.

Pri výbere možností, ktoré jazykový výklad ustanovenia Smernice umožňuje, a síce:
i) priama pravdepodobnosť zámeny (ak si verejnosť zámení označenie a známku),
ii) nepriama pravdepodobnosť zámeny (ak verejnosť „prisúdi“ dané označenie majiteľovi známky alebo s ním ekonomicky prepojenej osobe a zamení si ich),
iii) pravdepodobnosť asociácie stricto sensu (ak si verejnosť pre podobnosť vytovorí asociáciu medzi označením a ochrannou známkou, avšak žiadnym spôsobom si ich nezamení),
sa Súdny dvor rozhodol pravdepodobnosť asociácie stricto sensu odmietnuť.

Isto tento výklad je legitímny a ja mu tlieskam, ale podľa mňa ide proti zneniu ustanovenia (EN: 'there exists a likelihood ofconfusion on the part of the public, which includes the likelihood of association with the earlier trade mark‘, „für das Publikum die Gefahr von Verwechslungen besteht, die die Gefahr einschließt, daß die Marke mit der älteren Marke gedanklich in Verbindung gebracht wird“); Možno sa naťahovať či ide len o úzky výklad "pravdepodobnosti asociácie", no s komparatívneho hľadiska sa ii) vykladá vždy ako súčasť pravdepodobnosti zámeny a teda neposkytuje nič nad rozsah tohto pojmu. SDEÚ tu tak redukoval ustanovenie na pravdepodobnosť zámeny, hoci ustanovenie pozná aj vedľa stojaci štandard. Ten je dnes v podstate prázdny. Inak si ale teleologickú redukciu viem predstaviť ako východisko do budúcna z prísnych noriem smerníc typu black-list pri smernici o nekalých obchodných praktikách.

Ešte ma napáda jedna súvislosť z nepriamym účinkom a teleologickou redukciou. SDEÚ postupne postuluje, že medzinárodné záväzky z oblasti PDV, ktoré na seba prevzala aj Únia sama, musí byť do vnútroštátneho práva premietnuté ako dôsledok effet utile. Inými slovami, SDEÚ niekedy (zatiaľ je dosť selektívny) pri interpretácii smernice zohľadnuje napr. TRIPS a žiada aby aj členské štáty poskytli jeho ustanoveniam nepriamy účinok ako dôsledok effet utile. Ak teda aj štát neumožňuje poskytnúť akúkoľvek záväznosť medzinárodným zmluvám vo vnútroštátnom práve (striktný dualista), musí poskytnúť medzinárodnej zmluve aspoň nepriamy účinok (priamy účinok odmieta aj sám SDEÚ, napr. § 37-44, Develey v. OHIM C-238/06 P). Nepriamy účinok pritom SDEÚ uvádza takto (“Since the Community is a party to the TRIPS Agreement, it is required to interpret its legislation on trade marks so far as possible in the light of the wording and purpose of that Agreement” [ § 28, Hermès C-53/96]). Tu upozorňujem na hranicu "as much as possible", ktorá je zjavne presným zrkadlom "contra legem" hranice (nie nevyhnutne "contra verba legis").

Osobne si stále myslím, že je predsa len zásah podstatne menší ak sa redukuje pravidlo ako keď sa neaplikuje pravidlo úplne (priamy účinok).

Ad Kristián
Zdá sa ale, že ani rakúsky prístup už nie je iný ako nemecký. Príklad teleologickej redukcie ako dôsledkom nepriameho účinku smernice, predstavuje prípad keď OGH musel redukovať národné pravidlo zákona o nekalej súťaži, ktoré chcelo byť prísnejšie ako smernica o nekalých obchodných praktikách. SDEÚ však odpovedal (Mediaprint Zeitungs, C-540/08), že únijné právo bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej (plná harmonizácia), ktorá vo všeobecnosti (t.j. per se, pozn. MH) zakazuje predaj s výhrou, pričom má za cieľ nielen chrániť spotrebiteľov, ale sleduje aj iné ciele ("Treba však konštatovať, že § 9a ods. 1 bod 1 UWG zakazuje akúkoľvek obchodnú transakciu, ktorá spája kúpu výrobkov alebo využitie služby s výhrou. Inými slovami, tento druh praktiky je všeobecne zakázaný bez toho, aby bolo potrebné vzhľadom na vecné súvislosti jednotlivého prípadu určiť, či má dotknutá obchodná transakcia „nekalý“ charakter vzhľadom na kritériá vyjadrené v článkoch 5 až 9 smernice."). No zdá sa, že OGH našiel riešenie práve v teleologickej redukcii. A tu ide IMHO už o prípad kedy rakúsky zákondárca zjavne vymyslel iné pravidlo, no SDEÚ ex post klepol po prstoch (čiže prezumovaná vôla zákondárcu byť v súlade s únijným právom).

OGH 4 Ob 208/10g


(a) Nach dem Grundsatz der richtlinienkonformen Interpretation haben die Gerichte der Mitgliedstaaten das nationale Recht so weit wie möglich anhand des Wortlauts und des Zwecks der betreffenden Richtlinie auslegen. Ein Widerspruch zwischen nationalem Recht und Richtlinie ist tunlichst zu vermeiden (EuGH Rs C-12/08, Mono Car Styling, Slg I 2009, 6653 [Rz 59 ff] mwN; Rs C-397/01 bis C-403/01, Pfeiffer, Slg I 2004, 8835; RIS-Justiz RS0075866). Die Pflicht zu richtlinienkonformer Auslegung beschränkt sich nicht auf Vorschriften, welche zur Umsetzung einer Richtlinie erlassen worden sind; sie erstreckt sich vielmehr auf den gesamten Rechtsbestand des Mitgliedstaats (RIS-Justiz RS0112669; EuGH Rs C-397/01 bis C-403/01, Pfeiffer, Rz 115). Der richtlinienkonformen Auslegung einer Norm steht nicht entgegen, dass sie im konkreten Fall zu Lasten eines Einzelnen geht (Roth in Riesenhuber, Europäische Methodenlehre2 § 14 Rz 35).

(b) Für die konkrete Umsetzung der richtlinienkonformen Auslegung verweist der EuGH auf den Methodenkanon des nationalen Rechts (EuGH Rs C-397/01 bis C-403/01, Pfeiffer [Rz 116]; Rs C-212/04, Konstantinos Adeneler ua, Slg 2006 I 6057 [Rz 111]; Thüsing, Zu den Grenzen richtlinienkonformer Rechtsfortbildung, ZIP 2004, 2304). Wenn und soweit daher das nationale Gericht teleologische Reduktion oder Analogie im nationalen Recht anwendet, muss es diese Instrumente auch zum Zweck richtlinienkonformer Auslegung einsetzen (Roth aaO § 14 Rz 30). Daher ist zumindest in den Rechtsordnungen des deutschen Rechtskreises (zu diesem Begriff Zweigert/Kötz, Einführung in die Rechtsvergleichung3 [1996] 130 ff) der Wortlaut einer Norm keine unüberschreitbare Grenze, maßgebend ist vielmehr der Zweck der Norm (Höpfner, Glosse zu BGH VIII ZR 200/05, EuZW 2009, 159; Pfeiffer, Richtlinienkonforme Auslegung gegen den Wortlaut des nationalen Gesetzes, NJW 2009, 412; Herrler/Tomasic, Glosse zu BGH VIII ZR 200/05, ZIP 2009, 181; Herresthal, Die Grenzen richtlinienkonformer Rechtsfortbildung im Kaufrecht, WM 2007, 1356; Riesenhuber/Domröse, Richtlinienkonforme Auslegung, RIW 2005, 52; Herrmann, Richtlinienumsetzung durch Rechtsprechung [2003] 145; Roth, Die richtlinienkonforme Auslegung, EWS 2005, 393 f; Roth in Riesenhuber, Europäische Methodenlehre § 14 Rz 53). Die vom EuGH gebotene volle Ausschöpfung der Auslegungsmethoden des nationalen Rechts erfordert unter Umständen eine den Wortlaut des Gesetzes übersteigende Rechtsfortbildung (Canaris, Die richtlinienkonforme Auslegung und Rechtsfortbildung im System der juristischen Methodenlehre, in FS Bydlinski [2002] 49 [78 f]).

(c) In der Entscheidung VIII ZR 200/05 (= BGHZ 179, 27 - Quelle II) hielt der BGH auf dieser Grundlage fest, dass richtlinienkonforme Auslegung wenn möglich und nötig auch eine richterliche Rechtsfortbildung, insbesondere durch teleologische Reduktion, erfordere. Dies setze zwar eine planwidrige Regelungslücke voraus. Eine solche Lücke könne sich aber auch daraus ergeben, dass der Gesetzgeber eine richtlinienkonforme Regelung schaffen wollte, dieses Vorhaben aber - wie sich nachträglich aus der Auslegung der Richtlinie durch den EuGH ergebe - nicht zur Gänze umgesetzt habe. In diesem Fall sei der erkennbare Wille des Gesetzgebers - über den Wortlaut des Gesetzes hinaus - durch Rechtsfortbildung (teleologische Reduktion) umzusetzen.

2.3. Diese Erwägungen können auf die hier strittige Zugabenproblematik übertragen werden.

..

(b) Dieser richtlinienkonforme Zustand ist nun durch teleologische Reduktion von § 9a Abs 1 Z 1 UWG herzustellen.

..

Die diese Entscheidung tragenden Erwägungen können wie folgt zusammengefasst werden: Das Ankündigen, Anbieten oder Gewähren von Zugaben gegenüber Verbrauchern ist aufgrund richtlinienkonformer Auslegung von § 9a Abs 1 Z 1 UWG nur dann unzulässig, wenn es im Einzelfall irreführend, aggressiv oder sonst unlauter ist. Die Koppelung des Warenbezugs mit einem Gewinnspiel verstößt als solche nicht gegen das Lauterkeitsrecht.


Ad Juraj a Kristián

Keď sa "sťažujete", že občania musia byť polygloti a právni teoretici, tak možno vás poteší, že ak UK, Nemecko a Británia podpíšu dohovor o unitárnom patente (posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany) tak, každý slovenský podnikateľ bude musieť čítať patentové nároky (t.j. to čo mu je zakázané robiť) po anglicky, francúzsky alebo nemecky. Neviem či už máme takýto precedens v národnom práve ..

  Martin Husovec, 16. 01. 2013 v 10:46 - eurokosa skosila Ustavny sud?

neviem ako citate vcerajsieho Krizana C-416/10 vy, ale

The national rule which obliges the Najvyšší súd Slovenskej republiky to follow the legal position of the Ústavný súd Slovenskej republiky cannot therefore prevent the referring court from submitting a request for a preliminary ruling to the Court of Justice at any point in the proceedings which it judges appropriate, and to set aside, if necessary, the assessments made by the Ústavný súd Slovenskej republiky which might prove to be contrary to European Union law.

Finally, as a supreme court, the Najvyšší súd Slovenskej republiky is even required to submit a request for a preliminary ruling to the Court of Justice when it finds that the substance of the dispute concerns a question to be resolved which comes within the scope of the first paragraph of Article 267 TFEU. The possibility of bringing, before the constitutional court of the Member State concerned, an action against the decisions of a national court, limited to an examination of a potential infringement of the rights and freedoms guaranteed by the national constitution or by an international agreement, cannot allow the view to be taken that that national court cannot be classified as a court against whose decisions there is no judicial remedy under national law within the meaning of the third paragraph of Article 267 TFEU.


Inymi slovami take pravidlo, ktore brani ucinku Unijneho prava ma NS neaplikovat ...

  Juraj Gyarfas, 18. 01. 2013 v 18:27 - skosila, skosila

Ale zdá sa mi, že čisto právne tento záver vyplýva už zo Simmenthala. Neviem presne, prečo sa na to NS musel pýtať, ale asi to pomohlo pri krytí si chrbta voči ÚS. Využitie prejudiciálnej otázky na obídenie v zásade "nadradeného" súdu myslím celkom dobre predviedol aj český NS v kauze slovenských dôchodkov. A táto cesta je vlastne otvorená aj pre všetkých sudcov nižších súdov...

  Martin Husovec, 11. 04. 2013 v 16:17 - Dominguez C‑282/10

Ďaľší rozsudok SDEÚ, ktorý IMHO potvrdzuje, že teleologická redukcia, ak je súčasťou vnútroštátneho inštrumentária, je povinnosťou súdu.


24 In that regard, the Court has consistently held that when national courts apply domestic law they are bound to interpret it, so far as possible, in the light of the wording and the purpose of the directive concerned in order to achieve the result sought by the directive and consequently comply with the third paragraph of Article 288 TFEU. This obligation to interpret national law in conformity with European Union law is inherent in the system of the Treaty on the Functioning of the European Union, since it permits national courts, for the matters within their jurisdiction, to ensure the full effectiveness of European Union law when they determine the disputes before them (see, inter alia, Joined Cases C‑397/01 to C‑403/01 Pfeiffer and Others [2004] ECR I‑8835, paragraph 114; Joined Cases C‑378/07 to C‑380/07 Angelidaki and Others [2009] ECR I‑3071, paragraphs 197 and 198; and Case C‑555/07 Kücükdeveci [2010] ECR I‑365, paragraph 48).

25 It is true that this principle of interpreting national law in conformity with European Union law has certain limitations. Thus the obligation on a national court to refer to the content of a directive when interpreting and applying the relevant rules of domestic law is limited by general principles of law and it cannot serve as the basis for an interpretation of national law contra legem (see Case C‑268/06 Impact [2008] ECR I‑2483, paragraph 100, and Angelidaki and Others, paragraph 199).

26 In the dispute in the main proceedings, the national court states that it has encountered such a limitation. According to that court, the first paragraph of Article L. 223-2 of the Code du travail, which makes entitlement to paid annual leave conditional on a minimum of one month’s actual work during the reference period, is not amenable to an interpretation that is compatible with Article 7 of Directive 2003/88.

27 In that regard, it should be noted that the principle that national law must be interpreted in conformity with European Union law also requires national courts to do whatever lies within their jurisdiction, taking the whole body of domestic law into consideration and applying the interpretative methods recognised by domestic law, with a view to ensuring that the directive in question is fully effective and achieving an outcome consistent with the objective pursued by it (see Case C‑212/04 Adeneler and Others [2006] ECR I‑6057, paragraph 111, and Angelidaki and Others, paragraph 200).


Dominguez C‑282/10

  Martin Husovec, 05. 03. 2014 v 17:24 - SDEÚ odpovedá

tak ako sa očakávalo, Plzeňský súd históriu neprepísal :)


OSA C‑351/12


The second question


42 By its second question, the referring court asks, in essence, whether Article 3(1) of Directive 2001/29 must be interpreted as meaning that it can be relied on by a collecting society in a dispute between individuals for the purpose of setting aside national legislation which is contrary to that provision.


43 In that respect, it must be recalled that, according to settled case-law, even a clear, precise and unconditional provision of a directive seeking to confer rights or impose obligations on individuals cannot of itself apply in proceedings exclusively between private parties (Case C‑176/12 Association de médiation sociale [2014] ECR, paragraph 36 and the case-law cited).


44 However, the Court has held that a national court, when hearing a case between individuals, is required, when applying the provisions of domestic law, to consider the whole body of rules of national law and to interpret them, so far as possible, in the light of the wording and purpose of the directive in order to achieve an outcome consistent with the objective pursued by the directive (see, to that effect, Association de médiation sociale, paragraph 38 and the case-law cited).


45 Nevertheless, the Court has stated that this principle of interpreting national law in conformity with European Union law has certain limits. Thus the obligation on a national court to refer to the content of a directive when interpreting and applying the relevant rules of domestic law is limited by general principles of law and it cannot serve as the basis for an interpretation of national law contra legem (Association de médiation sociale, paragraph 39 and the case-law cited).


46 In addition, since, in the context of the reasons stated for the second question, the referring court raises an issue concerning the real nature of a collecting society such as OSA, referring to Case C‑188/89 Foster and Others [1990] ECR I‑3313, it must be added that such a collecting society would still not be able to rely on Article 3(1) of Directive 2001/29 in order to set aside national legislation contrary to that provision if it were to be regarded as an emanation of the State.


47 If that were the case, the situation, in circumstance such as those in the main proceedings, would not be that of an individual invoking the direct effect of a provision of a directive against a Member State, but rather the reverse. It is settled case-law that a directive cannot of itself impose obligations on an individual and cannot therefore be relied on as such against an individual (Case C‑282/10 Dominguez [2012] ECR, paragraph 37 and the case-law cited).


48 In view of the foregoing, the answer to the second question is that Article 3(1) of Directive 2001/29 must be interpreted as meaning that it cannot be relied on by a collecting society in a dispute between individuals for the purpose of setting aside national legislation contrary to that provision. However, the national court hearing such a case is required to interpret that legislation, so far as possible, in the light of the wording and purpose of the directive in order to achieve an outcome consistent with the objective pursued by the directive.


Čiže Plzeň, prvá teleologická redukcia ako dôsledok eurokonformného výkladu?


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím