lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Zeleňák (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Adam Glasnák (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Pollák (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Richard Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Marek Maslák (2)
Patrik Patáč (1)
Robert Vrablica (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Košalko (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Priadka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Kurian (1)
Martin Svoboda (1)
David Horváth (1)
Lucia Palková (1)
Jana Mitterpachova (1)
Igor Krist (1)
Tomas Pavelka (1)
Matej Gera (1)
Radoslav Pálka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Andrej Majerník (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Halenák (1)
Mikuláš Lévai (1)
Petr Kavan (1)
Katarína Dudíková (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Robert Šorl (1)
I. Stiglitz (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Galgoczy (1)
Dušan Marják (1)
jaroslav čollák (1)
Bohumil Havel (1)
Dávid Kozák (1)
Miriam Potočná (1)
Gabriel Závodský (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dušan Rostáš (1)
Michaela Stessl (1)
Tomáš Demo (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Steiner (1)
Pavol Chrenko (1)
Vladislav Pečík (1)
lukasmozola (1)
Natalia Janikova (1)
lukas.kvokacka (1)
Roman Prochazka (1)
Paula Demianova (1)
Peter K (1)
Lucia Berdisová (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Klincová (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Marcin (1)
Peter Kubina (1)
Petr Novotný (1)
Adam Pauček (1)
Róbert Černák (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Poloha (1)
Ivan Kormaník (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Janík (1)
Patrik Pupík (1)
peter straka (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Šrámek (1)
Michal Jediný (1)
Pavel Lacko (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Korman (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomas Kovac (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
Vincent Lechman (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Potopí slovenský spor európsku investičnú arbitráž?

Juraj Gyarfas, 19. 12. 2012 v 17:52

O spore medzi akcionármi zdravotnej poisťovne Union a Slovenskou republikou sa toho za posledné týždne popísalo dosť (napr. SME: Fico neuznal prehru v arbitráži, milióny platiť nechce). A stala sa aj terčom niektorých cynických vtipov (Fico hovorí: "Cinky, mne môžeš veriť, ja som právnik. Keď povieš, že trest neuznávaš, do väzenia nemusíš." :-)).

Nechcem však písať o zákaze zisku zdravotných poisťovní ani o vykonateľnosti rozhodcovských rozhodnutí. Spor s akcionármi Unionu totiž otvára aj inú zaujímavú otázku a tou je budúcnosť dvojstranných zmlúv o ochrane investícií (tzv. Bilateral Investment Treaties - BITs) medzi členskými štátmi EÚ.

Ochrana investícií a právo EÚ

O problematike interakcie medzi právom EÚ a dvojstrannými zmluvami o ochrane investícií som písal tu. Medzitým sa európske inštitúcie chopili svojej kompetencie v zmysle Lisabonskej zmluvy a BITs medzi členskými štátmi a tretími štátmi by malo riešiť nové nariadenie. Otvorenou otázkou však stále ostáva, čo by sa malo stať s vnútro-úniovými BITs medzi súčasnými členskými štátmi. Zväčša ide o zmluvy uzatvorené v 90-tych rokoch medzi štátmi západnej Európy a postkomunistickými štátmi v strednej Európe, ktoré medzitým vstúpili do EÚ.

Ako som písal pred dvoma rokmi, otázka, či boli tieto zmluvy "nahradené" európskym právom a investičné spory sa tým pádom nemajú riešiť v arbitráži, sa objavila vo viacerých investičných sporoch. Žalované štáty tento argument s veľkou obľubou (ale zatiaľ veľmi malým úspechom) používajú. A nie je prekvapením, že rozhodcovské tribunály platené za rozhodovanie investičných sporov svoju právomoc tieto spory rozhodovať naďalej radi potvrdzujú.

Eureko v. Slovenská republika

Otázka aplikovateľnosti rozhodcovskej doložky v holandsko-československej BIT vyvstala aj v spore medzi akcionárom Union a Slovenskou republikou. Slovenská vláda (s podporou Európskej komisie) tento argument vzniesla. Rozhodcovský tribunál ju v zmysle zásady Kompetenz-Kompetenz (teda právomoci rozhodcov rozhodovať o svojej vlastne právomoci) zamietol a predbežným rozhodnutím pred dvoma rokmi svoju právomoc potvrdil.

Slovenská vláda rozhodnutie o právomoci napadla na súde podľa miesta konania vo Frankfurte nad Mohanom. Rozhodcovské konanie medzitým mohlo pokračovať ( § 1040 ZPO, podobne čl. 16 Modelového zákona UNCITRAL alebou § 21 ZRK) a rozhodcovský tribunál tak mohol vydať meritórne rozhodnutie proti Slovenskej republike. Konanie o právomoc však stále pokračuje.

Nemecké súdy a rozhodovanie o právomoci

Slovenská vláda proti právomoci rozhodcovského tribunálu vzniesla nasledovné argumenty. Po prvé, členské štáty EÚ sa v čl. 344 ZFEÚ zaviazali že spory o interpretáciu práva EÚ bude rozhodovať len SDEÚ. V spore medzi investorom a členským štátom sa zrejme aplikuje aj právo EÚ a mal by ho teda riešiť SDEÚ. Po druhé, podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve neskoršia zmluva medzi tými istými stranami nahrádza skoršiu zmluvu v takom rozsahu, v akom je predmet skoršej zmluvy upravený v neskoršej. Prístupová zmluva by preto mala nahrádzať rozhodcovskú doložku v BIT. Po tretie, BIT by mala byť v rozpore so zákazom diskriminácie v čl. 18 ZFEÚ, pretože holandskí investori majú na Slovensko väčšiu ochranu ako napríklad poľskí. Po štvrté, podriadenie investičných sporov právomoci rozhodcovských súdov narúša vzájomnú dôveru členských štátov v svoje súdy. A po piate, keďže rozhodcovský súd nemôže predložiť predbežnú otázku SDEÚ, má byť narušená hospodárnosť konania.

OLG Frankfurt námietku slovenskej vlády v poctivo a pekne odôvodnenom uznesení zamietol. Upozornil na to, že aj EÚ akceptovala rozhodcovskú doložku v Zmluve o energetickej charte, že čl. 344 ZFEÚ by sa aj tak neaplikoval na spory medzi investormi a štátmi a najmä, že zákaz diskriminácie môže založiť zvýhodnenie znevýhodnených, nie však znevýhodnenie zvýhodnených. Inými slovami, zákaz diskriminácie v práve EÚ by mohol založiť právo na prístup k arbitráži v prospech poľských investorov. Nie je však dôvod, aby zamedzil prístup k arbitráži holandským investorom a tak zmaril ich dôveru v rozhodcovskú doložku.

Krajinský súd taktiež odmietol návrh na predloženie predbežnej otázky SDEÚ. Podľa súdu neexistujú akékoľvek pochybnosti o interpretácii čl. 344 ZFEÚ. Implicitne tak poukázal na doktrínu acte claire a prejudiciálnu otázku nepredložil.

Slovenská vláda sa odvolala na Bundesgerichtshof.

Čo ďalej?

Ďalší krok sa teda očakáva od Spolkového súdneho dvora a jeho rozhodnutie môže teoreticky potopiť celú európsku investičnú arbitráž. Aké sú teda možnosti?

V prvom rade je otázne, či sa Spolkový súdny dvor vôbec obráti s prejudiciálnou otázkou na SDEÚ alebo nie. Ako súd poslednej inštancie je v zásade podľa čl. 267 ZFEÚ povinný takúto otázku predložiť, ak má akékoľvek pochybnosti o výklade relevantného práva EÚ. Krajinský súd pomerne presvedčivo argumentoval, že žiadne pochybnosti o výklade relevantného práva EÚ neexistujú. Keďže však ide o tému, o ktorej sa v Európe už roky diskutuje, odpoveď zrejme nie je taká jednoznačná. A predloženie predbežnej otázky by asi bolo nevyhnutné, keby Spolkový súdny dvor chcel rozhodnúť v neprospech investičnej arbitráže, pretože pri takom rozhodnutí by sa európskemu právu nemohol vyhnúť.

Ak by vec putovala na SDEÚ, opäť je niekoľko možností. SDEÚ by mohol investičnú arbitráž v Európe kompletne potopiť. Ak by SDEÚ rozhodol, že rozhodcovské doložky vo vnútro-úniových BITs sú neaplikovateľné, vnútro-úniová investičná arbitráž by zrejme bola mŕtva. Rozhodcovské tribunály by síce mohli tvrdiť, že nie sú viazané rozhodnutím SDEÚ, ale národné súdy, ktoré rozhodcovskú jurisdikciu preskúmavajú v rámci prieskumu rozhodnutí o právomoci, prieskumu meritórnych rozhodnutí alebo exekučných konaní, rozhodnutím SDEÚ viazané budú. Teoreticky si ešte možno presvedčiť investičnú arbitráž, ktorá síce prebieha medzi európskym investorom proti európskemu štátu, ale mimo akéhokoľvek dosahu európskych súdov. V praxi mi však takéto obídenie SDEÚ pripadá skôr nepravdepodobné.

Takýto záver SDEÚ by však bol právne značne pochybný. Je pravda, že SDEÚ v mnohých prípadoch na základe teleologickej argumentácie judikuje v prospech hlbšej integrácie. Ale v tomto prípade sú argumenty odporcov investičnej arbitráže podľa môjho názoru relatívne slabé. Ak by k tomu však predsa len došlo, v konečnom dôsledku by to zrejme znamenalo efektívne posilnenie Komisie, ktorá by musela riešiť podnety investorov, podľa ktorých ich hostiteľský štát poškodil v rozpore s právom EÚ (ako paralelne s arbitrážou namieta aj akcionár Unionu). A okrem toho by došlo aj k posilneniu národných súdov, ktoré by museli rozhodovať francovichovské žaloby o náhrade škody spôsobenej štátom porušením práva EÚ (podobnú cestu skúšala aj Penta v kontexte zákazu výplaty zisku z Dôvery, aj keď nešlo o prorušenie práva EÚ, ale slovenskej ústavy).

SDEÚ (alebo Spolkový súdny dvor bez predloženia prejudiciálnej otázky) by mohol právomoc rozhodcovského tribunálu potvrdiť. Tým by bola táto otázka vyriešená a nemusela by sa znovu a znovu otvárať v každej investičnej arbitráži. Európska komisia by tak mohla pokračovať v politickom (a postupne možno aj právnom) tlaku na členské štáty, aby BITs postupne zrušili (napr. česko-talianska zmluva zrušená v roku 2009).

Dôležitou otvorenou otázkou je, ako Spolkový súdny dvor alebo SDEÚ naložia so zákazom diskriminácie. Nemecký krajinský súd mal podľa môjho názoru pravdu, že zákaz diskriminácie nemôže obmedzovať existujúce práva investorov zo zmluvných štátov. Krajinský súd však nechal otvorené, že zákaz diskriminácie by teoreticky mohol aj rozšíriť práva investorov zo štátov bez bilaterálnej zmluvy. Inými slovami, právo EÚ by automaticky zakladalo most-favoured nation clause a všetci investori z ktoréhokoľvek členského štátu by sa mohli dovolávať ochrany garantovanej tou najvýhodnejšou BIT. Nie len, že poľskí investori by sa mohli dovolávať ochrany podľa holandsko-československej zmluvy, ale možno aj investori zo štátu s menej dôkladnou ochranou (napr. Rakúsko) by sa mohli dovolávať ochrany podľa "lepších" zmlúv. Tento záver naznačili minulý utorok v SME Radovan Pala a Andrej Leontiev.

Otázkou však ostáva, v akom konaní by táto otázka vôbec mohla vyvstať. Ak sa totiž SDEÚ má držať len otázok, ktoré sú relevantné pre toto konanie, nemal by sa k otázke potenciálnej investičnej ochrany investora zo štátu bez dvojstrannej zmluvy vyjadrovať. Teoreticky by mal poľský investor iniciovať rozhodcovské konanie proti Slovenskej republike, po zamietnutí právomoci zo strany rozhodcov iniciovať konanie pred súdom a v rámci toho by súdy mohli rozhodnúť, že rozhodcovská doložka v holandskej zmluve zakladá práva poľského investora. To by však znamenalo, že rozhodcovská doložka v prospech tretieho v medzištátnej zmluve bola na základe všeobecného zákazu diskriminácie v európskych zmluvách rozšírená na ďalšie tretie osoby, čo je kuriózna predstava a neviem, či bola rozhodcovská doložka niekedy uzatvorená takýmto spôsobom.

Hoci SDEÚ by sa v tomto konkrétnom konaní k danej otázke zrejme nemal vyjadrovať, nemožno vylúčiť, že sa k nemu obiter dictum aj tak vyjadrí. Čím by paradoxne na jednej strane zrejme v konečnom dôsledku pochoval európsku investičnú arbitráž, pretože by tak zrejme motivoval členské štáty veľmi rýchlo zrušiť všetky vnútro-úniové bilaterálne zmluvy. Na druhej strane by však na krátky čas zrejme odštartoval euforické obdobie vnútro-úniovej investičnej arbitráže, kedy by sa každý súdil s každým. A čo viac by si arbitrážni právnici mohli priať ... :-)


Názory k článku Potopí slovenský spor európsku investičnú arbitráž?:


  Juraj Gyarfas, 21. 12. 2012 v 10:03 - Electrabel v. Maďarsko

Ďalší veľmi zaujímavý prípad na túto tému - tentokrát o vzťahu medzi právom EÚ a investičnou arbitrážou podľa Zmluvy o energetickej charte. Rozhodnutie tribunálu o právomoci tu. Stručné zhrnutie na practicallaw tu.

  Juraj Gyarfas, 22. 12. 2012 v 15:10 - BITs medzi štátmi EÚ a tretími

Nariadenie, ktoré by malo upravovať bilaterálne investičné zmluvy medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi bolo predvčerom zverejnené v Úradnom vestníku: REGULATION (EU) No 1219/2012
establishing transitional arrangements for bilateral investment agreements between Member States and third countries

  Martin Husovec, 27. 12. 2012 v 00:54 - zaujímavé

Ahoj Juraj,

veľmi zaujímavé, díky za post. Osobne ma najviac zaujala tá konštrukcia "most-favoured nation clause" cez zákaz diskriminácie. My v práve duševného vlastníctva teraz totiž postupne zisťujeme, že BITs môžu mať nesmierny význam aj pre túto oblasť investícií (pozri arbitrážne konanie proti Austrálií). Neviem si ale dobre predstaviť ak by členské štáty medzi sebou začali teraz využívať staré BITs na sanovanie nechcených zmien v PDV na úrovni členských štátov (pozri petity v arbitrážnom konaní proti Austrálií sú IMHO až škandalózne [napr. žiadosť aby arbitrážny súd suspendoval legislatívu o plain packaging]). Napríklad ak by členský štát EU porušil v niektorej z oblastí vnútroštátnej legislatívy TRIPs, iné členské štáty by ho podla tejto logiky nielen, že mohli priniesť spor pred WTO (predpokladajme, že zároveň nejde o harmonizovanú oblasť), ale dokonca vec riešiť aj cez BITs, pričom by si vybrali tú najlepšiu, ktorú má jeden z iných členských štátov .. dosť zvláštna predstava musím povedať

  Juraj Gyarfas, 03. 01. 2013 v 00:53 - spory medzi štátmi

Ďakujem veľmi pekne za reakciu. Využívanie investičných dohôd proti plain packaging legislation mi pripadá kreatívne a páči sa mi to.

Čo sa týka sporov medzi štátmi, tam by podľa mňa štáty oveľa skôr narazili na čl. 344 ZFEÚ. V konaní iniciovanom investorom mal nemecký súd podľa mňa dobrý argument v tom, že nejde o spor medzi štátmi a čl. 344 sa teda neaplikuje. Ale v prípade sporov medzi štátmi mi to pripadá veľmi ťažko predstaviteľné. Žalujúci štát by musel ustáť, že nejde o výklad práva EÚ, ale ťažko si predstaviť spor na základe investičnej zmluvy, ktorý sa zároveň netýka aj práva EÚ (minimálne voľného pohybu kapitálu v širokom chápaní). A ak by toto aj nebol argument na zamietnutie právomoci (teda ak by aj ustáli, že európske zmluvy v zmysle Viedenského dohovoru nenahradili arbitrážnu doložku v príslušnej BIT), asi by im to Komisia spočítala v infringemente. Čo myslíš?

  Juraj Gyarfas, 18. 01. 2013 v 18:25 - pre úplnosť

tu je znovu zverejnený článok A. Leontieva a R. Palu, ktorý som v blogu spomínal: http://ekonomika.sme.sk/c/6670983/za-zakaz-zisku-vlada-nezaplatila-hrozi-nam-zabavenie-majetku.html

  Juraj Gyarfas, 31. 03. 2013 v 17:32 - daňový argument

... k tejto téme mi napadol ešte jeden argument z oblasti daňového práva. Vo veci D. v Inspecteur van de Belastingdienst (C-376/03) sa nemecký daňový rezident v Holandsku domáhal rovnakých práv, aké by mal belgický rezident na základe holandsko-belgickej bilaterálnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Generálny advokát Colomer bol ochotný mu vyjsť v ústrety (a tým pádom fakticky znivelizovať všetky bilaterálne daňové zmluvy v EÚ na úroveň tej najvýhodnejšej). Súd však tento prístup odmietol: "The fact that those reciprocal rights and obligations apply only to persons resident in one of the two Contracting Member States is an inherent consequence of bilateral double taxation conventions. It follows that a taxable person resident in Belgium is not in the same situation as a taxable person resident outside Belgium so far as concerns wealth tax on real property situated in the Netherlands." (a podobný postoj potvrdil v Test Claimants, C-374/04).

Je otázne do akej miery by sa tento prístup dal aplikovať na investičné zmluvy (bilaterálne daňové zmluvy boli iné minimálne v tom, že ich samostatne riešil čl. 293 ZES). A je otázne, do akej miery bol tento záver Súdu ovplyvnený politickými úvahami (niektorí autori naznačujú, že po odmietnutí euroústavy vo Francúzsku a Holandsku, si Súd toto nechcel "lajstnúť").

Ale myslím si, že je to pomerne silný argument v prospech toho, že zákaz diskriminácie v EÚ nemusí automaticky práva vyplývajúce občanom niektorých členských štátov na základe bilaterálnych zmlúv rozširovať na občanov všetkých ostatných členských štátov.

  Juraj Gyarfas, 18. 10. 2013 v 14:51 - BGH a slovenské média

Dopĺňam odkaz na rozhodnutie BGH, III ZB 37/12, podľa ktorého po rozhodnutí rozhodcovského súdu vo veci samej už nie je dôvod rozhodovať o predbežnom uznesení rozhodcovského súdu o právomoci.

Možno mi niečo uniká, ale z verejne dostupných zdrojov mi vyplýva, že stav je nasledovný: V roku 2010 rozhodcovský tribunál na jurisdikčnú námietku SR svoju právomoc potvrdil. SR toto uznesenie napadla na nemeckých súdoch, pričom OLG Frankfurt návrh zamietol - teda potvrdil právomoc rozhodcovského tribunálu. SR sa odvolala na Spolkový súdny dvor.

Medzitým tribunál rozhodol vo veci samej a 31. januára 2013 SR podala žalobu na zrušenie rozsudku okrem iného aj na základe nedostatku právomoci. Toto konanie stále prebieha na OLG Frankfurt.

V septembri 2013 BGH v konaní o predbežnom jurisdikčnom uznesení rozhodol tak, že konanie zastavil, lebo po meritórnom rozhodnutí tribunálu už nie je dôvod samostatne riešiť uznesenie o právomoci, keďže otázka právomoci sa aj tak bude riešiť v konaní o zrušenie meritórneho rozhodcovského rozsudku.

Nerozumiem preto celkom článkom v slovenských médiách, ktoré tento týždeň písali, že SR je bližšie k zaplateniu sumy, ktorú rozhodcovský tribunál prisúdil Achmey. Ak tomu správne rozumiem, je toto rozhodnutie v podstate irelevantné, pretože BGH ani nepotvrdzuje ani nevyvracia právomoc rozhodcovského tribunálu, len ohľadom tejto otázky odkazuje na iné konanie ...

  Juraj Gyarfas, 06. 08. 2014 v 10:48 - opäť BGH

Nemecký BGH v uznesení III ZB 89/13 opäť potvrdil, že po vydaní finálneho rozhodcovského rozsudku už nie je právny dôvod rozhodovať o žalobe proti rozhodcovskému rozhodnutiu o právomoci. "Das Oberlandesgericht ist zutreffend davon ausgegangen, dass der Antrag zulässig ist und dem Schiedsbeklagten insoweit nicht das Rechtsschutzinteresse fehlt. Zwar entfällt das Rechtsschutzinteresse für einen Antrag auf gerichtliche Entscheidung gegen einen Zwischenentscheid, mit dem sich ein Schiedsgericht für zuständig erklärt hat, wenn vor der Entscheidung des staatlichen Gerichts ein abschließender Schiedsspruch in der Hauptsache erlassen worden ist (vgl. Senatsbeschluss vom 19. September 2013 - III ZB 37/12, SchiedsVZ 2013, 333 f mwN). Im vorliegenden Fall ist das Schiedsverfahren aber noch nicht beendet."

Rozhodnutie je inak zaujímavé aj z ďalších hľadísk - ukončovanie rozhodcovskej zmluvy, účinky súdneho rozhodnutia o platnosti rozhodcovskej zmluvy na tretie osoby viazané tou istou rozhodcovskou zmluvou, ...

  Juraj Gyarfas, 27. 12. 2014 v 00:01 - OLG Frankfurt

OLG Frankfurt opäť zopakoval, že arbitrážne doložky v intra-únijných bilaterálnych investičných dohodách sú naďalej dostatočným základom právomoci a zamietol žalobu Slovenskej republiky o zrušenie rozhodcovského rozsudku v investičnej kauze Achmea v. SR.

Nie je to prekvapivé, nakoľko k tomu istému záveru dospel už v rámci prieskumu jurisdikčného rozhodnutia arbitrážneho tribunálu. Ako som písal vyššie, o odvolaní SR proti prvému rozhodnutiu OLG nakoniec BGH nerozhodoval, pretože po vydaní finálneho rozhodcovského rozsudku už prieskum jurisdikčného rozhodnutia podľa BGH nebol prípustný.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa BGH postaví k odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu OLG (keďže na irelevantnosť sa už zrejme nebude môcť "vyhovoriť") a najmä, či vec predloží SDEÚ.

Zaujímavé zhrnutia kauzy sú tu - http://www.disputeresolutiongermany.com/2014/12/frankfurt-court-of-appeals-upholds-arbitration-clause-again-eureko-v-slovak-republic-2nd-round/ a tu - http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-prehralo-dalsi-sud-o-odskodne-za-zakaz-zisku-poistovni.html

  Juraj Gyarfas, 19. 06. 2015 v 12:53 - Komisia začína infringementy kvôli intra-EÚ BIT

Komisia včera zverejnila informáciu, že formálne požiadala viacero členských štátov vrátane Slovenska, aby ukončili intra-únijné investičné zmluvy, ktorých sú stranou a začala voči nim infringement konanie podľa čl. 258 ZFEÚ. Zdá sa, že showdown okolo vnútro-únijnej investičnej arbitráže sa rozširuje na ďalšie bojisko.

"Commission asks Member States to terminate their intra-EU bilateral investment treaties

The European Commission has initiated infringement proceedings against five Member States today requesting them to terminate intra-EU bilateral investment treaties between them ("intra-EU BITs"). BITs are agreements establishing the terms and conditions for private investment by nationals and companies of one state in another one. Intra-EU BITs are agreements that exist between EU Member States.

Many of these intra-EU BITs were agreed in the 1990s, before the EU enlargements of 2004, 2007 and 2013. They were mainly struck between existing members of the EU and those who would become the "EU 13". They were aimed at reassuring investors who wanted to invest in the future "EU 13" at a time when private investors - sometimes for historical political reasons – might have felt wary about investing in those countries. The BITs were thus aimed at strengthening investor protection, for example by means of compensation for expropriation and arbitration procedures for the settlement of investment disputes.

Since enlargement, such 'extra' reassurances should not be necessary, as all Member States are subject to the same EU rules in the single market, including those on cross-border investments (in particular the freedom of establishment and the free movement of capital). All EU investors also benefit from the same protection thanks to EU rules (e.g. non-discrimination on grounds of nationality). By contrast, intra-EU BITs confer rights on a bilateral basis to investors from some Member States only: in accordance with consistent case law from the European Court of Justice, such discrimination based on nationality is incompatible with EU law.

For all these reasons, the Commission has decided to request five Member States (Austria, the Netherlands, Romania, Slovakia and Sweden) to bring the intra-EU BITs between them to an end. The letters of formal notice, sent today, follow earlier exchanges with the Member States in question. This is not a new issue as the Commission has consistently and over a number of years pointed out to all Member States that intra-EU BITs are incompatible with EU law. However, since most Member States have taken no action, the Commission is now launching the first stage of infringement procedures against five Member States. At the same time, the Commission is requesting information from and initiating an administrative dialogue with the remaining 21 Member States who still have intra-EU BITs in place. It is worth noting that two Member States – Ireland and Italy – have already ended all their intra-EU BITs in 2012 and 2013 respectively.
"

  Juraj Gyarfas, 12. 03. 2016 v 19:12 - GA Kokott

Vzdal som ambíciu pridávať sem odkazy na všetky zaujímavé články, ktoré sa k tejto vysoko aktuálnej a kontroverznej téme objavujú. Rád by som však upozornil na skvelé zhrnutie v nedávnom prejave generálnej advokátky Kokott tu: http://kluwerarbitrationblog.com/2016/03/11/mackenzie-stuart-lecture-2016-investment-arbitration-and-eu-law-juliane-kokott/?utm_source=feedburner&utm_medium=email&utm_campaign=Feed%3A+KluwerArbitrationBlogFull+%28Kluwer+Arbitration+Blog+-+Latest+Entries%29

  Juraj Gyarfas, 12. 03. 2016 v 19:22 - Miculovci

... a ešte by som rád upozornil aj na fascinujúci prípad bratov Miculovcov, v ktorom sa objavujú všetky tu diskutované otázky a mnoho ďalších. Bratia Miculovci a ich spoločnosti vyhrali investičnú ICSID arbitráž proti Rumunsku na základe švédsko-rumunskej BIT z dôvodu, že rumunská vláda zrušila podporu, ktorá zrejme zakladala štátnu pomoc. Arbitrážny tribunál Miculovcom priznal náhradu škody. Komisia však tvrdí, že vyplatenie náhrady škody by predstavovalo štátnu pomoc a preto využili možnosť vydať predbežné opatrenie podľa Nariadenia 659/1999. Článkov a blogov k tejto kauze už bolo nespočetne, rád by som však aspoň pripojil odkaz na rozhodnutie Komisie o tom, že vyplatenie náhrady škody podľa rozhodcovského rozsudku by predstavovalo (resp. predstavovalo, keďže čiastočne už bola uhradená započítaním voči daňovým povinnostiam) protiprávnu štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. V súčasnosti prebieha prieskum daného rozhodnutia pred Všeobecným súdom.

Commission Decision (EU) 2015/1470 of 30 March 2015 on State aid SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN) implemented by Romania — Arbitral award Micula v Romania of 11 December 2013 (notified under document C(2015) 2112)

  Juraj Gyarfas, 11. 05. 2016 v 09:16 - je to tu! intra-EU BITs idú do Luxemburgu

Ako som písal vyššie, v spore medzi holandskou spoločnosťou Achmea (akcionárom zdravotnej poisťovne Union) a Slovenskou republikou podľa bilaterálnej investičnej zmluvy medzi Holandskom a ČSFR (ako aj v množstve iných investičných arbitráží) je okrem iného sporné, či je investičná arbitráž na základe vnútro-úniových bilaterálnych investičných znmlúv v súlade s právom EÚ. Argumentácia je pomerne komplexná, veľmi stručne však možno zhrnúť, že odporcovia vnútro-úniovej arbitráže (vrátane Európskej komisie) namietajú, že investičné zmluvy (resp. aspoň rozhodcovské doložky v nich obsiahnuté) boli nahradené prístupovou zmluvou k EÚ (v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve a pravidla, že neskoršia medzinárodná zmluva medzi rovnakými stranami v rozsahu rovnakého predmetu úpravy nahrádza skoršiu). Okrem toho tvrdia, že vnútro-úniové BITs zakladajú neprípustnú diskrimináciu v neprospech investorov z iných štátov EÚ, ktorí takouto zmluvou nie sú chránení.

Túto argumentáciu doposiaľ zamietli viaceré rozhodcovské tribunály ako aj niektoré štátne súdy. Zatiaľ sa k nej však nevyjadril Súdny dvor EÚ.

Otázka sa teraz po mnohoročnej diskusii dostala pred Súdny dvor EÚ, ktorému ju predložil nemecký BGH v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spore Achmea/SR.

Tlačová správa BGH je k dispozícii tu a (spoplatnený) článok na Global Arbitration Review je k dispozícii tu.

  Juraj Gyarfas, 12. 05. 2016 v 10:49 - prejudiciálne otázky

BGH zverejnil aj uznesenie o prerušení konania a predložení prejudiciálnych otázok a teda aj samotné znenie týchto otázok:

"I. Das Verfahren wird ausgesetzt.

II. Dem Gerichtshof der Europäischen Union werden zur Ausle-gung von Art. 344, 267 und 18 Abs. 1 des Vertrags über die Arbeitsweise der Europäischen Union (AEUV) folgende Fragen zur Vorabentscheidung vorgelegt:
1. Steht Art. 344 AEUV der Anwendung einer Regelung in einem bilateralen Investitionsschutzabkommen zwischen Mitgliedstaaten der Union (einem sogenannten unionsinternen BIT) entgegen, nach der ein Investor eines Vertragsstaats bei einer Streitigkeit über Investitionen in dem anderen Vertragsstaat gegen letzteren ein Verfahren vor einem Schiedsgericht einleiten darf, wenn das Investitionsschutzabkommen vor dem Beitritt eines der Vertragsstaaten zur Union abgeschlossen worden ist, das Schiedsgerichtsverfahren aber erst danach eingeleitet werden soll?

Falls Frage 1 zu verneinen ist:
2. Steht Art. 267 AEUV der Anwendung einer solchen Regelung entgegen?

Falls die Fragen 1 und 2 zu verneinen sind:
3. Steht Art. 18 Abs. 1 AEUV unter den in Frage 1 beschrie-benen Umständen der Anwendung einer solchen Regelung entgegen?
"

  Juraj Gyarfas, 19. 11. 2016 v 17:04 - Komisia tlačí na zrušenie vnútro-únijných BITs

Európska komisia zaslala viacerým členským štátom vrátane Slovenska tzv. reasoned opinions, ktorým ich chce dotlačiť k zrušeniu zmlúv o ochrane investícií s inými členskými štátmi.

Tlačová správa tu:

Single Market: Commission sends reasoned opinion to AUSTRIA, THE NETHERLANDS, ROMANIA, SLOVAKIA and SWEDEN regarding their intra-EU bilateral investment treaties
The European Commission has today sent a formal request to Austria, the Netherlands, Romania, Slovakia and Sweden to terminate their intra-EU bilateral investment treaties ("BITs"). BITs are agreements establishing the terms and conditions for private investment by nationals and companies of one state in another. Many of these intra-EU BITs were agreed in the 1990s. They were mainly struck between existing members of the EU and those who would become the "EU 12", the Member States joining in 2004 and 2007. They were aimed at reassuring investors at a time when private investors - sometimes for historical and political reasons – might have been wary of investing in those countries. Since the enlargement, such 'extra' reassurances should not be necessary, because EU rules in the single market, such as the freedom of establishment and the free movement of capital, already provide a legal framework for cross-border investments. All Member States are subject to the same EU rules, which equally provide protection for EU investors.


Podrobnejšia analýza na Kluwer Arbitrabition Blog

  Juraj Gyarfas, 20. 09. 2017 v 10:34 - GA podporil intra-EÚ investičnú arbitráž

Martin už na to upozornil na inom mieste, ale rád by som doplnil link aj do tejto diskusie. GA Wathelet vo veľmi dôkladne odôvodnenom stanovisku (C-284/16) navrhol Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku nemeckého BGH v kontexte konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v investičnej arbitráži proti Slovenskej republike odpovedal, že investičná vnútro-únijná investičná arbitráž na základe predvstupových BIT nie je v rozpore s právom EÚ.

Okrem samotnej odpovede, ktorej význam pre investičnú arbitráž je - ak bude Súdny dvor nasledovať názor generálneho advokáta - priam existenciálny, je zaujímavá aj čiastková úvaha generálneho advokáta, že rozhodcovský tribunál ustanovený na základe BIT je súdom alebo tribunálom v zmysle čl. 267 ZFEÚ a teda môže predkladať prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru (čo rozhodcovské súdy v súkromnoprávnej arbitráži nemôžu).

  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2018 v 08:00 - Kluwer Arbitration Blog

Rád by som upozornil na užitočné a prehľadné zhrnutie aktuálneho stavu diskusie ohľadom intra-EU BITs: Ilie, L: What is the Future of Intra-EU BITs? Kluwer Arbitration Blog, 21.1.2018

  Juraj Gyarfas, 06. 03. 2018 v 10:29 - kto by to bol povedal (breaking news :-))

A je to tu. Keď som pred viac ako piatimi rokmi písal tento blog, nevedel som si predstaviť, že na konci slovenský zákaz zisku zdravotných poisťovní skutočne potopí vnútro-únijnú investičnú arbitráž. Tlačová správa k rozhodnutiu vo veci C-284/16 je tu.

K tomuto bude určite ešte množstvo analýz, článkov a blogov. A nepochybne aj kopec otvorených otázok - čo to urobí s Energetickou chartou, čo to urobí s už uzatvorenými vecami, atď. Uvidíme ...

  Juraj Gyarfas, 11. 04. 2018 v 09:20 - na tému Achmea

Veľmi dobrá a jasná analýza rozhodnutia SDEÚ je tu: P. Nikitin: The CJEU’s Achmea Judgment: Getting Through the Five Stages of Grief

  Juraj Gyarfas, 23. 07. 2018 v 09:21 - Európska komisia k intra-EÚ investičnej arbitráži

"EU investors cannot invoke intra-EU BITs, which are incompatible with Union law and no longer necessary in the single market. They cannot have recourse to arbitration tribunals established by such intra-EU BITs or, for intra-EU litigation, to arbitration tribunals established under the Energy Charter Treaty. However, the EU legal system offers adequate and effective protection for cross-border investors in the single market, while ensuring that other legitimate interests are duly and lawfully taken into account. When investors exercise one of the fundamental freedoms such as the freedom of establishment or the free movement of capital, they act within the scope of application of Union law and therefore enjoy the protection granted by that law."

COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL: Protection of intra-EU investment

  Juraj Gyarfas, 21. 10. 2018 v 22:57 - k ukončeniu intra-EÚ BITs

Parlamentná tlač 1122

  Juraj Gyarfas, 28. 01. 2019 v 11:33 - vyhlásenie členských štátov k rozhodnutiu vo veci Achmea

Zaujímavé politické vyhlásenie, aj keď s nejasným právnym statusom tu: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/business_economy_euro/banking_and_finance/documents/190117-bilateral-investment-treaties_en.pdf

Členské štáty okrem iného vyhlasujú nasledovné:
"By the present declaration, Member States inform the investor community that no new intra-EU investment arbitration proceeding should be initiated."

  Juraj Gyarfas, 04. 02. 2019 v 21:27 - vyhlásenia k Energy Charter Treaty

Veľmi zaujímavé je, že niektoré členské štáty prijali zdržanlivejšie vyhlásenia. Fínsko, Luxembursko, Malta, Slovinsko a Švédsko uviedli, že "... the Achmea judgment is silent on the investor-state arbitration clause in the Energy Charter Treaty. A number of international arbitration tribunals post the Achmea judgment have concluded that the Energy Charter Treaty contains an investor-State arbitration clause applicable between EU Member States. This interpretation is currently contested before a national court in a Member State. Against this background, the Member States underline the importance of allowing for due process and consider that it would be inappropriate, in the absence of a specific judgment on this matter, to express views as regards the compatibility with Union law of the intra EU application of the Energy Charter Treaty."

https://www.regeringen.se/48ee19/contentassets/d759689c0c804a9ea7af6b2de7320128/achmea-declaration.pdf

Najjednoznačnejšie v prospech ECT sa vyjadrilo Maďarsko: "Hungary further declares that in its view, the Achmea judgment concerns only the intra-EU bilateral investment treaties. The Achmea judgment is silent on the investor-state arbitration clause in the Energy Charter Treaty and it does not concern any pending or prospective arbitration proceedings initiated under the ECT."

http://www.kormany.hu/download/5/1b/81000/Hungarys%20Declaration%20on%20Achmea.pdf

  Juraj Gyarfas, 20. 06. 2019 v 17:57 - Miculovci

Vyššie som už upozorňoval na fascinujúci príbeh Miculvcov. Všeobecný súd aktuálne rozhodol (T-624/15, T-694/15 a T-704/15) o zrušení rozhodnutia Komisie. Primárne išlo o otázku, či kompenzácia poskytnutá priznaná rozhodcovským rozsudkom v investičnej arbitráži ratione temporis spadá pod právo EÚ. Išlo o pomoc poskytnutú ešte pred vstupom Rumunska do EÚ, odňatú pred vstupom Rumunska do EÚ, s následnou kompenzáciou priznanou arbitrážnym tribunálom po vstupe Rumunska do EÚ. Všeobecný spd teda riešil otázku, či je štátna pomoc spočívajúca v kompenzácii poskytnutá v momente vzniku nároku alebo v momente jeho priznania arbitrážnym súdom. A priklonil sa k tomu, že štátna pomoc je poskytnutá v momente, keď vznikol nárok (body 69 nasl.).

Okrem toho riešil otázku, kedy je kompenzácia štátnou pomocou a s odkazom na staršie rozhodnutie Asteris (10687 až 120/87) konštatoval, že náhrada škody je štátnou pomocou len v prípade, ak jej účinkom je kompenzácia za odňatie protiprávnej alebo nezlučiteľnej pomoci (bod 103).

  Juraj Gyarfas, 03. 11. 2019 v 21:35 - ďalší krok k zrušeniu intra-EU BITs

EU Member States agree on a plurilateral treaty to terminate bilateral investment treaties

  Juraj Gyarfas, 07. 03. 2020 v 21:12 - Achmea revisited

Švédsky najvyšší súd opät otvoril problematiku vnútro-únijnej arbitráže - tentoraz prejudiciálnou otázkou, či členský štát môže arbitráž akceptovať. Číslo konania na SDEÚ som zatiaľ nenašiel, ale skvelé zhrnutie je tu: Jake Lowther: Keeping Intra-EU ISDS Alive: The Supreme Court of Sweden Requests Preliminary Ruling from the CJEU on Validity of Arbitration Agreement in Light of Achmea Decision. Kluwer Arbitration Blog

  Juraj Gyarfas, 05. 04. 2020 v 15:34 - právo EÚ, ESĽP a investičná arbitráž

Zaujímavá úvaha o tom, či by ESĽP mohol ochrániť rozhodcovské rozsudky z intra-EÚ arbitráže ako ochranu majetku:

"The ECtHR is likely to be at least more neutral and cautious in the application of EU law over the international obligations voluntarily assumed in the ECT by EU Member States and the EU itself. It would be an opportunity for ECtHR to dispense poetic justice after the CJEU’s opinion against the accession of EU to the European Convention on Human Rights."

Josep Maria Julià, Enrique Linares: Could the Strasbourg Court be a Trump Card in the Enforcement of Arbitration Awards in Intra-EU ECT Disputes? April 3, 2020. Kluwer Arbitration Blog

  Juraj Gyarfas, 06. 05. 2020 v 22:59 - podpis dohody o zrušení intra-EU BITs

https://ec.europa.eu/info/files/200505-bilateral-investment-treaties-agreement_en

  Juraj Gyarfas, 15. 05. 2020 v 08:00 - infringement za nepodpísanie BITs

Komisia otvorila infringement konania proti Veľkej Británii a Fínsku, ktoré nepodpísali dohodu o zrušení intra-EÚ BITs (https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/INF_20_859)

  Juraj Gyarfas, 15. 05. 2020 v 13:13 - Juraj Gyarfas

... ospravedlňujem sa za chybu v nadpise - ide o infringement za nepodpísanie dohody o zrušení BITs, nie za nepodpísanie BITs.

  Juraj Gyarfas, 10. 07. 2020 v 09:04 - zrušenie BITs

Oznámenie 190/2020 Z. z.: Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o podpísaní Dohody o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2021 v 17:04 - zrušenie intra-EU BITs v Z. z.

Oznámenie o Dohode o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie v Zbierke zákonov pod č. 12/2021 Z. z.


  Martin Friedrich, 25. 03. 2021 v 09:52 - European law blog - rozsudok SD EÚ vo veci Dôvera je premárnenou príležitosťou

"To conclude, the Dovera saga may lead to an ambiguous feeling:
On the one hand, this case has redefined the boundaries of application of EU competition law, albeit in a negative sense (how not to define an economic activity?). As for now, subsidies (in particular, risk equalization mechanisms) for providers of a compulsory form of supplementary health insurance do not fall within the application of EU State aid law and – more generally – the rules on competition, regardless of the existence of de facto competition and profit motive. In this perspective, Dovera is a victory for Member State autonomy in matters of health insurance.
On the other hand, this ruling may be considered a missed opportunity for both social security services and EU competition law. State aid rules could have proven to be sufficiently lenient and adaptive in the context of health insurance services. It should further be noted that governments who use market mechanisms to organise their social insurances should also bear the regulatory consequences. In light of the increasing liberalization of social protection throughout the EU (both for supplementary health and pensions services), Dovera is certainly far from the last judgment on EU competition law and social insurance."

https://europeanlawblog.eu/2021/03/25/the-dovera-saga-peace-of-mind-for-solidarity-or-cold-feet-for-eu-competition-law/

  Juraj Gyarfas, 11. 07. 2021 v 10:21 - Matuška k téme

Rád by som upozornil na dôkladný článok k tejto téme: MATUŠKA, P.: Post Achmea: súboj o investičné arbitráže medzi právom EÚ a medzinárodným právom; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 597 - 616.

  Peter Plachý, 02. 09. 2021 v 16:46 - Achmea dobehla aj ECT

Dávam do pozornosti dnešný rozsudok SDEÚ vo veci Moldavsko proti Komstroy, ktorý konštatuje že intra-EÚ arbitráž podľa Zmluvy o energetickej charte je v rozpore s právom EÚ.


  Juraj Gyarfas, 08. 09. 2021 v 19:59 - ad Moldavsko / Komstroy

Čítam to zo všetkých strán a samotný záver ma až tak neprekvapuje (dokonca ani až tak nevyrušuje), ale neviem pochopiť, ako dospeli k záveru, že zodpovedanie tejto otázky je relevantné pre konanie vo veci samej. Zo základov práva EÚ si spomínam na doktrínu, podľa ktorej SDEÚ v konaní podľa čl. 267 ZFEÚ nemôže dávať odpovede na hypotetické otázky. Chápem, že na túto otázku chceli dať odpoveď z dôvodu jej významu pre množstvo iných sporov, ale nerozumiem argumentom, že v tomto konaní nemalo ísť o hypotetickú otázku.


  Juraj Gyarfas, 27. 10. 2021 v 10:20 - k obchádzaniu Achmey

"Articles 267 and 344 TFEU must be interpreted as precluding national legislation which allows a Member State to conclude an ad hoc arbitration agreement with an investor from another Member State that makes it possible to continue arbitration proceedings initiated on the basis of an arbitration clause whose content is identical to that agreement, where that clause is contained in an international agreement concluded between those two Member States and is invalid on the ground that it is contrary to those articles."

Case C‑109/20, Republiken Polen v PL Holdings Sàrl


  Juraj Gyarfas, 05. 12. 2021 v 21:49 - infringement za neukončenie intra-EU BITs

Komisia otvorila konania o porušení povinností podľa práva EÚ (infringement proceedings) voči Rakúsku, Švédsku, Belgicku, Luxembursku, Portugalsku, Rumunsku a Taliansku za neukončenie vnútro-únijných bilaterálnych zmlúv o ochrane investícií: prehľad tu.


  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2022 v 21:43 - ďalšie rozhodnutie proti investičnej arbitráži

O právnej veci Miculovcov domáhajúcich sa cez investičnú arbitráž náhrady škody spôsobenej opatrením Rumunska pred vstupom do EÚ tu už bola reč. Miculovci uspeli po vstupe Rumunska do EÚ v investičnej arbitráži, avšak Komisia označila náhradu škody za štátnu pomoc.



V nedávnom konaní pred Súdnym dvorom sa riešila otázka, či náhrada škody, ktorá vznikla pred vstupom do EÚ, ale bola priznaná v investičnej arbitráži po vstupe do EÚ, vôbec spadá ratione temporis pod právo EÚ.



Všeobecný súd dospel k záveru, že nie. Súdny dvor tento záver zvrátil.



Aj keby z vnútroštátneho práva vyplývalo, že nárok na náhradu škody vznikol momentom vzniku škody (bod 118), je potrebné prihliadať na účel práva štátnej pomoci (bod 119). A preto "rozhodujúci aspekt na účely stanovenia dátumu, ku ktorému bolo právo na získanie štátnej pomoci priznané jej príjemcom prostredníctvom určitého opatrenia, spočíva v tom, že títo príjemcovia nadobudli určité právo na získanie tejto pomoci, a v súvisiacom záväzku štátu poskytnúť uvedenú pomoc. Práve k tomuto dátumu totiž takéto opatrenie môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ." (bod 123)



"Právo na náhradu škody priznanú ako nápravu ujmy, ktorá bola žalobcom v rozhodcovskom konaní údajne spôsobená z dôvodu zrušenia predmetnej schémy daňových stimulov v rozpore s BIZ, bolo priznané len rozhodcovským rozsudkom. Žalobcovia v rozhodcovskom konaní, ktoré na tento účel začali na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 7 BIZ, totiž mohli dosiahnuť skutočné zaplatenie tejto náhrady až po skončení rozhodcovského konania."



C-638/19P


  Juraj Gyarfas, 10. 02. 2022 v 14:19 - Achmea pred nemeckými súdmi

Wehland, H. German Supreme Court Confirms Intra-EU BIT Does Not Give Access to Investor-State Arbitration in Light of CJEU’s Achmea Decision. Kluwer Arbitration Blog, http://arbitrationblog.kluwerarbitration.com/2022/02/09/german-supreme-court-confirms-intra-eu-bit-does-not-give-access-to-investor-state-arbitration-in-light-of-cjeus-achmea-decision/

  Juraj Gyarfas, 11. 02. 2022 v 09:01 - infringement proti UK napriek Brexitu

Európska komisia napriek Brexitu iniciovala infringement konanie proti Spojenému kráľovstvu za to, že UK Supreme Court dovolil výkon rozhodcovského rozsudku proti Rumunsku v kauze Miculovcov, hoci tento rozhodcovský rozsudok Komisia predtým označila za neoprávnenú štátnu pomoc.

Toto je mimoriadne kuriózne na viacerých úrovniach. Po prvé, je zaujímavé, že UK Supreme Court sa v tomto spore postavil na stranu investičnej arbitráže proti právu EÚ a čl. 351 ZFEÚ vyložil inak, ako ho vykladá Komisia a SDEÚ.

Po druhé, ako som písal tu, vzhľadom na politickú citlivosť nezávislosti súdov je pomerne neobvyklé, že Komisia otvorí infringement proti členskému štátu za akty súdov daného štátu.

A po tretie, je mimoriadne zaujímavé, že Komisia vedie infringement proti Spojenému kráľovstu, ktoré už nie je členom EÚ. Právnym základom sú čl. 87 a 89 Withdrawal Agreement, podľa ktorých Spojené kráľovstvo podlieha infringement konaniam do štyroch rokov od ukončenia prechodného obdobia za porušenia, ktoré nastali pred uplynutím tohto prechodného obdobia.

  Juraj Gyarfas, 09. 02. 2023 v 17:44 - stále Miculovci

"EU law, in particular Articles 267 and 344 TFEU, must be interpreted as meaning that a court of a Member State ruling on the enforcement of the arbitral award which was the subject of Commission Decision (EU) 2015/1470 of 30 March 2015 on State Aid SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN) implemented by Romania – Arbitral award Micula v Romania of 11 December 2013, is required to set aside that award and, therefore, may not in any case proceed with its enforcement in order to enable its beneficiaries to obtain the payment of damages which it awarded them."


Case C-333/19 DA v Romanian Air Traffic Services Administration (Romatsa) and Others and FC and Others v Romanian Air Traffic Services Administration (Romatsa) and Others


  Juraj Gyarfas, 14. 03. 2023 v 21:59 - ďalšie víťazstvo práva EÚ nad investičnou arbitrážou

Rád by som upozornil na rozhodnutie švédskeho súdu, ktorým zrušil rozsudok investičného tribunálu v rámci intra-EÚ investičnej arbitráže pre rozpor s právom EÚ (Gustafsson, B. EU Law Showing its Teeth: The Annulment of Novenergia II v Spain. Kluwer Arbitration Blog. 7.3.2023).


  Juraj Gyarfas, 01. 04. 2023 v 22:34 - Achmea goes to America

US District Court for the District of Columbia zamietol uznanie rozhodcovského rozsudku vydaného v investičnej arbitráži na základe Energy Charter Treaty medzi investorom a Španielskom. V krásne napísanom odôvodnení si osvojil závery SDEÚ vo veciach Achmea a Komstroy.

United States District Court for the District of Columbia, Blasket Reneable Investments, LLC v. The Kingdom of Spain, Civil Case No. 21-3249 (RJL)

  Juraj Gyarfas, 12. 02. 2024 v 11:53 - ukončovanie BITs

Oznámenie č. 3/2024 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o ukončení platnosti bilaterálnych investičných zmlúv s vybranými štátmi na základe Dohody o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Európskej únie


  Juraj Gyarfas, 09. 04. 2024 v 21:09 - zase k Miculovcom

SDEÚ rozhodol, že Veľká Británia (na základe prechodnej úpravy brexitovej dohody bola stále daná jurisdikcia SDEÚ) porušila právo EÚ tým, že UK Supreme Court vyhovel návrhu Miculovcov vykonať rozhodcovský rozsudok ICSID, ktorý Európska komisia považovala za akt v rozpore s právom EÚ v oblasti štátnej pomoci. Fascinujúca sága pokračuje ...


C-516/22 Európska komisia / Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska


  Juraj Gyarfas, 31. 07. 2024 v 16:59 - infringement proti Maďarsku v súvislosti s intra-EÚ investičnou arbitrážou

Európska komisia iniciovala infringement voči Maďarsku z dôvodu nedostatočne lojálneho výkladu rozhodnutia SDEÚ ohľadom intra-EÚ na základe Energetickej charty.

The Commission urges Hungary not to undermine the Union's position on intra-EU arbitrations under the Energy Charter Treaty and to abide by the case law of the Court of Justice

The European Commission decided to open an infringement procedure by sending a letter of formal notice to Hungary (INFR(2024)2206) for undermining the Union's position on the international stage with regard to the prohibition of intra-EU investor-State arbitrations related to the Energy Charter Treaty (ECT), and for contradicting the case law of the Court of Justice of the European Union.

On 26 June 2024, the Union and 26 Member States signed a Declaration on the legal consequences of the Komstroy judgment, in which the Court of Justice held that the arbitration clause of the ECT is not applicable to disputes between a Member State and an investor from another Member State concerning an investment made by the latter in the first Member State. This Declaration complemented an agreement concluded on the same day clarifying the Union's long settled position that the arbitration clause provided in the Energy Charter Treaty does not apply – and has never applied – in the relations between an EU investor and an EU country, or the Union. On the same day, Hungary adopted a unilateral declaration claiming that the Komstroy judgment only applies for future intra-EU investor-State arbitration proceedings. Its unilateral declaration further claims that this effect for the future will only start once the Energy Charter Treaty has been amended.

The Commission finds that Hungary's unilateral declaration contradicts the decision of the Court of Justice, as well as the Union's position vis-à-vis arbitration tribunals and courts of third countries. In addition, the Commission finds that by openly expressing a unilateral, different position, Hungary is in breach of the duty of sincere cooperation enshrined in Article 4(3) of the Treaty of the European Union, which requires Member States to abstain from undermining the Union position on the international stage. Furthermore, by contradicting an interpretation given by the Court, Hungary seems to disrespect the final, authoritative and binding nature of judgments of the Court of Justice. These principles are enshrined in Article 19 of the Treaty of the European Union and Article 267 and 344 of the Treaty on the Functioning of the European Union, as well as the general principles of autonomy, primacy, effectiveness, and uniform application of Union law.

The Commission has therefore decided to send Hungary a letter of formal notice. Hungary now has two months to respond and address the shortcomings raised by the Commission. In the absence of a satisfactory response, the Commission may decide to issue a reasoned opinion.

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/inf_24_3228

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím