lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Zeleňák (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Pollák (2)
Zsolt Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Adam Glasnák (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Richard Macko (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Ludmila Kucharova (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Miriam Potočná (1)
jaroslav čollák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Robert Vrablica (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Klincová (1)
Patrik Patáč (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Michal Jediný (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Mikuláš Lévai (1)
Dávid Kozák (1)
Andrej Majerník (1)
Patrik Pupík (1)
Petr Novotný (1)
David Horváth (1)
Róbert Černák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Gabriel Závodský (1)
Natalia Janikova (1)
Dušan Marják (1)
Igor Krist (1)
Petr Kavan (1)
Martin Galgoczy (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
Bystrik Bugan (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Poloha (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Janík (1)
Nora Šajbidor (1)
Vincent Lechman (1)
Peter K (1)
Ivan Priadka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Michal Ďubek (1)
Viliam Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Kovac (1)
Matej Gera (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Kubina (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Estočák (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Michalov (1)
Michaela Stessl (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jakub Mandelík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Paula Demianova (1)
Adam Pauček (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Hudec (1)
Bohumil Havel (1)
Emil Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter Marcin (1)
Pavel Lacko (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Bránik (1)
Vladislav Pečík (1)
Marcel Jurko (1)
Robert Šorl (1)
Tomas Pavelka (1)
Matej Kurian (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomáš Demo (1)
Lucia Berdisová (1)
Eduard Pekarovič (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Chrenko (1)
Radoslav Pálka (1)
David Halenák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Naozaj "osobitná" osobitná právomoc slovenských súdov v sporoch z mimozmluvných záväzkov

Jakub Jošt, 21. 05. 2012 v 20:09

Ak ste niekedy riešili občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor s cudzím prvkom (typicky napr. spor v ktorom má jedna zo strán sídlo alebo bydlisko mimo územia Slovenskej republiky), určite ste narazili na otázku právomoci - súdy ktorej krajiny budú oprávnené spor rozhodnúť. Ak vec nechceme zbytočne komplikovať (a to zatiaľ nechceme) prameňmi, ktoré sa Vám určite oplatí pozrieť budú predovšetkým Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) a zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZoMPS“). Nariadenie Vás bude zaujímať v prípade, ak má žalovaný/odporca domicil v členskom štáte EÚ. ZoMPS Vás bude zaujímať v prípade, ak má žalovaný/odporca domicil mimo členských štátov EÚ. V mojom skromnom príspevku k informovanej a zvyčajne šťavnatej diskusii na blogu lexforum sa sústredím na spory, v ktorých ide o nároky z mimozmluvných záväzkov.

Začnime trebárs tým, čo sa o právomoci pri mimozmluvných záväzkoch dozvie právnik, ktorý si počas osamelých večerov v spoločnosti príjemne blikajúcej neónovej lampy študuje slovenský preklad Nariadenia, aby mohol kvalifikovane zastupovať svojho klienta v spore z mimozmluvného záväzku.

V prvom rade sa dozvie, že Nariadenie sa aplikuje len v prípade, že žalovaný/odporca má svoje bydlisko [sic] [1] v niektorom z členských štátov EÚ (čl. 8 a 9 Preambuly k Nariadeniu a čl. 2 Nariadenia). Na základe čl. 2 Nariadenia sa tiež dozvie to, že „osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu,“ za podmienky, že v Nariadení nie je uvedené inak. Nášmu právnikovi, ktorý háji záujmy klienta v spore s právnickou osobou s „bydliskom“ v členskom štáte EÚ, sa však nechce cestovať a preto číta ďalej. Podľa čl. 5(3) Nariadenia môže protistranu žalovať „vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.“ Ak chce za svojho klienta na súde uplatniť nárok na náhradu škody, našiel svoj článok a ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody došlo alebo mohlo dôjsť na území SR, bude svojho klienta zastupovať pred súdom SR podľa slovenských procesných predpisov. Čo však robiť v prípade, ak ide o iný mimozmluvný záväzok (napr. bezdôvodné obohatenie alebo ochranu osobnosti v prípade, že konanie žalovaného nárok na náhradu škody nezakladá). Čítajúc slovenskú verziu Nariadenia nemá inú možnosť, než si kúpiť letenky, osloviť cudzieho právneho zástupcu, ktorý sa vyzná v cudzom procesnom práve, zaplatiť súdny poplatok v cudzej krajine a začať konanie v „bydlisku“ právnickej osoby – žalovaného. Netreba pripomínať, že už táto skutočnosť by v litigačnej praxi často mohla viesť k tomu, že by férový právnik svojho klienta od domáhania sa svojich práv v cudzine odhováral. Je to však skutočne tak?

Podľa iných jazykových verzií čl. 5(3) Nariadenia, môže žalobca žalovaného žalovať:

EN: in matters relating to tort, delict or quasi-delict, in the courts for the place where the harmful event occurred or may occur.

DE: wenn eine unerlaubte Handlung oder eine Handlung, die einer unerlaubten Handlung gleichgestellt ist, oder wenn Ansprüche aus einer solchen Handlung den Gegenstand des Verfahrens bilden, vor dem Gericht des Ortes, an dem das schädigende Ereignis eingetreten ist oder einzutreten droht .

ES: [e]n materia delictual o cuasidelictual, ante el tribunal del lugar donde se hubiere producido o pudiere producirse el hecho dañoso.

FR: s'il s'agit d'une action en réparation de dommage ou d'une action en restitution fondées sur une infraction, devant le tribunal saisi de l'action publique, dans la mesure où, selon sa loi, ce tribunal peut connaître de l'action civile.

CS: ve věcech týkajících se protiprávního jednání či jednání, které je postaveno na roveň protiprávnímu jednání, u soudu místa, kde došlo nebo může dojít ke škodné události.

Cieľom tohto príspevku nie je vŕtať sa v bruselskom babylone. V každej z týchto jurisdikcií je však rozsah aplikácie čl. 5(3) definovaný širšie, ako slovenské „vo veciach nárokov na náhradu škody.“ V niektorých prípadoch podstatne (EN, DE, ES, CS), v iných menej podstatne (FR), avšak vždy širšie. Širšie koncipované verzie čl. 5(3) Nariadenia napokon vyjadrujú základný funkčný princíp bruselského (ale tiež rímskeho, v prípade skúmania rozhodného práva) režimu, vyjadrený napr. v čl. 7 Preambuly k Nariadeniu, podľa ktorého „Nariadenie musí upraviť všetky hlavné občianske a obchodné veci popri ďalších presne vymedzených veciach.“ [2]

Záveru, že čl. 5(3) sa neobmedzuje len na náhradu škody svedčí aj letmý prieskum relevantnej judikatúry ESD. [3] ESD už totiž v rámci „dialógu“ so súdmi členských štátov viackrát judikoval, že predmetu čl. 5(3) Nariadenia (teda anglickému „in matters relating to tort, delict or quasi-delict“ a slovenskému „vo veciach nárokov na náhradu škody“) treba priznať nezávislý/samostatný zmysel. [4] Jeho obsah, celkom pochopiteľne, nemá byť určený jednotlivými národnými úpravami mimozmluvných záväzkov. Interpretovať ho treba tak, aby pokrýval všetky konania, v ktorých možno preukázať zodpovednosť žalovaného, s výnimkou zmluvných záväzkov, ktoré sa spravujú ustanoveniami čl. 5(1) Nariadenia. [5] V konkrétnych prípadoch preto ESD pod čl. 5(3) subsumoval napr. spor z bezdôvodného obohatenia, [6] culpa in contrahendo, [7] či ochranu osobnosti. [8]

Čl. 5(3) Nariadenia je však zaujímavý aj z iného dôvodu. Slovenský ZoMPS totiž v §37b písm. a) tiež obsahuje ustanovenie o konkurenčnej/osobitnej právomoci slovenských súdov „vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky.“ Okrem toho, že toto ustanovenia je takmer totožné so slovenským znením čl. 5(3) Nariadenia, uvádza osobitná časť dôvodovej správy k ZoMPS č. 589/2003 Z.z., ktorý špeciálnu právomoc do ZoMPS zaviedol, snahu o zjednotenie slovenského MPS s princípmi MPS EÚ a v tomto prípade s čl. 5(3) Nariadenia. [9]

„Snaha o zjednotenie princípov“ samozrejme nemusí nutne znamenať otrocké prebratie bruselského/luganského režimu do slovenského MPS. Avšak základná idea „rozseknutia“ záväzkov na zmluvné a mimozmluvné tak, aby všetky záväzky boli nejakým spôsobom upravené v ZoMPS, a právomoc slovenských súdov rozhodovať o nich predvídateľná, by zostať zachovaná zrejme mala. Okrem predvídateľnosti je argumentom v prospech princípov osobitnej právomoci v čl. 5 a nasl. Nariadenia tiež „bližšie spojenie“, ktoré môže mať spor s žalovaným mimo územia EÚ [10] so súdmi krajiny, v ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k škodnej/protiprávnej udalosti. Bez ďalšieho sa súčasné vymedzenie právomoci súdov SR v ZoMPS javí trochu nepriateľsky voči slovenským subjektom, ktoré vo veciach mimozmluvných záväzkov odkazuje na pomoc zahraničných súdov, ak tu žalovaný subjekt nemá bydlisko/sídlo a ani majetok a nejde o nárok na náhradu škody.

Zmätok, k akému nie celkom precízne vymedzenie právomoci si môžeme demonštrovať na pomerne recentnom rozhodnutí OS BA I, ktoré ma k tomuto príspevku inšpirovalo. Ide o právne dozvuky medializovanej kauzy Gorila. Žalobca sa na slovenskom súde domáhal nemajetkových nárokov jednak voči právnickým osobám so sídlom v USA a jednak voči právnickej osobe so sídlom v Poľsku. Voči žalovaným v prvom a druhom rade teda súd posudzoval aplikáciu §37b písm. a) ZoMPS, zatiaľ čo voči žalovanému v treťom rade čl. 5(3) Nariadenia. Petit žalobcu bol voči všetkým trom žalovaným totožný. Navyše, ako som uviedol vyššie, §37b písm. a) ZoMPS a čl. 5(3) Nariadenia sú takmer doslovnými kópiami. Rovnaký nárok a rovnaká právna norma však súd viedla k rozdielnym záverom, keď konanie voči americkým spoločnostiam z dôvodu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania zastavil, zatiaľ čo v prípade poľskej spoločnosti pristúpil k posúdeniu podmienok vydania predbežného opatrenia. Záver rozhodnutia je teda taký, že na slovenský procesnoprávny poriadok, slovenské súdne poplatky a expertízu slovenských sudcov v hmotnoprávnych skúmaniach sa môžete spoľahnúť len vtedy, ak je žalovaný z EÚ. V takom prípade sa však o prebratí princípov, na ktorých bruselský/luganský režim stojí, zrejme hovoriť nedá.

A keďže toto je blog, na záver pár otázok:

Máte Vy nejakú osobnú skúsenosť s aplikáciou čl. 5(3) Nariadenia alebo §37b písm. a) ZoMPS? Poznáte nejaké zaujímavé rozhodnutie slovenských súdov o týchto otázkach?

Malo by negotiorum gestio spadať pod čl. 5(3) Nariadenia?

Je snaha slovenského zákonodarcu unifikovať ZoMPS s bruselským a rímskym režimom prospešná?

Samozrejme ocením akékoľvek pripomienky, komentáre a otázky. Čas vypnúť blikajúcu neónku.


[1] „Bydlisko“ má však podľa Nariadenia širší význam, keďže podľa čl. 60 zahŕňa tiež registrované sídlo, ústrednú správu alebo hlavnú prevádzkareň v prípade právnických osôb. V iných jazykových verziách Nariadenia sa spomína domicil. Tento pojem nie je slovenskému MPS vlastný. Na druhej strane je otázne, či je pojem bydlisko vhodnou náhradou, nakoľko ide o pojem, ktorý má v slovenskom práve obsah a nepoužíva sa v súvislosti s právnickými osobami. „Bydlisko“ (domicil) fyzických osôb Nariadenie neurčuje, nakoľko pri promulgácii Nariadenia nedošlo k zhodne na jeho obsahu, a tak sa posudzuje podľa jednotlivých národných právnych úprav.

[2] Tu prichádza do hry ďalšia prekladateľská kuriozitka. Každá z mnou sledovaných verzií Nariadenia totiž namiesto slova „popri“, používa slovo presne opačného významu – „okrem“. Druhá časť vety má teda zjavne slúžiť ako obmedzenie aplikácie Nariadenia (vyjadrené napr. hneď v čl. 1) a nie ako jej rozšírenie, ako je tomu v slovenskej verzii.

[3] V ďalšom texte budem vychádzať najmä z anglického znenia Nariadenia, resp. relevantnej judikatúry.

[4] Pozri napr. rozsudok ESD vo veci C-51/97 Réunion européenne SA a i. proti Spliethoff's Bevrachtingskantoor BV a Capitaine commandant le navire "Alblasgracht V002" [1998] ECR I-6511, rozsudok ESD vo veci C-334/00 Fonderie Officine Meccaniche Tacconi SpA proti Heinrich Wagner Sinto Maschinenfabrik GmbH (HWS) [2002] ECR I-7537 alebo rozsudok ESD vo veci C-167/00 Verein für Konsumenteninformation proti Karl Heinz Henkel [2002] ECR I-8111.

[5] Rozsudok ESD vo veci 189/87 Athanasios Kalfelis proti Banque Schröder, Münchmeyer, Hengst & Co., a iní. [1988] ECR 5565; „demarkačným“ kritériom medzi aplikáciou čl. 5(1) a čl. 5(3) Nariadenia je v judikatúre ESD dobrovoľnosť/nedobrovoľnosť, s ktorou strany vstupujú do záväzku – k tomu bližšie v prípade Tacconi, viď pozn. pod čiarou č. 3

[6] Viď prípad Kalfelis, pozn. pod čiarou č. 5

[7] Viď prípad Tacconi, pozn. pod čiarou č. 3

[8] A to nielen v notoricky známom prípade Vec C-68/93 Fiona Shevill, Ixora Trading Inc., Chequepoint SARL a Chequepoint International Ltd proti Presse Alliance SA [1995] ECR I-415, ale napríklad z hľadiska právomoci aj v komplikovanejšej veci porušenia osobnostných práv prostredníctvom zverejnenia porušujúceho obsahu na internete z 25. októbra 2011 v Spojené veci eDate Advertising GmbH proti X (C-509/09) a Olivier Martinez a Robert Martinez proti MGN Limited (C-161/10).

[9] Čo vyplýva aj z logickej stavby celého § 37 ZoMPS.

[10] A Švajčiarska, Nórska a Islandu v prípade Luganského dohovoru.


Názory k článku Naozaj "osobitná" osobitná právomoc slovenských súdov v sporoch z mimozmluvných záväzkov:


  Jakub Jošt, 21. 05. 2012 v 20:19 - Errata

V prvom rade sa ospravedlnujem za nie uplne idealne formatovanie :). Zlepsi sa to...

Prve ZoMPS ma byt samozrejme zakon.

Okrem toho, link na rozhodnutie OS BA I, ktory sa neviem preco neuchytil, je: http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=56FD8889-8FAE-4478-B72F-3B5A18C0BDB3&PojCislo=272302

  Martin Husovec, 21. 05. 2012 v 22:01 - super

Chcem veľmi poďakovať za tento post, o tom probléme som chcel už dlhšie niečo napísať aj keď v trošku inej súvislosti. V týchto dvoch rozhodnutiach tuším nedošlo k podaniu opravnému prostriedku (podľa SME tuším) a tiež MSSR píše, že "Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami". Ako to skončilo ale voči SK firme Websupport?

K obsahu. Ako píšeš aj iné deliktné nároky spadajú pod článok 5 ods. 3 Brusel I, bežne napr. zdržovacia žaloba. Je veľmi pekné vidieť, že slovenský súd aplikoval, hoc neodkazujúc, správne závery eDate & Martinez ešte pred tým ako to stihol sám BGH :) (VI. ZR 217/08). Iné slovenské rozhodnutia nepoznám, ale pre mňa sú v rovine čl. 5(3) Brusel I. zaujímavé dve otázky:

1. ako to je v prípade internetových porušení práv k PDV - v tomto smere poslednému Wintersteiger C-523/10, ktorý odmietol závery eDate ohľadom osobnostných práv pre ochranné známky neviem prísť na chuť,

2. zaujímavejšia otázka, a možno viac veci k tvojmu postu (ide o otázku rozsahu výkladu tohto ustanovenia), ako to je v prípade určovacích žalôb a čl. 5(3) Brusel I.?

V západných štátoch je bežný prostriedok ochrany, ktorý sa u nás, aspoň čo som sa zatiaľ (ne)čítal, nepoužíva nejak, a síce určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) o určení či tu mimo-zmluvný právny vzťah je alebo nie je. V PDV sa tento prostriedok používa ako obrana, keď ide o veľa. Tvrdený porušiteľ sa obráti na súd s tým, že žiada aby ten určil či tu je alebo nie je spáchaný delikt, nech sa môže podľa toho zariadiť vo svojom podnikaní. Tento problém ma teraz na stole aj SDEÚ (Folien Fischer C‑133/11) a generálny advokát si myslí, práve z obavy pred veľmi extenzívnym výkladom čl. 5 ods. 3, že "Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že súdna právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti nie je daná v prípade negatívnej určovacej žaloby, ktorou sa pôvodca skutočnosti, ktorá potenciálne zakladá nárok na náhradu škody, domáha určenia, že potenciálnemu poškodenému nevyplývajú z daného skutkového stavu nijaké nároky z mimozmluvnej zodpovednosti."

  Kristián Csach, 22. 05. 2012 v 08:19 - Prečo sú neónové lampy škodlivé

1. Korigendum k BI (Ú. v. EÚ L 301, 17.11.2009, s. 55 – 56)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:301:0055:0056:SK:PDF

namiesto: „vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody;“

má byť: „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;“

Viac o tom prípadne v našej učebnici MPS, poznámka pod čiarou č. 158, s. 91 (ale aby som nemudroval, na s. 147 / poznámka pod č. 323 sme to tiež úplne neopravili).

http://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_18.pdf



  Michal Novotný, 22. 05. 2012 v 08:26 - OT

Off topic (ako hovoria v Humennom), ale je to taký zvláštne hrejivý pocit vidieť, že náš súd prejednáva žalobu proti Facebooku a Googlu, nie? :-)

  Martin Husovec, 22. 05. 2012 v 11:01 - korigendum

ad Kristián, takže tie korigendá niekedy niečo aj riešia :) rovnako ako Jakub som si to vôbec nevšimol a musím priznať, že nechápem, prečo to v eurlexe neukazuje kodifikovanú verziu aj s korigendami .. to je asi také ako stými rekodifikáciami čo sa robia, kde sa zmení, len číslo a potom SDEÚ aj tak odkazuje na starú smernicu :) fakt systematické ..

ad Michal, taký istý pocit tu :)

  Michal Novotný, 22. 05. 2012 v 11:12 - Ale

mne to tu tak zobrazuje:

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2001R0044:20120314:SK:PDF

či inde je problém?

  Kristián Csach, 22. 05. 2012 v 11:28 - konsolidované znenie

Áno, Michal ide na vec dobre, že si zobrazuje konsolidované znenie, ktoré ale nie je defaultne nastavené pri eurlexe a človek na to príde samozrejme až po vlastnej chybe (jasne, že vravím z vlastnej skúsenosti). Blbé však je, že konsolidované znenie je trochu menej prehľadné + nie je záruka autenticity (ako v celom eurlexe).

My sa snažíme reflektovať konsolidáciu v našich zbierkach (na stránke fakulty), aby študenti nemuseli tlačiť to pdf-ko "konsolidovaného znenia".

  Jakub Jošt, 22. 05. 2012 v 13:02 - clovek si skoci na obed a ...

@Kristian

Dakujem velmi pekne! Vychadzal z toho, co aplikovala sudkyna (str. 5), t.j. neskorigovane znenie. Inak, krutostou osudu som si cital aj str. 147 u vas :). Mea culpa. Ak by to posluzilo na sirenie evanjelia o "bruselskom korigende", budem rad:). (Inak, stale zostalo "popri" a "bydlisko").

Takze situacia je ina. Mame spravne inkluzivne znenie cl. 5(3) a nim inspirovane, ale gramaticky menej inkluzivne ustanovenie §37b písm. a) ZoMPS. Tak som sa snazil ladit prispevok - ci je ok tato dvojkolajnost napriek zameru zjednotit principy pravomoci s bruselom I.

@Michal

No, hrejivy pocit by to praveze bol, keby sud aplikoval skorigovane znenie (alebo EU konformne vylozil neskorigovane) a na to som sa prave tesil :). Ten chaos v cubicles ala "Network".


  Jakub Jošt, 22. 05. 2012 v 14:05 - korigenda

Tie korigenda su inak zaujimava vec:

http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1498063

  Kristián Csach, 22. 05. 2012 v 15:08 - ssrn

Áno, ten Michalov článok je veľmi dobrý. Onehda mal na túto tému zameranú prednášku v Košiciach, a boli to zábavné príhody.

Inak, asi nie celkom rozumiem jednej veci. Keď píšeš, že by si mal hrejivý pocit, ak by súd aplikoval 5(3) B I správne (13:02); myslel si to tak, že by mal relevantné ustanovenia ZMPSaP vykladať v zmysle čl. 5 (3) B I?

  Jakub Jošt, 22. 05. 2012 v 15:30 - Martin

V obratenom poradi:)

1. Urcovacie zaloby - hej, tiez som o tom rozmyslal a chcel by som o tom nieco napisat. Zo skusenosti sa mi ale nazor pri pisani veci meni, tak zatial si to necham pre seba (predbezne skor skepticky k AG).

2. Wintersteiger - myslis rozlisovanie medzi TM a osobnostymi pravami, pokial ide o "spojenie", resp. vhodnost sudu na posudenie hmotnopravnych otazok (nie som uplne doma v IP, tak len aby som vedel, co ti kazi chut:))?

  Jakub Jošt, 22. 05. 2012 v 15:34 - Kristian

Jo, presne tak (korigendum mi stale mata mysel:)). Lebo zo zastavenia konania ma az tak nehreje.

  Jakub Jošt, 22. 05. 2012 v 15:48 - Kristian

Nepoznas nahodou nejake nase rozhodnutie, kde by

a) bolo korigendum aplikovane
b) sud sa snazil vysporiadat s otazkou jeho legitimity (napr. podanim podla 267?

Lebo tento pripad (o to viac tie uvadzane Michalom) su celkom zjavne nad ramec oprav.

  Kristián Csach, 22. 05. 2012 v 17:07 - Jakub a spill over

Strašne dávno (ako by povedal Michal, ale v tomto prípade sa to zdá aj mne tak) sme spolu s kolegyňou Gregovou Širicovou filozofovali v našich dvoch článkoch o spill over efektoch aj v rámci MPS, nemali sme pred očami síce práve tento rukolapný príklad, a tak sme sa pohybovali trochu na veľmi všeobecnej úrovni. Mám pocit, že aj z týchto článkov by sa dalo vyvodiť, že inklinujem(e) k tomu, aby sa v takýchto prípadoch siahlo k nariadeniu pre reinterpretáciu nášho práva (Melzer by asi povedal niečo o subjektívnom teleologickom výklade, prípadne by sa dalo uvažovať o autonómnej interpretácii § 37b MPS).

Tie články sú v tomto zborníku:
http://www.saep.sk/?q=system/files/zbornik_Komunitarne%20pravo%205%20rokov%20po.pdf

Čo sa týka našich rozhodnutí ku korigendám, neviem o žiadnom, ale spýtam sa Mira Slašťana, on má v tomto podstatne väčší prehľad.

PS: ale súhlasím, že predstava ako žalujeme Facebook na Slovensku nie je úplne správna...

  Martin Husovec, 22. 05. 2012 v 23:55 - Nemuseli

Jakub rozpíšem sa trošku cez víkend, ale chcem inak upozorniť na jednu vec, keby žalobca chcel tak by mohol aj na Google a Facebook aplikovať Brusel I. Všetky americké technologické firmy sa v EÚ totiž zvyknú žalovať cez ich dublinské pobočky (kde majú sídla z daňových dôvodov). To platí napríklad aj pre Google a Facebook, ktoré tam obe majú hlavné EU sídla.

  Martin Husovec, 23. 05. 2012 v 00:08 - odvolačka

KS BA práve údajne zamietla návrh na predbežko voči Websupportu, informujú Hospodárske noviny.

  jakub jost, 23. 05. 2012 v 02:08 - Martin - Pobocky

Pobocky

Hej, vyuzit nejak ich pritomnost v EU mi napadlo, len nemam prakticky insight o tychto veciach (operacie Facebooku a Google v EU a vnutorne vztahy s Facebookom a Google v US). Ide ale o zaujimavu prax voci gigantom, o ktorej som nevedel. Preto otazky:

Vieme najst taky Facebook/Google, xy, ktory splna cl. 2 + cl. 60 B I, aby sme sa vyhli cl. 4(1) B I a chapeau cl. 5 a pri ktorom zaroven existuje sanca dokazat mu zodpovednost? Alebo si myslel iny argument v ramci B I?

Na Wintersteigera sa velmi tesim.

  Lukáš Peško, 23. 05. 2012 v 13:38 - súhlasím

Pozdravujem všetkých. Súhlasím s vami, že slovenské súdy majú v konaniach s cudzím prvkom naozaj "guláš" s tým, či sú vôbec príslušné konať alebo nie. Mám dve konkrétne (a skutkovo a právne skoro totožné) kauzy, kde sa však prvostupňové slovenské súdy k otázke svojej príslušnosti postavili úplne opačne. Okresný súd Nitra konanie zastavil, nakoľko v zmysle Nariadenia nie je príslušný (išlo o určenie vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré je v úschove nitrianskej polície, žalovaným bola rakúska poisťovňa). V druhom prípade žalujeme nemeckú poisťovňu a okresný súd BA I v tejto veci veselo koná. Miestnu príslušnosť slovenského súdu som "opieral" o §86 ods. 3 O.s.p. a zatiaľ v ničom problém nebol. A som celkom rád, nerád by som totiž niekde na okresnom súde Mníchov 12 prednášal o nadobudnutí vlastníckeho práva v dobrej viere od nevlastníka podľa slovenského §446 OBZ.

  Kristián Csach, 23. 05. 2012 v 13:45 - Ad Lukáš Peško

Zaujímavé, nedáš viac info? Prečo bola žalovaná poisťovňa, teda ako vznikol spor o vlastníctvo (keď je reč o 446 ObZ, tak tam asi niekde bude bazár, ale zvyšok)? Využijem na pedagogické účely. :)

Inak, k téme pobočky, vždy som si myslel, že FB a Google a tak podobne si dávajú dosť veľký pozor, aby tu (v EÚ) nemali pobočku, cez ktorú by padli do BI. Ale asi sa mýlim a obave európskej litigácie prikladám väčšiu váhu, ako skutočne má.

  Lukáš Peško, 23. 05. 2012 v 14:38 - viac info

Poisťovňa bola žalovaná preto, lebo vozidlo bolo v oboch prípadoch odcudzené pôvodným majiteľom (raz v rakúsku a raz v nemecku). Následne sa doviezlo a legalizovalo na slovensku (s prerazeným VIN číslom karosérie a s bezproblémovým výsledkom kontroly originality). Slovenský klient požiadal leasingovú spoločnosť o kúpu vozidla, ktorá ho po predložení osvedčenia o evidencii vozidla a protokole o kontrole originality kúpila na základe písomnej kúpnej zmluvy (v režime obchodného práva v dobrej viere) a dala klientovi do užívania formou finančného leasingu. Počas trvania leasingu bolo vozidlo zadržané políciou (na základe medzinárodného pátrania) a po expertíze vyšlo najavo, že má prerazené VIN číslo a pochádza z trestnej činnosti. Poisťovňa ako aj leasingová spoločnosť si uplatnili k vozidlu vlastnícke právo (neviem na základe čoho tak urobila poisťovňa, či z dôvodu vyplatenia poistného plnenia prešlo ex lege vlastnícke právo k vozidlu na poisťovňu alebo čo) a vyšetrovateľ v zmysle §97 ods.1 TP odkázal oboch "vlastníkov" aby o ich nároku rozhodol civilný súd. Leasingová spoločnosť teda podala žalobu o určenie vlastníckeho práva. Uvidíme, ako to dopadne, a či to ustanovenie §86 ods. 3 O.s.p. (ktoré je podľa mňa v rozpore s Nariadením) bude naďalej "pevné". Môj názor (z pohľadu praktickosti) je ten, že by to mal riešiť naozaj slovenský súd (auto bolo predsa zadržané podľa slovenského trestného procesu, tak trestný poriadok mal zrejme na mysli slovenský civilný súd, nadruhej strane má však samozrejme Nariadenie prednosť).

  jakub jost, 23. 05. 2012 v 14:38 - Lukas - pravomoc, prislusnost, sudcovia

Ahoj, vdaka za prispevok, zaujimava vec. Len par poznamok.

Nechcem slovicarit, ale len pre istotu. Mne viac nez o prislusnost islo o pravomoc. Samozrejme spolu suvisia.

A druha vec. Nehovorim, ze to tvrdis, ale aspon tu vyjadrim, ze tento moj prispevocek nemal byt nejake nadavanie na sudcov. Ja si myslim, ze v tom z objektivnych dovodov casto maju gulas nielen sudy, ale aj advokati, spravcovia v konkurzoch, etc. etc. Mam pocit, ze je to tym, ze diskusia nie je prilis cizelovana dlhodobou a komentovanou litigacnou/pojednavacou praxou. Ked uz sa bavime o mimozmluvnych narokoch, tak napr. § 15 ZoMPS (o rozhodnom prave) tiez nie je prave prikladom pravnej istoty, resp. akceptovania "modernych" principov MPS. "Pravny pluralizmus" nakoniec nie je slovenskym specifikom. Nedavno som cital zaujimavu kratucku noticku o tom, ako sa vo Svajciarsku aplikuje lugansky dohovor.

Kristian...No, pritomnosti maju oni dost: http://www.google.com/about/company/facts/locations/ ... len s tymi vnutornymi vztahmi/zodpovednostami by ma to tiez fakt zaujimalo...tuto (aj) o tom pise moj oblubeny spanielsky blogujuci profesóre: http://www.amazon.com/Google-Law-Approaches-Knowledge-Economy-Information/dp/9067048453

  jakub jost, 23. 05. 2012 v 14:54 - Lukas - pravomoc, prislusnost numero due

Sa nam prekryli prispevky:).

Ako si myslel toto: "a či to ustanovenie §86 ods. 3 O.s.p. (ktoré je podľa mňa v rozpore s Nariadením) bude naďalej "pevné". " S ktorym ustanovenim BI (alebo ineho nariadenia?) je v rozpore?

  Kristián Csach, 23. 05. 2012 v 15:26 - Jakub a spol

Ad pobočky, to áno, ale či sú tým splnené podmienky čl. 60, resp. osobitne čl. 5 ods. 5, čl. 9 ods. 2, čl. 15 ods. 2 a podobne BI, to si nemyslím. Nikdy som sa ale nad tom hlbšie nezastavoval...

A ako Jakub naznačil, § 86 ods. 3 OSP možno použiť iba vtedy, ak majú vôbec slovenské súdy právomoc. Honestly, mimo čl. 5 ods. 4 B I (prípadne okľukou cez čl. 6 B I) to nevidím veľmi ružovo v prospech právomoci slovenského súdu (B I "uvažuje" v kategórii nárokov a to najmä na plnenie, SD taktiež medzi druhmi žalôb nerozlišuje, a preto si myslím, že by sme určovačku mali pripodobniť žalobe na vydanie s tými istými účastníkmi a pre ňu hľadať právomoc).

Čo sa týka negatívnych určovačiek ako takých, tak ma návrh GA veľmi nepresvedčil. Je to ale už od rozhodnutia Tatry/Maciej Rataj (C-406/92) zaujímavá téma a rozumiem, že je snaha obmedziť torpédovanie cez čl. 27 ods. 1 B I.

  Lukáš Peško, 23. 05. 2012 v 16:25 - Lukáš Peško

Ja vidím "prioritu" uplatnenia vyššie uvádzaných právnych noriem v nasledovnom poradí:
1. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 - keďže ale vôbec nerieši určovacie žaloby (bez ohľadu na Kapitolu II oddiel I článok II) a ja sa chcem silou mocou súdiť na Slovensku, musím hľadať oporu v zákonoch SR
2. ZoMPS- ani tento zákon nerieši určovacie žaloby
3. OSP- ak obe právne normy uvedené vyššie žiadnym spôsobom neupravujú právomoc slovenských súdov, tak potom pôjdem podľa OSP a nájdem oporu pri ustanoveniach o príslušnosti súdu.
Ustanovenie §86 ods. 3 O.s.p. (ktoré mi paradoxne v tomto prípade vyhovuje, ale zrejme ťahám za kratší koniec a súd na to zrejme časom príde ;o) je však podľa mňa naformulované neštastne (nerozlišuje členské a nečlenské štáty EÚ, ani nerozlišuje zmluvné a mimozmluvné záväzky a podobne). Preto OSP takto zasahuje aj do úpravy ZoMPS a Nariadenia (ktoré majú však prednosť).
Na záver citácia z rozsudku, ktorým bolo konanie vo veci prvej určovacej žaloby zastavené: "Odporca je rakúska spoločnosť, ktorá tam má zároveň aj svoje sídlo. Na určenie právomoci sa teda použijú všeobecné ustanovenia (Kapitola II oddiel I článok II), keďže predmet sporu neumožňuje použitie princípov upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II."

  jakub jost, 23. 05. 2012 v 17:16 - Lukas - pravomoc, prislusnost a Kristian (len taka poznamka)

@Lukas

No ta pyramidka s istymi vyhradami (pridat Lugano a ked hovorime o medzinarodnom pohlade, tak OSP nahradit vnutornymi procesnymi pravidlami vobec - ale nechcem to zas zbytocne komplikovat) a obmedzeniami (cl. 1, 2, 4 a pod. Bruselu) suhlasi pokial ide o pravomoc. Len pravomoc (jurisdiction) a prislusnost (povedzme venue) su rozdielne veci. Pravomocou na medzinarodnej urovni zistujeme, ktore sudy mozu vec prejednat a rozhodnut a na vnutrostatnej urovni, ci trebars im do toho este nevbehne nejaka prekazka. V tomto zmysle su ustanovenia medzinarodnych dohovorov o pravomoci (nielen BI ci Lugano) a vnutrostatne ustanovenia o miestnej prislusnosti dve veci, ktore si z podstaty nekonkuruju. Ako napisal Kristian, BI (napriklad) nam povie, sud ktorej krajiny moze vec prejednat a rozhodnut o nej. To, ako si "rozhodia" prislusnost sudov v ramci krajin je vecou vnutrostatnych procesnych predpisov (u nas teda najma OSP, resp. zakon o sidlach a obvodoch sudov a par inych).

@Kristian Hej, podobne skepticky sa na to pozeram aj ja. Ono tazko sa tu tvori flow sudnych rozhodnuti na vzajomnej dovere a spolupraci sudov, ked budeme pravne akty EU interpretovat zo strachu pred talianskym, belgickym alebo polskym torpedom a tvarit sa, ze vsetko by aj tak mali vyriesit Nemci alebo Briti.

  Kristián Csach, 23. 05. 2012 v 19:12 - určovacie žaloby

Ad Lukáš a bod 1: Odkiaľ berieš istotu, že určovacie žaloby nespadajú do B I ani pod ZMPSaP? Aj už citovaný nedávny názor GA C-133/11 (+ tam uvedené odkazy) ukazuje skôr na opačný záver.

  Martin Husovec, 24. 05. 2012 v 08:08 - pobočky

reagujem len na rýchlo s príkladmi
- kolektívna žaloba v Berlíne proti FB za obchodné praktiky - žalovaný Facebook, Ireland Limited (Urteil LG Berlin vom 06.03.2012, Az. 16 O 551/10 dostupné tu.).
- žaloba v Nemecku proti Google pre obrázkové vyhľadávanie - žalovaný Google Inc (Az. I ZR 69/08)
- tri žaloby vo Francúzsku proti Google pre inzerčný systém Adwords - žalovaný väčšinou Google SARL ale aj Google Inc. popri (C-236/08),

iné (nie Brusel I.)
- správna žaloba Google proti rozhodnutiam Úradu na ochranu osobných údajov v Španielsku pre výsledky vyhľadávania - žalobca (t.j. aj subjekty, ktoré sú subjektom správneho rozhodnutia) Google Spain S.L. und Google Inc. (C-131/12)

čo si tak letmo pamätám národné pobočky Google sa používajú dosť často ako žalovaný. Priznám sa nikdy som to neskúmal. Facebook pokiaľ viem má pobočku len v Dubline, ako ďalšie - čisto americké technologické spoločnosti.

  Martin Husovec, 24. 05. 2012 v 08:22 - plus

rýchly pohľad do databázy rozhodnutí Legalis.net ohľadom Google ukazuje, že vo Franúzsku sa žaluje najmä Google France SARL, niekedy spolu s americkou INC a niekedy dokonca aj s CEO E.Schmidtom (to som si všimol už aj v nemeckých rozsudkoch, naposledny tuším som to čítal v BGH: Spikmich).

  Martin Husovec, 24. 05. 2012 v 08:23 - link

link

  Kristián Csach, 24. 05. 2012 v 09:34 - Pobočky

Martin: pravda, nebol som v tých vzťahoch úplne zorientovaný a predpokladal som, že tá právomoc je založená na vnútroštátnych normách medzinárodného procesu. Samozrejme, ak má spotrebiteľ zmluvu s írskou spoločnosťou, tak nie je o čom (ten prvý príklad). Ostatné tiež dávajú zmysel. Neviem prečo, myslel som si, že tie európske pobočky sú len akýsi support a call centrá, a že navonok, do vzťahov s tretími osobami vystupujú matky, resp. US-spoločnosti. Holt zásadný omyl, prameniaci z toho, že nečítam terms of user licence. :-)

  Jakub Jošt, 24. 05. 2012 v 13:27 - pobocky - Martin

Zaujimave. Ja poznam Louis Vuitton, len v ktorom z tych pripadov sa aplikoval BI? Nepouzivaju sa tam skor prave tie domace MPSka, resp. aj bez medzinarodneho prvku?

  Martin Husovec, 25. 05. 2012 v 09:19 - pobočky

Kristián: (ak sa nemýlim, a dobre si pamätám)Ten FB pripád nie je spor zo zmluvy, ide sa najmä cez UWG - mimozmluvné záväzky - aj keď to smeruje proti zneniu AGB Facebooku.

Google má v Európe veľa pobočiek, keďže on vykonáva rôzny biznis, a asi nie je najlepší príklad. Ale FB, ten by mal mať len túto jednu pobočku v Dubline.

Tiež neviem presne ako sú tie vzťahy usporiadané, musím si to sám pozrieť, len som chcel poukázať, že z toho čo čítam sa dosť žalujú aj národné pobočky .. Možno by som sa na to mohol v budúcnosti bližšie pozrieť aká je prax pri žalovaní týchto US technologických spoločností, a ako sa kde aplikuje B I, a vnútroštátne MPS.

k Wintersteigrovi hádam už v nedeľu :)

PS: určovačka je podľa mňa v pôsobnosti Brusel I, a to čo napísal AG v Folien Fischer ma nepresvedčilo tiež veľmi.

  Martin Husovec, 30. 05. 2012 v 10:19 - Wintersteiger

Takže k tomu Wintersteigerovi C-523/10.

V prvom rade považuje za správny záver, že na PDV by sa nemal použiť nový princíp 'centra záujmov' vytvorený pre osobnostné práva (čo do uplatňovania celej "škody"). Hoci aj pri podnikateľoch sa dá uvažovať niekedy o centre ekonomických záujmov.Zároveň si nemyslím, že rovnaký princíp bude použitý aj pre iné ako priemyselné právo, klasicky autorské právo. Hoci aj tieto práva majú teritoriálny charakter, predsa je ich povaha úplne iná keďže sa nemusia registrovať na získanie ochrany. Viď pred pár dňami položenú prejudicálku vo veci Pinckney C-170/12.

Wintersteiger teda prináša otázku ako sa majú dištančné známkové delikty posudzovať z hľadiska čl. 5(3) Brusel I. A teda konkrétne aké musia byť okolnosti aby súd mal právomoc rozhodovať aj o zásahoch, ktoré boli vykonané mimo územia štátu súdu. Z hľadiska hmotného práva na túto otázku odpovedal už
L'Oreal v. eBay C-324/09: "rules of Directive 89/104 and Regulation No 40/94 apply as soon as it is clear that the offer for sale of a trade-marked product located in a third State is targeted at consumers in the territory covered by the trade mark". Na to poukazuje nepriamo aj Wintersteiger (bod 26).

Teda späť k právomoci. Ja to rozhodnutie chapem tak ze v pripade priemyselnych prav su klasicke dve kriteria čl. 5(3)
a) 'place where the damage occured' (Erfolgsort) a
b) 'place giving rise to the damage' (Handlungsort)

konsolidované do novej formulacie (dost casta vec u SDEU).

Pokial ide o a) 'place where the damage occured' (Erfolgsort) chapem to tak ze sud hovori, ze mimo statu kde je pravo chranene nemoze dojst k skode, a teda by zalozena pravomoc (kedze ta sleduje blizky link so súdom). To povazujem za celkom logicke lebo ked je pravo chranene len v istom state, k skode moze dojst v dosledku konania mimo uzemia tohto statu, ale ujma musi postihnut stat kde je znamka chranena. Cize z mimo lex protectionis uzemia mozno sposobit skodu drzitelovi znamky len na uzemi lex protectionis.

Zaujimavejsie je to pokial ide o b) 'place giving rise to the damage' (Handlungsort), kde sud vytvara kriterium 'the place of establishment', ktore chape ako miesto kde bolo *rozhodnute* o cinnosti, ktora sposobuje mimozmluvnu zodpovednost (bod 37). Vylucuje emisnu teoriu, t.j. teoriu kde je server umiestneny (bod 36) a na druhej strane odmieta ak komunikacnu teoriu (kde je prístup) - to považujem za správne. Priznám sa, že som nepochopil prečo má byť miesto spôsobenia škody zrazu miestom usadenia (eng. the place of establishment, nem. 'niedergelassen ist') údajného delikventa.Súd to proste vôbec nevysvetlil a len to tam hodil. Nabudúce to už bude verklíkovať ako stabilnú judikatúru (viď Infopaq a nasl.). Inak použitie termínu usadenia, mi príde veľmi zavádzajúce na obsah 'miesto rozhodnutia o deliktnej činnosti'.

V predmetnom pripade to povedie asi k tomu ze *rozhodnute* o udajne protipravnej cinnosti bolo vykonane v Nemecku, cize Rakuske sudy pravomoc podla cl. 5(3) Brusel I. mat nebudu. Ako problem vidim to, ze miesto 'the pace of establishment' (v zmysle miesta rozhodnutia o deliktnej činnosti) bude casto miestom obecnej prislusnosti a tak bez akehokolvek vyznamu.

Alebo to mám chápať tak, že miestom rozhodnutia o deliktnej činnosti (place of establishment) ak by bolo rozhodnuté na Slovensku, pretože mali zjazd v Tatrách vtedy, došlo na Slovensku a náš súd bude mať tiež právomoc? Ak je marketingové oddelenie v Holandsku a tam sa o tom rozhodlo, tak bude mať právomoc aj holandský súd? Čo ak sa o tom rozhodlo cez webaplikáciu na základe hlasovania markeťákov zo štyroch štátov? a právomoc bude mať tento súd k čomu, vo vzťahu k celej "škode"? či len časti?

Neviem si predstaviť ako dokáže žalobca ale aj žalovaný dobre predvídať či niekedy zistiť to, kde je'miesto rozhodnutia o deliktnej činnosti'.

  Martin Husovec, 30. 05. 2012 v 10:24 - ešte doplnenie

Tým "cize Rakuske sudy pravomoc podla cl. 5(3) Brusel I. mat nebudu" som myslel len na podľa Handlungsort, nie podľa Erfolgsort.

  Martin Husovec, 04. 06. 2012 v 21:56 - ad výklad § 39b písm. a) ZMPSaP

Ešte k tomu ustanoveniu ZMPSaP. Písal som o tomto rozhodnutí cez víkend komentár pre Revue pre právo a technologie č. 5/2012, kde som sa nad tým zamyslel nasledovne:

Súdy by teda mali ustanoveniu práva § 39b písm. a) ZMPSaP pripisovať obsah vyjadrený rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, t.j. autonómny obsah. Je pravdou, že v konkrétnom prípade ide takýto výklad nad rámec prísne jazykového znenia ustanovenia, explicitná vôľa zákonodarcu usilujúca sa o jednotnosť s únijným právom z dôvodu jednoty právneho poriadku ako celku, by však mala mať ako argument prednosť. Takáto deviácia z prísne jazykového znenia by mala byť prípustná aj z ústavnoprávneho hľadiska. Východisko možno okrem histórie prijatia § 39b písm. a) ZMPSaP nájsť aj v autonómnom chápaní spojenia “nárokov na náhradu škody” s použitím argumentu a maiori ad minus a argumnetum ad absurdum. Podľa týchto argumentov, ak má slovenský súd mať právomoc vo veci uplatňovania závažnejšieho (náročnejšieho) škodového nároku, o to viac to musí platiť pri uplatnení nárokov menej závažných ako je nárok odstraňovací alebo zdržovací. A tiež, ak sa žalobca môže spravidla na základe škodového nároku domáhať naturálnej reštitúcie ( § 442 ObčZ), ktorá má účinky odstraňovacieho nároku, bolo by nezmyselné odmietnuť právomoc vo vzťahu k odstraňovaciemu nároku samotnému.

Použité poznámky pod čiarov sem nedávam.

  Kristián Csach, 04. 06. 2012 v 22:46 - závažnosť nárokov

Argument s odstupňovanou závažnosťou nárokov ma nepresvedčil (prečo by náhrada škody mala byť vždy "závažnejšia" ako odstránenie protiprávneho stavu?), naopak, s naturálnou reštitúciou áno... Článok si potom rád prečítam.

  Martin Husovec, 05. 06. 2012 v 07:11 - závažnosť nárokov

skúsim dovysvetliť. Vychádzal som z toho, že ak ma súd právomoc zaviazať subjekt k peňažnému plneniu, o to viac by to malo platiť pri nepeňažnom. Je však pravdou, že odstraňovací a zdržovací nárok môžu byť väčší zásah do podnikateľskej činnosti ako náhrada škody. Na to som však nechcel poukázať. Chcel som poukázať na to, že ako nepeňažné závazky sú často ľahšie získateľné ako peňažné. A tiež, že sa stáva často, že rôzne koncepty považujú povinnosť náhrady škody za závažnejší právny následok ako povinnosť odstrániť protiprávny stav.

Ostatne prvý vyžaduje v zásade (ako pravidlo) zavinenie, druhý vôbec. Prvý vyžaduje deliktnú spôsobilosť, druhý vôbec nie ( § 420 ods. 2 sa nepoužíva ani analogicky, to platí len pre peňažné plnenia - ako napr. aj zadosťučinenie v peniazoch). Vychádzam teda z toho, že zákondárca je vo vzťahu k tomuto nároku "benevolentnejší".

Takým príkladom súdnej doktríny je napr. Störerhaftung, pre ktoré BGH odmieta zodpovednosť za škodu, a umožňuje "len" Unterlassungsanspruch (možno sa to ale zmení, keďže veľa článkov proti tomu brojí). Ďaľším príkladom, je zodpovednosť poskystovateľov (intermediary) služieb na internete, ktoré zodpovedajú čo do zdržovacieho a odstraňovacieho nároku veľmi široko, ale pred peňažnými nárokmi (škoda, náhrada nemajetkovej ujmy a pod.) ich únijné právo chráni.

  Kristián Csach, 05. 06. 2012 v 10:57 - ak by to platilo

"Vychádzal som z toho, že ak ma súd právomoc zaviazať subjekt k peňažnému plneniu, o to viac by to malo platiť pri nepeňažnom."

Ak by to bolo skutočne také jednoduché, tak by rimania nemali omnis condemnatio ... a angláni tak obmedzené specific performance, nie?

  Martin Husovec, 05. 06. 2012 v 11:15 - myslené

myslené, že nepeňažné plnenie podľa rozsudku sa vyvinulo historicky neskôr? k tomu skutočne neviem veľa povedať, ale zjavne je čo do vzniknu zodpovednostného záväzku dnes menej náročné .. hoci uznávam, že to neznamená hierarchiu (neexistuje subsidiarita, alebo niečo podobné - naopak kumulujú sa).

  Martin Husovec, 19. 06. 2012 v 10:54 - právomoc slovenského súdu podľa OS Prešov 12 C 1/12

včera som si všimol, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia OS Prešov, sp. zn. 12 C 1/12, bez ďalšieho ustálilo právomoc slovenského súdu voči spoločnosti zo Seyschel vo veci kolektívneho uplatňovania deliktných nárokov (negatórneho) spotrebiteľským združením (+ určenia neprimeraných zmluvných podmienok).

Keďže súd sa v odôvodnení uznesenia svojou právomocou voči tejto spoločnosti vôbec nezaoberal, zaoberajme sa ňou aspoň my :) Keďže sa tu Brusel I. aplikovať nebude, musíme siahnuť k ZoMPSaP, konkrétne k diskutovanému § 37b písm. a) ZMPSaP. Ak sa na ustanovenie pozrieme optikou autonómnej interpretácie ako bola načrtnutá vyššie, právomoc slovenského súdu bude IMHO daná pre negatórne nároky. Cestou doslovnej interpretácie ako OS BA I., sp. zn. 15C/24/2012, nie.

Vyvstáva aj otázka, či bude právomoc podľa § 37b písm. a) ZMPSaP daná aj pre "určovací petit" spotrebiteľského združenia (podľa mňa tu nejde o určovaciu žalobu podľa § 80 OSP, a teda zákonite o nepomenovaný petit (t.j. nie určovací, nie na plnenie a atď)). V podstate by nedávalo zmysel, keby na takýto petit slovenský súd právomoc popri ostatných nárokoch nemal, ale zaujímavé sa nad tým zamyslieť.

Inak odôvodniť len určovaciu žalobu (nie určenie neprimeranosti zmluvnej podmienky) podľa dnešného znenia § 37b písm. a) ZMPSaP by bola výzva osebe (bez ohľadu na názor SDEÚ v Folien Fischer C‑133/11).

Aj pod pôsobnosť čl. 5(3) Brusel I. (keby sa bol býval aplikoval) však IMHO bude určenie neprimeranosti zmluvnej podmienky spadať, keďže to môže aj súd ex offo a možnosť žiadať to v žalobe vyplýva vlastne len nepriamo z § 153 OSP, § 53a ObčZ ( § 153 OSP: .. súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.).

inak OS Prešov, sudkyňa Alena Paveleková, hoci neskúmala právomoc, skúmala svoju príslušnosť, kde ju odôvodnila podľa § 87 f) "Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého: má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy."

Pripomínam, že jediným žalobcom bolo spotrebiteľské združenie so sídlom v Prešove a uplatňovali sa nároky deliktné podľa § 3 ods. 5 ZoOchrSp- z nekalých obchodných praktík - a nie nároky zmluvné, hoci k nekalým praktikám malo dochádzať konaním (uzatváraním určitých zmlúv so spotrebiteľmi a stým spojeným správaním).

PS: druhým žalovaným v konaní bola SK spoločnosť so sídlom v Nitre.

Rozhodnutie OS Prešov 12 C 1/12

  Kristián Csach, 19. 06. 2012 v 11:58 - C-167/00

Vďaka za upozornenie na zaujímavé rozhodnutie.

Len doplním takú malú barličku, že podľa C-167/00 ( Verein für Konsumenteninformation / Karl Heinz Henkel): In the light of all the foregoing considerations, the answer to the question referred by the national court must be that the rules on jurisdiction laid down in the Brussels Convention must be interpreted as meaning that a preventive action brought by a consumer protection organisation for the purpose of preventing a trader from using terms considered to be unfair in contracts with private individuals is a matter relating to tort, delict or quasi-delict within the meaning of Article 5(3) of that convention.

Tomuto ale asi nerozumiem celkom: "Inak odôvodniť len určovaciu žalobu (nie určenie neprimeranosti zmluvnej podmienky)..." ja veľký rozdiel medzi určovacím a negatórnym nárokom pri neprimeraných zmluvných podmienkach nevidím (a myslím si, že ani SDEÚ nie - teda pozerá sa na to optikou smernice 93/13/EHS).

  Martin Husovec, 19. 06. 2012 v 15:03 - zaujímavé

nepoznal som, odložené do šuflíka :)

no keď sa pozriem na znenie ZMPSaP:
„vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody;“

a Brusel I. čl. 5(3):
„vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok"

myslel som to tak, že v prípade ak chcem odôvodniť, že zlé znenie ZMPSaP obsahuje aj určovaciu žalobu, tak musím trvať na tom, že táto je "nárokom", čo sa u nás chápe ako nárok podľa hmotného práva. Tým však nie je, ide o procesný inštrument. Na druhej strane určovací nárok (ja to radšej volám uznávací nárok) (kde môže spadať aj "určenie neprimeranosti zmluvnej podmienky", iné napr. uznanie autorstva a pod. - t.j. hmotnoprávne nároky, ktoré vedú iba ku konštatujúcemu výroku) je stále hmotnoprávny nárok a nie procesný inštrument. SDEU to má ľahké, lebo on vyhlási pojem nárok za autonómny koncept únijného práva a je to. Ale národný súd to má podľa mňa ťažšie. Preto aj keď ako som písal, ak dokážeme vyargumentovať, že sa škodový nárok má chápať široko (lebo aj iné nároky smerujú k "náhrade škody"), podľa mňa je ešte o stupeň náročnejšie tvrdiť, že tam spadá aj určovacia žaloba. Ale možno je to len môj veľmi "hmotnoprávny vs. procesnoprávny" pohľad na vec.

  Martin Husovec, 29. 10. 2012 v 22:48 - Folien: negatívne určovacie žaloby spadajú pod čl. 5(3) Brusel


42 V tejto súvislosti treba konštatovať, že osobitosť negatívnej určovacej žaloby sa zakladá na skutočnosti, že žalobca sa snaží preukázať neexistenciu podmienok zodpovednosti, z ktorej by pre žalovaného vyplývalo právo na náhradu škody.

43 V tomto kontexte, ako uviedol generálny advokát v bode 46 návrhov, teda negatívna určovacia žaloba zahrnuje inverziu úloh, ktoré obvykle existujú v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, pretože žalobca je tu potenciálnym dlžníkom pohľadávky vyplývajúcej z protiprávneho aktu zakladajúceho mimozmluvnú zodpovednosť, kým žalovaný je potenciálnym poškodeným na základe tohto aktu.

44 Táto inverzia úloh však neumožňuje vylúčiť negatívnu určovaciu žalobu z pôsobnosti článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

...

48 Je nesporné, že záujmy subjektu, ktorý podal negatívnu určovaciu žalobu, a záujmy subjektu, ktorý podal návrh, aby bolo rozhodnuté, že žalovaný je zodpovedný za škodu, a aby mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, sú odlišné. V oboch prípadoch sa však preskúmanie, ktoré vykonal rozhodujúci súd, týka v podstate tých istých skutkových a právnych okolností.

49 Navyše z bodu 45 rozsudku zo 6. decembra 1994, Tatry (C‑406/92, Zb. s. I‑5439), ktorý sa nepochybne týka výkladu najmä článku 21 Bruselského dohovoru upravujúceho prekážky začatej veci, teraz článku 27 nariadenia č. 44/2001, vyplýva, že žaloba, ktorej cieľom je určiť, že žalovaný je zodpovedný za škodu, a zaviazať ho na náhradu škody, má tú istú príčinu a ten istý predmet ako žaloba podaná týmto žalovaným, ktorou sa domáha určenia, že za uvedenú škodu nie je zodpovedný.

50 Treba tiež spresniť, že v štádiu skúmania medzinárodnej právomoci súd, na ktorý bola podaná žaloba, neskúma podľa pravidiel vnútroštátneho práva ani prípustnosť, ani dôvodnosť negatívnej určovacej žaloby, ale identifikuje výlučne väzby so štátom sídla súdu, ktoré odôvodňujú jeho právomoc podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

51 Za týchto podmienok osobitosť negatívnej určovacej žaloby spomínaná v bode 42 tohto rozsudku nemá vplyv na preskúmanie, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd s cieľom overiť svoju súdnu právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, pretože ide iba o preukázanie existencie väzby so štátom sídla súdu.

52 V prípade, že predmetné skutočnosti uvedené v negatívnej určovacej žalobe môžu odôvodniť väzbu so štátom, kde buď došlo k udalosti, alebo tam vznikla či mohla vzniknúť škoda, podľa judikatúry spomínanej v bode 39 tohto rozsudku teda súdny orgán v jednom z týchto dvoch miest môže na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 platne založiť svoju právomoc rozhodovať o tejto žalobe bez ohľadu na to, či bola uvedená žaloba podaná potenciálnym poškodeným v dôsledku protiprávneho aktu zakladajúceho mimozmluvnú zodpovednosť, alebo potenciálnym dlžníkom pohľadávky vyplývajúcej z tohto aktu.

53 Naopak súd, ktorý v štáte sídla súdu nemôže identifikovať jednu z dvoch väzieb, ktoré sa spomínajú v bode 39 tohto rozsudku, nemôže založiť svoju právomoc, pretože v opačnom prípade by boli porušené ciele článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

54 Z uvedeného vyplýva, že na účely určenia právomoci vnútroštátnych súdov negatívna určovacia žaloba nemôže byť vylúčená z pôsobnosti článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

  Ľuboslav Sisák, 28. 11. 2022 v 15:12 - bezdôvodné obohatenie a medzinárodná právomoc

K tejto problematike Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 14/2019 z 28.10.2021, ZSP 13/2022, glosované v Súkromné právo 5/2022

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím