lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Ondrej Halama (5)
Ľuboslav Sisák (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Zsolt Varga (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Tomáš Plško (2)
Martin Serfozo (2)
Richard Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Jakub Mandelík (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Marják (1)
Adam Pauček (1)
Ján Pirč (1)
Eduard Pekarovič (1)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
David Horváth (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Marcel Ružarovský (1)
Lucia Berdisová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Kurian (1)
Robert Vrablica (1)
Tomas Pavelka (1)
Petr Steiner (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Ľalík (1)
Robert Šorl (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
I. Stiglitz (1)
Radoslav Pálka (1)
Róbert Černák (1)
Nora Šajbidor (1)
Igor Krist (1)
Peter Kubina (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter K (1)
Peter Marcin (1)
Marcel Jurko (1)
Tomáš Korman (1)
peter straka (1)
Lucia Palková (1)
Dávid Kozák (1)
Andrej Majerník (1)
Gabriel Závodský (1)
Ivan Priadka (1)
Michal Jediný (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Svoboda (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
Martin Estočák (1)
Vladislav Pečík (1)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Galgoczy (1)
Jana Mitterpachova (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Gera (1)
Martin Poloha (1)
Petr Novotný (1)
Tomas Kovac (1)
David Halenák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
Peter Zeleňák (1)
Matej Košalko (1)
Martin Šrámek (1)
Paula Demianova (1)
jaroslav čollák (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Bránik (1)
Zuzana Klincová (1)
Tomáš Pavlo (1)
Patrik Patáč (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavol Chrenko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukas.kvokacka (1)
Ladislav Pollák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavel Lacko (1)
Juraj Lukáč (1)
Michaela Stessl (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Janík (1)
Ivan Kormaník (1)
Vladimir Trojak (1)
Patrik Pupík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Ochrana spotrebiteľa a zmluvná sloboda

Juraj Gyarfas, 01. 04. 2012 v 20:15

Bol som požiadaný, aby som na tomto blogu trochu "spopularizoval" rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v slovenskej veci Perenič a Pereničová v. S.O.S. financ, spol. s r. o. (C-453/10). A hoci diskusií o spotrebiteľskom práve už bolo na tomto blogu nespočetne, súhlasím, že toto rozhodnutie si zaslúži publicitu ako vhodné zasadenie ochrany spotrebiteľa do kontextu zmluvnej slobody.

Osobne toto rozhodnutie (spolu s návrhmi Generálnej advokátky Verica Trstenjak) čítam nasledovne: Spotrebiteľské právo je výnimkou zo zásady zmluvnej slobody. Nemožno poprieť, že ide o výnimku, ktorá je dôležitá, je odôvodnená rozumnými etickými aj ekonomickými úvahami (o ekonomických som písal tu) a v právnom poriadku má miesto. Napriek tomu je to však stále len výnimka. A preto by sa nemala interpretovať ako blanketové splnomocnenie pre sudcov prepisovať zmluvy alebo ich celé "hádzať do koša".

Skutkové okolnosti

Manželia Pereničovci si od spoločnosti S.O.S. zobrali spotrebiteľský úver, pri splácaní ktorého došlo k omeškaniu. S.O.S im vyúčtovala zmluvnú pokutu a Pereničovci sa následne pred súdom domáhali určenia neplatnosti celej úverovej zmluvy. Argumentovali, že v zmluve bola okrem iného nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN).

Okresný súd v Prešove dospel k záveru, že "odpáliť" celú zmluvu a nielen jednotlivé nekalé dojednania by pre manželov Pereničovcov bolo výhodnejšie, keďže by boli povinní zaplatiť len zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % a nie celé náklady súvisiace s poskytnutím úveru. V tejto súvislosti súd predložil prejudiciálnu otázku, či "v prípade zistenia nekalých zmluvných klauzúl v spotrebiteľskej zmluve [možno z čl. 6 smernice 93/13/EHS] vyvodiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie". Inými slovami, či z dôvodu nekalých dojednaní možno "odpáliť" celú zmluvu. (Pre úplnosť treba dodať, že časť otázok sa týkala aj RPMN, tieto však pre túto diskusiu nie sú relevantné.)

Návrhy Generálnej advokátky

Generálna advokátka predložila rozsiahle návrhy, v ktorých sa vysporiadala nielen s predloženými otázkami (čo by bolo možné na rozsahu niekoľkých viet, ako ukazuje rozhodnutie samotného Súdneho dvora), ale načrtla aj filozofické chápanie ochrany spotrebiteľa. A práve preto sú jej návrhy podľa mňa také zaujímavé.

V prvom rade potvrdila, že smernica predstavuje minimálnu harmonizáciu a teda členským štátom v zásade nič nebráni zaviesť prísnejšiu ochranu spotrebiteľa (zrejme vrátane absolútnej neplatnosti celých zmlúv, v ktorých sa nachádzajú nekalé dojednania). Ďalej však analyzovala, ako by sa uvedená otázka riešila podľa smernice.

Generálna advokátka potvrdila, že význam ochrany spotrebiteľa je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé dojednania vyhlasuje za neplatné (nezáväzné). Ďalej však zdôrazňuje, že v zásade ide o výnimku a čl. 6 smernice preferuje čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať.

Otázka, či zmluva môže ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria, či celková neplatnosť je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Podľa Generálnej advokátky "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre ohraničené výnimočné prípady". Účelom smernice "je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z týchto zmlúv“, [nie však] vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku."

Generálna advokátka ďalej argumentuje zmluvnou slobodou. "Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre jednu zmluvnú stranu, by bola zmluvná autonómia."

Najdôležitejšou časťou je azda dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. "Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať." Smernica síce spotrebiteľa chráni v rozsahu, v akom je to nevyhnutné na obnovenie rovnováhy medzi nerovnými stranami, ale nad rámec toho "nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne". Nemožno vychádzať z toho, že normotvorca "chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri". Podľa Generálnej advokátky v konečnom dôsledku "neexistuje [...] dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne".

Záverom sa zdôrazňuje právna istota. Jedným z dôvodov prijatia smernice bolo "stimulovať hospodársku súťaž". Avšak obchodná činnosť sa "môže vyvíjať iba tam, kde sa účastníkom hospodárskej súťaže zabezpečí právna istota, [k čomu patrí] ochrana dôvery účastníkov hospodárskej súťaže v zachovanie existencie zmluvných vzťahov."

Súdny dvor

Sudcovia sa s predloženou otázkou vyrovnali na rozsahu niekoľkých odsekov. Dospeli však k rovnakému záveru ako Generálna advokátka a preto je jej odôvodnenie aplikovateľné aj na rozhodnutie Súdneho dvora.

Záver

Ako som písal na úvod, v žiadnom prípade nepopieram význam ochrany spotrebiteľa a súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Myslím si, že ochrana spotrebiteľa je v konečnom dôsledku dobrá nie len pre samotných spotrebiteľov, ale aj pre podnikateľov. Ako ilustruje ekonomická teória market for lemons, ochrana spotrebiteľa čistí trh od nekvalitných podnikateľov a bráni jeho špirálovitej degradácii.

Ale napriek tomu všetkému by ochrana spotrebiteľa stále mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody. A ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne. Na škrtnutie každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali existovať silné dôvody. Na "odpálenie" celej zmluvy by mali existovať o to silnejšie dôvody. A ochrana spotrebiteľa by nemala byť nástrojom na sudcovské prepisovanie dobrovoľne uzatvorených zmlúv podľa predstáv sudcu o "vhodnejšom" obsahu zmluvy alebo nástrojom na vyjadrenie sudcovho morálneho názoru o podnikaní niektorých nebankoviek.


Názory k článku Ochrana spotrebiteľa a zmluvná sloboda:


  Milan Kvasnica, 01. 04. 2012 v 23:50 - Vrchní soud v Olomouci

Vrchní soud v Olomouci, oproti Krajskému soudu v Ostravě, platnost smlouvy jako celku potvrdil.

http://www.slv.cz/1VSOL43/2011

  Jiří Remeš, 05. 04. 2012 v 21:10 - remes.jiri

Dovolím si vznést námitku, že pravidlo "výjimky by se měly vykládat restriktivně" je z pohledu moderní metodiky argumentace a nalézání práva vadné a nemělo by se používat. Původně pramení z CIC, kde tato zásada však znamenala že "výjimky neslučitelné s právním řádem se mají vykládat resktriktivně", tedy ne ty veškeré ve smyslu lex specialis, ale v podstatě excesy. I dnes lze uvést § 12 odst. 3 občanského zákoníku (doufám, že i na Slovensku je dikce stejná), kdy výjimku z ochrany osobnosti tvoří např. zpravodajská licence, avšak bylo by velmi formalistické restriktivném výkladem nevztáhnout licenci i na internetetové zpravodajství.

  Martin Husovec, 06. 04. 2012 v 10:06 - Ad remes.jiri

Bohužiaľ je to však azda najpoužívanejšia výkladová pomôcka Súdneho dvora Európskej únie, hneď po teleologickom výklade (o dôsledkoch v oblasti PDV by sa dalo rozprávať ..).

  Kristián Csach, 10. 04. 2012 v 00:53 - singularia non sunt extendenda

Myslím, že súčasná "právna metodológia" si je dobre vedomá zákutí vzťahu pravidla/výnimky, a odôvodňuje to iba nesystémovými výnimkami z inak koherentného práva. Dobre to ilustruje Filip Melzer vo svojej Metodológii (a samozrejme veľkí metodológovia ako Bydlinski a Kramer venovali mnoho síl v boji proti širokej aplikácii tejto figúry).

Ale, hoci nie je pravidlo vždy použiteľné na výklad existujúceho práva, je veľmi rozumné, ak sa používa programovo legislatívno-technicky, takpovediac ex ante. Mám pocit, že tak sa medzičasom deje na úrovni práva EÚ (práve v dôsledku osvetovej činnosti SDEÚ). Teda už pri tvorbe nových prameňou EÚ práva sa cielene využíva formulačný model pravidlo/výnimka. Na rozdiel od vnútroštátneho práva, kde je figúra pravidlo - výnimka často otázkou štylistiky či náhody.

Darmo, právo nie je súborom pravidiel, právo je súborom výnimiek.

  Juraj Gyarfas, 20. 08. 2019 v 19:49 - triezvo k ochrane spotrebiteľa

" Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty."

ÚS SR, PL. ÚS 11/2016, ZNUÚS 1/2018

  Martin Friedrich, 20. 09. 2022 v 09:34 - Účinky konštatovania nekalej povahy podmienky - SD EÚ spojené veci C-80/21 a C-81/21

Rozsudok SD EÚ z 8. septembra 2022 E.K. a i. proti D.B.P. a M., spojené veci C-80/21 a C-81/21:

1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej môže vnútroštátny súd vyhlásiť za nekalú nie celú zmluvnú podmienku uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ale len tie jej časti, v dôsledku ktorých je podmienka nekalá, takže po zrušení týchto častí zostáva podmienka čiastočne účinná, ak by takéto zrušenie viedlo k zmene obsahu uvedenej podmienky, ktorá má vplyv na jej podstatu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej vnútroštátny súd môže po tom, čo konštatoval nulitnosť nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nespôsobuje nulitnosť tejto zmluvy ako celku, nahradiť túto podmienku ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy.

3. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej vnútroštátny súd môže po tom, čo konštatoval, že nekalá podmienka obsiahnutá v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom je nulitná a že zmluva ako celok je nulitná, nahradiť uvedenú zrušenú podmienku buď výkladom vôle strán s cieľom zabrániť zrušeniu uvedenej zmluvy, alebo dispozitívnym ustanovením vnútroštátneho práva, hoci spotrebiteľ bol informovaný o dôsledkoch nulitnosti tejto zmluvy a akceptoval ich.

4. Smernica 93/13, v spojení so zásadou efektivity,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá stanovuje, že desaťročná premlčacia lehota, v rámci ktorej môže spotrebiteľ podať žalobu o vrátenie peňažných súm neoprávnene zaplatených predajcovi alebo dodávateľovi na základe nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere, začína plynúť odo dňa jednotlivých plnení zo strany spotrebiteľa, aj keď spotrebiteľ k tomuto dňu sám nemohol posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky alebo o nekalej povahe tejto podmienky nevedel, a to bez ohľadu na skutočnosť, že táto zmluva stanovila lehotu splatnosti, v tomto prípade tridsať rokov, ktorá je oveľa dlhšia ako zákonná desaťročná premlčacia lehota.

  Martin Friedrich, 20. 03. 2023 v 10:10 - Postup súdu pri zistení neprijteľných zmluvných podmienok

Rozsudok SD EÚ vec C-6/22 M.B. a i. v. X S.A.


"1. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách


sa má vykladať v tom zmysle, že:


v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom z dôvodu nekalej povahy niektorej z jej zmluvných podmienok prináleží členským štátom, aby prostredníctvom svojho vnútroštátneho práva upravili účinky tohto vyhlásenia neplatnosti, zohľadňujúc ochranu priznanú spotrebiteľovi touto smernicou, a to najmä tak, že zabezpečia obnovenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa nachádzal spotrebiteľ v prípade neexistencie takejto nekalej zmluvnej podmienky.


2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13


sa majú vykladať v tom zmysle, že:


bránia tomu, aby vnútroštátny súd na jednej strane nad rámec akýchkoľvek výsad, ktoré mu v tejto súvislosti priznáva vnútroštátne právo, preskúmal ex offo majetkovú situáciu spotrebiteľa, ktorý požiadal o vyhlásenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi ním a predajcom alebo dodávateľom z dôvodu existencie nekalej podmienky, bez ktorej zmluva nemôže byť naďalej právne záväzná, ani ak toto vyhlásenie neplatnosti môže spotrebiteľovi spôsobiť mimoriadne nepriaznivé dôsledky a na druhej strane, aby odmietol konštatovať uvedenú neplatnosť, ak o ňu spotrebiteľ výslovne žiadal po tom, čo ho vnútroštátny súd objektívne a podrobne informoval o právnych dôsledkoch, ako aj o mimoriadne nepriaznivých ekonomických dôsledkoch, ktoré mu v tejto súvislosti môže vzniknúť.


3. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13


sa má vykladať v tom zmysle, že:


bráni tomu, aby vnútroštátny súd mohol po tom, čo konštatuje nekalú povahu podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, vyplniť medzeru vzniknutú odstránením nekalej podmienky v zmluve uplatnením ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré nemá povahu dispozitívneho ustanovenia. Musí však s prihliadnutím na vnútroštátne právo ako celok zohľadniť všetky opatrenia potrebné na ochranu spotrebiteľa pred mimoriadne nepriaznivými dôsledkami, ktoré by mu mohlo spôsobiť zrušenie zmluvy."


  Martin Friedrich, 20. 03. 2023 v 10:17 - Banky sú povinné poskytnúť informácie platiteľovi o príjemcovi platby

Rozsudok SD EÚ vo veci C‑351/21 ZG proti Beobank SA


"Článok 47 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES,


sa má vykladať v tom zmysle, že:


poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný poskytnúť tomuto platiteľovi informácie umožňujúce identifikovať fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola príjemcom platobnej transakcie odpísanej z účtu tohto platiteľa, a nielen informácie, ktoré má tento poskytovateľ v súvislosti s touto platobnou transakciou po vynaložení čo najvyššieho úsilia k dispozícii."



  Martin Friedrich, 15. 05. 2023 v 10:02 - ESD: Exekučné tituly na základe spotrebiteľských zmlúv je možné preskúmať aj po upynutí 15 dňovej lehoty na podanie námietok

Rozsudok SD EÚ vec C-200/21, TU a SU proti BRD Groupe Societé Générale SA a Next Capital Solutions Ltd.

"Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré neumožňuje súdu v exekučnom konaní, na ktorý je po uplynutí pätnásťdňovej lehoty stanovenej týmto ustanovením podaná námietka proti exekúcii podľa zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá tvorí exekučný titul, posúdiť ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok tejto zmluvy, hoci tento spotrebiteľ môže okrem toho podať žalobu vo veci samej, ktorá mu umožňuje navrhnúť, aby súd rozhodujúci o tejto žalobe pristúpil k takémuto preskúmaniu a nariadil prerušenie exekúcie až do vyhlásenia rozhodnutia o uvedenej žalobe v súlade s iným ustanovením tohto vnútroštátneho práva, pokiaľ je toto prerušenie možné len prostredníctvom zaplatenia záruky, ktorej výška môže spotrebiteľa odradiť od podania takejto žaloby, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. V prípade nemožnosti vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami tejto smernice má vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná námietka proti exekúcii podľa takejto zmluvy, povinnosť preskúmať ex offo, či sú podmienky tejto zmluvy nekalé, pričom v prípade potreby neuplatní akékoľvek vnútroštátne ustanovenia, ktoré takémuto preskúmaniu bránia."

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím