lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Krajčírovič (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Tomáš Plško (2)
Marek Maslák (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Richard Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Ladislav Pollák (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Adam Glasnák (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Majerník (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomas Pavelka (1)
Marcel Ružarovský (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Korman (1)
Michaela Stessl (1)
peter straka (1)
Pavol Chrenko (1)
Zuzana Klincová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Poloha (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Tibor Menyhért (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Janík (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Matej Košalko (1)
Peter K (1)
Ivan Kormaník (1)
Viliam Vaňko (1)
David Halenák (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Patrik Pupík (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Šrámek (1)
Katarína Dudíková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dušan Marják (1)
Ondrej Jurišta (1)
Adam Pauček (1)
Patrik Patáč (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Ľalík (1)
lukas.kvokacka (1)
Pavol Mlej (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Svoboda (1)
Vladimir Trojak (1)
Emil Vaňko (1)
Dávid Kozák (1)
Vladislav Pečík (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Estočák (1)
lukasmozola (1)
Peter Marcin (1)
Vincent Lechman (1)
Lucia Berdisová (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Kurian (1)
Pavel Lacko (1)
Bohumil Havel (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Hudec (1)
Dušan Rostáš (1)
David Horváth (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Galgoczy (1)
I. Stiglitz (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Igor Krist (1)
Róbert Černák (1)
Ivan Priadka (1)
Michal Jediný (1)
Petr Novotný (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Pavlo (1)
Matej Gera (1)
Robert Šorl (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Roman Prochazka (1)
jaroslav čollák (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomas Kovac (1)
Marcel Jurko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Ochrana spotrebiteľa a zmluvná sloboda

Juraj Gyarfas, 01. 04. 2012 v 20:15

Bol som požiadaný, aby som na tomto blogu trochu "spopularizoval" rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v slovenskej veci Perenič a Pereničová v. S.O.S. financ, spol. s r. o. (C-453/10). A hoci diskusií o spotrebiteľskom práve už bolo na tomto blogu nespočetne, súhlasím, že toto rozhodnutie si zaslúži publicitu ako vhodné zasadenie ochrany spotrebiteľa do kontextu zmluvnej slobody.

Osobne toto rozhodnutie (spolu s návrhmi Generálnej advokátky Verica Trstenjak) čítam nasledovne: Spotrebiteľské právo je výnimkou zo zásady zmluvnej slobody. Nemožno poprieť, že ide o výnimku, ktorá je dôležitá, je odôvodnená rozumnými etickými aj ekonomickými úvahami (o ekonomických som písal tu) a v právnom poriadku má miesto. Napriek tomu je to však stále len výnimka. A preto by sa nemala interpretovať ako blanketové splnomocnenie pre sudcov prepisovať zmluvy alebo ich celé "hádzať do koša".

Skutkové okolnosti

Manželia Pereničovci si od spoločnosti S.O.S. zobrali spotrebiteľský úver, pri splácaní ktorého došlo k omeškaniu. S.O.S im vyúčtovala zmluvnú pokutu a Pereničovci sa následne pred súdom domáhali určenia neplatnosti celej úverovej zmluvy. Argumentovali, že v zmluve bola okrem iného nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN).

Okresný súd v Prešove dospel k záveru, že "odpáliť" celú zmluvu a nielen jednotlivé nekalé dojednania by pre manželov Pereničovcov bolo výhodnejšie, keďže by boli povinní zaplatiť len zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % a nie celé náklady súvisiace s poskytnutím úveru. V tejto súvislosti súd predložil prejudiciálnu otázku, či "v prípade zistenia nekalých zmluvných klauzúl v spotrebiteľskej zmluve [možno z čl. 6 smernice 93/13/EHS] vyvodiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie". Inými slovami, či z dôvodu nekalých dojednaní možno "odpáliť" celú zmluvu. (Pre úplnosť treba dodať, že časť otázok sa týkala aj RPMN, tieto však pre túto diskusiu nie sú relevantné.)

Návrhy Generálnej advokátky

Generálna advokátka predložila rozsiahle návrhy, v ktorých sa vysporiadala nielen s predloženými otázkami (čo by bolo možné na rozsahu niekoľkých viet, ako ukazuje rozhodnutie samotného Súdneho dvora), ale načrtla aj filozofické chápanie ochrany spotrebiteľa. A práve preto sú jej návrhy podľa mňa také zaujímavé.

V prvom rade potvrdila, že smernica predstavuje minimálnu harmonizáciu a teda členským štátom v zásade nič nebráni zaviesť prísnejšiu ochranu spotrebiteľa (zrejme vrátane absolútnej neplatnosti celých zmlúv, v ktorých sa nachádzajú nekalé dojednania). Ďalej však analyzovala, ako by sa uvedená otázka riešila podľa smernice.

Generálna advokátka potvrdila, že význam ochrany spotrebiteľa je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé dojednania vyhlasuje za neplatné (nezáväzné). Ďalej však zdôrazňuje, že v zásade ide o výnimku a čl. 6 smernice preferuje čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať.

Otázka, či zmluva môže ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria, či celková neplatnosť je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Podľa Generálnej advokátky "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre ohraničené výnimočné prípady". Účelom smernice "je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z týchto zmlúv“, [nie však] vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku."

Generálna advokátka ďalej argumentuje zmluvnou slobodou. "Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre jednu zmluvnú stranu, by bola zmluvná autonómia."

Najdôležitejšou časťou je azda dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. "Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať." Smernica síce spotrebiteľa chráni v rozsahu, v akom je to nevyhnutné na obnovenie rovnováhy medzi nerovnými stranami, ale nad rámec toho "nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne". Nemožno vychádzať z toho, že normotvorca "chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri". Podľa Generálnej advokátky v konečnom dôsledku "neexistuje [...] dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu týchto povinností zaviazal dobrovoľne".

Záverom sa zdôrazňuje právna istota. Jedným z dôvodov prijatia smernice bolo "stimulovať hospodársku súťaž". Avšak obchodná činnosť sa "môže vyvíjať iba tam, kde sa účastníkom hospodárskej súťaže zabezpečí právna istota, [k čomu patrí] ochrana dôvery účastníkov hospodárskej súťaže v zachovanie existencie zmluvných vzťahov."

Súdny dvor

Sudcovia sa s predloženou otázkou vyrovnali na rozsahu niekoľkých odsekov. Dospeli však k rovnakému záveru ako Generálna advokátka a preto je jej odôvodnenie aplikovateľné aj na rozhodnutie Súdneho dvora.

Záver

Ako som písal na úvod, v žiadnom prípade nepopieram význam ochrany spotrebiteľa a súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Myslím si, že ochrana spotrebiteľa je v konečnom dôsledku dobrá nie len pre samotných spotrebiteľov, ale aj pre podnikateľov. Ako ilustruje ekonomická teória market for lemons, ochrana spotrebiteľa čistí trh od nekvalitných podnikateľov a bráni jeho špirálovitej degradácii.

Ale napriek tomu všetkému by ochrana spotrebiteľa stále mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody. A ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne. Na škrtnutie každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali existovať silné dôvody. Na "odpálenie" celej zmluvy by mali existovať o to silnejšie dôvody. A ochrana spotrebiteľa by nemala byť nástrojom na sudcovské prepisovanie dobrovoľne uzatvorených zmlúv podľa predstáv sudcu o "vhodnejšom" obsahu zmluvy alebo nástrojom na vyjadrenie sudcovho morálneho názoru o podnikaní niektorých nebankoviek.


Názory k článku Ochrana spotrebiteľa a zmluvná sloboda:


  Milan Kvasnica, 01. 04. 2012 v 23:50 - Vrchní soud v Olomouci

Vrchní soud v Olomouci, oproti Krajskému soudu v Ostravě, platnost smlouvy jako celku potvrdil.

http://www.slv.cz/1VSOL43/2011

  Jiří Remeš, 05. 04. 2012 v 21:10 - remes.jiri

Dovolím si vznést námitku, že pravidlo "výjimky by se měly vykládat restriktivně" je z pohledu moderní metodiky argumentace a nalézání práva vadné a nemělo by se používat. Původně pramení z CIC, kde tato zásada však znamenala že "výjimky neslučitelné s právním řádem se mají vykládat resktriktivně", tedy ne ty veškeré ve smyslu lex specialis, ale v podstatě excesy. I dnes lze uvést § 12 odst. 3 občanského zákoníku (doufám, že i na Slovensku je dikce stejná), kdy výjimku z ochrany osobnosti tvoří např. zpravodajská licence, avšak bylo by velmi formalistické restriktivném výkladem nevztáhnout licenci i na internetetové zpravodajství.

  Martin Husovec, 06. 04. 2012 v 10:06 - Ad remes.jiri

Bohužiaľ je to však azda najpoužívanejšia výkladová pomôcka Súdneho dvora Európskej únie, hneď po teleologickom výklade (o dôsledkoch v oblasti PDV by sa dalo rozprávať ..).

  Kristián Csach, 10. 04. 2012 v 00:53 - singularia non sunt extendenda

Myslím, že súčasná "právna metodológia" si je dobre vedomá zákutí vzťahu pravidla/výnimky, a odôvodňuje to iba nesystémovými výnimkami z inak koherentného práva. Dobre to ilustruje Filip Melzer vo svojej Metodológii (a samozrejme veľkí metodológovia ako Bydlinski a Kramer venovali mnoho síl v boji proti širokej aplikácii tejto figúry).

Ale, hoci nie je pravidlo vždy použiteľné na výklad existujúceho práva, je veľmi rozumné, ak sa používa programovo legislatívno-technicky, takpovediac ex ante. Mám pocit, že tak sa medzičasom deje na úrovni práva EÚ (práve v dôsledku osvetovej činnosti SDEÚ). Teda už pri tvorbe nových prameňou EÚ práva sa cielene využíva formulačný model pravidlo/výnimka. Na rozdiel od vnútroštátneho práva, kde je figúra pravidlo - výnimka často otázkou štylistiky či náhody.

Darmo, právo nie je súborom pravidiel, právo je súborom výnimiek.

  Juraj Gyarfas, 20. 08. 2019 v 19:49 - triezvo k ochrane spotrebiteľa

" Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty."

ÚS SR, PL. ÚS 11/2016, ZNUÚS 1/2018

  Martin Friedrich, 20. 09. 2022 v 09:34 - Účinky konštatovania nekalej povahy podmienky - SD EÚ spojené veci C-80/21 a C-81/21

Rozsudok SD EÚ z 8. septembra 2022 E.K. a i. proti D.B.P. a M., spojené veci C-80/21 a C-81/21:

1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej môže vnútroštátny súd vyhlásiť za nekalú nie celú zmluvnú podmienku uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ale len tie jej časti, v dôsledku ktorých je podmienka nekalá, takže po zrušení týchto častí zostáva podmienka čiastočne účinná, ak by takéto zrušenie viedlo k zmene obsahu uvedenej podmienky, ktorá má vplyv na jej podstatu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej vnútroštátny súd môže po tom, čo konštatoval nulitnosť nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nespôsobuje nulitnosť tejto zmluvy ako celku, nahradiť túto podmienku ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy.

3. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej vnútroštátny súd môže po tom, čo konštatoval, že nekalá podmienka obsiahnutá v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom je nulitná a že zmluva ako celok je nulitná, nahradiť uvedenú zrušenú podmienku buď výkladom vôle strán s cieľom zabrániť zrušeniu uvedenej zmluvy, alebo dispozitívnym ustanovením vnútroštátneho práva, hoci spotrebiteľ bol informovaný o dôsledkoch nulitnosti tejto zmluvy a akceptoval ich.

4. Smernica 93/13, v spojení so zásadou efektivity,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá stanovuje, že desaťročná premlčacia lehota, v rámci ktorej môže spotrebiteľ podať žalobu o vrátenie peňažných súm neoprávnene zaplatených predajcovi alebo dodávateľovi na základe nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere, začína plynúť odo dňa jednotlivých plnení zo strany spotrebiteľa, aj keď spotrebiteľ k tomuto dňu sám nemohol posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky alebo o nekalej povahe tejto podmienky nevedel, a to bez ohľadu na skutočnosť, že táto zmluva stanovila lehotu splatnosti, v tomto prípade tridsať rokov, ktorá je oveľa dlhšia ako zákonná desaťročná premlčacia lehota.

  Martin Friedrich, 20. 03. 2023 v 10:10 - Postup súdu pri zistení neprijteľných zmluvných podmienok

Rozsudok SD EÚ vec C-6/22 M.B. a i. v. X S.A.


"1. Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách


sa má vykladať v tom zmysle, že:


v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom z dôvodu nekalej povahy niektorej z jej zmluvných podmienok prináleží členským štátom, aby prostredníctvom svojho vnútroštátneho práva upravili účinky tohto vyhlásenia neplatnosti, zohľadňujúc ochranu priznanú spotrebiteľovi touto smernicou, a to najmä tak, že zabezpečia obnovenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa nachádzal spotrebiteľ v prípade neexistencie takejto nekalej zmluvnej podmienky.


2. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13


sa majú vykladať v tom zmysle, že:


bránia tomu, aby vnútroštátny súd na jednej strane nad rámec akýchkoľvek výsad, ktoré mu v tejto súvislosti priznáva vnútroštátne právo, preskúmal ex offo majetkovú situáciu spotrebiteľa, ktorý požiadal o vyhlásenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi ním a predajcom alebo dodávateľom z dôvodu existencie nekalej podmienky, bez ktorej zmluva nemôže byť naďalej právne záväzná, ani ak toto vyhlásenie neplatnosti môže spotrebiteľovi spôsobiť mimoriadne nepriaznivé dôsledky a na druhej strane, aby odmietol konštatovať uvedenú neplatnosť, ak o ňu spotrebiteľ výslovne žiadal po tom, čo ho vnútroštátny súd objektívne a podrobne informoval o právnych dôsledkoch, ako aj o mimoriadne nepriaznivých ekonomických dôsledkoch, ktoré mu v tejto súvislosti môže vzniknúť.


3. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13


sa má vykladať v tom zmysle, že:


bráni tomu, aby vnútroštátny súd mohol po tom, čo konštatuje nekalú povahu podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, vyplniť medzeru vzniknutú odstránením nekalej podmienky v zmluve uplatnením ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré nemá povahu dispozitívneho ustanovenia. Musí však s prihliadnutím na vnútroštátne právo ako celok zohľadniť všetky opatrenia potrebné na ochranu spotrebiteľa pred mimoriadne nepriaznivými dôsledkami, ktoré by mu mohlo spôsobiť zrušenie zmluvy."


  Martin Friedrich, 20. 03. 2023 v 10:17 - Banky sú povinné poskytnúť informácie platiteľovi o príjemcovi platby

Rozsudok SD EÚ vo veci C‑351/21 ZG proti Beobank SA


"Článok 47 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES,


sa má vykladať v tom zmysle, že:


poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný poskytnúť tomuto platiteľovi informácie umožňujúce identifikovať fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola príjemcom platobnej transakcie odpísanej z účtu tohto platiteľa, a nielen informácie, ktoré má tento poskytovateľ v súvislosti s touto platobnou transakciou po vynaložení čo najvyššieho úsilia k dispozícii."



  Martin Friedrich, 15. 05. 2023 v 10:02 - ESD: Exekučné tituly na základe spotrebiteľských zmlúv je možné preskúmať aj po upynutí 15 dňovej lehoty na podanie námietok

Rozsudok SD EÚ vec C-200/21, TU a SU proti BRD Groupe Societé Générale SA a Next Capital Solutions Ltd.

"Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré neumožňuje súdu v exekučnom konaní, na ktorý je po uplynutí pätnásťdňovej lehoty stanovenej týmto ustanovením podaná námietka proti exekúcii podľa zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá tvorí exekučný titul, posúdiť ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu podmienok tejto zmluvy, hoci tento spotrebiteľ môže okrem toho podať žalobu vo veci samej, ktorá mu umožňuje navrhnúť, aby súd rozhodujúci o tejto žalobe pristúpil k takémuto preskúmaniu a nariadil prerušenie exekúcie až do vyhlásenia rozhodnutia o uvedenej žalobe v súlade s iným ustanovením tohto vnútroštátneho práva, pokiaľ je toto prerušenie možné len prostredníctvom zaplatenia záruky, ktorej výška môže spotrebiteľa odradiť od podania takejto žaloby, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. V prípade nemožnosti vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami tejto smernice má vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná námietka proti exekúcii podľa takejto zmluvy, povinnosť preskúmať ex offo, či sú podmienky tejto zmluvy nekalé, pričom v prípade potreby neuplatní akékoľvek vnútroštátne ustanovenia, ktoré takémuto preskúmaniu bránia."

  Ľuboslav Sisák, 05. 10. 2023 v 17:09 - SD EÚ k odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na diaľku

Veľmi často sa stretávame so spotrebiteľskými službami, ktoré ponúkajú bezplatnú skúšobnú dobu, po ktorej sa služba automaticky zmení na službu platenú s dobou určitou (napr. mesiac zadarmo a potom každý mesiac 6 eur).
Na Súdny dvor (C-565/22, Sofatutor) sa dostala rakúska prejudiciálna otázka, či spotrebiteľ má svoje "tradičné" právo odstúpiť od takejto zmluvy po 14 dňoch len jedenkrát, a to po uzavretí zmluvy, alebo aj druhýkrát po tom, čo sa služba zmení na platenú.
Odpoveď závisí od toho, či podnikateľ poučil spotrebiteľa pri prvotnom uzavretí zmluvy o cenových podmienkach služby (aj o potenciálnej zmene služby na platenú) dostatočne jasne, zrozumiteľne a jednoznačne. Ak áno, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy len raz pri prvotnom uzavretí zumluvy. Ak nie, tak aj po zmene služby na platenú.

Celé znenie odpovede na prejudiciálnu otázku:
Článok 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na diaľku je zaručené len raz vo vzťahu k zmluve o poskytovaní služieb a stanovujúcej pre spotrebiteľa bezplatnú počiatočnú dobu, po ktorej v prípade, že spotrebiteľ počas tejto doby zmluvu nevypovie alebo od nej neodstúpi, nasleduje platená doba, ktorá sa v prípade nevypovedania tejto zmluvy automaticky obnoví na dobu určitú, pod podmienkou, že pri uzavretí uvedenej zmluvy je spotrebiteľ jasne, zrozumiteľne a jednoznačne informovaný obchodníkom, že po uvedenej počiatočnej bezplatnej dobe sa toto poskytovanie služieb stane plateným.

C-565/22, Sofatutor

  Martin Friedrich, 13. 10. 2023 v 12:46 - Právo spotrebiteľa na informácie SD EÚ C‑326/22

SD EÚ C‑326/22

"Článok 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS

sa má vykladať v tom zmysle, že:

spotrebiteľ v zmysle článku 3 písm. a) tejto smernice môže od veriteľa požadovať kópiu tejto zmluvy, ako aj všetky informácie týkajúce sa splatenia úveru, ktoré nie sú uvedené v samotnej zmluve, ale ktoré sú potrebné jednak na overenie výpočtu sumy, ktorú má veriteľ zaplatiť z dôvodu zníženia celkových nákladov spojených s úverom, ktoré je dôsledkom toho, že predčasne splatil úver, a jednak na to, aby sa tomuto spotrebiteľovi umožnilo podať prípadnú žalobu na vrátenie tejto sumy."

  Martin Friedrich, 12. 01. 2024 v 15:55 - Následky porušenia povinnosti preveriť bonitu spotrebiteľa

Rozsudok SD EÚ C-755/22 Nárokuj s.r.o. v. EC Financial Services, a.s.

"Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia tomu, aby bol veriteľ v prípade, že porušil svoju povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, sankcionovaný v súlade s vnútroštátnym právom neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zánikom jeho nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov, hoci táto zmluva bola v celom rozsahu vykonaná zmluvnými stranami a spotrebiteľovi nevznikli v dôsledku tohto porušenia žiadne nepriaznivé dôsledky."

  Martin Friedrich, 22. 03. 2024 v 10:03 - Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom a ročná percentuálna miera nákladov, čiastočný neúspech spotrebiteľa a trovy

Rozsudok SD EÚ S.R.G. v. Profi Credit Bulgaria EOOD vec C-714/22, ktorý by v zmysle jeho výroku mal mať priamy dopad aj na naše hmotné spotrebiteľké právo a ako aj na proces z pohľadu trov konania:


1. Článok 3 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS


sa má vykladať v tom zmysle, že:


náklady na doplnkové služby k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré poskytujú spotrebiteľovi, ktorý si tieto služby kúpil, prednosť pri posudzovaní jeho žiadosti o úver a poskytnutí požičanej sumy, ako aj možnosť odložiť zaplatenie mesačných splátok alebo znížiť ich výšku, spadajú pod pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ v zmysle tohto ustanovenia, a teda pod pojem „ročná percentuálna miera nákladov“ v zmysle článku 3 písm. i), ak sa nadobudnutie uvedených služieb ukáže ako povinné pri získaní dotknutého úveru alebo ak tieto služby predstavujú mechanizmus určený na zakrytie skutočných nákladov tohto úveru.


2. Článok 10 ods. 2 písm. g) a článok 23 smernice 2008/48


sa majú vykladať v tom zmysle, že:


nebránia tomu, aby sa v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov zahŕňajúcu všetky náklady stanovené v článku 3 písm. g) tejto smernice, považovala táto zmluva za bezúročnú a bez poplatkov, a tak jej zrušenie má za následok len vrátenie požičanej istiny dotknutým spotrebiteľom.


3. Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách


sa má vykladať v tom zmysle, že:


podmienky týkajúce sa doplnkových služieb k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré poskytujú spotrebiteľovi, ktorý si ich kúpil, prednosť pri posudzovaní jeho žiadosti o úver a poskytnutí požičanej sumy, ako aj možnosť odložiť zaplatenie mesačných splátok alebo znížiť ich výšku, v zásade nepatria do hlavného predmetu tejto zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia, a teda podliehajú posúdeniu ich nekalej povahy.


4. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13


sa má vykladať v tom zmysle, že:


podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá dotknutému spotrebiteľovi umožňuje odložiť alebo upraviť mesačné splátky úveru prostredníctvom zaplatenia dodatočných poplatkov, hoci nie je isté, či tento spotrebiteľ využije túto možnosť, môže mať nekalú povahu, najmä ak sú tieto poplatky zjavne neprimerané vo vzťahu k výške poskytnutého úveru.


5. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity


sa majú vykladať v tom zmysle, že:


bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje uložiť spotrebiteľovi povinnosť znášať časť trov konania, ak v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy sa jeho návrhu na vrátenie súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené bez právneho dôvodu, vyhovelo len čiastočne, pretože je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké určiť rozsah práva tohto spotrebiteľa na vrátenie týchto súm.


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím