lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (111)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (39)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Michal Krajčírovič (5)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Ondrej Halama (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Marek Maslák (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Richard Macko (2)
Jana Mitterpachova (1)
Nora Šajbidor (1)
peter straka (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter Janík (1)
Lucia Berdisová (1)
Igor Krist (1)
Ondrej Jurišta (1)
Lucia Palková (1)
Pavol Mlej (1)
Eduard Pekarovič (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Klincová (1)
Michal Ďubek (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomáš Pavlo (1)
Michaela Stessl (1)
I. Stiglitz (1)
Pavel Lacko (1)
Petr Steiner (1)
Gabriel Závodský (1)
Vincent Lechman (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
lukas.kvokacka (1)
Ladislav Pollák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
lukasmozola (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Marcel Jurko (1)
Paula Demianova (1)
Martin Estočák (1)
Robert Šorl (1)
Martin Svoboda (1)
Matej Košalko (1)
Peter Kubina (1)
David Horváth (1)
Matej Gera (1)
Ivan Michalov (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomas Kovac (1)
Jakub Mandelík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
Ivan Priadka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Katarína Dudíková (1)
Michal Jediný (1)
Tomáš Ľalík (1)
Miriam Potočná (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Bránik (1)
Martin Šrámek (1)
Peter Marcin (1)
Martin Poloha (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Ružarovský (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Korman (1)
Dušan Marják (1)
Bohumil Havel (1)
Adam Pauček (1)
Róbert Černák (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Rostáš (1)
Radoslav Pálka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zásada perpetuatio fori

Paula Demianova, 11. 11. 2011 v 13:25

Až donedávna som bola presvedčená, že zásada perpetuatio fori je zásada trvania miestnej príslušnosti, podľa ktorej miestna príslušnosť súdu je určená podľa okolností, ktoré sú v dobe začatia súdneho konania a miestna príslušnosť trvá až do jeho skončenia. Preto som ostala zaskočená keď súd (na ktorý bol podaný návrh podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) OSP, teda ako na výlučne príslušný súd podľa trvalého pobytu maloletého) postúpil právnu vec (zvýšenie výživného pre maloleté dieťa) na iný okresný súd z dôvodu, že tento pôvodne rozhodoval vo veci starostlivosti o maloletého, v ktorom bolo vydané pôvodné rozhodnutie. Postúpenie odôvodnil tým, že dosiaľ nedošlo k postupu v zmysle ust. § 177 ods. 2 OSP.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 OSP sa príslušnosť súdu určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Toto ustanovenie teda vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej a to až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné. Nerešpektovanie tejto zásady znamená porušenie práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto som mala za to, že súd postupoval v rozpore so zákonnou úpravou, keď bol podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) OSP miestne príslušný na konanie, no napriek tomu vec postúpil na iný súd.

Ustanovenie § 177 ods. 2 OSP síce umožňuje v prípade, ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého, ale za predpokladu zmeny okolností pre posúdenie súdnej príslušnosti po začatí konania.

Pri pátraní po tom, či postupoval súd správne, ak postúpil vec inému súdu, pretože mal za to, že nie je príslušný na konanie kým súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletého, nerozhodol o prenesení svojej príslušnosti, som sa stretla s odkazom na rozhodnutie súdu zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk (označené ako R 45/1997), v ktorom je uvedené, že „miestna príslušnosť všeobecného súdu vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia a trvá po celú dobu konania (tzv. zásada perpetuatio fori). Zmena takto určenej príslušnosti je zásadne možná len postupom podľa ustanovenia § 177 ods. 2 OSP.“ Bližšie sa k tomuto rozhodnutiu dostať neviem. Takýto názor však nie je celkom v súlade s vyššie uvedenou zásadou perpetuatio fori, keď trvanie miestnej príslušnosti určenej podľa okolností, ktoré sú v dobe začatia konania by mali trvať do jeho skončenia, pretože by tým trvali ešte aj po jeho skončení a prenášali by sa aj do ďalšieho konania. Pritom súd, na ktorý bola príslušnosť postúpená vydal uznesenie o prenesení príslušnosti podľa ust. § 177 ods. 2 OSP späť na súd, ktorý mu vec postúpil, avšak od podania samotného návrhu uplynulo len doteraz viac ako 1,5 roka, čo je vzhľadom k tomu, že sa jedná o maloletého dosť dlhá doba. Preto som dosiaľ nenadobudla presvedčenie o tom, že by takýto postup súdu bol správny a že je ním zachovaná zásada perpetuatio fori v zmysle, v akom som ju doteraz vnímala.



Názory k článku Zásada perpetuatio fori:


  Paula Demianova, 11. 11. 2011 v 14:19 - doplnenie

Len pre doplnenie uvádzam, že pod spomínaným R 45/1997 je Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 32/97 z 20.10.1997 (zo stanoviska vyberám: "Aplikácia miestnej príslušnosti v praxi má význam až pri začatí súdneho konania. Riadi sa stanovenou právnou úpravou. Ak ide o vec úpravy práv a povinností rodičov (manželov) voči maloletým deťom, miestna príslušnosť na konanie je založená výlučnou príslušnosťou podľa § 88 ods. 1 písm. c) O.s.p. Na tejto miestnej príslušnosti nič nemení, že v prípade rozvodového konania úpravu pomerov manželov voči spoločným deťom vykonáva súd príslušný na rozvodové konanie (ktorý môže byť odlišný od všeobecného súdu maloletého), v dôsledku výlučnej miestnej príslušnosti súdu konania o rozvod manželstva ( § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Na ďalšiu úpravu, medzi rodičmi a deťmi, ku ktorej môže dochádzať po skončení rozvodového konania a právoplatnej úprave pomerov rodičov voči deťom na čas po rozvode, je miestne príslušným súd, ktorého miestna príslušnosť pôvodne bola založená.

Tam, kde miestna príslušnosť pred rozvodovým konaním založená nebola, založil ju súd, ktorý manželstvo rozviedol a súčasne v rámci tohto konania ( § 113 ods. 1 O.s.p.) upravil aj pomery rozvedených manželov, ako rodičov voči maloletým deťom pochádzajúcich z manželstva."). Prakticky to znamená, že keď sa medzi prvým rozhodnutím súdu a ďalším návrhom na začatie konania zmení bydlisko maloletého a rodič sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti, takýto postup súdov bude predlžovať celé konanie, nehovoriac o tom, že voči uzneseniu o prenesení príslušnosti môže byť podané odvolanie, rozhodovanie o ktorom celý proces neprimerane predĺži. A v stanovisku stojí, že príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia, takže v prípade ďalšieho návrhu bude nutné celý proces znova zopakovať.

  Peter Varsányi, 04. 01. 2012 v 17:28 - Čo je dôležitejšie: Zásada alebo záujmy maloletých detí ?

Myslím si, že súdy by mali v prvom rade brať ohľad na ľudí a konať rýchlejšie. Obzvlášť, keď ide o takú citlivú problematiku, akou úprava výživného iste je. Zámerne píšem o úprave výšky výživného. Stretávam sa totiž v praxi nielen s potrebou zvýšiť výživné, ale aj s opačnou situáciou. Ak dôjde k situácii, že rodič požiada o zníženie výživného, druhému z rodičov len vyhovuje takéto striktné dodržiavanie vyššie uvedenej zásady. Veľa krát sa otcovia dostanú do situácie, že nemajú finančné prostriedky na platenie výživného, resp. po jeho zaplatení, im ostane minimálna suma na prežitie. A kedže spotrebované výživné na maloleté deti sa nevracia, robia matky legálne obštrukcie, aby predĺžili konania.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím