lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Peter Kotvan (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Peter Zeleňák (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Varga (2)
Richard Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Ladislav Pollák (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Dušan Rostáš (1)
Natalia Janikova (1)
I. Stiglitz (1)
Robert Vrablica (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Estočák (1)
peter straka (1)
Patrik Pupík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Klincová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Patrik Patáč (1)
Petr Novotný (1)
Peter Marcin (1)
Ivan Priadka (1)
Tomáš Korman (1)
Emil Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Tibor Menyhért (1)
Paula Demianova (1)
lukas.kvokacka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomáš Pavlo (1)
Igor Krist (1)
Matej Košalko (1)
Vladimir Trojak (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Marják (1)
Adam Glasnák (1)
Petr Steiner (1)
Tomas Pavelka (1)
Zuzana Adamova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Hudec (1)
Peter Kubina (1)
Viliam Vaňko (1)
Adam Pauček (1)
lukasmozola (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Demo (1)
Dávid Kozák (1)
Michal Jediný (1)
Martin Galgoczy (1)
Roman Prochazka (1)
Jakub Mandelík (1)
Robert Šorl (1)
Bohumil Havel (1)
Tomas Kovac (1)
Bystrik Bugan (1)
Ivan Kormaník (1)
Róbert Černák (1)
jaroslav čollák (1)
David Halenák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Andrej Majerník (1)
Matej Gera (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Miriam Potočná (1)
Nora Šajbidor (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavel Lacko (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Berdisová (1)
Lucia Palková (1)
Michaela Stessl (1)
Peter K (1)
Matej Kurian (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Janík (1)
Vincent Lechman (1)
David Horváth (1)
Pavol Mlej (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Bránik (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Poloha (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ivan Michalov (1)
Pavol Chrenko (1)
Vladislav Pečík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Príbeh jedného poplatku, alebo niečo tu nehrá :

Jaroslav Čollák, 19. 10. 2011 v 20:33

Príspevok má snahu upozorniť na viaceré skutočnosti. Prvou je stará známa, dogmatická veta, že zákony by sa mali dodržiavať, druhou je pravdepodobne najdôležitejšia z týchto a to skutočnosť, stanovená dokonca samotnou Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne v čl.59 odsek 1 a 2 hovoriaca o tom že poplatky sa môžu vyberať zákonom a na základe zákona, a treťou skutočnosťou je, že v právnom poriadku existuje inštitút bezdôvodného obohatenia. Či tieto tvrdenia vieme nájsť v presahoch rozoberaného, reálne existujúceho prípadu nechám na čitateľov, svoj postoj samozrejme vyjadrím prezentovaním samotného príspevku.

Univerzitná pôda, v širšom chápaní akademická pôda patrí medzi tie, v ktorých by sa litera zákona mala uplatňovať s čo najväčšou precíznosťou. Poslucháči či už denných alebo externých študijných programov by mali byť ako každý člen ľudskej spoločnosti vedení ku cteniu si zákonov, pravidiel či jednotlivých foriem správania sa v tejto množine vzťahov, pričom staré známe „vodu káže - víno pije“ by malo ostať na okraji pozornosti či možnosti jeho realizácie. Aby sme zbytočne nezahŕňali internet zbytočnými písmenami a tým pádom prebytočne dlhými článkami, poďme rovno k veci. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika ( ďalej UPJŠ) je subjektom, o ktorom bude tento článok, druhé husle v ňom hraje zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z.z (ďalej ZVŠ) spolu s vnútornými predpismi tejto univerzity.

Systematika článku bude dá sa povedať prevrátená, keďže zákonné uchopenie prípadu rozoberieme až druhotne. Teda ozrejmime si konkrétny prípad, vopred sa ospravedlňujem za zjednodušenie si tohto trúfalého bádania, no obmedzím sa na odrážkovú formu ozrejmenia skutkovej situácie :

Analýza :

Postupným skúmaním inštitútov oprávňujúcich univerzitu vyberať kvalitatívne odlišné poplatky sa dostaneme ku zodpovedaniu položenej otázky, a možno aj k iným presahom, ktoré ako sa vzhľadom na ešte neuvedené zdá sú minimálne znepokojivé.


1. Rozpočet vysokej školy :

Paragraf 16 ZVŠ vymedzuje štruktúru tohto rozpočtu, pre potreby tohto príspevku sa obmedzím iba na jeho odsek 3, ktorý poplatky spojené so štúdiom ustanovuje ako výnos verejnej vysokej školy - oko detailistu odkazujem na jeho plné znenie[1] :


(3) Výnosmi verejnej vysokej školy sú

a) dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 89 (ďalej len "dotácia"),

b) školné podľa § 92 ods. 4 až 9 a § 113a ods. 10,

c) poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 ods. 10 až 14 (ďalej len "poplatky spojené so štúdiom"),

d) výnosy z ďalšieho vzdelávania, 1)

e) výnosy z majetku verejnej vysokej školy,

f) výnosy z duševného vlastníctva,

g) výnosy z vlastných finančných fondov,

h) iné výnosy z hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.


2. Preukaz študenta :

Prolongačný poplatok, ktorý je nosnou témou tohto príspevku sa viaže ku preukazu študenta, o ktorom taktiež hovorí ZVŠ.

§ 58a, § 67 ZVŠ

Ø § 58 (3) : Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz študenta [ § 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou školou.


Doklady o štúdiu

a) preukaz študenta, b) výkaz o štúdiu (index), c) výpis výsledkov štúdia, d) záznamník klinickej praxe.

3. Poplatky :

Zaradiť spomenutý prolongačný poplatok je z hľadiska systematiky poplatkov ustanovených v zákone o vysokých školách nemožné, no nepredbiehajme. Spomenuté poplatky vieme deliť na dve významné skupiny a to na školné, a na poplatky spojené so štúdiom. Školné je určené zákonom[2] a o úprave poplatkov spojených so štúdiom sa dozvieme takýmto postupom :

a) poplatky spojené so štúdiom sú výnosmi VŠ : § 16 odsek 3 :


(10) Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu podľa odseku 1.

(11) Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu podľa odseku 1.

(12) Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.

(13) Verejná vysoká škola môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií ( § 67), za vydanie dokladov o absolvovaní štúdia ( § 68), ak sa požadujú v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia a za uznávanie rovnocennosti dokladov o štúdiu [ § 106 ods. 2 písm. a)]. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi okrem poplatku za uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných mimo členských štátov na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností (ďalej len "regulované povolanie"), ktorý je 99, 50 eura.

(14) Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium ( § 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odsekov 1 až 13 na nasledujúci akademický rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia zverejní povinnosť študenta uhradiť školné podľa odseku 4 na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Verejná vysoká škola môže zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia zodpovedá školnému určenému v študijnom programe na príslušný akademický rok.

To, že výšku týchto poplatkov určuje vnútorný predpis fakulty sme uznali ako premisu, ktorú vyvracať nebudeme. Poplatok, ktorý študent hradí za jeho vyhotovenie prirodzene, taktiež musí nájsť oporu v predmetnom zákone. Skúsme to teda takto : nazrime do § 92 odsek 13 ZVŠ, ktorý nám vymedzuje : Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole ( opäť to oko detailistu odkazujem na celé znenie tohto paragrafu, no pre naše potreby je nám k dispozícii len jeho trinásty odsek) :

Upozorníme na Rozhodnutie rektora č. 2/2011 o určení školného, poplatkov spojených so štúdiom a o úhradách nákladov spojených so zvyšovaním kvalifikácie v ak. roku 2011/2012 na UPJŠ v Košiciach[5], ktoré nielen tento poplatok určuje.

Pri snahe o zaradenie spomenutého prolongačného poplatku medzi poplatky ktoré umožňuje zákon o vysokých školách vyberať sme príliš úspešní neboli – avšak paradoxne, v uvedenom rozhodnutí rektora sa tento náhle objavuje v článku 5 a zhmotňuje pritom pochybnosti o zákonnosti jeho výberu :


3.1 Sankčný poplatok za nedodržanie termínu stanoveného pre vizuálnu prolongáciu :

Nielenže je dôvodné pochybovať o zákonnosti vyberania základného, prolongačného poplatku, ale situácia zachádza do ešte absurdnejších rozmerov.

Študent informáciu o dobe, v ktorej si musí „povinne“ zaplatiť sporný prolongačný poplatok (do 31.8 20**, pozn. aut.) a tým predĺžiť platnosť svojho „preukazu študenta“ zistí na internetovej stránke fakulty na ktorej študuje formou oznamu[6]. Tento poplatok riadne a včas zaplatí, a aj na základe toho sa vykoná jeho zápis do konkrétneho ročníka jeho štúdia. Dokladom o tomto zaplatení a tým predĺžení platnosti jeho preukazu študenta je poštový doklad ( samozrejme sekundárne toto predĺženie platnosti preukazu doplňuje vizuálna a elektronická prolongácia – no o absurdnosti týchto neskôr ... ) . S týmto preukazom študent príde ku elektronickému terminálu, ku ktorému priloží svoj preukaz študenta a tento mu predĺži jeho platnosť o jeden celý kalendárny rok ( paradoxne vždy len do 31.8 20**).

Okrem iného, aby povinností nebolo málo, ďalšia formálna požiadavka pre potreby preukázania predĺženia platnosti študentského preukazu : strieborná nálepka prilepená na jeho zadnú stranu pracovníkmi uvedenej Správy systému Automatickej identifikácie osôb UPJŠ (AIO). A práve v tejto situácii mám opätovne pocit, že požiadavka dodržiavania zákona dostáva výprask. Dodajme, že akademický rok sa na väčšine fakúlt UPJŠ začína 21. Septembra. Nazrime teda do organizačného poriadku AIO[7], konkrétne do jeho článku 5, odseku 7 písmena a).


Ak študent túto lehotu nestihne, je vystavený ďalšiemu, pre potreby „úkonu nalepenia“ prolongačnej nálepky povinnému „sankčnému poplatku“ v stanovenej výške, ktorí taktiež ustanovuje rozhodnutie rektora 2/2011. Treba povedať, podotknúť, a trikrát podčiarknuť, že spomenutý elektronický terminál UPJŠ predĺži bez problémov platnosť preukazu študenta aj po 30 septembri.

Nielenže postrádam zákonnú oporu vyberania prolongačného poplatku, ale navyše, rozhodnutie rektora ustanovuje nezmyselné obdobie v tomto roku 8 pracovných dní, v ktorých si študent „musí“ zabezpečiť nalepenie prolongačnej nálepky ( vizuálna prolongácia), pričom ustanovuje následne aj sankčný poplatok v rôznej výške, ak to tento študent v uvedenom časovom období neurobí.

Do úvahy sa natíska otázka, čo v prípade, ak jednoducho kapacita pracoviska, kde si nalepenie tejto nálepky študent má zabezpečiť v týchto 8 pracovných dňoch prolongáciu všetkým študentom nebude vedieť zabezpečiť? Ako to pri následnom tvrdení tohto stavu študent dokáže ? Čo v prípade ak bol pod prizmou zdravotných problémov práceneschopný ? Kto mu prípadný doklad dokazujúci tento stav uzná ? Čo v prípade, ak má v časoch, kedy je toto pracovisko k dispozícii –otváracie hodiny- školské povinnosti ? Neprotirečí si stav možnej elektronickej prolongácie procesom priloženia preukazu študenta aj po termíne 30 septembra a nemožnej vizuálnej prolongácie (nálepky) po tomto bez ďalšieho povinného sankčného poplatku ?

Okrajovo, krátke zamyslenie sa nad pojmom preukaz študenta : Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami.[9] Nie je teda len a len na mojom uvážení, kedy po zaplatení riadneho prolongačného poplatku ( ktorého obdržaním de facto univerzita potvrdzuje môj štatút študenta o Ďalší rok) začnem práva a výhody.... z neho plynúce využívať? Prečo som k tomu nútený, a to do 30.septembra ? Sedliacky rozum vo mne mi našepkáva nasledujúci myšlienkový konštrukt : v auguste zaplatím X €, univerzita – ale aj fakulta, na ktorej som sa študentom stal a som má tým pádom potvrdený môj právny status o ďalší rok, a ak chcem využívať práva a výhody z preukazu študenta plynúce, musím si ísť po „nálepku“. Ale kedy to urobím je na mne, ak to vôbec neurobím, je to len moja voľba skutočnosti, že predmetné práva a výhody (cestovné, zľavy v kníhkupectvách, obchodoch zmluvných partnerov atď. ) využívať nemám záujem.

Odpovede na tieto otázky sa hľadajú iba veľmi ťažko, a preto mi sankčný poplatok, ustanovenie jeho výšky či vôbec existencie príde absurdné, pod prizmou neexistencie jeho zákonnej opory dokonca možno protizákonné. Okrem toho, rozhodnutie rektora ustanovuje tento poplatok ako „Prolongácia mimo mesiaca riadneho zápisu (dodatočný poplatok 7 € ), no rozhodnutie via facti nevymedzuje mesiac riadneho zápisu. Informáciu o tom, že študent má povinnosť to urobiť do 30 septembra nájdeme pritom opäť v inom dokumente, a to v organizačnom poriadku Správy AIO – no ani tento nevymedzuje termín mesiac riadneho zápisu. Dodajme, že sankčný poplatok je len poplatkom subsidiárnym, teda sekundárnym ku poplatku prolongačnému, riadnemu – ktorého zákonnú oporu sme v zákone o vysokých školách nenašli. Zákon o vysokých školách vymedzuje, ktoré poplatky sa do množiny poplatkov súvisiacich zo štúdiom dajú zaradiť, no tento prolongačný poplatok by sme v tomto vymedzení hľadali len ťažko.

Rozhodnutie rektora číslo 2/2011 potom ide s ustanovením tohto prolongačného poplatku ultra legem ba dokonca contra legem, zavádza nový druh poplatku a na to oprávnenie vnútorný predpis univerzity nemá. Je tento stav akceptovateľný ?




Záver :

Príspevok mal za cieľ cestou analýzy právneho základu upozorniť podľa môjho názoru na prinajmenšom rozporuplnosť či diskutovateľnosť vyberania prolongačného poplatku preukazu študenta. Človek odvážnejší by možno dokonca použil pojem protiprávnosť, no ja to neurobím a s radosťou si počkám na prípadne tvrdenia opaku. Možno som v tejto analýze právneho podchytenia spomenutého poplatku opomenul istý prameň práva, ktorý je pre tento prípad podstatný a vykreslí ho v inom svetle – no s dušou a svedomím čistým prehlasujem, že doposiaľ o žiadnom takom nemám vedomosť.

S poplatkom za vydanie preukazu študenta prirodzene problémy nie sú ani nemôžu byť, keďže tento nájde svoju zákonnú oporu. No ak je tento protizákonný stav vyberania následného prolongačného poplatku nie len výplodom mojej fantázie, tak sa do popredia natíska tretia premisa z úvodu. Univerzita žiada od svojich študentov plnenie vo forme poplatku, na ktoré nemá zákonné oprávnenie, zavádza nový druh poplatku vnútorným predpisom a tým sa teda bezdôvodne obohacuje - to určite v súlade s platným právnym poriadkom nie je.

Čitateľom ďakujem za chvíľku času, ktorú venovali tejto problematike, ak by mali informácie o skutočnostiach vyvracajúcich čo i len jedno tvrdenie tohto príspevku, budem vďačný za každú reakciu tohto charakteru. Záverom vyslovím nádej, že som si tieto súvislosti iba subjektívne vyložil nesprávnym spôsobom či smerom, pretože opačná odpoveď by bola prinajmenšom znepokojivá.


[1] http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_skup1.asp?skupina=1

[2] 131/2002, § 92 odsek 1

[3] Upozorňujem na nielen gramatický výklad slovného spojenia „ poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií“ – poplatok za predĺženie platnosti preukazu by sme do rozsahu tejto normy pravdepodobne nevedeli napasovať.

[4] http://www.upjs.sk/public/media/0021/statut-upjs-v-kosiciach.pdf - článok 33.

[5] K nahliadnutiu je na adrese : http://www.upjs.sk/public/media/3166/rozhodnutie-rek-2-11-poriadok-poplatkov-2011-12.pdf

[6] http://www.upjs.sk/pracoviska/ciakt/aio/sadzobnik-poplatkov

[7] http://www.upjs.sk/public/media/1394/pravidla-aio-2008.pdf

[8] Viď. Poznámka pod čiarou 3.

[9] § 67 z. č 131/2002


Názory k článku Príbeh jedného poplatku, alebo niečo tu nehrá ::


  adriana.fercakova, 23. 10. 2011 v 19:00 - suhlas

No vyborny clanok. Konecne niekto upozornil na svojvolne vyberanie poplatkov kadejakeho druhu. Osobne mozem povedat ze patrim k tym nie malo studentom ktori to jednoducho nesthli a nedostavili sa na spravu AIO do 31.9. A tak si pekne zaplatili dalsich 7 eur uz k predchadzajucim zaplatenym 8 euram. Cize cely spas s mojou studenskou katrou ktora ma poukazat na moje vyhodny ako studenta ma stal 15 eur. A poviem Vam ze na meiste uz toho vela nevyriesite kedze pracovnici AIO si len plnia pokyny a akakolvek debata je zbytocna. Celkom by ma zaujimal vyjadrenie Univerzity k tomuto celemu a tiez aj preco napriklad taka Technicka univerzita o poplatkoch za ISIC ani nechyruje a 7 eur za zlavy maju dobrovone.

  M.T., 07. 11. 2011 v 14:57 - Bravó

Jaro, ja sa podelím o svoju príhodu už po prolongácii karty, teda po "nadobudnutí" svojich študentských práv. Asi tretí septembrový týždeň som išiel vlakom do Košíc, sprievodca vzal moju ISIC kartu a skontroloval jej "platnosť". Aj napriek zaplatenému prolongačnému poplatku, nalepenej životne dôležitej nálepke mu na jeho prístroji ukazovalo, že je neaktivovaná. Výsledok ? Samozrejme, že mi neuznal študentskú zľavu, ale dokonca som musel doplatiť myslím, že dvojnásobok cestovného, lebo podľa neho som konal úmyselne. Zbytočne som sa bránil životodarnou nálepkou, ústrižkom o zaplatení, či dokonca tým, že môj ISIC priložil k terminálu na rektoráte. Teda, pán kolega, je podľa môjho názoru nielen preskúmať zákonnosť poplatkov, ale aj technickú funkčnosť príslušných zariadení. Ak si priplatením 7 eur zabezpečím aj výhody navyše, tak v tom prípade veľmi rád do týchto výhod zainvestujem.

  Ondrej Pivarči, 09. 11. 2011 v 14:03 - Ad M.T.

Nezaplatil by som ten doplatok, nakoľko si preukázal nárok na zľavu.
Neviem, čo máš na mysli pod "dvojnásobkom cestovného", a "konal úmyselne". Úmysel sa predsa pri cestovnom neposudzuje, okrem toho, ak si mal nálepku, ústrižok o platbe a ešte si priložil tú kartu k terminálu, ťažko si mohol úmyselne zavádzať sprievodcu. Dokonca v prípade, keby si nemal ISIC pri sebe (ale mal by si ho) a mal iba zľavnený lístok, doplatil by si len do výšky plného cestovného, nie "dvojnásobku".

  Jaroslav Čollák, 09. 11. 2011 v 19:04 - via facti

je to tak, že neuznajú študentskú zľavu, ak im "prístroj" neukáže jej platnosť do dňa minimálne ďalšieho ako deň cestovania, pričom tieto formálne dôkazy platnosti prepravújuci sa predloží... otázka vice versa stojí tak, že z akého dôvodu potrebujem nálepku ( za ktorú platím ad.1 imho nezákonný poplatok 8€ a následne ad.2 poplatok 7€ ak si po ňu neprídem do 30.9 )ak sa skúma iba technická prolongácia ISIC karty ? Mám nárok na náhradu škody voči univerzite za nefunkčné technické prolongovanie aj napriek riadnemu zaplateniu prolongačného poplatku ? IMHO áno...

  Jaroslav Čollák, 26. 01. 2012 v 14:32 - na Slovensku je to tak ...

najnovšie zasadnutie univerzitneho senátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach odignorovalo niektorými fakultami prezentovaný skutkový stav protiprávnosti vyberania prolongačného a taktiež " sankčného poplatku", navyše, druhý menovaný bol zvýšený zo 7€ na 20€.

.. nuž, urobte si na stav slovenskej úcty k právnemu poriadku vlastný názor.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím