Autori:

Termín športové právo nájde v právnej obci skôr pochybovačov ako jeho prívržencov či osoby odhodlané túto oblasť prekopať od hlavy po päty, no nedovolím si opomenúť podstatný postreh. Veľa toho bolo v odbornej i laickej právnickej, vedeckej, akademickej či odbornej spisbe napísané a publikované na tému čo to športové právo je[1], čoho sa týka, aké subjekty v rámci neho pôsobia, no tieto opomínali podstatný pojem a síce - pre tieto dišputy pojem východzí. Týmto pojmom je samotný šport. Laik či odborník na prvý pohľad nemá problém tento pojem objasniť, no pri kritickom prístupe k vymedzenému zistíme, že každá definícia tu či tam pokrivkáva. Žiadne z doposiaľ poskytnutých vymedzení sa nedá považovať za kľúčové a ani jedno z nich si nemôže prisvojiť primát dogmatického, či nespochybniteľného. Všetky poskytnuté vymedzenia pojmu šport síce na jednej strane vymedzili tento akousi koreláciou pojmových znakov športu ako istej kvalitatívne vymedzenej fyzickej aktivity, no žiadne z nich neuspokojilo potreby súhrnu možných pohľadov na spomenutý pojem.

Pre uspokojenie lingvistov povedzme, že z lingvistického hľadiska pochádza pojem šport (eng. sport) s najväčšou pravdepodobnosťou z francúzskeho „desport“/ „deport“, čo v skutku znamená zábavu, odprostenie sa od bežných povinností. Pojem „desport“ má svoj možný pôvod aj v latinskom „deportare“ - baviť sa. Odľahčime debatu lingvistickú a dajme na vedľajšiu koľaj skutočnosť, že niektorí z nás sa športom nebavia, ba práve naopak – trápia, no k dosiahnutiu spomenutej zábavy by sme museli športovať, a nie pokúšať sa vymedzovať pojem šport :)

Pre ozrejmenie uveďme aspoň niekoľko známych definícií pojmu šport :

a) Česká republika

V českom právnom poriadku nájdeme definíciu pojmu šport v jedinom zákone. Je ním zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov, no aj tu je šport definovaný len pre účely tohto zákona a to nasledovne: „všetky formy telesnej činnosti, ktoré prostredníctvom organizovanej aj neorganizovanej účasti si kladú za cieľ harmonický rozvoj telesnej aj psychickej kondície, upevňovanie zdravia a dosahovanie športových výkonov v súťažiach všetkých úrovní“[2]. Treba povedať, že táto definícia kriticky neobstojí z dôvodu nedostatočného pokrytia či zahrnutia všetkých druhov fyzickej aktivity ktorá sa ako šport chápať určite dá. Dodajme, že táto vychádza z Európskej charty športu, Európskej antidopingovej zmluvy a z Kódexu športovej etiky[3].

b) Slovenská republika

Zákon č. 28/2009 Z. z., o telesnej kultúre, v znení neskorších predpisov definuje šport pomocou dvoch samostatných úrovní – najprv ako „šport pre všetkých“, ktorý je definovaný ako „rekreačná aktivita uskutočňovaná rôznymi formami telesných cvičení a ďalšími záujmovými pohybovými činnosťami“[4], potom ako „výkonnostný a vrcholový šport“ definované ako „činnosti vymedzené pravidlami, osvojené v tréningovom procese, uskutočňované v súťažiach a organizované na zásadách dobrovoľnosti“.

c) Európska únia : Rada Európy

Rada Európy vymedzila pojem šport, a v súlade s jeho obsahom sa pojem šport vyskytuje aj v tejto Bielej knihe. Jeho obsah Rada Európy vymedzila nasledovne : „ všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach[5]“. S touto „definíciou športu“ sa dá vo väčšej miere súhlasiť, no prirodzene, jej široké vymedzenie nájde aj početných odporcov spochybňujúcich pojmové znaky z tejto definície plynúce pre ozrejmenie samotného pojmu. V tomto smere je však jednoznačne možné akúkoľvek snahu o pojmové vymedzenie športu akoukoľvek organizáciou privítať a oceniť. Dodatkom, spomenutú definíciu športu prebrali aj naši českí kolegovia v zákone č. Zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov.[6]

d) Ostatní autori :

R. Arnold poskytuje túto definíciu profesionálneho športu: „Profesionálny šport je hospodárska činnosť vytýčená úsilím po dosiahnutí zisku k zaisteniu životných podmienok a životnej úrovne daného športovca“[7].

Bruner : šport je každá činnosť obsahujúca prvok pohybu, ktorá slúži človeku k priamemu alebo nepriamemu uspokojovaniu potrieb hry alebo zábavy.

Zaujímavým sa pre doplnenie zdá byť aj nasledovná snaha o vymedzenie dielčích súčastí, ktoré sú v každom prípade v pojme šport obsiahnuté :

Športový výkon - aktuálny prejav špecializovanej športovej výkonnosti, ktorej obsahom je uvedomená pohybová činnosť zameraná na riešenie úlohy vymedzenej športovými pravidlami, prvý cieľ a rozhodujúce kritérium efektívnosti športovej prípravy, prejav celej osobnosti športovca. V atletike sa športový výkon vyjadruje objektívnymi dĺžkovými a časovými jednotkami[8].

Štruktúra športového výkonu - súbor faktorov a vzťahy medzi nimi, ktoré určujú výkonnosť v danej atletickej disciplíne. Vyznačuje sa veľkou dynamickosťou. V atletických disciplínach možno vyčleniť 4 základné okruhy faktorov: 1. somatické predpoklady, 2. motorické, 3. koordinačné predpoklady a športová technika, 4. osobnostné predpoklady. Z pedagogického hľadiska je dôležité poznať genetickú podmienenosť a vývojovú dynamiku jednotlivých faktorov, rozsah zmien, kt. možno dosiahnuť systematickým tréningom, najúčinnejšie prostriedky, metódy a formy rozvoja jednotlivých faktorov, ako aj najvhodnejšie. tzv. senzitívne etapy, keď organizmus najcitlivejšie reaguje na pôsobenie špecifického tréningového podnetu, a preto možno dosiahnuť najvýznamnejšie zmeny[9].

To, v čom isté vymedzenie perfektne vystihovalo profesionálny šport neuspokojovalo bádateľov na poli športu neprofesionálneho, či naopak. Faktom a jedinou nespochybniteľnou skutočnosťou spojenou s touto témou je, že všetky tieto akademické vymedzenia mali spoločné tieto znaky, na čom sa koniec koncov zhodli aj viacerí autori :

1. Fyzická aktivita ( šport s pohybovým prvkom / bez pohybového prvku )

2. Účelovosť – dosiahnutie určitého cieľa.

3. Súťaživosť

4. Aktivita dobrovoľná

5. Neistota výsledku vopred

Nedosiahnuteľné sa stane dosiahnuteľným, ak subjektívne vyjadrím postoj, že modifikovaním v poradí druhého bodu, tj. účelovosť sa podľa môjho názoru vieme dostať k akémusi ideálu vymedzenia pojmu šport, ktorý zahŕňa tak množinu profesionálneho športu ako aj množinu rekreačného športu, prípadne aktivity do oblasti športu zaraďované s väčšou problematickosťou[10].

Ak by sme účelovosť modifikovali a obsah tohto znaku by sme modifikovali na dosiahnutie určitého “bodového účelu na jednej strane, a ako zvyšovanie fyzickej aktivity bez spomenutého bodového účelu na strane druhej – do popredia sa natíska vymedzenie pojmu šport bez väčších problémov. Prirodzene a paradoxne, dostávame sa na začiatok príspevku kde sme spomenuli, že vymedzenie pojmu šport na jednej strane môže plnými dúškami uspokojovať potreby profesionálneho športu, no na druhej strane a súčasne pokrivkávať pri definovaní športu poloprofesionálneho či neprofesionálneho, prípadne športu rekreačného. V akejkoľvek definícii, či pokuse o definíciu pojmu šport tieto dve stránky športovej činnosti musia byť zohľadnené a nesmú chýbať a preto pre potreby vymedzenia športu si myslím, že nevyhnutnosť delenia a zohľadnenia jeho profesionálnej a rekreačnej stránky je aktuálne a potrebné, a každá definícia pojmu šport musí túto, ako aj kvalitatívnu požiadavku delenia športu na kolektívny či individuálny svojím obsahom zahŕňať.

Pod prizmou hore uvedeného mám za to, že objektívne (ne?)akceptovateľná definícia pojmu šport by mohla znieť nasledovne :

• Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita prostredníctvom aktívneho pohybu jednej alebo viacerých v športovom celku zoskupených fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia výsledku či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.

Privítam akékoľvek výtky, vyvrátenia či spochybnenia spomenutého tvrdenia – viac menej ich očakávam, keďže ku objektívne uspokojivému výsledku filozoficko – právneho bádania v množine pokusov o vymedzenie fenoménu zvaného šport sa doposiaľ nenašla ani jedna, objektívne uspokojivá definícia, ktorá by v istom slova zmysle nepokrivkávala. Tvrdenie, že mnou poskytnuté tvrdenie či definícia tento charakter mať nebude by bolo odvážnym, no v neposlednom rade prispeje k osvete tejto témy a možno ju posunie do roviny rozvinutej vedeckej dišputy, čím by bol cieľ tohto príspevku naplnený do bodky. Koncom, buďme trúfalí a vyjadrime želanie, že táto definícia uspokojí čo najväčšie množstvo kritikov.

[1] Zaujímavé vymedzenie poskytuje J.Čorba, ktorý športové právo nazýva lex sportiva. Konkrétne pozri Čorba J,: „Lex sportiva ako zmluvný systém“, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY PRÁVNEJ REGULÁCIE OBCHODNÝCH ZMLÚV II, Košice 2009,

[2] Zákon č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu, v znení neskorších predpisov

[3] Dôvodová správa k zákonu č. 115/2001 Sb., o podpoře sportu

[4] Zákon č. 28/2009 Z. z., o telesnej kultúre, v znení neskorších predpisov

[5] Biela kniha o športe,2007

[7] Arnold, R. Sport a Evropské společenství. Právní rozhledy – Evropské právo, 2000, č. 6, s. 9

[8] http://adriansport.xixao.com/category/teoria-behu/zakladne-pojmy/

[9] http://adriansport.xixao.com/category/teoria-behu/zakladne-pojmy/

[10] Typy hier ako kartové hry, stolové hry ( poker, bridge, šach, dáma )

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím