lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jiří Remeš (2)
Ladislav Pollák (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Tomáš Plško (2)
Martin Serfozo (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Gabriel Volšík (2)
Adam Glasnák (2)
Martin Gedra (2)
Richard Macko (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Igor Krist (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Novotný (1)
Matej Gera (1)
Robert Vrablica (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Poloha (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Klincová (1)
jaroslav čollák (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Hudec (1)
Martin Galgoczy (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomas Pavelka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Adam Pauček (1)
Peter Marcin (1)
Vincent Lechman (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Rostáš (1)
David Horváth (1)
Ján Štiavnický (1)
Lucia Palková (1)
Robert Šorl (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Pavel Lacko (1)
Miriam Potočná (1)
Roman Prochazka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Svoboda (1)
Peter Kubina (1)
Petr Kavan (1)
Ivan Michalov (1)
Dávid Kozák (1)
Martin Estočák (1)
Martin Bránik (1)
Róbert Černák (1)
Marcel Ružarovský (1)
Lucia Berdisová (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Šrámek (1)
Patrik Patáč (1)
David Halenák (1)
Jakub Mandelík (1)
Michaela Vadkerti (1)
Eduard Pekarovič (1)
Tomáš Korman (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Košalko (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Janík (1)
Tomas Kovac (1)
peter straka (1)
Vladislav Pečík (1)
Michaela Stessl (1)
Natalia Janikova (1)
Pavol Mlej (1)
Paula Demianova (1)
Gabriel Závodský (1)
Tibor Menyhért (1)
lukasmozola (1)
Juraj Lukáč (1)
Viliam Vaňko (1)
Radoslav Pálka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Jediný (1)
Nora Šajbidor (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Katarína Dudíková (1)
Patrik Pupík (1)
Rastislav Skovajsa (1)
lukas.kvokacka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Kormaník (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?

Michal Hamar, 30. 08. 2011 v 12:12

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

  1. nemožno, ak išlo o prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, zároveň
  2. nemožno ani, ak išlo o prevod na základe dražby, rovnako
  3. nemožno ani vtedy, ak išlo o prevod priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a napokon
  4. nemožno ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa.

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.


Názory k článku Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?:


  Juraj Gyarfas, 30. 08. 2011 v 14:20 - privítanie

Ďakujem za zaujímavý článok a som rád, že môžem privítať nového prispievateľa. K samotnej téme však neviem nič doplniť. Odkedy som písal o Rozkrádačke obecného majetku som nepočul o žiadnom konkrétnom prípade, kedy bola aktívna legitimácia podľa § 9b v praxi využitá. Aj keď určite by to bola dosť veľká zábava :-)

Budem preto tiež vďačný za akékoľvek praktické skúsenosti.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím