lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (12)
Michal Krajčírovič (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Lukáš Peško (2)
Marek Maslák (2)
Peter Zeleňák (2)
Jiří Remeš (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Ladislav Pollák (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Glasnák (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Zsolt Varga (2)
Vladislav Pečík (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Korman (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Svoboda (1)
Petr Kavan (1)
David Halenák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Hudec (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Pavlo (1)
Petr Novotný (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Priadka (1)
Andrej Majerník (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Peter K (1)
David Horváth (1)
Ivan Michalov (1)
Pavol Mlej (1)
Michaela Vadkerti (1)
Adam Pauček (1)
Tomas Kovac (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Demo (1)
Paula Demianova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Jakub Petráš (1)
Zuzana Kohútová (1)
Dušan Rostáš (1)
Pavel Lacko (1)
Robert Šorl (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Juraj Vivoda (1)
Matej Gera (1)
Matej Kurian (1)
Martin Poloha (1)
Vladimir Trojak (1)
Michal Jediný (1)
Vincent Lechman (1)
Eduard Pekarovič (1)
Natalia Janikova (1)
Gabriel Závodský (1)
Bystrik Bugan (1)
Marcel Jurko (1)
Tomas Pavelka (1)
Juraj Lukáč (1)
Michaela Stessl (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Katarína Dudíková (1)
Patrik Pupík (1)
Lucia Palková (1)
jaroslav čollák (1)
Ján Pirč (1)
Patrik Patáč (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Bránik (1)
Igor Krist (1)
Jakub Stupka (1)
Lucia Berdisová (1)
Bohumil Havel (1)
Peter Kubina (1)
Peter Janík (1)
Ján Štiavnický (1)
Zuzana Klincová (1)
Róbert Černák (1)
Nora Šajbidor (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Kormaník (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Šrámek (1)
lukas.kvokacka (1)
I. Stiglitz (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavol Chrenko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Adamova (1)
lukasmozola (1)
peter straka (1)
Miriam Potočná (1)
Dušan Marják (1)
Emil Vaňko (1)
Peter Marcin (1)
Dávid Kozák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?

Michal Hamar, 30. 08. 2011 v 12:12

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

  1. nemožno, ak išlo o prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, zároveň
  2. nemožno ani, ak išlo o prevod na základe dražby, rovnako
  3. nemožno ani vtedy, ak išlo o prevod priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a napokon
  4. nemožno ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa.

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.


Názory k článku Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?:


  Juraj Gyarfas, 30. 08. 2011 v 14:20 - privítanie

Ďakujem za zaujímavý článok a som rád, že môžem privítať nového prispievateľa. K samotnej téme však neviem nič doplniť. Odkedy som písal o Rozkrádačke obecného majetku som nepočul o žiadnom konkrétnom prípade, kedy bola aktívna legitimácia podľa § 9b v praxi využitá. Aj keď určite by to bola dosť veľká zábava :-)

Budem preto tiež vďačný za akékoľvek praktické skúsenosti.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím