lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Ladislav Pollák (2)
Bob Matuška (2)
Peter Zeleňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Andrej Kostroš (2)
Richard Macko (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Gabriel Volšík (2)
Adam Glasnák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Martin Poloha (1)
Dušan Rostáš (1)
lukasmozola (1)
Patrik Patáč (1)
Lucia Palková (1)
Michaela Vadkerti (1)
Matej Košalko (1)
Petr Steiner (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marcel Jurko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Kurian (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Kubina (1)
Michal Ďubek (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Michaela Stessl (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavol Chrenko (1)
Tomas Kovac (1)
Eduard Pekarovič (1)
Miriam Potočná (1)
Bohumil Havel (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ján Štiavnický (1)
David Halenák (1)
Paula Demianova (1)
Ivan Priadka (1)
lukas.kvokacka (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
peter straka (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Marják (1)
Petr Kavan (1)
Michal Jediný (1)
Róbert Černák (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Bránik (1)
Martin Svoboda (1)
Roman Prochazka (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Gabriel Závodský (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Berdisová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Bystrik Bugan (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Janík (1)
Pavel Lacko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Matej Gera (1)
Patrik Pupík (1)
I. Stiglitz (1)
Peter K (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Estočák (1)
Vincent Lechman (1)
Dávid Kozák (1)
Adam Pauček (1)
Katarína Dudíková (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomas Pavelka (1)
Tomáš Korman (1)
Andrej Majerník (1)
Robert Vrablica (1)
jaroslav čollák (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Novotný (1)
Zuzana Adamova (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Ružarovský (1)
Robert Šorl (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Zuzana Klincová (1)
Ondrej Jurišta (1)
David Horváth (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Kormaník (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter Marcin (1)
Radoslav Pálka (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?

Michal Hamar, 30. 08. 2011 v 12:12

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

  1. nemožno, ak išlo o prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, zároveň
  2. nemožno ani, ak išlo o prevod na základe dražby, rovnako
  3. nemožno ani vtedy, ak išlo o prevod priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a napokon
  4. nemožno ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa.

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.


Názory k článku Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?:


  Juraj Gyarfas, 30. 08. 2011 v 14:20 - privítanie

Ďakujem za zaujímavý článok a som rád, že môžem privítať nového prispievateľa. K samotnej téme však neviem nič doplniť. Odkedy som písal o Rozkrádačke obecného majetku som nepočul o žiadnom konkrétnom prípade, kedy bola aktívna legitimácia podľa § 9b v praxi využitá. Aj keď určite by to bola dosť veľká zábava :-)

Budem preto tiež vďačný za akékoľvek praktické skúsenosti.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím