V tomto článku a následnej diskusii by som rád vyriešil otázku, či zápis zmeny sídla obchodnej spoločnosti do OR má konštitutívny alebo deklaratórny právny účinok. V odbornej literatúre (napr. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy Komentár- Suchoža a kol., str. 98), ako aj na stránke MS, kde sú uvedené vzory na vypĺňanie formulárov a modelové situácie (uvedomujúc si, že neide o všeobecne záväzné dokumenty) je uvedené, že tento zápis má osvedčujúci, teda deklaratórny účinok, čiže k zmene sídla dochádza na základe právnej skutočnosti, ktorou je buď uznesenie VZ, resp. dohoda spoločníkov o zmene spoločenskej zmluvy. S tým sa však nie veľmi stotožňujem, pretože výkladom jednotlivých ustanovení dospievam k inému právnemu názoru.

Za konštitutívny (právotvorný) účinok hovoria podľa môjho názoru nasledovné argumenty:

1. argument vychádza z jazykového výkladu ustanovenia §2 ods. 3 OBCHZ, kde je obsiahnutá legálne definícia sídla: "sídlom právnickej osoby....je adresa, ktorá je ako sídlo....zapísaná v obchodnom registri...."- z toho vyvodzujem, že za sídlo obchodnej spoločnosti sa bude vždy považovať, to ktoré je zapísané v OR, aj keď na základe rozhodnutia VZ došlo k jeho zmene ešte pred zápisom. Daná obchodná spoločnosti by preto na tlačive návrhu na zápis zmeny sídla mala v úvodnej časti "navrhovateľ" uviesť pôvodné sídlo pred jeho zmenou príslušnými orgánmi spoločnosti, ergo sídlo v tom čase zapísané.

2. v zmysle zákona o obchodnom registri návrh podáva zapísaná osoba, čiže spoločnosť, ktorej údaje korešpondujú s príslušným zápisom (obchodné meno a sídlo)

3. Registrový súd taktiež posudzuje, či obchodná spoločnosť má k nehnuteľnosti, ktorej adresa je ako sídlo navrhovaná na zápis vlastnícke právo alebo užívacie právo (príp. súhlas vlastníka), inak takéto sídlo nezapíše a návrh odmietne.

4. nehovoriac o preukazovaní sa pred orgánmi verejnej moci zapísanými údajmi na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je vyžadovaný

Uvítam ďalšie argumenty, svedčiaci, či už v prospech konštitutívneho alebo deklaratórneho účinku zápisu zmeny sídla obchodnej spoločnosti do OR, ktoré som mohol opomenúť.

Zápis zmeny sídla spoločnosti má konštitutívny charakter - to vyplýva zo znenia § 2 ods.3 Obchodného zákonníka. Spochybňujúci argument: účinok pozitívnej materiálnej publicity tohto zápisu je spochybnený znením § 266 ods.6 Obchodného zákonníka. Bližšie in Patakyová, M: Konštitutívne a deklaratórne zápisy v obchodnom registri, Justičná revue, 51, 1999, č.6-7, s.1-6. O preukazovaní oprávnenia spoločnosti na zriadenie sídla v konkrétnej nehnuteľnosti by to bolo na samostatný článok

Pro případ změny sídla společnosti s ručením omezeným je touto rozhodnou skutečností rozhodnutí valné hromady (popř. jediného společníka) o změně sídla. Vzhledem k tomu, že (již od 31. prosince 2001, kdy nabyla účinnosti novela obchodního zákoníku provedená zákonem č. 501/2001 Sb.) může být do obchodního rejstříku zapsáno jedině skutečné sídlo, je rovněž nezbytné, aby toto rozhodnutí o změně sídla bylo i fakticky realizováno, jinými slovy, aby došlo k faktickému přemístění správy společnosti z adresy, která je jako její sídlo v obchodním rejstříku zapsána, na jinou adresu. Jakmile je rozhodnutí o změně sídla realizováno (správa společnosti je umístěna na jiné adrese, než je ta, která je jako sídlo společnosti zapsána v obchodním rejstříku), počíná společnosti běžet lhůta k podání návrhu na zápis změny sídla do obchodního rejstříku.

je niekedy zradná. Rozdielne je znenie § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka v Česku a na Slovensku, preto sú české názory a judikáty nepoužiteľné.

Na Slovensku sme chvíľu koketovali s touto myšlienkou (od 2001 do 2004 znel § 2 ods. 3 Obch. zák takto: "Sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby. [...]"), ale nakoniec sme sa vrátili ku konceptu zapísaného sídla.

Preto je nesprávne aj poučenie k formulárom (pretože bolo vytvárané koncom roka 2003-začiatkom roka 2004).

Ustanovenie § 266 ods. 6 Obch. zák. spochybňuje síce koncept pozitívnej materiálnej publicity, ale nespochybňuje podľa mňa konštitutívny účinok zápisu voči spoločnosti. Toto ustanovenie totiž samo hovorí o oznámení ZMENY, t.j. zmenu môžem oznámiť, až keď nastala (resp. s účinkom do budúcna, keď nastane), nie skôr. Inak povedané, toto ustanovenie nemôže založiť obyčajným oznámením druhej strane účinky zmeny sídla, ak táto zmena ešte nebola zapísaná do OR.

Právna úprava sídla obchodných spoločností v § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.:

a) v znení účinnom do 31. decembra 2001 (pôvodná úprava) uvádzala, že sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom alebo v živnostenskom registri alebo v inej evidencii; vyžadoval sa teda zápis v príslušnom registri,
b) v znení účinnom od 1. januára 2002 do 30. septembra 2004 (v znení zákona č. 500/2001 Z. z.) uvádzala, že sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby. Miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi podnik fyzickej osoby. Sídlo právnickej osoby a miesto podnikania fyzickej osoby sa zapisujú do obchodného registra alebo do inej evidencie ustanovenej zákonom,
c) v znení účinnom od 1. októbra 2004 podnes (v znení zákona č. 432/2004 Z. z.) uvádza, že sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.

Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že v prvom období malo rozhodnutie registrového súdu o zápise zmeny sídla do obchodného registra konštitutívny účinok; v druhom období však k zmene sídla spoločnosti došlo s účinnosťou odo dňa účinnosti prijatia rozhodnutia o zmene sídla spoločnosti a rozhodnutie registrového súdu o zápise zmeny sídla spoločnosti do obchodného registra malo iba deklaratórny účinok (tzv. zásada reálneho sídla). Zákonodarca sa k pôvodnej koncepcii vrátil a v súčasnosti sa pre účinky zmeny sídla spoločnosti opäť vyžaduje registrácia v obchodnom registri (tzv. zásada formálneho sídla), ktorá má konštitutívny účinok.

Súhlasím, že zápis sídla má konštitutívny účinok. 266 (6) ale obmedzuje jej účinky (Ad Michal: 266 ods. 6 je irelevantný voči konštitutívnej ako aj deklaratórnej koncepcie, mohol by sa uplatniť pri oboch). To znamená, že voči zmluvnej strane zápis zmeny nestačí...

PS: pozitívna materiálna publicita IMHO pre obchodný register neplatí...

Myslím, že myslím to isté... Ja som len odpovedal na argument citovaný J. Macekom, že § 266 ods. 6 má byť "spochybňujúcim argumentom" voči konštitutívnej povahe zápisu.

Ale s tou pozitívnou materiálnou publicitou - v obmedzenom rozsahu asi platí, nie? Osobitne si to myslím vo vzťahu k § 27 ods. 5 Obch. zák. Totiž, ak sa tam ustanovuje, že tretie osoby sa vždy MôŽU odvolávať na nezapísané údaje, neplynie z toho, že sa na ne odvolávať nemusia, t.j. že sa môžu vždy odvolávať na zapísané údaje (porov. to s § 27 ods. 3 prvou a treťou vetou, ktorá je mierne chaoticky formulovaná)?

Typický príklad je konateľ - ak bol odvolaný, ale nebolo to zapísané do OR, nemôže sa tretia osoba dovolávať toho, že zápis konateľa je voči nej účinný a teda jeho oprávnenie konať voči nej plynie priamo zo zápisu, nie z tiulu nejakého "zdanlivého" plnomocenstva podľa § 15 či 16 Obch. zák.

Alebo mi zasa niečo uniká?

Ad Michal: Mal som o tom článok: Materiálnoprávne účinky chýbajúcich, správnych a nesprávnych zápisov v obchodnom registri (Materiálna publicita registra) tu:
http://www.rozkotova.com/portal/eva_portal.nsf/819073a48bbc2a0fc125783b0064745f/c1757efb15132792c125783b0067b236?OpenDocument

Som teraz na konferencii, večer sa ho pokúsim zavesiť niekde na internet.

Ten príklad, čo píšeš je negatívna publicita v normálnom (rozumej nemeckom) chápaní... :)

Sken spomenutého článku.

Disclaimer: má to nie celkom dobrú typografiu, a je to silná Mindermeinung (u mňa to ale asi až tak neprekvapuje) :), písal som to "pod vplyvom" nemeckého konceptu (LLM sa týkala publicity registra).

Uviedol som, že zápis sídla spoločnosti má konštitutívny charakter. Autor príspevku vyzýval na pridanie argumentov za a proti. Uviedol som svoj záver aj s argumentom proti spolu s odkazom odkiaľ ten argument je (myslel som, že je jasné, že s tým argumentom proti nesúhlasím). Nemyslím, že sa nezhodujeme. V rámci tejto diskusie by ma zaujímala názor diskutujúcich na možnosť registrového súdu vymazať v konaní o zhode podľa § 200a OSP(register Exre) sídlo spoločnosti z obchodného registra po tom, čo spoločnosť stratí oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti, v ktorej má zapísané svoje sídlo. Túto možnosť pripúšťa napr. Patakyová v Beckovom komentári k ObZ(3.vydanie, s.13). Tento názor je diskutabilný, lebo v konaní o dosiahnutí súladu medzi zapísaným a skutočným stavom nie je možný výmaz údajov zapisovaných s konštitutívnym účinkom.

Ad JM: Ako sa hovorí na Orave, "no offence" :-) Ja som to nemyslel nijako osobne, dokonca mi bolo jasné, že s tým argumentom nesúhlasíš. Len som K.Cs. vysvetlil, prečo som napísal, čo som napísal.

Taktiež súhlasím s Tvojím záverom ohľadom (ne)možnosti výmazu sídla v Exre-čkách. Odhliadnuc od v zásade správneho argumentu, že v prípade konštitutívnych zápisov tu neexistuje stav, ktorý by bol v nesúlade s registrom (pretože to, čo je v registri, je ten stav - i keď sa dá v niektorých prípadoch uvažovať aj nad opakom, napr. ak sa zmení v spoločenskej zmluve obchodné meno a spoločnosť nesplní svoju povinnosť podľa § 5 ods. 5 zák. o OR, čo ale nie je tento prípad, tak to nekomplikujme), tak z § 2 ods. 3 Obch. z. síce trochu úsmevne, ale predsa plynie, že oprávnenie uživať nehnuteľnosť sa vzťahuje k sídlu, ktoré je ZAPÍSANÉ v obchodnom registri. Následne § 68 ods. 6 písm. g) Obch. zák. v takom prípade (teda že spoločnosť nemá oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorej adresa je ZAPÍSANÁ ako sídlo) určuje sankciu zrušenie spoločnosti súdom, po neúspešnej výzve na odstránenie tohto stavu podľa ods. 7.

Navyše, z toho textu § 2 ods. 3 Obch. zák. plynie, že oprávnenie nehnuteľnosť užívať nie je (a nemôže byť) "materiálnou" podmienkou zápisu sídla (že ňou formálne podľa § 4 vyhlášky č. 25/2004 Z.z. je, je druhá vec), pretože by sa to (aspoň podľa môjho pohľadu) priečilo konceptu formálneho sídla - jednoducho, ak je sídlom to, čo je zapísané, potom strata oprávnenia užívať nehnuteľnosť nemôže zamenať zánik sídla, pretože by to znamenalo, že podľa § 2 ods. 3 Obch. zák. by potom spoločnosť žiadne sídlo nemala, čo podľa tohto ustanovenia, ale aj § 19c Obč. zák. nie je možné.

Ad Kristian: Tvoj článok som preletel a priznám sa, že mu moc nerozumiem (ale ja rozumiem máločomu...) :-) Musím si ho prečítať ešte raz a pozornejšie.

Nevadí, :-) však raz aj na § 15 UGB dôjde, nie? ;-)

A inak, tiež by som zosúlaďovanie nepripustil.