lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Richard Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Adam Glasnák (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Ladislav Pollák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Zeleňák (2)
Martin Serfozo (2)
lukasmozola (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Jakub Mandelík (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Hudec (1)
Michaela Stessl (1)
lukas.kvokacka (1)
Andrej Majerník (1)
Igor Krist (1)
Peter K (1)
Tibor Menyhért (1)
David Halenák (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Klincová (1)
Emil Vaňko (1)
jaroslav čollák (1)
Petr Novotný (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Svoboda (1)
Dávid Kozák (1)
Róbert Černák (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Pavelka (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Poloha (1)
Jana Mitterpachova (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tomáš Demo (1)
Gabriel Závodský (1)
Ján Pirč (1)
Vladislav Pečík (1)
Matej Gera (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Peter Janík (1)
Petr Steiner (1)
David Horváth (1)
Matej Kurian (1)
I. Stiglitz (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Marcin (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Palková (1)
Miriam Potočná (1)
Adam Pauček (1)
Marcel Ružarovský (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Pavlo (1)
Eduard Pekarovič (1)
Pavol Chrenko (1)
Ondrej Jurišta (1)
peter straka (1)
Patrik Patáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Bystrik Bugan (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Bránik (1)
Michal Jediný (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Natalia Janikova (1)
Patrik Pupík (1)
Peter Kubina (1)
Paula Demianova (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomáš Korman (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Marcel Jurko (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Košalko (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Priadka (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Adamova (1)
Viliam Vaňko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Náhrada trov v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

Juraj Gyarfas, 12. 06. 2011 v 20:48

Už sa vám niekedy stalo, že po náročnom spore o určenie vlastníctva k pozemku, ktorý klientovi spôsobil obrovské ťažkosti (čo už je pre firmu v oblastí realít väčší problém ako žaloba spochybňujúca vlastníctvo k pozemku a to bez ohľadu na silu argumentov) vám súd priznal zanedbateľnú náhradu trov konania počítanú ako keby nebolo možné vyjadriť hodnotu veci [ § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej vyhlášky]? Tiež vám to pripadalo nespravodlivé a nesprávne? Prečo by nebolo možné vyjadriť hodnotu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?

Ak áno, rád by som upozornil na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 538/10.

Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti advokáta, ktorému sa nepozdávala výška odmeny. Judikoval, že "i v případě žaloby na určení existence právního vztahu k nemovitosti je nutno při výpočtu náhrady nákladů řízení advokáta podle advokátního tarifu vycházet z hodnoty této nemovitosti, nikoliv z toho, že předmětem sporu je věc penězi neocenitelná, resp. zjistitelná jen se značnými obtížemi. Na překážku není, že v soudním řízení hodnota věci zjišťována nebyla."

Myslím si, že tento postup je spravodlivý a správny. Pokiaľ sa nepodarí presvedčiť súdy, že šikanózna žaloba je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi ( § 424 OZ), ostane náhrada trov konania zväčša jediným "odškodnením" ktoré žalovaný od žalobcu dostane. Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je zároveň proti akémukoľvek podnikateľovi veľmi silnou zbraňou, pretože v nadväznosti na poznámku v katastri výrazne znižuje likviditu pozemku a vyvoláva dosť veľké zdesenie na tvári financujúcich bánk a zahraničných manažérov. Je preto podľa mňa správne, aby náhrada trov konania reflektovala hodnotu, ktorú pozemok v skutočnosti má.


Názory k článku Náhrada trov v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti:


  Tomáš Klinka, 13. 06. 2011 v 08:23 - áno, ale

Viem, že tvoja úvaha smeruje inam a v podstate s ňou súhlasím (až na argument o podnikateľovi a zníženej likvidite - táto ujma by sa nemusela nutne kompenzovať práve náhradou trov a navyše žalovanými v týchto sporoch nebývajú len podnikatelia). Chcel by som skôr poukázať na pragmatickú stránku veci pred ústavným súdom: dotyčný advokát bol žalobkyni ustanovený a žalobkyňa v konečnom dôsledku nebola úspešná - ak sa nemýlim, v SR by sa v tomto prípade uplatnila tretia hlava vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (paušálna odmena 200 eur s možným navýšením o 100%, ak ide o mimoriadne náročnú/zložitú vec). Každopádne nešlo o priznanie náhrady trov konania na základe zásady úspechu v spore, ale o vyúčtovanie trov vo vzťahu k štátu. Preto mi osobne priznanie trov v plnej výške (z hodnoty nehnuteľností) nesedí - trovy totiž nezaťažujú šikanujúceho žalobcu, ale štát a to bez ohľadu na neúspech zastupovaného účastníka. S týmto typom zastupovania však nemám osobné skúsenosti, rád sa preto nechám poučiť.

  Peter Pethő, 16. 06. 2011 v 14:33 - určite áno, ale sám NSSR dokumentuje, že nevie, čo robí pravá a ľavá ruka

Veľmi dobre poznám ten pocit, keď po vyhratom spore, v ktorom veľkú nadnárodnú firmu žaloval lokálny "podnikateľ" o určenie vlastníctva na základe pochybných argumentov, resp. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, hľadáš podporu v judikatúre NSSR a súdov nižšieho stupňa, aby si klientovi aspoň trochu "pofúkal boľačky" a vylepšil náladu po minimálne 6 rokoch naťahovačiek.

Pre zaujímavosť uvádzam demonštratívny výpočet rozhodnutí NSSR (rešerš som robil cca v septembri minulého roku), v ktorých priznal náhradu trov konania podľa
(i) skutočnej hodnoty veci: 2 Cdo 202/2007, 2 M Cdo 15/2007, 2 Cdo 259/2008, 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 55/2009, 2 Cdo 46/2008, 5 Cdo 188/2008, 5 Cdo 194/2008, 3 Cdo 100/2009; a

(ii) paušálu: 2 Cdo 8/2008, 5 Cdo 134/2008, 3 Cdo 164/2008, 2 Cdo 78/2009, 5 Cdo 278/2008, 3 Cdo 146/2009, 3 Cdo 65/2009, 2 Cdo 65/2008.

Z uvedeného je na prvý pohľad zrejmé, že ani v rámci jedného senátu NSSR nepanuje zhoda, či to riešiť cez paušál alebo hodnotu predmetu sporu. Pokiaľ viem, tak NSSR sa iba v jedinom rozhodnutí (2 Cdo 65/2008) aspoň trochu vysporiadal s tým, že prečo dáva paušál a nie skutočnú hodnotu veci: "Dovolací súd vychádzal zo zistenia, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zákonná úprava, pokiaľ ide o vyrubenie súdneho poplatku za návrh, upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov […] percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, a počnúc od 1.7.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení pred a po novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 Z.z.). Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo. Podľa názoru dovolacieho súdu aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci ( § 11 ods. 1 vyhlášky)."

Rozhodovacia prax súdov nižšieho stupňa je ešte "bohatšia", to mi môžete veriť. :) Dúfam, že jedného dňa aj sudcovia precitnú do reality a uvedomia si, že v týchto sporoch spravidla nejde o 5,- Kčs a sú často prostriedkom vydierania veľkých firiem...

  Juraj Gyarfas, 16. 06. 2011 v 19:23 - Ad: P.P.

Ďakujem, toto je skvelé. Nikdy som k tomu taký podrobný rešerš nerobil, toto je veľmi užitočné

  Juraj Gyarfas, 06. 11. 2012 v 18:19 - konečne Ústavný súd

I. ÚS 119/2012

"14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka obsiahnutého aj v označených článkoch sťažovateľom, ktorých porušenie namieta.

15. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami [ § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.].

16. Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.

17. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, ktoré bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky.

18. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal, odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku.

19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo porušené nielen základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ale aj jeho základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

20. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

21. V záujme ochrany ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru, ktoré boli u sťažovateľa porušené, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom priebehu odvolacieho konania znova posúdiť a rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a bude v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze.
"

  Juraj Gyarfas, 24. 05. 2013 v 17:18 - NS ČR

"Jestliže bylo o náhradě nákladů řízení rozhodnuto, nelze se domáhat úhrady dalších nákladů, které účastník vynaložil na své zastoupení advokátem v daném řízení, a to ani z titulu odpovědnosti za škodu."

podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 23 Cdo 1773/2011, ze dne 19. 3. 2013



  Juraj Gyarfas, 02. 07. 2013 v 11:26 - novela advokátskej tarify

184/2013 Z.z.: "V § 10 ods. 2 sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“."

  Juraj Gyarfas, 06. 08. 2014 v 15:42 - trovy v prípade konania o určení platnosti zmluvy

"Ak je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pre účely určenia výšky súdneho poplatku i pre účely určenia výšky náhrady trov konania ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi.

Pri výpočte výšky náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
"

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdoV/3/2012 z 30. mája 2013; Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 7/2014)

  Juraj Gyarfas, 07. 05. 2015 v 16:53 - NSSR

"Konanie o žalobe o určenie pravosti, výšky či poradia pohľadávky konkurzného veriteľa (incidenčná žaloba), popretej v konkurznom konaní, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Aj z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby treba vychádzať z rovnakého princípu."

NS SR 5 Obo 48/2014, ZSP 2/2015

  Juraj Gyarfas, 15. 05. 2015 v 09:38 - ÚS SR

"Predmetom sporu vo veci sťažovateliek bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ako to vyplýva z petitu žaloby sťažovateliek, ako aj z výroku rozsudku okresného súdu). Je síce pravdou, že rozhodnutie o podanej žalobe záviselo od posúdenia predbežnej otázky, ktorou bola platnosť kúpnej zmluvy, avšak to nič na predmete konania nemôže zmeniť. Preto sa právny názor vyslovený ústavným súdom v náleze č. k. I. ÚS 119/2012-24 zo 16. mája 2012 nepochybne vzťahuje aj na prípad sťažovateliek; ústavný súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2 advokátskej tarify.

Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľkám nepriznal, odoprel im ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku.

Vo vzťahu k základnému právu na vlastníctvo a právu na majetok považuje ústavný súd za potrebné uviesť aj to, že účastníkovi občianskeho súdneho konania svedčí vždy legitímna nádej na náhradu trov konania, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady na ich priznanie, a to vo výške vyplývajúcej z právnych predpisov. Takáto legitímna nádej požíva ochranu ako majetok v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu, resp. čl. 20 ústavy.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uznesením krajského súdu č. k. 10 Co 124/2013-74 zo 6. júna 2013 bolo porušené nielen základné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj ich základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.
"

II. ÚS 583/2013

  Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:12 - tarifná hodnota v určovacích sporoch

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
"

(nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. z n. II. ÚS 478/2014-28)

  Juraj Gyarfas, 29. 02. 2016 v 17:33 - určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok

"Hodnota veci pri určení, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, nie je nominálna hodnota postupovaných pohľadávok, ani cena za ktorú správca konkurznej podstaty predal tieto pohľadávky žalovanému, ani hodnota pohľadávky úpdacu podľa znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami v konkurznej veci. V konkrétnom prípade vyčíslenia trov dovolacieho konania si žalovaný nemôže určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty práva (hodnoty postúpených pohľadávok), ale základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (výpočtový základ v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.), keďže predmetom konania je určovacia žaloba, pri ktorej nie je možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch."

NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 43/2011, ZSP 1/2016

  Juraj Gyarfas, 25. 08. 2016 v 16:16 - ÚS SR

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny."

ÚS SR, III. ÚS 634/2015

  Martin Friedrich, 20. 09. 2016 v 11:00 - ÚS SR - konanie o neplatnosť zmluvy o pôžičke nie je pre účely trov peniazmi oceniteľné

"Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na právnu úpravu vzťahujúcu sa na posudzovanú vec a ustálenú prax všeobecných súdov a ústavného súdu, je potrebné vychádzať z toho, že v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu  v danom prípade neplatnosti zmluvy  ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. o taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch ( § 11 ods. 1 vyhlášky).
Predmetom konania v sťažnosťou napadnutej veci bolo posúdenie, či preskúmavaný právny úkon – zmluva – bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.

Neprichodí teda ústavnému súdu súhlasiť s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania, keďže v posudzovanej veci bolo s ohľadom na ustálenú prax súdov pri výpočte trov konania v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu  neplatnosti zmluvy  vychádzať z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby považovať jednu trinástinu výpočtového základu.
Uvedené pochybenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania v konečnom dôsledku uznala i samotná predsedníčka najvyššieho súdu (bod 5)."

ÚS SR I. ÚS 320/2015-27

Je zaujímavé, že ústavný súd poukazoval na "ustálenú súdnu prax" (na ktorú konkrétne sa z nálezu nedozvieme), avšak úplne pozabudol na svoju súdnu prax, ktorá hovorí o úplnom opaku (viď Jurajove posty).

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2017 v 18:55 - ÚS SR k trovám pri určovacích žalobách

"Na určenie trov právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, možno podľa ústavného súdu ústavne udržateľným spôsobom aplikovať aj právny záver vyslovený v judikatúre najvyššieho súdu, že v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je predmet konania neoceniteľný peniazmi, preto tarifnú hodnotu veci v takomto konaní je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z."

ÚS SR, II. ÚS 650/2016

"Keďže priamym predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola budúca kúpna zmluva - budúci právny úkon, a nie predmet kúpy alebo kúpna cena ako taká, podľa názoru ústavného sudu nemožno postup, v rámci ktorého súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania základnú sadzbu tarifnej odmeny právneho zástupcu sťažovateľky za ním poskytnuté úkony právnej pomoci, resp. služby neodvodil priamo od budúcej kúpnej ceny považovať za ústavne nekonformný."

ÚS SR, III. ÚS 550/2016

  Juraj Gyarfas, 12. 09. 2017 v 11:27 - ÚS SR k náhrade trov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy

"Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy, nemožno tento predmet peniazmi oceniť. Je teda potrebné v každom konkrétnom prípade skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť a v závislosti na tom stanoviť aj výšku náhrady trov konania."

ÚS SR, I. ÚS 176/2017

  Elena Szabóová, 14. 02. 2018 v 11:44 - Náhrada trov konania pri negatórnej žalobe

Účelom negatórnej žaloby ( § 80 písm. b/ O.s.p.) je ochrana existujúcich práv vlastníka alebo oprávneného držiteľa veci voči neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov. Rozhodnutie o takomto návrhu neustanovuje nič o právnom vzťahu či práve k danej veci (tu pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme i dohody o vyčlenení pozemkov). Jeho predmetom je posúdenie zákonnosti a oprávnenosti namietaného zásahu do existujúcich práv a uloženie povinnosti zdržať sa ho. Je to práve tento zásah, ktorý je vlastným predmetom sporu, a teda nesie „hodnotu" rozhodnú pre výpočet či už súdneho poplatku, alebo odmeny advokáta. Zásah ako taký však nie je oceniteľný v peniazoch. Preto základnú sadzbu tarifnej odmeny treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 8/2009)


http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/trovy-konania/zakladna-sadzba-tarifnej-odmeny-pri-negatornej-zalobe.html

  Juraj Gyarfas, 16. 02. 2018 v 14:35 - ÚS SR k pomernému úspechu

"Percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku."

ÚS SR, I. ÚS 457/2017

  Martin Friedrich, 06. 09. 2018 v 11:13 - Náhrada trov konania že že veci (nehnuteľnosti) patria do dedičstva

Práve vzhľadom na predmet sporu, ktorým bolo určenie, že veci (nehnuteľnosti) patria do dedičstva, nemožno podľa názoru ústavného súdu pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do dedičstva, keďže predmetný spor nebol sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, totiž nezakladá priamo vlastnícke právo žalobcu. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je rozhodnutím o otázke vlastníckeho práva poručiteľa, a nie jeho právnych nástupcov.

Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018-28

  Juraj Gyarfas, 20. 09. 2018 v 10:22 - odmena advokáta v incidenčnom spore

Užitočný prehľad judikatúry je v rozhodnutí ÚS SR, I. ÚS 188/2018.

"Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že „V súvislosti s argumentáciou odvolateľa možno konštatovať, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky otázkou určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za úkony právnej služby vykonané v incidenčných konaniach zaoberal napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006, 4 Obo 262/2007, 2 Obo 98/2009 a 5 Obo 48/2014, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. III. ÚS 534/2011-8 zo dňa 13.12.2011 vyslovil, že aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na určenie tarifnej odmeny advokáta v konaniach o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky nepopiera účel a zmysel tohto ustanovenia, korešponduje s ustálenou súdnou praxou, a právny názor týkajúci sa potreby určenia základu pre výpočet trov právneho zastúpenia na základe rovnakých kritérií ako základu pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci označil za taký, o ktorom nemožno tvrdiť, že je svojvoľný, či arbitrárny. Zmeny v súdnej praxi a právnej teórii v tomto smere nie je spôsobilé priniesť doplnenie ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky vykonané vyhláškou č. 184/2013 Z. z. nemajúce so spôsobom stanovenia výšky tarifnej odmeny v tomto konaní žiadnu logickú súvislosť."

"Nadväzne na to ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. decembra 2011, v ktorom odkazuje na judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v obdobných právnych veciach ustálená v predchádzajúcom období a bola publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 63/2008 (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006), podľa ktorej „žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky... z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho údneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.“. Obdobne najvyšší súd rozhodol aj v uznesení sp. zn. 4 Obo 262/2007 z 8. apríla 2008, v odôvodnení ktorého uviedol, že „konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania, v tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha. Podľa názoru odvolacieho súdu, preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nie je možné vychádzať zo zaplateného súdneho poplatku, ako uviedol odvolateľ.“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že napadnuté uznesenie krajského súdu je v súlade s judikatúrou ustálenou v predmetných prípadoch, a preto ho ústavný súd nepovažuje za arbitrárne a nevidí zatiaľ ani dôvod na zmenu svojej judikatúry."

  Juraj Gyarfas, 16. 11. 2018 v 16:53 - Trovy konania v určení, či vec patrí do dedičstva

Vzhľadom na predmet sporu, ktorým bolo určenie, že veci (nehnuteľnosti) patria do dedičstva, nemožno podľa názoru ústavného súdu pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do dedičstva, keďže predmetný spor nebol sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, totiž nezakladá priamo vlastnícke právo žalobcu. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je rozhodnutím o otázke vlastníckeho práva poručiteľa, a nie jeho právnych nástupcov. Otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa v prípade úspešnosti žaloby o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, riešia až v následnom konaní o dedičstve. Rozhodovanie o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, má tak v danom prípade na sťažovateľku ako žalobkyňu len nepriamy materiálny dosah. Vo svojej podstate možno právne účinky takéhoto rozhodnutia v príslušnom konaní charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre následný priebeh dedičského konania.
Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do dedičstva, namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky.


ÚS SR, IV. ÚS 187/2018

  Dárius Balasko, 27. 11. 2018 v 19:31 - Rozhodujúci moment pre určenie tarifnej hodnoty

"Za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov sa považuje výška peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.

Rozhodujúcim momentom pre určenie tarifnej hodnoty je teda hodnota v okamihu začatia poskytovania právnej služby, a nie hodnota predmetu poskytnutia právnej služby v čase (dobe) vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby."

nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 202/2018

Ak teda chápem správne, napr. v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde sa prejednáva aj nárok na náhradu mzdy bude pre určenie tarifnej hodnoty rozhodujúca hodnota sporu (t.j. výška náhrady mzdy) ku dňu začiatku poskytovania právnej služby a nebude teda rásť a vypočítavať sa jednotlivo ku každému úkonu právnej služby osobitne.

  Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:46 - Ďurica v komentári k ZKR

"Napriek tomu, že najvyššie súdne autority ustálenou judikatúrou vyslovili právny názor ohľadne výšky trov konania v incidenčných konaniach, v ktorých bola sporová strana zastúpená advokátom, novelizácia účinná od 1. januára 2018 neodôvodnene určuje výšku náhrady trov konania. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR sa spory o určenie pohľadávok považujú za spory, ktorých predmet konania nie je možné oceniť. Nová právna úprava účelovo obchádza túto ustálenú judikatúru, a preto je potrebné, aby všeobecné súdy presadzovali ústavnekonformný výklad. Táto úprava navyše patrí vecne do vyhlášky, ktorá určuje výšku odmeny za právne služby. Podľa odseku 12 za právne zastupovanie v incidenčnom konaní patrí odmena ako pri zastupovaní v exekúcii. Navyše novela rieši aj to, ktorá sporová strana má právo na ich náhradu, čo patrí výslovne do „kompetencie“ CSP."

Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 32

  Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:49 - ÚS SR k vyčíslovaniu trov

"Podľa názoru ústavného súdu pri aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 80 písm. c) OSP má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu (v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní. V bežných sporoch (občianskoprávnych alebo obchodných) môže aj rozhodnutie súdu o určení práva (napr. neplatnosti právneho úkonu) v okolnostiach prípadu mať konkrétne materiálne účinky pre účastníkov (priamym dôsledkom je v konečnom dôsledku zväčšenie alebo zmenšenie ich majetku) a pri splnení podmienky, že zistenie ceny tohto práva nie je spojené s „nepomernými ťažkosťami“, súdy oprávnene v týchto prípadoch vychádzajú pri rozhodovaní o náhrade trov konania z ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky.

O zásadný rozdiel ide v prípade tých incidenčných sporov v rámci prebiehajúceho konkurzu, kde na jednej strane je účastníkom konania konkurzný veriteľ, ktorý prihlásil pohľadávku, a na druhej strane popierajúci správca (alebo iní konkurzní veritelia), avšak meritórne rozhodnutie súdu v takomto spore (nech je akékoľvek) má iba nepriamy materiálny dosah na účastníkov. V podstate možno účinky rozhodnutia súdu v incidenčnom spore charakterizovať ako vyriešenie predbežnej otázky, ktoré ovplyvní uspokojenie (alebo mieru uspokojenia) určitých veriteľov v rozvrhu. Aj „úspech“ správcu má preto v tomto štádiu konania iba veľmi relatívnu hodnotu a už vôbec ho nemožno oceniť tak, ako to tvrdí sťažovateľka.
"

III. ÚS 325/2009

  Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:51 - ešte ÚS SR

"Jednotnosť rozhodovacej praxe sa pritom musí prejavovať aj v jednote kritérií pre výšku súdneho poplatku vyrubovaného za návrh a pre určovanie výšky odmeny advokáta za vykonanie jedného úkonu právnej služby. Práve z tohto dôvodu bolo judikované, že základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci (uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2 M Cdo 18/2008, z 30. novembra 2009)."

Ústavný súd SR, II. ÚS 390/2011

"Konanie o tzv. incidenčnej žalobe, teda o žalobe o určenie pravosti, výšky či poradia pohľadávky konkurzného veriteľa, popretej v konkurznom konaní, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Preto aj z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby je potrebné vychádzať z rovnakého princípu. "

Ústavný súd SR, III. 534/2011

  Juraj Gyarfas, 02. 11. 2019 v 09:52 - NS ČR k vyčíslovaniu trov

"Odvolací súd však nepovažoval za správnu žalovaným v 1. rade uplatnenú výšku náhrady trov konania, pokiaľ ide o sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci. Konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti, ktoré je predmetom konania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalovanému v prvom rade patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

Predmetom je určenie konkrétneho práva ako kritéria na posúdenie otázky, v akom pomere bude konkurzný veriteľ z konkurznej podstaty uspokojený. V čase, keď je o incidenčnom spore rozhodované, nie je známy skutočný rozsah uspokojenia z konkurznej podstaty. V tomto prípade ide o spor určovací a až z rozvrhového uznesenia možno zistiť, akú peňažnú hodnotu priniesli jednotlivým veriteľom ich vzájomné vzťahy a postavenie v rámci konkurzu
"

Najvyšší súd SR, 4 Obo 39/2006

  Juraj Gyarfas, 08. 11. 2019 v 09:24 - trovy v reštrukturalizačnom konaní

"Vzhľadom na predmet sporu, ktorým bolo určenie, že prihlásená pohľadávka je
v celej svojej výške uplatnená a prihlásená v predmetnej reštrukturalizačnej veci po práve a je nesporná a zistená, nemožno podľa názoru ústavného súdu pri
určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty
pohľadávky, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizácie. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá prihlásená pohľadávka v reštrukturalizačnom
konaní je v istej výške nesporná a zistená, je rozhodnutím o otázke určenia
rozsahu práv uplatniteľných v reštrukturalizačnom konaní. Otázka, v akom
rozsahu bude táto pohľadávka uspokojená ako tzv. „hodnota alebo cena práva“,
je predmetom až ďalšieho priebehu reštrukturalizačného konania, preto
rozhodovanie o pravosti pohľadávky má tak v danom prípade na sťažovateľa ako
žalobcu len nepriamy materiálny dosah.

Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie pravosti pohľadávky namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože hodnotu určovaného práva objektívne nie je možné stanoviť
"

ÚS SR, II. ÚS 38/2019

  Juraj Gyarfas, 28. 02. 2020 v 17:07 - tarifná odmena v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby

"Na určenie trov právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, možno podľa ústavného súdu ústavne udržateľným spôsobom aplikovať aj právny záver vyslovený v judikatúre najvyššieho súdu, že v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je predmet konania neoceniteľný peniazmi, preto tarifnú hodnotu veci v takomto konaní je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 písm.a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z."


ÚS SR, II. ÚS 650/2016

  Juraj Gyarfas, 02. 06. 2020 v 18:51 - ÚS SR k tarifnej odmene

"Základná hodnota tarifnej odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, a pritom tarifnou hodnotou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka ( § 9 a § 10 vyhlášky). Pokiaľ sú teda vec, právo alebo plnenie, ktoré sú predmetom súdneho, sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje za základ pre tarifnú hodnotu aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citované ustanovenia vyhlášky dôsledne rozlišujú situácie pre náhrady trov konania, keď je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a keď nie je. "

IV. ÚS 140/2019

  Juraj Gyarfas, 11. 09. 2020 v 16:47 - ÚS SR k tarifnej odmene

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trov konania, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je."

I. ÚS 84/2020

  Juraj Gyarfas, 25. 03. 2021 v 11:36 - trovy v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby

"Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia musí súd zohľadniť, či predmetom sporu nie je definitívne určenie existencie konkrétneho práva, ale určenie súladu určitej právnej skutočnosti so zákonom, ktoré vyvoláva ďalšie právne konzekvencie predpokladané osobitným zákonom. Takýto stav existuje v prípade sporov o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť dražby (napr. III. ÚS 510/2015, II. ÚS 650/2016), o určenie, že vec (právo alebo iná majetková hodnota) patrí do dedičstva (napr. IV. ÚS 187/2018). Pri týchto sporoch je tak potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, vychádzajúc z toho, že ide o neoceniteľný predmet konania."


ÚS SR, IV. ÚS 652/2020-35, citované podľa najprávo.sk

  Juraj Gyarfas, 16. 12. 2021 v 15:22 - trovy v určovacích konaniach

V prípade určovacích žalôb, kde predmetom konania (ak je na tom naliehavý právny záujem) je určenie neplatnosti iného právneho úkonu než zmluvy, napríklad odstúpenia od zmluvy, výpovede a pod., nepochybne nemožno vec alebo právo vyjadriť v peniazoch, preto náhradu trov je potrebné vyčísliť podľa základnej tarify.


IV. ÚS 5/2021


________________


Pokiaľ predmetom sporu je určenie, že vec (nehnuteľnosť) patrí do BSM, nemožno pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do BSM, keďže predmetný spor nebol sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania o určenie, že určitá vec patrí do BSM, totiž nezakladá priamo vlastnícke právo žalobcu, ktoré mu môže byť priznané len v následnom konaní o vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do BSM, namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a nie podľa § 10 ods. 2 uvedenej vyhlášky.


II. ÚS 116/2021


  martinfrido, 31. 01. 2022 v 08:53 - O nemožnosti uložiť povinnosť nahradiť trovy konania prokurátorovi

III. ÚS 320/2020-45

32. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že ustanovenie § 261 CSP je prevzatím právnej úpravy obsiahnutej v § 148a OSP. Naďalej platí, že povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi, pričom uvedené sa vzťahuje na prípady podania žaloby podľa § 93 ods. 1 CSP, ako aj vstupu do začatého konania podľa § 93 ods. 2 CSP.

33. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že právny názor, podľa ktorého § 261 CSP nedovoľuje uložiť prokurátorovi konajúcemu ako zástupca štátu povinnosť nahradiť trovy konania, je ústavne neudržateľný. Povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania totiž nebola uznesením okresného súdu, ktoré krajský súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením zmenil, uložená prokurátorovi ako zástupcovi štátu, ale Slovenskej republike ako strane konania. Samotná okolnosť obligatórneho zákonného zastúpenia štátu ako strany konania príslušnou prokuratúrou nemôže byť dôvodom nepriznania nároku na náhradu trov konania strane, ktorá mala plný úspech vo veci. Uvedený prístup by bol v rozpore s vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu, keďže by popieral zásadu spravodlivej náhrady trov konania a súčasne by porušoval princíp rovnosti sporových strán (čl. 6 CSP). Vtejto súvislosti nemožno argumentovať ani verejným charakterom žaloby prokurátora a jeho úlohou chrániť verejný záujem a zákonnosť, pretože by sa tak dialo za súčasného porušovania subjektívnych práv dotknutej strany.

  Martin Friedrich, 31. 01. 2022 v 09:00 - Mylná predstava súdu o tom, čo je predmetom konania

III. ÚS 528/2021-60

14. Z namietaného uznesenia v spojení s jemu predchádzajúcim uznesením vyššieho súdneho úradníka je však zrejmé, že rozhodnutie vychádza z celkom iného základu, ktorým je úvaha o tom, že medzi žalobcom a sťažovateľom nebola uzavretá zmluva, v ktorej by bola dojednaním kúpnej ceny stanovená hodnota pozemku, a preto nebolo možné hodnotu tejto veci určiť. Táto úvaha však vychádza z neprávneho východiska, ktorý spočíval v prieskume toho, aký hmotnoprávny vzťah bol či nebol medzi žalobcom asťažovateľom. Základom rozhodnutia otrovách konania ako procesného rozhodnutia však musí byť stav procesný aten bol určený obsahom žaloby ajej potencionálnym výsledkom či už pre sťažovateľa alebo pre žalobcu. V prípade úspechu žaloby by sa žalobca na úkor sťažovateľa stal vlastníkom pozemku a na tomto závere nič nemení to, že skutočným cieľom žalobcu bolo nadobudnúť v úschove zložených 53 882,26 eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však nie je dôvod na to zohľadňovať to, že žalobca chcel svoj hospodársky záujem dosiahnuť celkom nevhodnou žalobou. Z toho následne plynie záver, že zjavne nebolo správne aplikovať § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Hodnota sporu pre žalobcu od začiatku sporu predstavovala 53 882,26 eur a rovnaká bola aj pre sťažovateľa, keďže v dôsledku prípadného pozitívneho výroku by prišiel o pozemok, za ktorý už zložením do úschovy vyplatil objektívne znalecky určených 53882,26 eur. Či už sťažovateľovi alebo žalobcovi preto od začiatku sporu boli objektívne známe všetky prvky ich procesného vzťahu, ktoré spočívali vtom, že pre oboch hodnota sporu predstavovala 53 882,26 eur.

15. Z toho plynie, že záver okresného súdu vychádza z celkom mylnej predstavy o tom, čo bolo predmetom sporu nadobúdateľa a sťažovateľa, a preto došlo k zjavnému omylu pri právnom posúdení toho, čo má byť základnou sadzbou tarifnej odmeny. Tento omyl bol spôsobný tým, že okresný súd sa pri svojom uvažovaní zameral namiesto prieskumu podstaty predmetu sporu ako procesnej kategórie na nerozhodné hmotnoprávne okolnosti vzťahu sťažovateľa a žalobcu, na ktoré následne, nerozlišujúc, aplikoval abstraktne formulované závery ústavného súdu, ktoré boli vztiahnuté na celkom iné procesné situácie, hoc vyplývajúce zpodobných hmotnoprávnych, no odlišných procesných situácií.

  Juraj Gyarfas, 07. 03. 2022 v 20:18 - ÚS SR k trovám v prípade odstúpenia

"Uvedený právny názor možno argumentačne podporiť aj odbornou literatúrou: „Iná situácia je v prípade určovacích žalôb, kde predmetom konania (ak je na tom naliehavý právny záujem) je určenie neplatnosti iného právneho úkonu než zmluvy, napríklad odstúpenia od zmluvy, výpovede a pod. V takýchto prípadoch nepochybne nemožno vec alebo právo vyjadriť v peniazoch (predmetom právnej služby nie je vec alebo právo), a preto v týchto veciach sa tarifná hodnota určí podľa § 11 ods. 1 písm. a) AT.“ (BARICOVÁ, J., FIAČAN, I. § 10 [Tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby]. In: FIAČAN, I., KERECMAN, P., HELLENBART, V., SEDLAČKO, F., BARICOVÁ, J. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). 1. vydanie. Bratislava : Nakladatelství C. H. Beck, 2015.). Aj keď tento právny názor bol vyslovený za právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, je možné aj v podmienkach nového procesného predpisu súhlasiť s východiskom, že je nemožné peňažne oceniť predmet žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy (bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal otázkou procesnej prípustnosti takejto žaloby).

...

Okresný súd zaujal opačné stanovisko, pričom jeho argumentácia sa opierala o nález ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 176/2017, ktorý sa týkal prieskumu nákladového výroku okresného súdu o výške trov konania „po právoplatne ukončenom spore o neplatnosť zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností“ (porov. I. ÚS 176/2017, bod 2), čo je odlišným predmetom konania ako v prípade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. V citovanom náleze ústavný súd ďalej uviedol, že ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom [ § 34 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]; preto tento druh žaloby je svojím spôsobom žalobou o určenie vlastníckeho práva, ktorého predmet je vždy oceniteľný peniazmi. Uvedené závery nálezu vo veci sp. zn. I. ÚS 176/2017 nemožno aplikovať na prejednávaný prípad, keďže v tomto prípade vyhovujúce rozhodnutie by nebolo následným podkladom pre prípadnú zmenu zápisu práva k nehnuteľnosti.

Okresný súd v napadnutom uznesení formalistickým a arbitrárnym spôsobom rozhodol, že predmetom celého konania bola vec nehnuteľná, ktorú možno oceniť peniazmi, a aplikoval na celé konanie tarifnú hodnotu vychádzajúcu z hodnoty nehnuteľnosti.
"

ÚS SR, IV. ÚS 5/2021


  Juraj Gyarfas, 31. 05. 2022 v 17:09 - ÚS SR k tarifnej odmene v spore o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

"15. V spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predstavuje hodnota sporných nehnuteľností základ pre určenie tarifnej hodnoty náhrady trov právneho zastúpenia (m. m. III. ÚS 410/2020). Predmetom konania vo veci samej bolo v danom prípade určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – mezonetového bytu č. 8 s rozlohou 264,10 m2 (ako to nesporne vyplýva z rozsudku okresného súdu zo 4. marca 2014, pozn.), ktorý je oceniteľný peniazmi.

16. V rámci súdnej praxe sa v minulosti vyskytli názory, že v prípade určovacích žalôb ide generálne o spor s neoceniteľným predmetom konania. S týmto názorom však nemožno súhlasiť. Sporné boli najmä prípady vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci a v sporoch o vydanie veci, keď nebolo zrejmé, či hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, je tarifnou hodnotou pre účely určenia tarifnej odmeny. Po novele vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 184/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2013 boli tieto nejasnosti odstránené. Pričom aj pred touto novelou sa prevažná časť judikatúry súdov prikláňala k tomu názoru, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je potrebné pri odmene právnej služby vychádzať z hodnoty veci alebo práva, a to za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo, ktoré sú oceniteľné peniazmi. Hodnota predmetu konania je potom určiteľná hodnotou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, ktorá je peniazmi oceniteľná. Preto je na mieste aplikácia § 10 ods. 2 vyhlášky a pri náhrade trov konania sa za tarifnú hodnotu veci považuje všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (I. ÚS 84/2020).

[...]

18. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany sporu) meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. aký vplyv má na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov tohto konania (II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 187/2018, I. ÚS 92/2020, I. ÚS 111/2020), tak ako na to správne poukazovala i sťažovateľka. Paušálna aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky s poukazom na to, že ide o určovaciu žalobu a hodnotu právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa strana sporu domáha, nie je možné vyjadriť v peniazoch, bez toho, aby sa rozlíšilo, čo reálne tvorí predmet sporu, neobstojí. V tomto kontexte je pri vyčíslení trov konania pri určovacích sporoch potrebné rozlišovať dve kategórie. Do prvej kategórie patria spory, ktorých predmetom je definitívne určenie a výsledkom je rozsudok, ktorého účinkom je nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej) hodnoty. Ak napríklad žalobca uspeje v spore o určenie vlastníckeho práva, nehnuteľnosť je definitívne katastrálne zaevidovaná ako jeho majetok, a preto je úplne opodstatnené, aby sa za tarifnú hodnotu veci považovala cena, resp. hodnota nehnuteľnosti. Druhú kategóriu tvoria spory, ktorých predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie kvázi prejudiciálne – na účely vysporiadania iného právneho vzťahu. Pôjde o určovacie spory, ktorých výsledkom nebude konečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok musí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné hodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (I. ÚS 93/2021).
"

I. ÚS 163/2022

  Juraj Gyarfas, 17. 06. 2022 v 16:06 - trovy v konaní o reštitúciách, určovacích sporoch, vyvlastnení

"Vzhľadom na špecifickú povahu zákona o cirkevných reštitúciách nemožno nároky na základe neho uplatňované v súdnom konaní stotožňovať s klasickými žalobami o vydanie nehnuteľností, v ktorých by sa tarifná odmena advokáta určovala z tarifnej hodnoty veci podľa § 10 ods. 2 vy-hlášky, keďže predmetom takéhoto konania je posúdenie splnenia podmienok podľa zákona o cirkevných reštitúciách, čo pre účely náhrady trov konania predstavuje peniazmi neoceniteľný predmet konania. Pre účel výpočtu trov právneho zastúpenia je preto potrebné v uvedenom prípade pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny aplikovať § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky."

II. ÚS 510/2021

__________

"Ak môže byť obidvom stranám sporu v čase podania žaloby zrejmá objektívne určiteľná tarifná hodnota veci, druhu veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, tak súd musí pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať z takto objektívne určiteľnej hodnoty veci, druhu veci alebo práva, ktoré sú predmetom prejednávaného sporu. Pokiaľ v čase začatia sporu existuje medzi stranami sporu určitá okolnosť, ktorá im je obom objektívne schopná po-skytnúť návod na vytvorenie si predstavy o približnej nákladnosti vedenia sporu, potom by mal súd pri určení výšky náhrady trov konania z tejto okolnosti vychádzať."

III. ÚS 67/2022

__________

"V prípade rozhodnutia všeobecného súdu o tom, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu vyvlastnenia, získa žalobca nárok na vyplatenie ceny za vyvlastnenie. Práve z dôvodu získania tejto hodnoty sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o určenie, že on bol vlastníkom pozemkov ku dňu ich vyvlastnenia. Za danej situácie má všeobecný súd pri určení výšky trov konania postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhlášky a cenu (hodnotu) veci posudzovať podľa v konaní pre-ukázanej ceny pozemkov určenej znaleckým posudkom."

II. ÚS 397/2021

___________

"Cena veci určená znaleckým posudkom je rozhodne hodnoverným a spôsobilým mechanizmom na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúp-nej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácii, ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní rieši otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny."

II. ÚS 402/2021


  Martin Friedrich, 25. 07. 2022 v 14:16 - I konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP




III. ÚS 138/2022-25





16. Krajský súd nesprávnou argumentáciou vo všetkých jej zložkách dospel k nesprávnemu záveru otom, že ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania vspore ozrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa bude javiť to, aby každý zo spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka s tým, že iné rozhodnutie o trovách bude prichádzať do úvahy len vtedy, ak na to budú dané zvláštne dôvody. Takýto záver však zo znenia zákona, konkrétne z § 255 CSP, nevyplýva. I konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy.








  Juraj Gyarfas, 16. 10. 2022 v 21:26 - trovy v spore o vypratanie

"Za ústavnoprávne súladný postup všeobecných súdov pri určovaní náhrady trov konania v sporoch, ktorých predmetom je vypratanie nehnuteľností, považuje ústavný súd práve postup spočívajúci v aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, teda ako pri veci, ktorej hodnotu nie je možné určiť alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami."

I. ÚS 310/2022

  Juraj Gyarfas, 09. 01. 2023 v 20:42 - rôzne názory na trov právneho zastúpenia v určovacom spore

"Pochybenie okresného súdu ústavný súd videl v tom, že okresný súd rozhodol o výške trov konania len mechanickým a matematickým posudzovaním reálnej hodnoty predmetu sporu a neposudzoval ju v širších súvislostiach, najmä s 9 ohľadom na konkrétne osobitné okolnosti danej veci (vek žalobkyne, spor o neplatnosť spornej kúpnej zmluvy práve pre neprimeranosť ceny, odpadnutie príčiny na podanie dôvodnej žaloby pre úspešný protest prokurátora, späťvzatie žaloby z objektívnych dôvodov). Tieto okolnosti boli podľa názoru ústavného súdu dostatočne presvedčivé na to, aby súd pri určení trov konania vychádzal z ceny uvedenej v kúpnej zmluve, pretože dbal nielen o to, aby bolo rozhodnutie v celkovom kontexte zákonné, ale i spravodlivé (II. ÚS 402/2021). Možno teda konštatovať, že nešlo o analogickú skutkovú situáciu, čo je základ pre prevzatie právnych záverov vyslovených v inej právnej veci. V prerokúvanej veci bolo síce sporné to, či sa má za hodnotu veci považovať cena dohodnutá v zmluve alebo cena veci určená posudkom, pričom ale okresný súd nezohľadnil, že základom rozhodnutia o trovách konania ako procesného rozhodnutia musí byť stav procesný a ten bol určený obsahom žaloby a jej potencionálnym výsledkom či už pre sťažovateľa, alebo pre žalobcu (obdobne III. ÚS 528/2021). Okresný súd mal pri určení výšky trov konania postupovať podľa § 10 ods. 2 vyhlášky a cenu (hodnotu) veci posudzovať podľa v konaní preukázanej ceny pozemku určenej znaleckým posudkom. Napokon pre získanie práve tejto hodnoty sa žalobca obrátil na súd so svojím návrhom o určenie, že on bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia. Ak by totiž súd určil jeho vlastnícke právo k sporným pozemkom k tomuto dátumu, získal by žalobca nárok na vyplatenie ceny za vyvlastnenie (obdobne II. ÚS 397/2021)."
I. ÚS 121/2022

____________

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu predmetu konania, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci."
II. ÚS 247/2022

___________

"Rozhodovanie všeobecných súdov v otázke oceniteľnosti predmetu konania pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia je pestré a všeobecné súdy podobné situácie posudzujú rozdielne, zvlášť pokiaľ ide o určovacie žaloby. Za peniazmi oceniteľný predmet konania sú považované spory, v ktorých ide o určenie vlastníckeho práva k veci (II. ÚS 478/2014, I. ÚS 119/2012). Naopak, za peniazmi neoceniteľný predmet konania sa považujú napríklad konania o určenie neplatnosti právneho úkonu (3MCdo/9/2009, 2MCdo/8/2009), konania o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (1ObdoV/43/2011) alebo incidenčné konania (1M ObdoV/17/2006, 5Obo/48/2014, porovnaj tiež III. ÚS 534/2011). Pri vyčíslení trov konania pri určovacích sporoch potrebné rozlišovať dve kategórie. Do prvej kategórie patria spory, ktorých predmetom je definitívne určenie a výsledkom je rozsudok, ktorého účinkom je nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej) hodnoty. Druhú kategóriu tvoria spory, ktorých predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie quasi prejudiciálne – na účely vysporiadania iného právneho vzťahu. Pôjde o určovacie spory, ktorých výsledkom nebude konečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok musí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné hodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení."
III. ÚS 499/2022

_____________

"K správnosti určenia ceny veci znaleckým posudkom ústavný súd už skôr uviedol, že ide rozhodne o hodnoverný a spôsobilý mechanizmus na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúpnej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácií, ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní riešila otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny. Pokiaľ je cena veci v konaní preukázaná znaleckým posudkom, nie je dôvod vychádzať z inej ceny veci, najmä ak je určená v čase, keď bola uzatvorená aj sporná zmluva s neprimerane nízkou kúpnou cenou."
I. ÚS 476/2022

______________

"Rozhodnutí o náhradě nákladů řízení má být vzhledem k nezbytné ochraně legitimního očekávání účastníků zřejmým a logickým ukončením celého soudního řízení. Pokud proto obecné soudy rozhodnou o náhradě nákladů řízení v rozporu s průběhem sporu a s výrokem ve věci, poruší tím právo na soudní ochranu ve smyslu čl. 36 odst. 1 Listiny."
ÚS ČR, III.ÚS 1844/22


  Juraj Gyarfas, 28. 02. 2023 v 14:04 - určovanie hodnoty nehnuteľnosti

"Cena veci určená znaleckým posudkom je rozhodne hodnoverným a spôsobilým mechanizmom na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúpnej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácii, ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní rieši otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny."

II. ÚS 392/2022


  Juraj Gyarfas, 05. 06. 2023 v 09:50 - tarifná odmena v spore o vlastníctvo

"V sporoch o určenie vlastníckeho práva k veci je pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny potrebné vychádzať z hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor."

IV. ÚS 269/2022


  Juraj Gyarfas, 09. 08. 2023 v 19:11 - ÚS SR k tarifnej odmene

Od podania žaloby o určenie, že veci patria do BSM je zrejmé, že výsledkom sporu nie je konkrétne určenie, kto sa stane jej vlastníkom. V takomto prípade ide o neoceniteľný predmet sporu, čo predpokladá aplikáciu § 11 ods. 1 vyhlášky a zároveň vylučuje aplikáciu § 10 ods. 2 vyhlášky. Aprobovanie zjavne nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vo výsledku vedie k nezákonne určenej výške náhrady trov konania násobne vyššej v porovnaní s korektne určenou výškou, t. j. k zjavne nespravodlivému výsledku odporujúcemu zneniu zákona, resp. vyhlášky, nemôže byť odrazom ochrany princípu právnej istoty.

IV. ÚS 4/2023

__________

Zisťovanie trhovej ceny môže byť považované za akceptovateľný spôsob, akým možno určiť hodnotu nehnuteľnosti (za predpokladu, že v konaní nebol predložený znalecký posudok). Je správne požiadať o stanovenie trhovej ceny realitné kancelárie – a to preto, pretože na internete možno nájsť len informáciu o tom, akú cenu za nehnuteľnosti ponúkajú, avšak táto cena nemusí (ani obvykle nezodpovedá) tomu, za akú cenu bude naozaj predaná. Ústavný súd dodáva, že môžu nastať aj také situácie, keď ani tento spôsob nebude možné použiť. V prípade chýbajúceho znaleckého posudku a akéhokoľvek iného podkladu, na základe ktorého by bolo možné úvahou dospieť k hodnote nehnuteľnosti, určenie trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. bude akceptovateľné. Pri rozhodovaní je však potrebné vždy vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom použitie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. by malo byť poslednou z možností (s obligatórnym odôvodnením, prečo reálne nebolo možné žiadnym iným vhodným spôsobom určiť hodnotu nehnuteľností).

III. ÚS 600/2022

________

Ak žiadna zo sporových strán nepredloží znalecký posudok o hodnote nehnuteľností, ktorá je sporná, je všeobecný súd povinný postupovať analogicky podľa § 264 CSP a určiť hodnotu nehnuteľností podľa svojho odhadu, ktorý zároveň musí byť logicky zdôvodnený. Vhodným podkladom pre takéto určenie môžu byť aj vyjadrenia realitných kancelárií, avšak, tieto musia zohľadňovať cenu nehnuteľností ku dňu začatia poskytovania právneho zastúpenia.

IV. ÚS 675/2022

__________

Pri vyčíslení trov konania pri určovacích sporoch je potrebné rozlišovať dve kategórie. Do prvej kategórie patria spory, ktorých predmetom je definitívne určenie a výsledkom je rozsudok, ktorého účinkom je nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej) hodnoty. Ak napríklad žalobca uspeje v spore o určenie vlastníckeho práva, nehnuteľnosť je definitívne katastrálne zaevidovaná ako jeho majetok, a preto je úplne opodstatnené, aby sa za tarifnú hodnotu veci považovala cena, resp. hodnota nehnuteľnosti. Druhú kategóriu tvoria spory, ktorých predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie kvázi prejudiciálne – na účely vysporiadania iného právneho vzťahu. Pôjde o určovacie spory, ktorých výsledkom nebude konečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok musí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné hodnotu predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

III. ÚS 91/2023


  Juraj Gyarfas, 19. 11. 2023 v 20:14 - kritické obiter dictum ÚS k určovaniu tarifnej hodnoty

21. Ústavný súd opakovane a v množstve svojich rozhodnutí rieši otázku náhrady trov konania v súvislosti s výkladom advokátskej tarify pri určovaní tarifnej hodnoty veci. Na okraj, s ohľadom na to, že konanie o ústavnej sťažnosti nie je len zrkadlom judikatúry, ale aj legislatívy, treba uviesť, že množstvo týchto ústavných sťažností nie je len výsledkom nesprávneho rozhodovania súdov, ale aj nedokonalej právnej úpravy, ktorá je vo vzťahu k určovaniu trov právneho zastúpenia na rozdiel od súdnych poplatkov nastavená tak, že nevedie k predvídateľnosti toho, aká bude náhrada trov právneho zastúpenia po skončení sporu. Príčin tohto stavu je množstvo a prevažne spočívajú v konštrukciách advokátskej tarify, ktorá rovnako ako zákon o súdnych poplatkoch zostala nedotknutá rekodifikáciou civilného procesu z roku 2016. Asi z dôvodu, že šlo o akcesorické, rekodifikácie nehodné témy.

22. Jedným z nedotiahnutých konštruktov je aj určenie tarifnej či poplatkovej hodnoty sporu. Vnímanie tohto konštruktu sa stalo predmetom argumentácie žalobcov a sťažovateľov v konaní o ústavnej sťažnosti. Ľahko si možno predstaviť, že ak by žaloba žalobcov bola zamietnutá, tak by s ohľadom na takmer likvidačnú výšku náhrady trov konania sami žalobcovia argumentovali rovnako ako sťažovatelia. Je tomu tak preto, že spôsob určovania tarifnej hodnoty nie je nastavený tak, aby stranám civilného sporu dal konkrétnu a predvídateľnú predstavu o tom, aká bude náhrada trov právneho zastúpenia na konci sporu.

23. Túto predstavu stranám sporu nedáva ani zákon o súdnych poplatkoch, ktorý ešte v roku 2007 upustil od určovania výšky súdneho poplatku z hodnoty veci, o ktorú sa vedie vlastnícky spor. Z čisto ekonomického pohľadu je ťažko odôvodniteľné, že zatiaľ, čo súdny poplatok sa určuje na viac menej symbolických 99,50 eur, základná sadzba tarifnej odmeny môže predstavovať len za jeden úkon právnej služby stovky až tisíce eur. Akoby štát žil v celkom iných podmienkach ako jeho advokáti, či skôr občania, ktorí sú si povinní nahrádzať trovy konania. Ekonomické paradoxy sprevádzali aj určovanie hodnoty sporných pozemkov, a to nielen v čase, ale aj v priestore rôznych verejnoprávnych procesov. Z halierov za meter štvorcový v osvedčení o dedičstve z roku 1999 bolo v roku 2002 pri predaji obcou 20 Sk za meter štvorcový. Znova pri platení súdneho poplatku v roku 2007 sa hodnota pozemku „transformuje“ na pár tisíc korún, aby po rokoch bolo zistené, že v skutočnosti šlo možno o 111 000 eur.

24. V tejto súvislosti možno odkázať na základnú a všeobecnú normu nemeckého zákona (nie podzákonnej vyhlášky) o odmenách advokátok a advokátov (Gesetz über die Vergütung der Rechtsanwältinnen und Rechtsanwälte), ktorý v § 23 ods. 1 stanovuje, že pokiaľ sa súdne poplatky určujú z hodnoty, určí sa tarifná hodnota v súdnom konaní podľa predpisov platných pre súdne poplatky. Inak povedané, ak by spor sťažovateľov prebiehal v normatívnom prostredí neďalekého Nemecka, už od roku 2007 by bolo jasné, že tarifná hodnota sporu pre účely náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje 624 eur, z ktorých žalobcovia v roku 2007 spokojne zaplatili súdny poplatok 37,50 eur. Jasnými právnymi predpismi zabezpečená právna istota by nepochybne viedla k tomu, že otázku základnej sadzby tarifnej hodnoty z roku 2007 by v roku 2023 nemusel riešiť ústavný súd, keďže celkom na začiatku konania by ju vyriešil okresný súd.

25. Riešenie hodnoty sporu pri určovacích žalobách však všeobecné súdy zaťažovalo nepríjemným, no hlavne zákonom o súdnych poplatkoch jasne neregulovaným postupom. Práve asi to viedlo zákonodarcu k nájdeniu, pre ne ľahšej cesty, keď v polovici roku 2007 bolo stanovené, že súdny poplatok za určovaciu žalobu k akokoľvek hodnotnej veci bude paušálnych 99,50 eur. Čo na tom, že otázka tarifnej hodnoty takéhoto sporu bude o pár rokov predmetom následného akcesorického konania zavŕšeného rozhodnutím ústavného súdu. K tomu treba len parafrázovať z nemeckého zákona o súdnych poplatkoch (Gerichtskostengesetz), ktorý stranám sporu na jeho začiatku ukladá, aby v prípade, ak sa nedomáhajú zaplatenia určitej peňažnej čiastky, uviedli hodnotu sporu ( § 61), ktorú následne súd určí uznesením, ktorého správnosť môžu strany namietať na začiatku sporu sťažnosťou ( § 63 ods. 1). Už v tomto konaní možno ustanoviť znalca, pričom náklady spojené s takýmto dokazovaním možno uložiť na náhradu tej strane, ktorá hodnotu sporu neuviedla, uviedla ju nesprávne alebo nedôvodne namietala určenie hodnoty uznesením súdu.


III. ÚS 363/2023


  Juraj Gyarfas, 17. 12. 2023 v 19:51 - trovy v konaní o zriadení záložného práva

"Vzhľadom na predmet sporu, ktorým bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky, nemožno podľa názoru ústavného súdu pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty zabezpečovanej pohľadávky. Zriadenie záložného práva súdom nezakladá priamo nárok na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, aj keď je jej výška pri podaní návrhu známa. Vyriešenie otázky, v akom rozsahu bude táto pohľadávka uspokojená, bude predmetom samostatného konania, v ktorom dôjde k meritórnemu rozhodnutiu. Až v konaní, ktorého výsledkom bude nadobudnutie konkrétnej majetkovej hodnoty, bude možné určiť „hodnotu alebo cenu práva“."

II. ÚS 148/2023

_______________

"V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné prihliadať aj na okolnosti kauzy, ale tiež na skutočnosť, že na strane žalovaných stojí 6 podielových spoluvlastníkov s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ spoluvlastnícky podiel chápeme tak, že je v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k tejto spoločnej veci, potom by to malo platiť aj vo vzťahu k výške trov konania.

II. ÚS 171/2023


  Juraj Gyarfas, 19. 12. 2023 v 09:42 - k odporovacím žalobám

"Hodnotu predmetu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemožno vyjadriť v peniazoch. Aj keby bolo podanie tohto návrhu jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch, nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch."

NS SR, 21. októbra 2010, sp. zn. 3 M Cdo 9/2009

  Juraj Gyarfas, 05. 06. 2024 v 19:45 - trovy v konaní o určenie vlastníctva

"Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je v zásade konaním, ktorého predmet možno peniazmi oceniť. Okresný súd však pri rozhodovaní napadnutým uznesením nesprávne vyložil ďalšie ustanovenia vyhlášky priamo vylučujúce aplikáciu § 10 ods. 2 vyhlášky popri splnení podmienky oceniteľnosti predmetu konania, a to konkrétne možnosť aplikácie § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Pri posudzovaní možnosti jej aplikácie bolo povinnosťou súdu posúdiť splnenie taxatívne stanovených podmienok nachádzajúcich sa v hypotéze predmetného ustanovenia, a to (i) posúdenie povahy subjektov a (ii) posúdenie účelu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva."

I. ÚS 449/2023


  Juraj Gyarfas, 05. 06. 2024 v 19:57 - aplikácia tarify v konaní o určenie vlastníctva

"Účinky meritórneho rozhodnutia všeobecných súdov o tom, že niekomu svedčí vlastnícke právo, znamenajú, že niektorá zo strán sporu priamo nadobudne alebo stratí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, preto aplikáciu § 11 ods. 1 vyhlášky okresným súdom považuje ústavný súd v kontexte rozhodovanej veci za zjavne nesprávnu. Okresný súd mal pri rozhodovaní, naopak, aplikovať § 10 ods. 1 vyhlášky, čo zodpovedá aj judikatúre vyšších súdnych autorít."

IV. ÚS 378/2023


  Vladislav Pečík, 08. 10. 2024 v 12:53 - Úrok z omeškania a náhrada trov konania ako majetkové právo

"Úrok z omeškania a náhrada trov konania súvisiace s nárokom na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú viazané na osobu poškodeného ale podliehajú dedeniu ako majetkové právo. To platí v situácii, ak samotný nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je právoplatne priznaný za života poškodeného." (právna veta vytvorená mnou)

II. ÚS 119/2024

Možno to nepatrí úplne, že sem, ale je to téma o trovách konania, a v danom prípade sa riešila aj náhrada trov konania.

V skratke - poškodenému žalovaný počas konania uhradil čast nároku z náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V tej časti zobral žalobu späť a súd konanie zastavil, ale úrok z omeškania zamietol. Vo zvyšnej časti súdy žalobu zamietli a nárok na náhradu trov konania rozdelili medzi sporové strany. Žalobca podal dovolanie s tým, že súdy nesprávne zamietli aj úrok z omeškania (keďže žalovaný sa nedostal do omeškania až po rozhodnutí súdu, ale po ukončení poistného šetrenia) a o náhrade trov konania mali súdy rozhodnúť, že žalobca mal mať 100 % náhradu, lebo výška náhrady za bolesť je na úvahe súdu. Počas dovolacieho konania žalobca zomrel. Najvyšší súd konanie zastavil s tým, že aj nárok na náhradu trov konania, aj úrok z omeškania sú ako príslušenstvo pohľadávky takisto viazané na osobu poškodeného a neprechádzajú na dediča ako majetkové právo. Ústavný súd mal na vec presne opačný názor a vec najvyššiemu súdu vrátil. Takisto sa vyjadril k tomu, že do omeškania sa dlžník v takomto prípade nedostáva až po právoplatnosti rozhodnutia súdu ale po skončení šetrenia. Tu ústavný súd odkázal na nález II. ÚS 263/2022, ktorý ale riešil PZP.


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím